Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111226373
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111226373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: N. V.,
nar. XX.XX.XXXX, C. XX, T., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Sopko, Paulínska 24, Trnava, proti
odporcom: 1/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, T., t.č. ÚVTOS Leopoldov, 2/ W. S., nar. XX.XX.XXXX,
V. P. XX, T., 3/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. N. X, T., t.č. ÚVTOS Leopoldov, o zaplatenie 3.527,14 eur,
na odvolanie odporcov 1/ - 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C 175/2011-181 zo dňa
30. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavovyhovujúcejčastiozaplateniesumy1.600,88,-

eur p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie sumy 1.926,26,- eur včítane závislého
výroku o náhrade trov konania a uložení povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku za návrh rozsudok
súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým prvostupňový súd uložil odporom 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.527,14 eur, náhradu iných trov konania vo výške 121,70 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 999,17 eur. Zároveň súd odporcom 1/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a

nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 211,50 eur Okresnému súdu Trnava.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 415, 420 ods. 1, 438 ods. 1, 442 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, § 135 ods. 1 tretia veta
O.s.p. vecne odôvodnil tým, že uplatnená pohľadávka vznikla ako následok protiprávneho konania
odporcov, ktorí v spolupáchateľstve spáchali prečin výtržníctva tým, že napadli na verejnom mieste

navrhovateľa a spôsobili mu ublíženie na zdraví spoločným útokom, pričom každý z odporcov fyzicky
napadol navrhovateľa a udierali ho päsťami, fľaškou a fotoaparátom do hlavy s následkami, ktoré si
vyžiadali operáciu a liečenie s dobou práceneschopnosti do 5.2.2010. Odporcovia sa k spáchaniu
prečinu výtržníctva a aj ublíženia na zdraví priznali v skutkovom vymedzení uvedenom v rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/41/2011 a uzatvorili dohodu o vine a treste. V zákonnom ustanovení
§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravená spoločná zodpovednosť dvoch alebo viacerých
škodcov,pričomplatízásada,žetítoškodcoviazodpovedajúzavzniknutúškoduspoločneanerozdielne.

Z citovaného rozsudku mal súd preukázané, že odporcovia sa dopustili trestnej činnosti spoločným
konaním, ktorým naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva, pričom pri spoločnom
útoku odporcov došlo k ublíženiu na zdraví a následne i k majetkovej škode, ktorá vznikla poškodenému
navrhovateľovi ako následok v priamej a príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcov, za ktorúodporcovia zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ si dôvodne
uplatnil zaplatenie majetkovej škody vo výške 286,88 eur za letenky z Írska na Slovensko a späť,
nakoľko navrhovateľ si uplatnil zaplatenie cesty, ktorú vykonal v súvislosti s plánovanou hospitalizáciou

ako následku ublíženia na zdraví. Z Írska na Slovensko by navrhovateľ nemusel cestovať, ak by
mu odporcovia nespôsobili zranenia, v dôsledku ktorých bol práceneschopný. Rovnako dôvodne si
uplatnil i zaplatenie nevyplatených dávok v nezamestnanosti vo výške 1.926,26 eur za čas jeho
práceneschopnosti od 11.12.2009 do 15.2.2010, kedy mu ich začali opätovne vyplácať po predložení
potvrdenia o práceschopnosti. Rovnako dôvodný je i nárok navrhovateľa v časti nemajetkovej ujmy -

bolestného, ktoré súd priznal v uplatnenej výške 1.314,- eur za 90 bodov v zmysle znaleckého posudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ mal vo veci plný úspech,
priznal mu súd náhradu trov konania. Tieto pozostávajú z náhrady vecných trov konania za vyhotovenie
úradného prekladu listinných dôkazov predložených navrhovateľom vo výške 120,- eur a náklady za
vyhotovenie fotokópie dohody o vine a treste 1,70 eur zaplatené tunajšiemu súdu, spolu 121,70 eur. Súd

priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby po 131,13 eur, za
prevzatie veci vrátane prvej porady zo dňa 1.12.2011, podanie návrhu na súd dňa 1.12.2011, vyjadrenie
k odporu zo dňa 11.9.2012, za účasť na pojednávaniach v dňoch 17.1.2013, 4.2.2013 a 30.9.2013. Ďalej
súd priznal paušálnu náhradu 2x 7,41 eur za rok 2011, 1x 7,63 za rok 2012 a 3x 7,81 eur za rok 2013.
Spolu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 832,64 eur (6x 131,13 eur + 2x 7,41 eur +

7,63 eur + 3x 7,81 eur), ktorú súd zvýšil o 20% DPH 166,53 eur, t.j. spolu 999,17 eur. O trovách právneho
zastúpenia súd rozhodol v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. Náhradu trov konania súd zaviazal odporcov zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony a
to za predloženie listinných dôkazov dňa 2.2.2012, nakoľko s návrhom právny zástupca navrhovateľa

predložil listinné dôkazy len v anglickom jazyku a až na výzvu súdu predložil listinné dôkazy preložené
v slovenskom jazyku. Obsahom daného podania je len doloženie požadovaných listinných dôkazov,
ktoré mal navrhovateľ predložiť už spolu s návrhom. Navrhovateľ si tiež duplicitne uplatnil náhradu
trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 17.1.2013, preto súd duplicitne uplatnený úkon
nepriznal.

O povinnosti odporcov 1/ a 3/ zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 211,50
eur, rozhodol súd podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, keďže navrhovateľ je od súdnych poplatkov
oslobodený a odporcovia sú tak povinní podľa výsledkov konania zaplatiť súdny poplatok z návrhu na

začatie konania vo výške 6% z prisúdenej sumy 3.527,14 eur, v zmysle položky 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok súd neuložil odporcovi 2/, nakoľko bol od platenia
súdnych poplatkov oslobodený.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 3/, ktoré na výzvu prvostupňového súdu doplnil

a uviedol, že odvolanie smeruje proti tej časti rozsudku, ktorou súd nariadil odporcom zaplatiť
navrhovateľovi odškodné vo výške 3.527,14 eur, náhradu iných trov 121,70 eur ako aj trov právneho
zastúpenia 999,17 eur. Výška odškodného a výška trov právneho zastúpenia sú neprimerane vysoké.
Postup súdu prvého stupňa považuje odvolateľ za nesprávny, pretože nevzal do úvahy žiadne
argumenty odporcov a žiada, aby odvolací súd vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

resp. znížil výšku súm, ktorú má navrhovateľovi uhradiť. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že
poškodený sa mal na úrade práce hlásiť ešte pred dátumom 06.12.2009 a preto nerozumie z akého
dôvodu má platiť poškodenému letenky a tzv. ušlý zisk, keď poškodený bol nezamestnaný a navyše k
nevyplateniu dávok prišlo po jeho chybe a nepozornosti a nie kvôli potýčke, ktorú mal s poškodeným.
Odvolateľ má podozrenie, že poškodený špekuluje, snaží sa získať čo najvyššie odškodné o čom svedčí

aj tá skutočnosť, že v čase keď bol práceneschopný a to v dĺžke až 66 dní tak bol schopný letieť do
Írska. V trestnom rozsudku nie je uvedené, že by išlo o ťažké ublíženie na zdraví vzhľadom na dĺžku
práceneschopnosti. Dodal, že odporca 3/ spolu s odporcom 2/ boli odsúdení za prečin výtržníctva a
odporca 1/ za prečin ublíženia na zdraví. Keďže odvolateľ nebol odsúdený za ublíženie na zdraví nevidí
dôvod prečo by mal z tohto dôvodu platiť navrhovateľovi odškodné. Rozsudok považuje za zmätočný,

nevyplýva z neho z akého dôvodu by mal platiť odškodné, vychádza z nesprávneho skutkového záveru.
Zároveň poukázal na rozpory ako sa udalosť ktorou malo dôjsť k poškodeniu zdravia navrhovateľa stala.
Ďalej žiadal, aby sa prípadne rozdelila suma, ktorú by mali odporcovia zaplatiť medzi každého odporcu
osobitne.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 1/, v ktorom uviedol, že je nezamestnaný, vo výkone
väzby a nie je schopný uplatnenú sumu vyplatiť, nesúhlasí s finančným odškodnením. Na výzvu

prvostupňového súdu odvolanie doplnil a uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že poškodený
sa mal na úrade práce hlásiť ešte pred dátumom 06.12.2009 a preto nerozumie z akého dôvodu
má platiť poškodenému letenky a ušlý zisk, keď poškodený bol nezamestnaný. K vyplateniu dávok z
nezamestnanosti prišlo po jeho chybe a nepozornosti a nie kvôli potýčke, ktorú mal mať s poškodeným.
Zároveň poukázal na dĺžku práceneschopnosti poškodeného v rozsahu až 66 dní, pričom 3 dni po

incidente bol poškodený schopný letieť do Írska.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj odporca 2/ a uviedol, že žiada o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov z dôvodu nemajetnosti. Odvoláva sa proti všetkým trom výrokom. Poukázal na svoje
príjmy. Na výzvu prvostupňového súdu odvolanie doplnil a uviedol, že žiada odvolací súd preskúmať
napadnutý rozsudok, rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keďže

skutkové závery nezohľadňujú závery vyplývajúce z dokazovania a majú za následok nesprávne právne
posúdenie veci. Zároveň namieta aj nedostatočný skutkový stav, ktorý je právne nepodložený, čo má
za následok neprimeranosť a nespravodlivosť.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručeným odvolaniam sa vyjadril prostredníctvom právneho

zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal navrhovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 333,46 eur. K odvolaniu odporcu 3/
uviedol, že otázka nároku na úhradu nákladov na letenky a náhrada za stratu dávok v nezamestnanosti
bola odôvodnená už v podanom návrhu ako aj neskôr na pojednávaní. Navrhovateľ v období kedy
mu vznikla škoda žil v Írskej republike, kde poberal dávku v nezamestnanosti, ktorá je naviazaná na

práceschopný zdravotný stav. Zároveň mal navrhovateľ pred vycestovaním na Slovensko zakúpenú
spiatočnú letenku na cestu do Írskej republiky na deň 09.12.2009. Z dôvodu neevidencie a posledného
prihlásenia na úrade práce bolo poberanie dávok v nezamestnanosti dňa 02.12.2009 pozastavené a
malosaobnoviť10.12.2009,t.j.deňpodniplánovanéhonávratuspiatočnouletenkoudoÍrskejrepubliky.
Nakoľko sa však navrhovateľ stal v dôsledku protiprávneho konania odporcov práceneschopným, tento

zdravotný stav sa stal prekážkou poberania dávok v nezamestnanosti, ktorá prekážka trvala až do
15.02.2010, čo bolo riadne doložené potvrdením lekára. Navrhovateľ si v konaní uplatnil škodu za
obdobie od 10.12.2009, kedy mu v dôsledku zdravotného stavu nebolo obnovené poberanie dávok
v nezamestnanosti do 15.02.2010 kedy došlo k obnoveniu poberania dávok v nezamestnanosti.
Nevyhnutnosť zakúpenia leteniek na deň 13.12.2009 bola riadne zdôvodnená tým, že dňa 16.12.2009

mal byť navrhovateľ v dôsledku predmetného skutku operovaný, teda išlo o vynaloženie nevyhnutného
nákladu za účelom vykonania plánovanej operácie, ktorá bola dôsledkom protiprávneho konania
odporcov. Letenka na deň 13.01.2010 slúžila na opätovný návrat do Írskej republiky. Z Írskej republiky
na Slovensko a naopak by navrhovateľ nemusel cestovať, ak by mu odporcovia nespôsobili zranenia,
v dôsledku ktorých sa stal práceneschopný a musel absolvovať operáciu. K argumentácii namietajúcej

dobu liečenia 66 dní, táto sa javí ako právne irelevantná, pretože otázka dĺžky práceneschopnosti pre
vymedzenie predmetu trestného konania slúži len účelu vymedzenia trestného činu a nie pre účely výšky
spôsobenej škody. Skutkový stav navrhovateľ považuje za preukázaný, tento nie je potrebné dokazovať,
pretože došlo k schváleniu dohody o vine a treste a v tomto konaní bolo povinnosťou súdu dokazovať
výlučne škodu, ujmu a príčinnú súvislosť medzi škodou, ujmou a konaním odporcov. Spoločná a

nerozdielna povaha zodpovednosti za škodu bola zdôvodnená početnou judikatúrou, právnou teóriou a
navrhovateľ sa jej pridržiava. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že za bežného behu udalosti
t.j. v prípade, ak by sa navrhovateľ v dôsledku spoločného konania odporcov nestal práceneschopným,
po návrate do Írskej republiky so zakúpenou letenkou na deň 09.12.2009, odo dňa 10.12.2009
po prihlásení sa na úrade práce by došlo k obnoveniu dávok v nezamestnanosti. Nakoľko však z

dôvodu zdravotného stavu spočívajúceho v práceneschopnosti bola navrhovateľovi obnova dávok v
nezamestnanosti odsúhlasená, došlo na strane navrhovateľa k vzniku škody vo výške neobdržaných
dávok v nezamestnanosti až do času, kým podľa vyjadrenia lekára stav práceneschopnosti dňa
15.02.2010 zanikol. Ku škode došlo úmyselným trestným činom resp. v súvislosti s takýmto činom
je navrhovateľ názoru, že nepriznanie alebo zníženie náhrady škody je v rozpore s dobrými mravmi.

Dôvodom pre zníženie náhrady nemôže byť ani skutočnosť, že škodu spolu zavinili viacerí škodcovia.
Odporca 3/ žiadnym spôsobom neodôvodňuje neprimeranosť náhrady trov právneho zastúpenia,
neuvádza s akým ustanovením je v rozpore. Solidárna zodpovednosť odporcov vyplýva z § 438
ods. 1 Občianskeho zákonníka a pre vznik solidárnej zodpovednosti postačuje, ak k vzniku došlo ichspoločným, koordinovaným konaním uskutočnil si spoločný zámer (uznesenie Najvyššieho súdu ČR
spis.zn.25Cdo682/2008).Akvýsledkomspoločnéhokonaniažalovanýchješkoda,ktorábezprostredne
vznikla pôsobením len niektorých z nich, je treba dôvodiť, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti i

s protiprávnym konaním tých, ktorí svojim počínaním škodlivý následok vyvolali, ale i tak prispeli
podstatným spôsobom ku vzniku škody (rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 25Cdo 2126/2000). Pri
rozhodovaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú trestným činom, ktorý spáchali žalovaní spoločne,
je však vyslovenie solidarity takmer pravidlom.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorémujeodvolanieprípustné(§201a202O.s.p.),poskonštatovaní,žeodvolaniamajúpoichdoplnení
na výzvu prvostupňového súdu aspoň základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutievmedziachdanýchrozsahomodvolaniatedavplnejmiere(vzmysle§206ods.2vetadruhá

O.s.p. v spojení s § 438 ods. 1 OZ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods.
3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania odporcov sú čiastočne dôvodné, napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vo vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 1.600,88,- eur vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p. a v časti o zaplatenie sumy 1.926,26,-

euravzávislýchvýrokochonáhradetrovkonaniaaouloženípovinnostizaplatiťsúdnypoplatokzanávrh
je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o závery prvostupňového súdu, že žalobou uplatnený nárok možno navrhovateľovi priznať
z titulu náhrady škody v rozsahu o zaplatenie sumy 1.600,88,- eur (ktorá pozostáva zo sumy 1.314,-

eur za bolestné a sumy 286,88 eur za letenky), odvolací súd sa s nimi plne stotožňuje. Odvolací súd
preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav vo vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 1.600,88,-
eur, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý
vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku v tejto
časti, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil,

pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 05.12.2011
domáhal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 3.527,14 eur z titulu náhrady škody, ktorá
mu vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania odporcov. Navrhovateľ žil v Írsku a poberal
dávky v nezamestnanosti vyplácané týždenne vo výške 204,30 eur. Dňa 02.12.2009 navrhovateľovi na

pošte nebola pravidelná dávka v nezamestnanosti vyplatená, preto kontaktoval úrad práce a dozvedel
sa, že chýbal podpis súvisiaci s pravidelným hlásením na úrade práce a dávky v nezamestnanosti mu
budú obnovené po tom, čo sa dostaví na úrad práce a doplní chýbajúci podpis. Keďže v rovnaký deň
mal zakúpenú letenku na Slovensko s plánovaným návratom 09.12.2009, odcestoval s tým, že dňa
10.12.2009 sa prihlási na úrade práce. Dňa 06.12.2009 odporcovia napadli navrhovateľa a spôsobili

mu škodu na zdraví s následnou práceneschopnosťou. Navrhovateľ utrpel pohmoždeniny mäkkých
tkanív hlavy s krvnými výronmi v ľavej strane tváre, zlomeninu jarmového výbežku a hornej čeľuste
vľavo s miernym posunom kostných úlomkov a tržno-zhmoždené rany v oblasti pravého oka a temennej
oblasti hlavy vľavo. Po ošetrení bol objednaný na operáciu v Bratislave dňa 16.12.2009. Napriek tomu
v plánovanom termíne 09.12.2009 odcestoval do Írska a dňa 10.12.2009 sa dostavil na úrad práce,

kde mu však bolo oznámené, že sa môže prihlásiť až po tom, čo bude uznaný práceschopným. Dňa
13.12.2009 si zakúpil letenku v hodnote 169,57 eur na cestu na Slovensko, nakoľko v Bratislave sa
podrobil plánovanej operácii po úraze čeľuste. Po poslednej kontrole 08.01.2010 v Bratislave sa vrátil
dňa 13.01.2010 späť do Írska, aby sa opätovne prihlásil na úrad práce, za letenku zaplatil 117,31
eur. Do evidencie nezamestnaných ho opätovne zaradili po predložení potvrdenia od lekára v Írsku o

práceschopnosti, od 15.02.2010 mu obnovili výplatu nemocenských dávok.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške cestovného 169,57 eur a 117,31 eur a
nevyplatených dávok v nezamestnanosti od nasledujúceho dňa, kedy sa mohol prvýkrát po pôvodne
plánovanom návrate prihlásiť na úrade práce, t.j. od 11.12.2009 do 14.02.2010, t.j. za 66 dní (204,30eur: 7 dní x 66 dní) 1.926,26 eur, spolu 2.213,14 eur. Z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla
trestným činom si navrhovateľ uplatnil zaplatenie bolestného podľa bodového ohodnotenia znalca vo
výške 1.314,- eur za 90 bodov po 14,60 eur za bod.

Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/41/2011 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 30.8.2011, ktorý v rovnaký deň nadobudol i právoplatnosť, boli odporcovia uznaní vinnými
zo spáchania prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom tým, že napadli na mieste verejne prístupnom
iného podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona a odporca 1/ bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Uvedených prečinov sa dopustili dňa 6.12.2009 v čase
okolo 04,00 hod. v Trnave na Rybníkovej ulici na parkovisku pred diskotékou „RELAX“ kde napadli
navrhovateľa tým spôsobom, že odporca 1/ ho najskôr dvakrát udrel päsťami svojich rúk do jeho ľavej
lícnej časti, po ktorých ho následne odporca 3/ udrel päsťou do jeho pravého oka a odporca 2/ ho
udrel sklenenou fľašou do ľavej časti hlavy za uchom, pričom potom, ako navrhovateľovi vypadol z ruky
fotoaparát, tento zdvihol odporca 1/ a udrel ním navrhovateľa do oblasti nad ľavým okom, čím spôsobili

odporcovia 2/ a 3/ rade navrhovateľovi tržnozmliaždené rany v oblasti pravého oka a temennej oblasti
hlavy vľavo a odporca 1/ navrhovateľovi spôsobil pohmoždeninu mäkkých tkanív s krvnými výronmi
hlavne v oblasti ľavej strany tváre, zlomeninu jarmového výbežku a hornej čeľuste vľavo s miernym
posunom kostných úlomkov, pri ktorej došlo k zakrvácaniu do čeľustnej dutiny vľavo a poruche citlivosti
II. vetvy trojklanného nervu vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali liečbu v trvaní 4 až 6 týždňov.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Mariánom Pamulom, číslo 027/10 zo dňa
8.3.2010 vyplýva, že navrhovateľ utrpel pohmoždeniny mäkkých tkanív hlavy s krvnými výronmi hlavne
v ľavej strane tváre, zlomeninu jarmového výbežku a hornej čeľuste vľavo s miernym posunom kostných
úlomkov a tržno-zhmoždené rany v oblasti pravého oka a temennej oblasti hlavy vľavo. Zároveň znalec

bodovo ohodnotil zranenia a to pohmoždenie hlavy a tváre 10 bodov, rany na hlave 2x 5 bodov a
zlomeninu zygomatiko-maxilárneho komplexu 70 bodov. Spolu znalec ohodnotil zranenia poškodeného
90-imi bodmi, pri hodnote bodu 14,60 eur, t.j. 1.314,- eur.

V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi

predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným
spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je časti o zaplatenie sumy 1.600,88,- eur dôvodný.

Neboli ale splnené podmienky pre potvrdenie preskúmavaného rozsudku v celom jeho rozsahu,
teda aj v časti, v ktorej súd vyhovel o zaplatenie sumy 1.926,26 eur, pretože procesným postupom
prvostupňového súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotnérozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv

účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy
a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu s vyššie citovaným
zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním
dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie
súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku nielen neúplným, ale

i nezrozumiteľným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať.
V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia
prvostupňového súdu, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah pri aplikácii
ktorých konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka dospel k záveru o zodpovednosti odporcov
za škodu navrhovateľa spočívajúcej v nevyplatených dávkach v nezamestnanosti od 11.12.2009

- 14.02.2010. Prvostupňový súd iba stručne uviedol, že rovnako dôvodne si uplatnil i zaplatenie
nevyplatených dávok v nezamestnanosti vo výške 1.926,26 eur za čas jeho práceneschopnosti
od 11.12.2009 do 15.02.2010, kedy mu ich začali opätovne vyplácať po predložení potvrdenia o
práceschopnosti. Nakoľko navrhovateľ si uplatnil zaplatenie sumy celkom vo výške 3.527,14,- eur,
ktorá pozostávala zo sumy 1.314,- eur za bolestné a 286,88 eur za letenky a zo sumy 1.926,26 eur

za čas práceneschopnosti navrhovateľovi od 11.12.2009 do 15.2.2010, bolo nepochybne povinnosťou
súdu prvého stupňa odôvodniť každý nárok osobitne vychádzajúc z vykonaného dokazovania. Keďže
prvostupňový súd neuviedol vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnenie v časti o zaplatenie sumy
1.926,26,- eur, nebolo možné v tejto časti napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa preskúmať.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo žalobe
vyhovené o zaplatenie sumy 1.926,26,- eur a v závislom výroku o náhrade trov konania a o povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za návrh zrušil s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže odôvodnením
prvostupňového rozsudku sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne o nároku navrhovateľa o zaplatenie
sumy 1.926,26,- eur uplatňovanej ako náhrada za nevyplatené dávky v nezamestnanosti od 11.12.2009
do 14.02.2010 rozhodnúť, tento krát so sústredením sa na kvalifikáciu uplatňovaného nároku
navrhovateľom z titulu náhrady škody, za tým účelom bude nevyhnutné vykonať dokazovanie listinnými

dôkazmi predloženými navrhovateľom a vec právne posúdiť, pričom rozhodnutie bude nevyhnutné
riadne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd
i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.