Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209070
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111209070.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Sladovnícka 13, Trnava, zastúpeného
spoločnosťou: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovaným: 1. L. T., nar. XX.XX.XXXX,
2. C. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom I. XXXX/XX, J., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaných 1 a
2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25. októbra 2012, č.k. 26C/59/2011-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť vypratať byt č. XXX na 8.
nadzemnom podlaží v bytovom dome XXX b.j. na I. ulici XX v J., vchod č. XX, označenom súp. č. XXXX,
katastrálne územie J., okres Trnava, obec J., zápis na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra Trnava,

postavenom na parcele č. 1635/109, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.010 m2,
kat. úz. J., okres Trnava, obec J., zápis LV č. XXXX, vydaný Správou katastra Trnava, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, bez bytovej náhrady. Výrokom II. žalovaným 1 a 2 uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 391,04 Eur, k rukám splnomocneného
zástupcužalobcuInMediasRes,s.r.o.,Sladovnícka13,Trnava,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.
Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 35 ods. 1, § 35 ods. 3, § 39, § 126 ods. 1, §

663, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1 a 2, § 710 ods. 1 a 3, § 711 ods. 1 písm. d), § 711 ods. 6, § 712a ods.
3, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka Obč. zák.) a v časti rozhodnutia o trovách konania s použitím §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) Vecne argumentoval tým, že:

1. po vykonaní dokazovania jeho výsledky vyhodnotil tak, že medzi účastníkmi konania došlo
konkludentne k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, keď v konaní nebolo sporné, že žalobca

minimálne od roku 2009 prijímal platby za užívanie predmetného bytu od žalovaných, z ktorého konania
vyplýva, že rešpektoval a rešpektuje užívacie právo žalovaných k predmetnému bytu. Skutočnosť, že
vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s., v likvidácii, s ktorou mali žalovaní uzavretú nájomnú zmluvu
bolo spochybnené, bola žalobcovi známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia konajúceho súdu
vo veci vedenej pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, tzn. od 20.11.2008. Vzhľadom k záveru, že medzi žalobcom
a žalovaným 1 a 2 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu konkludentne, najneskôr

dňom, kedy medzi účastníkmi konania bola obhliadkou predmetného bytu (11.03.2010) vyriešená jedna
z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy a to označenie bytu, rozsahu jeho užívania, keď ďalšia
podstatná náležitosť nájomnej zmluvy a to výška nájomného a preddavkov na úhrady za ich plnenie
poskytované nájomné s užívaním bytu, bola medzi účastníkmi vyriešená skôr, a to ich platením na
základe výzvy žalobcu na jeho účty vo výške akceptovanej dlhodobo oboma účastníkmi nájomnej
zmluvy. Medzi účastníkmi konania tak došlo k dohode o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy,

ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú, nakoľko doba nájmu nebola medzi účastníkmi nájomnej zmluvy
dohodnutá. Z uvedených dôvodov sa potom súd nestotožnil s tvrdením žalobcu k žalobe, že nebolauzavretá nájomná zmluva, aj keď sám zástupca žalobcu vo svojej výpovedi z nájmu bytu adresovaným
žalovaným 1 a 2 označil dôvod výpovede nezaplatenie nájomného v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d)
Občianskeho zákonníka.

2. Z vyhodnotenia výsledkov dokazovania súd ale mal preukázané, že žalobca v súlade s ust.
§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka vypovedal nájomnú zmluvu uzatvorenú so žalovanými
konkludentne z dôvodu, že žalovaní hrubo porušovali svoje povinnosti vyplývajúce im z nájmu bytu
tým, že nezaplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri

mesiace s tým, že výpovedná doba uplynula 31.08.2011, keď výpoveď zo strany prenajímateľa bola
doručená žalovanému 1 dňa 04.05.2011 a žalovanej v 2. rade 01.04.2011. Žalovaný 1 nenavrhol
žiadnym spôsobom doplniť dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení, že on neprevzal 04.05.2011
výpoveď z nájmu bytu. Žalovaní 1 a 2 sa v zákonom stanovenej lehote nedomáhali na súde určenia
neplatnosti výpovede a preto má súd za to, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 04.03.2011 je platná.
Žalovaní napriek výzvam na vypratanie predmetného bytu, predmetný byt naďalej užívajú a žalobcovi

ho doteraz neodovzdali. Vzhľadom na takúto argumentáciu potom dospel k záveru, že návrh žalobcu je
dôvodný a preto mu vyhovel a uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť sporný byt vypratať bez zabezpečenia
bytovej náhrady, nakoľko žalobca dal žalovaným výpoveď v zmysle § 711 ods. (?) písm. d) Občianskeho
zákonníka, keď žalovaní netvrdili, že sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a nakoľko v konaní
nebolo ani preukázané, že by išlo o prípad hodný osobitného určenia, žalovaní nemajú právo na bytovú

náhradu.

Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil úspechom žalobcu v konaní, ktorému súd priznal náhradu
trov konania vo výške 313,75 Eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. (za 5 úkonov právnej služby + režijný paušál + DPH), tzn. v celkovej výške 391,04 Eur,

ktoré sú žalovaní povinní zaplatiť splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1 a 2. Ako odvolací dôvod použili dôvod z dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d), § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Poukázali na to, že pokiaľ súd
prvého stupňa dospel k záveru, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 04.03.2011 je platná, nakoľko v

zákonnej lehote sa nedomáhali na súde určenia neplatnosti výpovede a v tejto súvislosti považoval za
preukázané márne uplynutie tejto lehoty. Namietali, že doručenie k predmetnej výpovede žalovanému1
nebolo riadne preukázané, súd mal preto v tejto otázke vykonať znalecké dokazovanie pravosti podpisu
žalovaného 1 na doručenke. Pokiaľ ide o samotnú výpoveď z nájmu poukázali na to, že predmetný
byt im bol pridelený v roku 1976 ako podnikový. Na základe rozhodnutia Mestského národného výboru

Trnava o pridelení bytu č.j. 254 zo dňa 29.01.1976. Počas celej doby nájmu uhrádzali nájomné a
náhradu za služby spojené s nájmom bytu. V roku 2005 bola zmluva o nájme bytu „obnovená“, pričom
ako prenajímateľ v nej figurovala TAZ, a.s., v likvidácii v zastúpení Správou mestského majetku. Od
roku 2007 začalo sporné konanie medzi správcom konkurznej podstaty prenajímateľom TAZ, a.s. a
správcom konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p., v konkurze (žalobcom v

tomto spore) o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. O priebehu sporu o vylúčenie veci z konkurznej
podstaty doložil žalobca rozsiahlu dokumentáciu zahŕňajúcu rozhodnutia konajúcich súdov. Konečné
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 21CoKr/4/2008 v spojení s rozhodnutím NS SR č.
6Obdo/38/2004 potvrdilo, že veci vrátane predmetného bytu patria do konkurznej podstaty žalobcu.
Žalobca svoju žalobu o vypratanie postavil na tvrdení, že žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu,

nakoľko nájomná zmluva v roku 2005 je absolútne neplatná. V priebehu konania prejavili záujem o
prevod bytu do ich vlastníctva, pričom žalobca svoju zákonnú povinnosť im ponúknuť predmetný byt
predať, nesplnil a až v priebehu konania o vypratanie ústne vyjadril vôľu predmetný byt predať do
ich vlastníctva, avšak nie v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/93 Zb., ale za trhovú cenu. Sú
starobní dôchodcovia, nedisponujú finančnými prostriedkami a peňažné ústavy by im neboli ochotné

poskytnúť úver alebo pôžičku. Ako osoby neznalé práva sa svojho práva nevedeli domáhať a ako slabšia
strana sporu sa spoliehali v dobrej viere na spravodlivé konanie kompetentných. Uznali, že z dôvodov
nedostatku finančných prostriedkov v roku 2010 neboli schopní riadne a pravidelne nájomné uhrádzať.
V tomto období u nich trvala, ale aj právna neistota v tom, komu a v akej výške sú povinní uhrádzať
nájomné a platby za služby , keď v tomto období sa menil aj správca domu a nájomcom a vlastníkom

boli formou oznamu na vchodových dverách bytového domu oznamované zmeny podmienok platieb.
V roku 2011 zaostalé zmeškané nájomné spolu s nedoplatkami za služby uhradili a podľa vyúčtovania
za rok 2011 majú dokonca na týchto platbách preplatok vo výške 484,29 Eur. Týmito skutočnosťami sa
súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, neprihliadal k nim. Rovnako sa ani v rozhodnutí nevysporiadals otázkou bytovej náhrady, keď ju bez akéhokoľvek dokazovania a riadneho zdôvodnenia nepriznal.
Takýmto spôsobom a postupom súd im uprel právo na spravodlivý proces. Navrhli preto, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie súdu

prvého stupňa trpí vážnymi vadami a postupom súdu sa žalovaným odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaných podal písomné vyjadrenie s tým, že
má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je správny, dostatočne odôvodnený a že v konaní nedošlo
k žiadnym vadám a už vôbec nie závažným, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Prvostupňový súd podľa názoru žalobcu zistil skutkový stav dostatočne, úplne, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvého stupňa vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaní na jednej strane poukazujú na nečinnosť súdu, pokiaľ
ide o znalecké dokazovanie pravosti podpisu žalovaného 1 na doručenke, na druhej strane počas
konania na prvom stupni znalecké dokazovanie žiadnym spôsobom nenavrhli doplniť, čo vyplýva aj
z písomného vyhotovenia rozsudku. Tvrdenie žalovaných považuje za účelové, nakoľko v zmysle §

120 ods. 1 O.s.p. boli predovšetkým oni povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nie
súd tak ako to nesprávne uvádzajú v odvolaní. Navyše žalovaní sa mali možnosť domáhať neplatnosti
výpovede z vyššie uvedeného dôvodu žalobou v lehote stanovenej zákonom. K podaniu takejto žaloby
zo strany žalovaných však nedošlo. Žalobca trvá na tom, že žalovaným bola riadne podaná a doručená
výpoveď, čím im bez akýchkoľvek pochybností skončil nájom bytu, zvlášť v prípade názoru súdu o

konkludentnom vzniku nájomnej zmluvy a nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, odhliadnuc
od skutočnosti, že žalobca považoval nájomnú zmluvu uzavretú medzi žalovanými a spoločnosťou
TAZ, a.s., v likvidácii zo dňa 22.02.2005 za absolútne neplatnú, žalovaní na pojednávaní konanom
21.06.2012 sami do zápisnice uviedli vyjadrenie, v zmysle ktorého je zrejmé, že im výpoveď prišla a
vtedy doplatili nedoplatok do F. I.. Ako dôkaz uvádzajú pokladničnú potvrdenku na sumu 400,- Eur a

následne argumentujú skutočnosťou, že majú preplatok na službách vo výške 484,29 Eur, k čomu je
treba uviesť, že žalobcovi nedoplatok vo výške 407,04 Eur nebol poukázaný, ale zostal na účte správcu
bytového domu, nakoľko nie je v platbe špecifikované, že ide o nájom a nakoľko na službách žalovaným
vznikali viackrát nedoplatky, správca bytového domu platbu započítal ako zálohu na služby. Ak by aj
nastala opačná situácia a platba sa dostala k žalobcovi, týmto nenastala konvalidácia výpovedného

dôvodu. S poukazom na dôvod výpovede z nájmu bytu § 711 ods. 1 písm. d) považuje rozhodnutie súdu
o bytovej náhrade za vecne správne, nakoľko nešlo o situáciu, ktorá by spôsobila povinnosť zabezpečiť
bytovú náhradu v zmysle § 712a ods. 3 (hmotná núdza alebo dôvod hodný osobitného zreteľa). Uvedený
postup súdu považuje za zákonný a v žiadnom prípade nie za postup, ktorým by súd žalovaným uprel
právo na spravodlivý proces. Žalovaní preukázateľne neplatili totiž nájomné za obdobie február až marec

2010,novemberaždecember2010.Žalobcavýpoveďzpredmetnéhobytupodaldôvodneazopatrnosti.
Žalovaní neplatenie nájomného odôvodňujú svojou zlou finančnou situáciou, ako aj právnou neistotou,
ktorániejenamiestevzhľadomnarozsudokOkresnéhosúduTrnava,sp.zn.44Cbi/6/2007,tzn.odčasu,
kedy predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť, tzn. od 20.11.2008, pričom nedoplatok žalovaným
vznikol v priebehu roku 2010. Navyše právnu neistotu ako dôvod vzniku nedoplatkov uvádzajú v rozpore

z predchádzajúcimi tvrdeniami, keď viackrát zdôrazňovali, že nedoplatky im vznikli z dôvodu, že nestihli
uhrádzať platby nielen za nájom, ale ani za služby. Nadväzujúc na tieto dôvody, potom trval na určení
povinnosti žalovaných vypratať predmetný byt, tak ako o tom rozhodol prvostupňový súd.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a) a e) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných je treba priznať úspech, keďže v konaní
prvostupňového súdu došlo k vadám, pre ktoré je treba napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca jeho podaním žiadal uložiť žalovaným povinnosť

vypratať byt označený vo výroku rozhodnutia z dôvodu , že nájomná zmluva uzavretá medzi TAZ, a.s.,
v likvidácii a žalovaným 1 trpí absolútnou neplatnosťou, nakoľko na strane prenajímateľa absentovala
právomoc prenajímať byt v rozhodnom období, alebo akýmkoľvek spôsobom disponovať s predmetným
bytom. Zo strany žalobcu nebola prejavená vôľa k uzavretiu nájomnej zmluvy a nemohla vzniknúť tátoani konkludentne, nakoľko absentujú základné náležitosti nájomnej zmluvy ako doba nájmu, predmet
nájmu, výška nájomného. Až v konaní žalobca súdu uviedol, že žalovaným bola zaslaná výpoveď z
nájmu bytu, ktorú žalovaný v 1. rade prevzal 04.05.2011 a žalovaná v 2. rade dňa 01.04.2011 s tým, že

žalovaným v zákonnej lehote v zmysle príslušných ustanovení Obč. zák. nepodali žalobu o neplatnosť
výpovede, čo má to za následok, že výpoveď je platná. Predmetná výpoveď podľa vyjadrenia žalobcu
bola daná z opatrnosti, nakoľko vedeli, že v iných sporoch sa účastníci bránia konkludentným uzavretím
nájomných zmlúv. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmetný byt získal ako podnikový a zaviazal sa
10 rokov zotrvať pracovať v Cukrovare, Petra Jilemnického, Trnava. Tvrdil, že jemu doručená predmetná

výpoveď nebola, nedoplatky za užívanie bytu nemajú, nakoľko potom ako im prišla výpoveď doplatili to
prostredníctvom F. I.. Žalovaná v 2. rade v konaní uviedla, že užíva spolu s manželom predmetný byt, byt
bol nadobudnutý žalovaným 1 ako služobný s podmienkou, že žalovaný 1 odpracuje u zamestnávateľa
10 rokov. Potom ako dostala výpoveď z nájmu bytu nedoplatok zaplatila a myslela si, že tým je celá
vec vybavená.

Predmetom konania podľa návrhu žalobcu je teda vypratanie bytu č. XXX na 8. nadzemnom podlaží
v bytovom dome XXX b.j. na I. ulici XX v J., vchod č. XX, označenom súpisným č. XXXX, katastrálne
územie J., okres Trnava, obec J., zápis na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra Trnava, postavenom
na parcele č. 1635/109, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.010 m2, kat. úz. J.,
okres Trnava, obec J., zápis LV č. XXXX, vydaný Správou katastra Trnava (ďalej len „predmetný byt“) do

15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalobca v návrhu neuviedol, či žiada o vypratanie bez bytovej
náhrady. Dôvodom návrhu podaného na súd dňa 26.04.2011 je teda žalobcom tvrdená a podrobne v
návrhu zdôvodnená skutočnosť, že žalovaní 1 a 2 predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu.

S týmto dôvodom návrhu sa potom súd v napadnutom rozsudku vyporiadal tak, že ustálil, že medzi

účastníkmi došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentne (najneskôr 11.03.2010), preto návrh z
tohto uplatneného dôvodu nepovažoval za dôvodný. Aj napriek takémuto záveru však súd prvého
stupňa návrh žalobcu nezamietol, ale mu v plnom rozsahu vyhovel a uložil povinnosť žalovaným 1
a 2 predmetný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to bez práva na bytovú náhradu.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia bolo, že súd prihliadol na skutočnosť, ktorá vyplynula z výpovede

zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 21.10.2011, že žalobca z opatrnosti dal žalovaným 1 a 2 výpoveď
zo dňa 04.03.2011, ktorej platnosť žalovaní 1 a 2 na súde nenapadli.

Takýto postup súdu zakladá postihnutie konania vadou, ktorá má za následok nutnosť zrušenia
napadnutého rozsudku, pretože súd rozhodol o niečom čo sa nestalo predmetom konania.

V zmysle § 95 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní
na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (ods.1). Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu

návrhuanivprípade,akbynakonanieozmenenomnávrhubolvecnepríslušnýinýsúd.Vtakomprípade
pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia (ods. 2). O zmene návrhu súd
rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne
do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od
podania návrhu na zmenu návrhu (ods. 3).

V občianskom súdnom konaní žalobca v podanom návrhu vymedzuje predmet návrhu nielen obsahom
žalobného petitu, ale i určením rozhodných skutočností, o ktoré svoj nárok opiera. Zmenou návrhu je
nielen zmena navrhovaného petitu, ale je ňou zmena akejkoľvek náležitosti, ktorú návrh (žaloba) má
mať, tzn. aj popísanie podstatných rozhodujúcich skutočností, z ktorých si žalobca návrhom uplatnený

nárok odvodzuje. Ak chce žalobca návrh podľa vyššie uvedeného v akomkoľvek smere zmeniť, vždy
ide o zmenu návrhu.
Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie občianskeho súdneho konania vyplýva, že návrh môže meniť
výlučne žalobca, ktorý podal návrh na začatie konania. K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek za
konania,dokiaľnebolovyhlásené(vydané)rozhodnutie,ktorýmsakonaniekončí.Pretožezmenanávrhu

nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, je stanovené, že k tomuto procesnému úkonu
je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu návrhu len vtedy, ak sú splnené stanovené
predpoklady. Ustanovenie § 95 O.s.p. sa použije v sporovom konaní a ak konanie bolo začaté na návrh
alebo ak bol v jeho priebehu urobený určitý návrh, tiež v nesporovom konaní. Zmena návrhu je podanímvo veci samej a navrhovateľ (žalobca) ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v § 42 ods.
1 O.s.p. a s dodržaním podmienok uvedených v § 42 ods. 2, 3 O.s.p. Súd je povinný doručiť zmenený
návrh (žalobu alebo návrh na začatie konania) ostatným účastníkom do vlastných rúk spravidla ešte

pred rozhodnutím o tom, či zmenu pripustí; doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene
návrhu došlo na pojednávaní a účastník, ktorému by mala byť zmena návrhu doručená, bol na tomto
pojednávaní prítomný. V prípade, že návrh bol zmenený na pojednávaní ústne do zápisnice, splní súd
povinnosť doručiť zmenený návrh účastníkovi, ktorý na pojednávaní nebol prítomný spravidla tým, že
mu zašle opis zápisnice o pojednávaní alebo prepis zvukového záznamu z pojednávania (jeho časť). O

zmene návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a to ani v prípade,
ak ho vydal súd prvého stupňa (§ 202 ods. 3 písm. f) ); ak bolo uznesenie vyhlásené na pojednávaní,
doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní pri jeho vyhlásení.
Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene návrhu, je súd viazaný (por. § 170 O.s.p.). Dokiaľ súd
nerozhodne o uplatnenej zmene návrhu, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 1 Cdo 51/2009).

Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie,
tak následne činí tak na základe iných skutočností, než tých, ktoré pôvodne uviedol v návrhu (rozsudok
NS SR, sp. zn. 1M Obdo V 19/2007).

V danom prípade dôvodom žaloby o vypratanie bytu ako bolo už vyššie uvedené bolo tvrdenie

bezprávneho užívania bytu pre neexistenciu nájomnej zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že k žiadnej
zmene návrhu zo strany žalobcu nedošlo, preto súd o pripustení zmeny návrhu ani nemusel rozhodnúť.
Súd však žalobe vyhovel z dôvodov, ktoré pôvodný návrh neobsahoval, pretože z dôvodu uvedenom v
návrhu, návrh považoval za neopodstatnený, ale neprípustne návrhu vyhovel z iného dôvodu, tzn. nie
z dôvodu, že žalovaní byt užívajú bez právneho dôvodu, ale z dôvodu danej im výpovede, ktorú súd

považoval za platnú. V tejto súvislosti treba poukázať na fakt, že v čase podania návrhu, už žalobca
výpoveď žalovaným dal, pričom v návrhu o vypratanie o tom nie je žiadna zmienka.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na vypratanie bytu z dôvodu
platnejvýpovedeznájmudanejžalovaným1a2beztoho,žebysatakýtonávrhstalpredmetomkonania.

Z tohto dôvodu odvolací súd s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude podľa stavu v čase jeho rozhodnutia posúdiť

vec v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na vec podľa návrhu a jeho dôvodov.

V novom rozhodnutí znovu rozhodne prvostupňový súd i o trovách konania, vrátane trov i tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.