Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Božena Husárová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/209/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109229585
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2109229585.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: 1/ KHP trade, s.r.o., Bakossova 6, Banská Bystrica,
IČO: 36 058 378, 2/ X-FRAM, s.r.o., Bakossova 6, Banská Bystrica, IČO: 36 059 111, 3/ Trias,
s.r.o., Bakossova 6, Banská Bystrica, IČO: 36 621 561, všetci zastúpení advokátkou JUDr. Zuzanou
Miadokovou, Kalinčiakova 2, Banská Bystrica proti žalovanému: MAYNET s.r.o., Odbojárska 33, Trnava,
IČO: 36 250 414, zastúpený AK Pacalaj, Palla a partneri s.r.o., F. Urbánka 2, Trnava v mene ktorej koná
konateľ a advokát JUDr. Ing. Peter Pacalaj, o zaplatenie 4.897,93 eur s prísl. o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31Cb 63/2010-119 zo dňa 15.5.2012 t a k t o
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom
Trnava č.k. 31Ro 152/2009-37 zo dňa 23.3.2010, konanie v časti o zaplatenie 466,20 eur zamietol,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 4.127,11 eur a
žalovanému 3/ sumu 304,62 eur všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.
Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobcovia žiadali zaviazať
žalovaného k zaplateniu sumy 4.897,93 eur s poukazom na to, že ako vlastníci a prenajímatelia
priestorov nachádzajúcich sa na ul. Bakossova 6 v Banskej Bystrici uzatvorili so žalovaným v postavení
nájomcu Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 08/2007N a Zmluvu o poskytovaní služieb č.
S/08/2007 dňa 1.7.2007. Dňa 10.7.2009 žalovaný zmluvu o nájme nebytových priestorov písomne
vypovedal. Výpovedná lehota bola podľa ust. § 16 zák.č. 116/1990 Zb. bola dohodnutá 3-mesačná
a začala plynúť od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, teda odo dňa 1.8.2009 a
skončila 31.10.2009. Nájomca ale počas výpovednej lehoty prestal plniť povinnosti súvisiace s úhradou
nájomného, preto žalobcovia podľa čl. IV./6 zmluvy okamžite dňom 13.8.2009 od zmluvy odstúpili,
uplatnili si nárok na zaplatené nájomné do tohto obdobia i s úrokom z omeškania a nárok na zmluvnú
pokutu, ktorý odvodzoval z čl. IV./6 zmluvy.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a tvrdil, že nájomný vzťah so žalobcami ukončil ústnou dohodou dňa
25.6.2009, kedy rokoval s konateľom žalobcu 1/, ktorý podľa neho súhlasil s takouto formou a dňom
ukončenia nájmu, preto sa z prenajatých priestorov vysťahoval a uvoľnil ich. Podľa čl. III./3 zmluvy
nájomný vzťah bol ukončený ústnou formou, pričom zmluva pri tejto forme nevyžaduje, aby došlo k
ukončeniu nájomného vzťahu písomnou formou, teda akceptuje i formu ústnu. Okrem toho v čase
od 26.6.2009 až do skončenia opráv uvedený nebytový priestor ani nebol spôsobilý užívania, čo tiež
preukazuje, že nájomný vzťah jednoznačne skončil dňom 25.6.2009 a žalovaný nájomné riadne do
30.6.2009 zaplatil.Ustanovenia o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. IV./6 nájomnej zmluvy označil za neurčité, ktoré nemôže
zakladať dôvod pre uplatnenie tohto nároku a žalobca 3/ ani nebol účastníkom nájomnej zmluvy, teda
jeho nárok nemôže byť opodstatnený.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov konania,
navrhnutých svedkov a dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol platný záväzkový vzťah založený
na ustanoveniach zák.č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov. Zmluva o nájme nebytových
priestorov v znení Dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov bola uzatvorená platne, na
jej základe prenechali žalobcovia ako prenajímatelia žalovanému ako nájomcovi do užívania nebytové
priestory v zmluve špecifikované, za ktoré sa zaviazal žalovaný platiť nájomné vo výške 15.000,-
Sk t.j. 497,91 eur. Dodatkom č. 1 sa nájomné upravilo na sumu 16.500,- Sk mesačne t.j. 547,70
eur. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že nájomný vzťah bol
ukončený výpoveďou nájomcu zo dňa 31.3.2009, ktorá bola žalobcom (zrejme pri písomnom vyhotovení
rozhodnutia súd neuviedol slovo „doručená“) dňa 14.7.2009. Zmluvou bola dohodnutá 3-mesačná
výpovedná lehota, ktorá začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po jej doručení, teda dňom
1.8.2009. Počas výpovednej lehoty povinnosť nájomcu platiť nájomné nezanikla. Žalovaný ale nájomné
vlehotesplatnostineuhradil,dostalsasosplnenímtejtopovinnostidoomeškania,čímnastalipodmienky
pre okamžité skončenie nájomného pomeru zo strany žalobcov podľa čl. IV./ 6 odstúpením a právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6-mesačného nájomného.
Súd žalobcom nepriznal v žalobe uplatnený nárok na zaplatenie sumy 466,20 eur, ktorú žiadali
ako náhradu nákladov vynaložených na opravu prenajatej nehnuteľnosti, pretože sa nestotožnil s ich
tvrdením, podľa ktorého bol žalovaný povinný zaplatiť vymaľovanie prenajatých priestorov. Súd uviedol,
že takéto opravy zodpovedajú bežnému opotrebeniu, preto v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol
a v ostatnej časti žaloby mu vyhovel.
Súd prvého stupňa skonštatoval, že žalovaný tvrdenia, podľa ktorých bol nájom nebytových priestorov
ukončený ústnou dohodou dňom 25.6.2009 v konaní nepreukázal, pretože v konaní vypočutí svedkovia
ani účastníci takúto dohodu jednoznačne nepotvrdili a prípadná dohoda iba so žalobcom 1/ nie je
postačujúcimdôkazomotom,ževšetkýminazmluvezúčastnenýmistranamidošlokuzatvoreniudohody
o skončení nájmu ústnou formou. Žalobca 2/ o takomto jednaní nemal žiadne vedomosti. Na základe
uvedeného súd prvého stupňa žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy, okrem zamietajúcej časti
zaviazal.
K trovám konania súd uviedol, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti podal žalovaný v zákonnej lehote
odvolanie a žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, pretože
konanie pred prvostupňovým súdom vrátane rozhodnutia trpí vadami, pre ktoré ho nie je možné potvrdiť.
V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, keď vykonal
nesprávne skutkové zistenia a tieto nesprávne právne posúdil. Odvolateľ zotrval na tvrdení, že nájomný
vzťah skončil dohodou zo dňa 25.6.2009, ktorú uzatvoril so žalobcom 1/, čo potvrdili i v konaní vypočutí
svedkovia, teda skončenie nájmu ústnou dohodou bolo v súdnom konaní preukázané. Z výpovede
konateľa žalobcu 1/ tiež vyplynulo, že žalovaný mu odovzdal predmet nájmu koncom júna 2009,
odovzdal mu aj kľúče od prenajatých priestorov čo svedčí o vedomosti prenajímateľa, že predmet nájmu
žalovaný už neužíva. Žalobca 1/ síce namietal, že žalobca 2/ by s takouto dohodou nesúhlasil, ale na
súdnom pojednávaní konanom dňa 24.4.2012 konateľ žalobcu 2/ potvrdil, že videl, že prenajaté priestory
sú prázdne a teda nájomný vzťah bol ukončený.
Odvolateľ dával do pozornosti odvolacieho súdu formy ukončenia nájmu uvedené v zmluve ktorá
pripúšťala i ukončenie nájmu dohodou, nevylučovala ústnu formu, preto konanie žalobcu 1/ považuje
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože hoci sa so žalobcom 1/ dohodol na
skončení nájmu ústne, tento od neho požaduje úhradu nájomného i za obdobie po tomto skončení a
k tomu i úhradu zmluvnej pokuty, čo označil za šikanózny výkon práva, ktorý nemôže požívať právnu
ochranu a je v rozpore s ust. § 265 Obchod. zákonníka. Odvolateľ sa nestotožnil ani so záverom
prvostupňového súdu, podľa ktorého, ak dohoda o ukončení nájmu nebola uzatvorená so všetkými
zmluvnýmistranami,nemožnojupovažovaťzariadneuzatvorenú.Súdvôbecnevzaldoúvahyobchodnú
prax, ktorá medzi zmluvnými stranami existovala a nezohľadnil, že konateľ žalobcu 2/ iba podpisoval
doklady, ale obsah zmluvy nikdy neurčoval. Dojednanie zmluvnej pokuty odvolateľ označil za neurčité,
teda neplatné, požadovanú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú a tiež poukázal na to, že sa
súd prvého stupňa riadnemu posúdeniu tohto nároku vôbec nevenoval, neskúmal a neuviedol, ktorú
povinnosť, ktorá by zaplatenie zmluvnej pokuty odôvodňovala porušil a žiadnym spôsobom sa s týmtonárokomnevyporiadal.Žalobcoviavsúdnomkonanínavyšepreukázali,žepredmetnájmuznemožňovali
žalovanému užívať, pretože v tom čase ho dal prenajímateľ vymaľovať, o čom svedčí i predložený
doklad - faktúra č. 05/2009, obchodné spoločnosti žalobcov sú navzájom personálne prepojené, čo
prvostupňový súd tiež nevzal do úvahy. Odvolateľ Zmluvu o nájme označil za neplatnú, pretože v nej
chýba údaj o splatnosti nájomného, ktorý nedostatok má za následok podľa § 3 ods. 3 v spojení s ods.
4 zák.č. 116/1990 Zb. založenie neplatnosti, ktorú bol súd povinný ako neplatnosť absolútnu skúmať
ex offo.
Žalovaný žiadal, aby súd v rámci odvolania zobral do úvahy i konanie žalobcov, ktorí podľa ich vyjadrenia
odstúpili od zmluvy už dňa 13.8.2009 napriek tomu, že spôsob platenia nájomného bol dohodnutý
štvrťročne a posledné faktúry žalobcov splatné k 3.7.2009 za 2. štvrťrok 2009 žalovaný riadne uhradil.
Ďalšie faktúry žalobcovia vystavili až v júli 2009 so splatnosťou 25.7.2009 na sumu nájomného až do
dňa 31.10.2009, čo zrejme bolo reakciou na odvolanie konateľa žalobcu 1/ Ing. Piffka. Okrem toho má
žalovaný ako nájomca nárok i na pomernú zľavu z nájomného, keďže nemal možnosť predmet nájmu
v mesiaci júl 2009 riadne užívať, čím sa prvostupňový súd tiež nezaoberal. Odôvodnenie rozhodnutia v
časti nároku na zmluvnú pokutu neobsahuje žiadnu právnu kvalifikáciu, preto je rozsudok v tejto časti
nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, či sa povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vzťahuje na omeškanie
s platením alebo na odstúpenie od zmluvy. Súd prvého stupňa opomenul vyhodnotiť i právne významnú
skutočnosť, keď žalovaný dôvodne očakával, že konanie konateľa žalobcu 1/ Ing. Piffku je výsledkom
vzájomnej dohody s Ing. Hírešom, ktorý je konateľom žalobcu 3/, ktorý mal oprávnenie konať i v mene
žalobcu 2/, pričom ale zmluva o službách a jej dodatok sú podpísané iba Ing. Františkom Piffkom.
Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne
správne potvrdiť, obranu žalovaného označil za nenáležitú, pretože v konaní boli preukázané všetky pre
rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti a odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti nie je možné potvrdiť ani zmeniť a
odvolanie je čiastočne dôvodné vzhľadom na nepreskúmateľnosť niektorých častí rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Odvolací súd preskúmaval iba odvolaním napadnuté výrokové časti rozsudku súdu prvého stupňa, preto
sa zamietajúcou časťou o zaplatenie istiny vo výške 466,20 eur nezaoberal.
Odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa vyslovený v súvislosti s právnym posúdením
ukončenia nájmu ústnou dohodou je správny a v súlade i so skutkovými zisteniami, ktoré vzišli z
vykonaného dokazovania.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že nájom bol ukončený ústnou dohodou zmluvných strán, ako spôsobu
vyplývajúceho z čl.III/2/b zmluvy. I keď uvedené zmluvné ustanovenie neobsahuje podmienku písomnej
dohody, žalovaný sa dostal do dôkaznej núdze, pretože sa mu nepodarilo dôkazné bremeno o tomto
tvrdení uniesť a súdu preukázať, že ústna dohoda bola účastníkmi zmluvy uzatvorená. Žalobcovia
uzatvorenie takejto dohody výslovne popierajú a odvolateľom uvádzané tvrdenia skutočnosť, na základe
ktorej by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností mať za to, že takáto dohoda medzi účastníkmi
konania bola uzatvorená nepreukazujú. Odvolací súd preto zhodne s názorom prvostupňového súdu má
za to, že nájomný vzťah nebol ukončený dohodou, ale písomnou výpoveďou datovanou dňom 31.3.2009
s 3-mesačnou výpovednou dobou, ako vyplýva z čl. III/ 3 zmluvy. Výpoveď bola doručená žalobcom dňa
14.7.2009, preto výpovedná doba začala plynúť odo dňa 1.8.2009, pričom dátum napísania výpovede, a
to deň 31.3.2009 je údaj irelevantný, pretože pre začiatok plynutia výpovednej doby je podstatný údaj o
jej doručení. Okrem toho je vo vzájomnom rozpore správanie žalovaného s jeho tvrdením o uzatvorení
ústnej dohody o ukončení nájmu, pretože ak by bol nájom ukončený dohodou už dňa 25.6.2009, ako
tvrdí žalovaný, nebolo dôvodné, aby následne doručoval prenajímateľom aj písomnú výpoveď, ktorú
prevzali dňa 14.7.2009. Uvedené dôkazné prostriedky preukazujú, že ani žalovaný nebol presvedčený
o tom, že sa so žalobcami ústne dohodol na ukončení nájmu.
Počas plynutia výpovednej lehoty ale žalovaný nezaplatil nájomné a dostal sa do omeškania viac ako 15
dní, čím nastali okolnosti, na základe ktorých mohol prenajímateľ okamžite od zmluvy odstúpiť a ukončiť
nájomný pomer.Z uvedeného dôvodu je preto správny i záver prvostupňového súdu, podľa ktorého bol žalovaný povinný
uhrádzať nájomné až do skončenia nájomného vzťahu, ktorý by podľa jeho výpovede končil dňom
31.10.2010. Neuhrádzaním nájomného počas výpovednej lehoty tak nastali podmienky pre okamžité
ukončeniu nájmu zo strany žalobcov, ktorí si dôvodne uplatňujú nárok na úhradu nájomného za dané
obdobie. Samotná skutočnosť, že sa nájomca z prenajatých priestorov odsťahoval, odovzdal kľúče, ale
nezakladá dôvod, ktorý by bolo možné považovať za dôkaz svedčiaci o tom, že tým bol nájom ukončený.
Odsťahovanie sa resp. nevyužívanie predmetu prenájmu je na vôli nájomcu, ale nie je okolnosťou,
ktorá by znamenala zánik povinnosti platiť riadne dohodnuté nájomné. V prípade, že žalovaný nemohol
predmet nájmu riadne užívať a bol v tomto práve obmedzovaný, mal postupovať podľa ust. § 675
Obč. zák., ktorý ako predpis lex generalis sa na takéto situácie aplikuje a svoj prípadný nárok si
uplatniť bez zbytočných odkladov. Žalovaný takto nepostupoval, preto jeho tvrdenia súd vyhodnotil ako
účelové. Právo na úhradu nájomného za obdobie do skončenia nájmu preto v žiadnom prípade nemožno
považovať za šikanózny výkon práva zo strany žalobcov, ktorý by nepožíval právnu ochranu a takisto nie
je na mieste zohľadňovať ani obchodnú prax, keď samotná podstata ústnej dohody o skončení nájmu
nebola v konaní preukázaná a žalovaný k tejto skutočnosti dôkazné bremeno neuniesol.
Odvolací súd za opodstatnenú nepovažuje ani námietku o nedostatku zmluvy chýbajúcom určení
splatnostinájomného,pretožezobsahučl.IVvyplýva,žežalovanýsazaviazalplatiťnájomnénazáklade
faktúr, ktoré mali dohodnutú 10-dňovú splatnosť, čím je podmienka splatnosti splnená a ani prípadné
porušenie ust. § 136 Obchod. zák., ktorým je upravený zákaz konkurencie členov orgánov spoločností
nemá pre žalovaný nárok z hľadiska jeho právneho posudzovania žiadnu relevanciu.
Odvolací súd ale vytýka prvostupňovému súdu, že sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s právnym
posúdením povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej sa žalobca v konaní domáhal, jej priznanie
žiadnym spôsobom skutkovo a ani právne neodôvodnil čo má za následok, že odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vytknuté nedostatky odstráni, vec skutkovo a najmä právne správne
posúdi a o veci rozhodne s tým, že bude postupovať v intenciách naznačených odvolacím súdom v
odôvodnení tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o trovách konania súd zároveň rozhodne i o trovách
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.