Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/719/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200211
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114200211.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35
717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpenej advokátom: JUDr. Alan Strelák, Na vŕšku 12,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ V. A., nar. XX. P. XXXX, bytom A. H. XX, Y., 2/ D. H., nar. X. Q. XXXX,
bytom A. H. XX, Y., v konaní zastúpená žalovaným 1/, o zaplatenie 437,70 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. apríla 2015 č. k. 19C/86/2014-47, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie: I. zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od
žalovaných zaplatiť jej spoločne a nerozdielne 437,70 eur s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od
27. augusta do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 64,35 eur a náhrady trov konania; II. určil, že
zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach v bode 3 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli,
že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. Zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený
požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% zistený pri
úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % zistený pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov a

to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky je neprijateľná a preto
neplatná; III. žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodnil právne ustanovením § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 544 ods. 1 a 2 O.z. (z. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel), § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), § 11 ods.
1 písm. a) a b) z. č. 129/2010 Z. z. o SÚ (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení zmien a noviel) a § 497 Obz. (z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Vecne
dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanými dňa

14. januára 2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné
podmienky, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 650 eur za odplatu vo výške
247 eur, ktorý dlh sa žalovaní zaviazali vrátiť v 13-tich splátkach, v prvých troch mesiacoch vo výške
3,25 eur a ďalej v 10-tich mesiacoch vo výške 88,37 eur mesačne. V zmluve bola uvedená RPMN
44,57 % a v pripojených Obchodných podmienkach 67,70 %. Súd prvej inštancie mal preukázané, že
žalovaní z poskytnutého úveru zaplatili sumu 1.400,50 eur, pričom zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
bola zmluvou spotrebiteľskou a preto ju podrobil kontrole v zmysle ustanovení z. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a zistil, že neobsahuje zákonné náležitosti a to podľa § 4 ods. 2 písm. g)
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a písm. i) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, pričom v zmluve nie je uvedená ani ročná percentuálna miera nákladov, ale len odkaz
na nesprávnu uvedenú priemernú výšku RPMN 44,57 eur. Súd prvej inštancie považoval poskytnutýúver za bezúročný a bez poplatkov a žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalovaným bol poskytnutý úver vo
výške 650 eur a splatili 1.400,50 eur. Zamietol návrh i v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, keďže táto je
uvedená len v Obchodných podmienkach na zadnej časti zmluvy a je nesporné, že nebola individuálne

dohodnutá a preto je dojednanie o zmluvnej pokute neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách
konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
zmien a noviel), avšak v konaní úspešným žalovaným náhradu trov nepriznal, keďže im žiadne trovy
nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila
ustanovením § 205 ods. 2 písm. d), § 205 ods. 2 písm. a) a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. majúc za to, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav. Mal za to, že súd nesprávne aplikoval na danú vec ustanovenie
zákona 258/2001 Z. z., keď tento bol zrušený zákonom č. 129/2010. Vzhľadom na prehľad zaslaný z

vnútorného systému uviedla, že žalovaní zaplatili celkom len sumu 580,75 eur a nie sumu vo výške
1.400,50 eur, keď súd prvej inštancie ani neuviedol, akým spôsobom dospel k takémuto zisteniu a
taktiež ani neuviedol, prečo zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že rozhodnutie
je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Taktiež nesúhlasila s tým, že v zmluve má
nesprávne uvedenú priemernú RPMN v hodnote 44,57 %, nakoľko táto hodnota korešponduje s hodnotu

zverejnenou Ministerstvom financií SR k dátumu uzavretia zmluvy. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379

a § 380 ods.1 C.s.p.), prihliadnuc na vady konania, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré však
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez
potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario C.s.p.) postupom podľa § 219 ods. 3, C.s.p., keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v

lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol
verejne vyhlásený dňa 15. novembra 2016.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19C/86/2014 je žaloba žalobkyne,

ktorou sa domáhala od žalovaných zaplatenia sumy 437,70 eur, úroku z omeškania vo výške 9,50%
ročne, zo sumy 437,70 eur od 27. augusta 2011 do zaplatenia.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým žalobu zamietol a určil za neplatnú zmluvnú podmienku uvedenú v Obchodných podmienkach v

bode 3 (presne vymedzené vo výroku II. rozsudku) z dôvodu jej neprijateľnosti.

8. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. <.). Na ďalšie
zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobkyne,
odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

13. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Na tento sa vzťahujú príslušné
ustanovenia ZoSÚ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, len na strane 5 odôvodnenia
v poslednom odseku nesprávne uviedol, že zmluvu podrobil kontrole v zmysle z. č. 258/2001 Z. z.

14. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

16. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f), ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k).

17. Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva
neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), a k) zákona, preto v zmysle § 11

ods. 1 písm. b) zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Posúdiac vyššie citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa cit. § 9 ods. 2 ZoSÚ, odvolací súd dospel k rovnakému záveruako prvostupňový, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
V texte zmluvy nie je obsiahnutý žiaden údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9

ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Odvolací súd uzatvára, že s poukazom na znenie týchto ustanovení
nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné dátum
konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby
zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade splnené nebolo.

19. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala ani rozčlenenie splátok úveru na
istinu, úroky a iné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu,
úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala
z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.

20. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods.

2 písm. f) a k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, je nevyhnutné poskytnutý úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaní uhradili celkom 1.400,50 eur, súd správne žalobu
zamietol. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca ku svojej žalobe nepriložil listinný dôkaz
preukazujúci celkovú sumu uhradenú žalovanými jednotlivými splátkami na základe zmluvy o úvere
zo 14. januára 2011. Žalovaní v priebehu konania preukázali listinnými dôkazmi (ústrižkami poštových

poukážok a výpismi z Y. G. - č. l. 27 až 37), že svoj dlh voči žalobkyni uhradili, predložili i e-mailovú
komunikáciu s advokátom žalobkyne z 22. júla 2014 potvrdzujúcu splatenie celého dlhu. Súd prvej
inštancie správne vyzval advokáta žalobkyne výzvou (súčasťou predvolania doručenou mu 3.1.2015),
aby sa vyjadril k listinným dôkazom a uviedol kedy a akú sumu žalovaní poukázali, aký je zostatok dlhu
a čo predstavuje. Advokát žalobkyne ostal nečinný, k listinným dôkazom sa napriek opakovanej výzve

nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil. Dôkaz - výpis z vnútorného systému o úhrade spolu len sumy
580,75 eur uviedol len v odvolaní.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne

nenapadnutého, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 C.s.p..

22. Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v jej
Obchodných podmienkach (zakladajúcich jej právo na zaplatenie zmluvnej pokuty) odvolací súd
dodáva, že toto dojednanie bolo neplatné nie len pre ich neprijateľnosť (ako to uzavrel súd prvej

inštancie), ale aj pre spôsob, ktorý žalobkyňa zvolila na takéto dojednania a to použité písmo, kedy
samotná úverová zmluva (obsahujúca základné práva a povinnosti zmluvných strán z nej plynúce)
je vyhotovená väčším písmom ako prehlásenie (nachádzajúcej sa v spodnej časti úverovej zmluvy) o
tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky a že dolu podpísaný klient (žalovaní)
svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s týmito podmienkami, že sú mu všetky ich ustanovenia

zrozumiteľné a považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. V tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že už takéto vyhotovenie časti zmluvy spôsobilo absolútnu neplatnosť takýchto
právnych úkonov, z ktorých potom zmluvným stranám nevznikli žiadne práva a povinnosti. V tejto
súvislostiodvolacísúdpoukazujeajnadoterajšiusúdnuprax,ktoráužvminulostivyhodnotilapoužívanie
tak drobného písma a jeho formát (ktoré je prakticky voľným okom nečitateľné) ako použila žalobkyňa

na vyhotovenie časti úverovej zmluvy a obchodných podmienok k nej sa viažucich (v spotrebiteľských
zmluvách) za odporujúce dobrým mravom a nekalú obchodnú praktiku, čo malo taktiež za následok
ich neplatnosť. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že voľným okom nečitateľná veľkosť písma je
neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ale taktiež klamlivou obchodnou praktikou, pri ktorej
ide o takzvané klamlivé opomenutie. Ak sú informácie poskytnuté takouto nečitateľnou a neprehľadnou

formou, má to ten dôsledok, ako keby spotrebiteľovi neboli poskytnuté vôbec.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol i o náhrade
trov konania.

24. V odvolacom konaní boli v plnom rozsahu úspešný žalovaní, v dôsledku čoho im podľa ustanovenia §
396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods.1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu ich úspechu vo veci, keďže im ale žiadne trovy nevznikli, nepriznal im ich.25. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).