Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/360/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417213977
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4417213977.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne: T.
L., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom
Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária,
s. r. o., so sídlom Poprad, Námestie svätého Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, o neplatnosť právneho

úkonu, neplatnosť zmluvy a iné, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 28. septembra 2017 č. k. 17Csp/110/2017-45 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným rozhodnutím. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 1, § 262
ods.1a§256ods.1CSP.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobkyňasažaloboudoručenou
súdu dňa 19. 07. 2017 domáhala voči žalovanému určenia, že úver zo zmluvy č. 0045827079 zo dňa

25. 04. 2014 a úver zo zmluvy č. 0049961507 zo dňa 11. 09. 2015, uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovanýmjebezúročnýabezpoplatkov,žezmluvaoúvereč.0045827079zodňa25.04.2014azmluva
o úvere č. 0049961507 zo dňa 11. 09. 2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná,
a žalovaný je povinný vydať žalobkyni zo zmluvy o úvere č. 0049961507 z 11. 09. 2015 bezdôvodné
obohatenie vo výške 140 eur. Ďalej uviedol, že žalobkyňa dňa 28. 09. 2017 pred súdom do zápisnice
zobrala žalobu v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho súd prvej inštancie konanie v zmysle § 145 ods.

1 CSP zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na
§ 256 ods. 1 CSP, pretože žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, a preto súd prvej inštancie
priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá mala za to, že je spotrebiteľom, ktorý má plnú ochranu

a ešte je aj chránená osoba a uvedenú sumu nezaplatí, pretože uvedené uznesenie bolo vydané v
rozpore so zákonom o spotrebiteľských zmluvách a nemalo byť nikdy vydané. Žiadala, aby sa súd zdržal
nezákonných praktík a začal do praxe dávať spravodlivosť a Smernicu Rady 93/13 EHS. Namietala,
že neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Ďalej namietala, že nebolo stanovené pojednávanie a druhá strana nebola pozvaná, a neboli

splnené procesné podmienky a to bolo procesné pochybenie. Uviedla, že žalovaný nemal žiadne
výdavky právneho zastúpenia, pretože nedošlo k súdnemu konaniu. Mala za to, že zmluva, ktorúuzatvorila s Všeobecnou úverovou bankou obsahuje neprijateľné podmienky a neobsahuje napríklad
nasledovné údaje, tak ako ich má na mysli ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. V závere uviedla, že majetok - aj peniaze, získaný neoprávnene, nemá právnu

ochranu, z toho vyplýva, že aj žalovaný vymáhal neoprávnene peniaze pre Všeobecnú úverovú banku, a
pretonemánároknaodmenuprávnehozastúpenia,jetovrozporesdobrýmimravmi.Žiadalanapadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť.

3. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a prejednal
odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil.

5. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19. 07. 2017
domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, určenia, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, vydania
bezdôvodného obohatenia a ochrany spotrebiteľa. Následne dňa 07. 09. 2017 bolo súdu prvej inštancie

doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý uviedol, že subjekt uvedený ako žalovaný v predmetnej
žalobe je výlučne sprostredkovateľom a správcom, nie však veriteľom a navrhol žalobu zamietnuť z
dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Na výsluchu konanom dňa 28. 09.
2017 žalobkyňa vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol
napadnutým uznesením.

6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Za trovy konania sa podľa Civilného sporového poriadku považujú len také výdavky, ktoré vznikli v

konaní, t.j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Civilný sporový poriadok druhy trov konania
nevymedzuje príkladným výpočtom. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za
trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu

tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania
len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za
trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon
právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.

Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov
konania leží na strane sporu.

10. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k
vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové

výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy. V podstate to
znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy.
Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený
advokátom.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.

Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o

reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca.

12. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania.

Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že žalovaný má v zmysle ustanovenia § 256
ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania, teda všetkých preukázaných, odôvodnených a účelne
vynaložených výdavkov, ktoré mu v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní
vznikli.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania, keď
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa zobrala svoju žalobu
späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyňou
bolo, že žaloba mala vady, na ktoré bola upozornená na výsluchu. Následne súd prvej inštancie konanie
zastavil a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný má preto v zmysle ustanovenia §

256 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania, teda všetkých preukázaných, odôvodnených a účelne
vynaložených výdavkov, ktoré mu v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní
vznikli.Žalobkyňavzalažalobuvcelomrozsahuspäť,pričomžalovanýprocesnenezavinil,apretoznáša
trovy žalovaného žalobkyňa.

14. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalobkyňa je osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku
zapodaniežalobyvzmysle§4ods.2písm.u)zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuza
výpis z registra trestov, ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
K námietke žalobkyne, týkajúcej sa náhrady trov konania v súvislosti s jej zákonným oslobodením od
platenia súdnych poplatkov, odvolací súd poznamenáva, že oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

neznamená súčasne aj zbavenie zodpovednosti strany konania za výsledok sporového konania. To
znamená, že v prípade, ak strana sporu, ktorá bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov bude
celkom, resp. čiastočne neúspešná v konaní, bude v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP zaviazaná na
znášanie náhrady trov konania strany, ktorá v konaní mala celkom alebo čiastočný úspech. V súvislosti
s uvedeným odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 181/2007, 6

Obo 103/2008 zo dňa 29. mája 2009.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).