Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. október 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203043
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815203043.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. U. Ď.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, Š. E. X. H., 2. G. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, Š. E. X. H.,
o zaplatenie 9510,23 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 300 eur
z a s t a v u j e.

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 8561,25 eur,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 8872,25 eur od 07.02.2015 do 20.08.2015,
zo sumy 8772,25 eur od 21.08.2015 do 03.09.2015, zo sumy 8662,25 eur od 04.09.2015 do 29.09.2015,
zo sumy 8561,25 eur od 30.09.2015 do zaplatenia a to všetko sa im povoľuje splácať v mesačných
splátkach po 80 eur mesačne, počnúc mesiacom ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy
do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania
v rozsahu 80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 9510,23 eur s 6,59% úrokom za úver zo sumy 8967,70 eur od 07.02.2015
do zaplatenia a 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 9510,23 eur od 07.02.2015 do zaplatenia
a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2920045
7 02 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. 2920045 7 02 zo dňa 11.02.2013, v súlade s

ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 2920045 4 03 vo výške 9000 eur. Žalovaní sa zaviazali
do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,59 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 49,43 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné
mesačné vklady vo výške 19,49 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa
žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,75 % p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 68,92 eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali
riadne a včas splácať. Listom zo dňa 07.11.2014 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných

splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca
bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.
Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 06.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 06.02.2015 bolacelková výška dlžnej sumy 9510,23 eur, pričom pozostáva z istiny 8967,70 eur a z nezaplatených úrokov
za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 542,53
eur. Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. IX. bod

9.3 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 % p.a. a zároveň celý
zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a.

2.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.09.2016 žalobca zobral žalobu späť v časti úhrad
vykonaných žalovanými vo výške po 100 eur dňa 20.08.2015, dňa 03.09.2015 a dňa 29.09.2015, teda

spolu v sume 300 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných, aby spoločne a nerozdielne zaplatili
žalobcovi sumu vo výške 9210,23 eur spolu s 6,59% ročným úrokom za úver zo sumy 8967,70 eur
od 07.02.2015 do 20.08.2015, zo sumy 8867,70 eur od 21.08.2015 do 03.09.2015, zo sumy 8767,70
eur od 04.09.2015 do 29.09.2015, zo sumy 8667,70 eur od 30.09.2015 do zaplatenia, spolu s 5,05%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 9510,23 eur od 07.02.2015 do 20.08.2015, zo sumy 9410,23 eur
od 21.08.2015 do 03.09.2015, zo sumy 9310,23 eur od 04.09.2015 do 29.09.2015, zo sumy 9210,23

eur od 30.09.2015 do zaplatenia a trovy konania.

3.Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o úvere, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu
s obálkami, Poslednú výzvu na úhradu spolu s doručenkami, Všeobecné podmienky pre stavebné
sporenie pre fyzické osoby, výpis z účtu odstúpeného medziúveru.

4.Žalobca v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.08.2015 uviedol, že zmluva o úvere
zo dňa 11.02.2013 je zmluvou o úvere v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6, písm. d) Obchodného
zákonníka. Žalobca nevylučuje, že na predmetný právny vzťah sa majú aplikovať príslušné ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj príslušné ustanovenia právnych predpisov upravujúce

právne vzťahy účastníkom ktorým je spotrebiteľ. Čo sa týka špecifikácie žalovanej sumy, suma
poskytnutýchpeňažnýchprostriedkovpredstavujeistinužalovanejsumy.Tátozodpovedásúčtupoložiek
označených v špecifikácii žalovanej sumy ako výplata medziúveru zo dňa 1.03.2013 vo výške 2178,14
eur, zo dňa 19.3.2013 vo výške 5021,86 eur, zo dňa 14.6.2013 vo výške 1692, eur a položky naúčtovanej
v špecifikácii dňa 01.03.2013 vo výške 108 eur vzhľadom na čl. VIII. bod 8.1 Zmluvy, podľa ktorého sa

poplatok za spracovanie úveru zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková
výška poukázaných finančných prostriedkov medziúveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Istina
predstavovala základ pre výpočet úroku medziúveru, ktorého úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá
vo výške 6,59% p.a.. Vzhľadom na postupné vyplácanie medziúveru, istina vo výške 9 000 eur bola
základom pre výpočet úroku medziúveru až dňom poslednej výplaty medziúveru, t.j. 14.06.2013. V

zmysle Zmluvy sa žalovaní zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,59% p.a.
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 49,43 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet
stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 19,49 eur. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti
zodňa06.02.2015došlokzaúčtovaniunasporenejsumynaúčtezmluvyostavebnomsporení sosumou
poskytnutého medziúveru. Istina medziúveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola znížená

na sumu 8967,70 eur, čo je rozdiel sumy poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 9 000 eur a
sumy nasporenej na účte zmluvy o stavebnom sporení vo výške 32,30 eur. V ďalšom uviedol, že sumu
542,53 eur ďalej predstavovali nezaplatené úroky za úver a poplatky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Úhradu nezaplatených poplatkov si učtuje v zmysle čl. VIII. Zmluvy a to poplatok
za vedenie účtu naúčtovaný dňa 11.02.2013, poplatky za 1. a 2. upomienku 31.1.2014, 31.07.2014,

28.02.2014, 31.08.2014, predžalobnú upomienku zo dňa 31.03.2014, 30.09.2014, individuálne riešenie
omeškania splátok zo dňa 15.05.2014, 7.11.2014 a poplatok za prijatie do poistenia 31.7.2014,
31.8.2014, 30.09.2014, 31.10.2014, 31.11.2014, 31.12.2014, 31.01.2015, 06.02.2015. K nároku na
úroky z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti
nezaniká ani povinnosť žalovaných platiť úroky mimoriadneho medziúveru. Žalobca preto úročí istinu

žalovanej sumy aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dohodnutým úrokom za úver 6,59 % ročne.
Žalovaní sa neplnením svojich povinností splácať úver riadne a včas dostali do omeškania a preto
žalobca úročí celú nezaplatenú sumu 5,05 % p.a. úrokom z omeškania od 07.02.2015 až do jej
zaplatenia ( čl. IX bod 9.3 zmluvy).

5.Podľa článku I. Základné úverové podmienky zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1.rade ako dlžníkom a žalovanou v 2.rade ako spoludlžníkom
zo dňa 11.02.2013, žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 9000 eur. Splatnosť vkladov naúčet stavebného sporenia bola dohodnutá na 15.deň v mesiaci a výška úrokovej sadzby medziúveru
bola dohodnutá na 6,59% ročne.

6.V zmysle čl. II. bod 2.1., 2.2., 2.3. zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení poskytne veriteľ dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom
sporení. Predmetom tejto zmluvy je poskytnutie medziúveru vo výške 9000 eur. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické

osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia,
čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 5691,76 eur.

7.V zmysle článku V. zmluvy - úročenie, splatnosť a splácanie, výška úrokovej sadzby medziúveru je
6,59% ročne. Dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške
72,52 eur. Do pridelenia cieľovej sumy predstavujú sumu vo výške 72,52 eur uvedenú v bode 5.2. vklady

na účet sporenia vo výške 19,49 eur a úroky z medziúveru vo výške 49,43 eur a poplatok za poistenie
typu A vo výške 3,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy bude suma podľa bodu 5.2. predstavovať splátku
stavebného úveru vrátane úroku vo výške 68,92 eur a poplatku za poistenie vo výške 3,60 eur.

8.Podľa čl. VIII. zmluvy, dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa

platného Sadzobník a poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou tejto zmluvy.

9.V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3
mesiaceresp.zinýchdôvodovuvedenýchvčl.X.tejtozmluvy,jeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. V týchto prípadoch má veriteľ právo účtovať si

úrok z omeškania maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo
výške základnej úrokovej sadzby B. I. W. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
zvýšenej o 8 percentuálnych bodov a to až do úplného zaplatenia celého zostatku dlhu ( čl. IX. bod 9.3
zmluvy).

10.Podľa článku XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení,
Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy
o stavebnom sporení pre fyzické osoby.

11.V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
Stavebná sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto
Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy
medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o bankách v

platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom
znení ( ďalej Zákon).

12.V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou
formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného

sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na
poskytnutiestavebnousporiteľňounevypovedateľnéhostavebnéhoúveruvsúladesoZákonomaVPSS.

13.Po splnení zákonných a zmluvne dohodnutých podmienok poskytne stavebná sporiteľňa z Fondu
stavebnémusporiteľovistavebnýúver.Úverovývzťahvznikánazákladesamostatneuzatvorenejzmluvy

o stavebnom úvere, resp. medziúvere a stavebnom úvere ( čl. XIV. bod 1 a 5 Všeobecných podmienok).

14.Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje
stavebná sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom
čerpania stavebného úveru alebo jeho časti.

15.V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl.
XVIII. bod 3. Všeobecných podmienok).16.Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä,
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej
sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný

splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti
úveru ( čl. XIX. bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok ).

17.V zmysle čl. XXIII. bod 1 Všeobecných podmienok stavebný sporiteľ je povinný platiť stavebnej
sporiteľni ceny za služby poskytované stavebnou sporiteľnou v súlade so Sadzobníkom poplatkov.

18.Poslednou výzvou na úhradu zo dňa 07.11.2014 žalobca žalovaných vyzval v lehote do 22.11.2014
na úhradu omeškaných splátok vrátane splátky za mesiac november 2014 a zároveň ich upozornil, že v
prípade nezaplatenia v stanovenej lehote vyhlási mimoriadnu splatnosť celého úveru a bude požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu. Výzvu si žalovaní prevzali dňa 12.11.2014.

19.Žalobca listom zo dňa 06.02.2015 žalovaným oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať
úver riadne a včas, ku dňu 06.02.2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru stým, že ich vyzval
na vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá ku dňu 06.02.2015 predstavuje 9510,23 eur.
Zásielky sa vrátili žalobcovi dňa 04.03.2015 s označením zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

20.Žalovanáv2.radeuviedla,žežalovanúsumunesplatilazdôvodunedostatkufinančnýchprostriedkov.
Teraz úver spláca po 100 eur. Zmluvu a manželom uzatvorili dobrovoľne, nakoľko chceli dokončiť stavbu
domu. Spolu s manželom sa preto dohodli na sume 9000 eur. Pri podpise zmluvy im boli vysvetlené
náležitosti zmluvy a povinnosti, ktoré z tejto zmluvy majú platiť. Úver bol vyčerpaný a hradený tak, ako
uviedol žalobca vo výpise. Posledné tri mesiace vykonali splátky po 100 eur. V ďalšom uviedla, že z

dôvodu, že stratili zamestnanie so žalobcom sa telefonicky dohodli na splátkach po 100 eur. V závere
požiadala, aby jej súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 100 eur.

21.Žalovaný v 1.rade na pojednávaní súdu uviedol, že zmluvu o úver podpísal, nakoľko sumu 9000
eur potreboval na svoj dom. Pred podpisom si zmluvu do detailu neprečítal, avšak oboznámil sa s ňou.

Malé písmenka nečítal. Podľa neho vo výpisu z účtu chýbajú úhrady, ktoré vykonal avšak nevie k tomu
predložiť dôkazy, nakoľko keď prerábali dom, došlo k strate dôkazov. Následne požiadal, aby mu súd
povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 80 eur, nakoľko obaja sú nezamestnaní, a pracuje iba na
dohodu. Poberajú dávku v hmotnej núdzi vo výške 240 eur a rodinné prídavky. Z dohody má príjem 70
eur. Majú tri deti vo veku 22, 17 a 15 rokov s tým, že najstaršia dcéra študuje na vysokej škole. Bývajú

v rodinnom dome, kde hradia výdavky vo výške 150 eur. Okrem toho majú úver ešte v S., ktorý spláca
mesačne po 70 eur a bude ho splácať ešte 2 roky.

22.V podaní doručenom súdu dňa 16.10.2015 žalovaná v 2.rade predložila súdu doklady týkajúce sa
predmetného úveru a to upomienky, poslednú výzvu na úhradu, ktorá bola predložená aj žalobcom,

upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, oznámenie o vyplatení finančných prostriedkov,
zrušenie úverovej zmluvy zo dňa 10.06.2014, obsahujúce oznámenie, že dňa 23.06.2014 odstupuje
žalobca od úverovej zmluvy s tým, že pokiaľ do dátumu 23.06.2014 neuhradia dlžné splátky, obdržia
písomnú informáciu o odstúpení od zmluvy s vyčíslenou výškou dlhu, ktorý budú vymáhať súdnou
cestou. Ďalej predložili súdu informácie o nedodržaní splatnosti splátok, výpisy z účtu za roky 2013 až

2015, kde sú zaznamenané obraty ako vo výpise predloženom žalobcom a poštové poukazy, z ktorých
vyplýva, že žalovaní na predmetný úver uhradili po podaní žaloby sumu 300 eur.

23.Podľa § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd

v rozhodnutí vo veci samej.

24.V zmysle § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168

alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.25.Žalobca zobral žalobu späť celkovo v časti sumy 300 eur pričom žalovaní so späťvzatím súhlasili,
preto súd v tejto časti konanie zastavil.

26.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27.V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

28.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

29.Ako vyplýva z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30.Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31.Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32.Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

33.Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

34.V zmysle § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je
povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že
poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

35.Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

36.V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

37.Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.38.V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. I. W. platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

39.Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

40.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

41.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

42.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

43.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

44.Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.45.Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah

zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

46.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa

11.02.2013 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na základe
uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške
9000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 2920045702 vo výške 5691,76
eur.

47.Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu, žalobca
dňa 06.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o vrátenie
celého zostatku úveru. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalobca žalovaných poskytol dňa
1.03.2013 úver vo výške 2178,14 eur, dňa 19.3.2013 úver vo výške 5021,86 eur, dňa 14.6.2013 úver vo
výške 1692, eur a naúčtoval si položky dňa 01.03.2013 vo výške 108 eur ako poplatok za spracovanie

úveru. Žalovaní podľa výpisu uhradili spolu s nasporenou čiastkou sumu 998,32 eur a po podaní žaloby
uhradili ešte 3 x po 100 eur dňa 20.08.2015, 03.09.2015, 09.9.2015.

48.Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania suma 9210,23 eur. Súd z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý iba úver vo výške 8892 eur, nakoľko

sumu 108 eur, ktorá bola účtovaná ako poplatok za poskytnutie úveru, nie je možné považovať za úver.
Preto po odpočítaní úhrad žalovaných spolu vo výške 998,32 ku dňu podania žaloby a sumy 300 eur po
podaní žaloby na istine dlžia sumu 7.593,18 eur. (8892 - 998,82 - 300). Žalobca má nárok aj na úrok z
úveru, pričom súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny z úveru vo výške 8892 eur, ako vyššie
uviedol do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a teda priznal žalobcovi aj úrok z úveru vo výške

6,59 % ročne zo sumy 8892 eur od 14.06.2013, od kedy si ho žiadal priznať žalobca do 06-02-2015,
tj. do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 968,07 eur. Do uvedenej sumy súd nezarátal
poplatky za vedenie úverového účtu, poplatky za upomienky, za individuálne riešenie omeškania splátok
a poplatky za prijatie do poistenia, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.

49.Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

50.Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

51.Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú

povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

52.Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

53.Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov zúveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi
konania.

54.V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 06.02.2015, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti
úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 06.02.2015,
potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn.

3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

55.V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo

zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu

správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

56.Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 968,07 eur
a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

57.Pokiaľ ide o poplatok za vedenie úverového účtu splatný dňa 11.02.2013 v sume 29 eur, súd v tejto
súvislosti považuje za potrebné uviesť nasledovné:

58.V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo

vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

59.Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov

alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom
je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

60.Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013

od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

61.V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej
kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre
svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným
ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no jeneprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie
úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru,
preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok

žalobcu na zaplatenie poplatku za správu úveru uplatneného žalobou v tejto časti zamietol.

62.Ďalším nárokom bol nárok vyplývajúci z titulu prijatia do poistenia spolu v sume 28,80 eur. Čo sa
týka dojednania poistenia v čl. VI zmluvy súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej
zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných

zmluvách. Žalovaní mali písomné súhlasiť s poistením typu A poistenie zostatku dlhu, podľa ktorého
sú prijatý do poistenia ako poistené osoby v životnom rizikovom poistení pre prípad smrti na základe
poistnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a spoločnosťou Y. X. F., Y..X... Žalobca však nijako súdu
nepreukázal, či žalovaní skutočne poskytli písomný súhlas, podľa ktorého boli prijatí do poistenia
a taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho
nevzniknutí. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluve

bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou
pravdepodobnosťoupredpokladať,žežalovanísaprepoistenienerozhodlipouzavretíúverovejzmluvya
prípadnomzváženíistéhorizika,resp.vznikupoistnejudalosti,aležeprijatieužvoprednaformulovaného
poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Súd tak nárok žalobcu
uplatňovaný z tohto titulu žalobou zamietol.

63.Žalobca si podanou žalobou uplatňoval aj nárok na zaplatenie poplatku vo výške 30 eur za
individuálne riešenie omeškaných splátok. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové
konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho

dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho
má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v
spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné

dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd má za to, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaných hradiť žalobcovi tento poplatok a teda neuniesol
dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na tento
poplatok, pretože súdu nepreukázal, či skutočne došlo k individuálnemu riešeniu omeškania splátok,
aké reálne náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli, aby súd mohol tieto následne

posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti
bola žaloba nedôvodná.

64.Súd žalobcovi ďalej nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 90 eur, nakoľko
aj keď mal súd za preukázané, že žalovaným boli upomienky zaslané, žalobca nepreukázal súdu,

že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v
prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný
poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba
skutočnúnáhradunákladovdodávateľa.Uplatňovanieuvedenéhopoplatkujemožnézároveňpovažovať
za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti

súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches
Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako
poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej
forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

65.Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný
zákonník,prednosťmajúosobitné ustanoveniaprávnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

66.Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzipodnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

67.Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade
s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške a
z jednotlivých súm za predmetné obdobie omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku. V čase omeškania bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky ku dňu
07.02.2015, 21.08.2015, 04.09.2015 a 30.09.2015 vo výške 0,05% p.a. a úrok z omeškania tak
predstavuje výšku 5,05 % ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku. Zároveň podľa § 232 ods. 3
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, súd vzhľadom na pomery
žalovaného povolil mu splácať dlh v splátkach pod následkom straty výhody splátok.

68.Obdobný právny názor bol vyhlásený aj v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 3 Co/40/2016 zo
dňa 04.10.2016.

69.V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadnevysloví,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.Žalobcamalvkonaníúspechv
časti,vktorejsúdžalobevyhovelatedavčastiozaplatenie8561,25eur,včastispäťvzatiažalobyvsume

300 eur sa takisto jedná o úspech žalobcu, nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby bolo plnenie žalovaných
po podaní žaloby, teda celkovo mal žalobca úspech v časti o zaplatenie 8861,25, eur, čo predstavuje
úspech 90% a neúspech 10%, čo predstavuje úspech žalovaných. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu
žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 80%.
71.Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
72.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.