Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114215209
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:1114215209.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobcov: 1/ H. R., bytom C. L. XX, L.
L., 2/ G. R., bytom C. L. XX, L. L., 3/ K. L., bytom W.. F. XXX, R., 4/ M. A., bytom M. H. XXX/X, Q.,
zastúpených splnomocnenkyňou: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava,
proti žalovanej: Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť nie
je zaťažená záložným právom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z
26. januára 2016 č. k. 7C/210/2014-108, takto

r o z h o d o l :

I/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II/ Žalovanej sa nepriznáva voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia,
že nehnuteľnosť, rodinný dom súp. č. XX na parcele č. 62/3 evidovaný Okresným úradom Dunajská
Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre k. ú. C. L., Obec L. L. nie je zaťažená záložným právom
v prospech žalovanej. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 151a, §
151c, § 151h, § 151j ods. 1, § 100 ods. 2, § 112 O.z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
zmien a noviel) a § 402, § 405 Obz (z. č. 513/1992 Zb. Obchodný zákonník v znení zmien a noviel).

Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právna predchodkyňa žalovanej
Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 22. januára 1996 so žalobkyňou 2/ zmluvu o úvere vo výške
1.200.000 niekdajších Sk s konečnou lehotou splatnosti 22. januára 2000. Vyhlásením o ručiteľskom
záväzku v ten istý deň prevzal žalobca 1/ ako ručiteľ záväzok a medzi Slovenskou sporiteľňou a.s.
a žalobcom 1/ bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol
povolený rozhodnutím Správy katastra Dunajská Streda 11. marca 1996 založená nehnuteľnosť bola
vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/. Dňa 22. decembra 1999 Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila svoju

pohľadávku zabezpečenú ručiteľským záväzkom a záložným právom Konsolidačnej banke Bratislava
vo výške dlhu vyčísleného ku dňu účinnosti postúpenia sumou 592.630 niekdajších Sk. Ministerstvom
financií SR bolo vydané rozhodnutie dňa 24. januára 2002, ktorým bola zrušená Konsolidačná banka
Bratislava a štátny peňažný ústav prešiel na Fond národného majetku, ktorý dňa 1. februára 2002
uskutočnilpriamypredajžalovanej,ktorásastalauniverzálnymprávnymnástupcomzrušenéhopodniku.
Žalobkyňa 2/ dňa 18. mája 2000 písomne uznala svoju pohľadávku čo do dôvodu i výšky a na základe
tohtouznaniazačalaplynúťnová10-ročnápremlčacialehota.ZobsahuspisuOkresnéhosúduDunajská

Streda sp. zn. 8C/113/2000, ktorého predmetom bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vyplynulo, že s účastníkmi bol uzatvorený a súdom schválený zmier, na základe ktorého bolo
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ prešli
záväzky vrátane záväzku voči žalovanej v sume 66.828,42 eur, čím došlo k zlúčeniu záväzku z úverovejzmluvy a ručenia v zmysle vyhlásenia o ručiteľskom záväzku. Dňa 18. januára 2010 na návrh žalovanej
začalo exekučné konania na vymoženie pohľadávky v sume 22.177,80 eur, ktoré doposiaľ ešte nie je
ukončené. Exekučné konanie začalo dňom 18. januára 2010, tjs. pred 19. novembrom 2010, teda pred

dňom, kedy malo dôjsť k premlčaniu nároku žalovanej voči žalobkyni uplynutím 4-ročnej premlčacej
lehoty od právoplatného ukončenia konkurzného konania. Žalovaná sa teda po skončení konkurzného
konania, keďže nebola jej pohľadávka uspokojená domáhala svojho práva v exekučnom konaní. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že výkon záložného práva nie je premlčaný. Ďalej dôvodil, že žalobcovia
3/ a 4/ nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď žalobcovia 3/ a 4/ tvrdili,

že žalobcovi 1/ poskytli pôžičku vo výške 3.000.000 niekdajších Sk a túto chceli zabezpečiť záložným
právom spornej nehnuteľnosti, avšak na preukázanie svojich tvrdení nepredložili žiaden dôkaz. Dodal,
že podľa zmluvy o zriadení záložného práva sa žalobca 1/ zaviazal, že počas trvania záložného práva
založený majetok bez vedomia záložného veriteľa nescudzí, nezaťaží v prospech iného, teda žalobca
1/ porušením zmluvného záväzku previedol nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcov 3/ a 4/. Súd prvej
inštancieakodôvodzamietnutiažalobyuviedol,žežalobcovia1/a2/nemajúaktívnulegitimáciu,nakoľko

v čase podania žaloby sú dočasnými vlastníkmi sporovej nehnuteľnosti žalobcovia 3/ a 4/ na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. V 4389/08
zo dňa 23. júna 2008. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výkon záložného práva nie je premlčaný a
žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a v konaní úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju návrhom neuplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 4/.
Dôvodili, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Poukázali na ustanovenie § 100 ods.
2 O.z., § 261 ods. 6 písm. b), § 397, § 402 a § 407 ods. 1 Obz. Uviedli chronológiu zabezpečovanej
pohľadávky a záložného práva v znení: 1. pohľadávka z úverovej zmluvy č. 2164387 zo dňa 22. januára

1996 mala termín konečnej splatnosti 22. januára 2000; 2. dňa 18. mája 2000 došlo k uznaniu záväzku
zodpovedajúcemu zabezpečovanej pohľadávke zo strany žalobcu 2/; 3. dňa 14. septembra 2000 si
žalovaná ako postupník prihlásila zabezpečovanú pohľadávku do konkurzu na majetok žalobcu 1/;
4. dňa 18. mája 2004 uplynula premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky (vzhľadom na uznanie
záväzku z 18. mája 2000); 5. dňa 18. novembra 2006 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského

súdu v Bratislave, ktorým súd zrušil konkurz na majetok žalobcu 1/ po splnení rozvrhového konania;
6. dňa 18. novembra 2007 uplynula predĺžená premlčacia doba v súlade s ustanovením § 405 ods.
2 Obz.; 7. dňa 18. januára 2010 začala exekučné konanie v prospech žalovanej ako oprávnenej voči
žalobcovi 1/ ako povinnému. Poukázali na uplynutie premlčacej doby v súlade i s uznesením NS SR
z 27. marca 2013 sp. zn. 6MCdo/4/2012, majúc za to, že pri zmluve o úvere neprichádza použitie

ustanovení Občianskeho zákonníka do úvahy, keď všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá
v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Namietali, že odkaz súdu prvej inštancie na 10-ročnú premlčaciu
dobu podľa § 110 O.z. je nesprávny, aplikáciu občianskeho zákonníka na premlčanie zabezpečovanej
pohľadávky a záložného práva, ktoré vyplývajú zo zmluvy o úvere považovali za nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázali i na nesprávne posúdenie naliehavého právneho záujmu a v tejto súvislosti

na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/3/2003, dôvodiac, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti
ako vlastník nehnuteľnosti má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva,
lebo také rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny. Obdobne i v danej veci žalobcovia
3/ a 4/ ako dočasní vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností majú naliehavý právny záujem na určení,
že rodinný dom nie je zaťažený záložným právom, keďže existuje zjavná situácia právnej neistoty, či je

alebo nie je rodinný dom zaťažený záložným právom. Dodali, že aj žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že sú dlžníkmi pohľadávky, ktorá je zabezpečená
zabezpečovacím prevodom a žalobca 1/ je zároveň i výlučným vlastníkom rodinného domu. Navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcom 1/ až 4/
priznal náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok, nakoľko podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP),
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom na nariadenom

odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správy, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

6.Odvolacísúdpovažovalzapotrebnéaúčelnévzmysle§385ods.1CSPnariadiťvovecipojednávanie
azopakovaťdokazovanievýsluchomstránsporuaoboznámenímlistinnýchdôkazov.Splnomocnenkyňa

žalobcov na nariadenom odvolacom pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní, dôvodoch
v ňom vymedzených, keď naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol preukázaný u všetkých
žalobcov, vo vzťahu k žalobcom 3/ a 4/ z dôvodu, že sú vedení na liste vlastníctva ako dočasní vlastníci a
len týmto spôsobom je možné dosiahnuť, aby záložné právo bolo z listu vlastníctva vymazané, u žalobcu
1/ tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti a žalobkyňa 2/ je manželkou žalobcu 1/. Jednoznačne bolo

preukázané, že došlo k premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky a tým i k premlčaniu záložného práva,
a to napriek tomu, že stále prebieha exekúcie pod sp. zn. EX 1283/2010. Žalovaná sa na pojednávaní
vyjadrila, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú aktívne legitimovaní na podanie určovacej žaloby a žalobcovia
3/ a 4/ nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Dôvodila, že zabezpečovaná
pohľadávka stále existuje, je predmetom exekučného konania, kde exekučným titulom je zápisnica z

prieskumného pojednávania konaného dňa 14. februára 2001 na Krajskom súde v Bratislave vo veci sp.
zn. 2K101/2000 a rozsudok zo dňa 25. februára 2003 č. k. 54Cbi/161/2001-33, pričom zo strany žalobcu
1/ námietky v exekučnom konaní podané neboli. Uviedla, že žalobca 1/ opakovane sľúbil predloženie
splátkového kalendára, ktorý však nepredložil a preto medzi ňou a žalobcom 1/ k dohode nedošlo.
Dodala, že doposiaľ nedošlo k premlčaniu pohľadávky a preto nemohlo dôjsť ani k premlčaniu záložného

práva. Odvolací súd oboznámil i listinný dôkaz, (na ktorý súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku poukazuje, avšak ho v priebehu konania neoboznámil) a to obsah spisu Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 11Er/420/2010, EX/1283/2010, z ktorého vyplynulo, že exekučným titulom je
vykonateľný rozsudok zo dňa 25. februára 2003 č. k. 54Cbi/161/01-33, ktorý nadobudol právoplatnosť
2. mája 2003 a vykonateľnosť 5. mája 2003.

7. Žalobcovia 1/ až 4/ spoločne v rámci písomnej záverečnej reči uviedli chronológiu zabezpečovanej
pohľadávky a záložného práva 1. zabezpečovaná pohľadávka mala termín konečnej splatnosti 22.
januára 2000; 2. dňa 18. mája 2000 došlo k uznaniu záväzku zodpovedajúcemu zabezpečovanej
pohľadávky zo strany žalobkyne 2/; 3. dňa 14. septembra 2000 si žalovaný ako postupník prihlásil

zabezpečovanú pohľadávku do konkurzu na majetok žalobcu 1/; 4. dňa 18. mája 2004 uplynula
premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky - vzhľadom na uznanie záväzku z 18. mája 2000;
5. dňa 18. novembra 2006 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým
súd zrušil konkurz na majetok žalobcu 1/ po splnení rozvrhového konania; 6. dňa 18. novembra
2007 uplynula predĺžená premlčacia doba vo vzťahu k žalobcovi 1/ ako ručiteľovi zabezpečovanej

pohľadávky v súlade s ustanovením § 405 ods. 2 Obz.; 7. dňa 18. januára 2010 začalo exekučné
konanie v prospech žalovaného ako oprávneného voči žalobcovi 1/ ako povinnému. Právne poukázal
na ustanovenie § 100 ods. 2 O.z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), § 261 ods. 6 písm. d), § 310,
§ 397, § 402, § 407 ods. 1 Obz. (z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka). K plynutiu premlčacej
doby poukázal na uznesenie NS SR z 27. marca 2013 sp. zn. 6MCdo/4/2002, z ktorého vyplýva,

že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a že na tento právny vzťah bez ohľadu na povahu
jeho účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom a i akcesorické záväzky sa spravujú režimom
Obchodného zákonníka pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú
pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. V
takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní

otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve,
konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a vzhľadom na zásadu špeciality
Obchodného zákonníka sa na premlčanie zabezpečovanej pohľadávky a záložného práva má aplikovať
Obchodný zákonník. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 32Cdo/3911/2010, zktorého vyplýva, že právo veriteľa voči dlžníkovi sa môže premlčať i keď sa jeho právo voči ručiteľovi v
dôsledku prebiehajúceho súdneho konania doposiaľ nepremlčalo. K premlčaniu práva ručiteľa uviedol,
že zabezpečovaná pohľadávka nebola nikdy priznaná rozhodnutím súdu vo veci samej a preto sa na

premlčanie zabezpečovanej pohľadávky voči žalobcovi 1/ bude aplikovať ustanovenie § 405 Obz., keď
v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Veľkého senátu občiansko-právneho a obchodného kolégia NS
ČR sp. zn. 31Cdo/4091/2010 z 9.10.2013 a uznesenie NS SR z 11. apríla 2011 sp. zn. 5Cdo/149/2010
a z dôvodu právnej istoty vzniesol voči žalovanej námietku premlčania pohľadávky z úverovej zmluvy č.
21634387 zo dňa 22. januára 1996. K premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky uviedol, že ako vyplýva

aj z formulácie § 310 Obz. právo veriteľa voči ručiteľovi nie je totožné s právom veriteľa voči dlžníkovi
a uplatnenie práva voči ručiteľovi nemá za následok spočívanie alebo pretrhnutie premlčacej doby pre
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Vo vzťahu k premlčaniu záložného práva poukázali na rozsudok
NS ČR sp. zn. 21Cdo/2185/2009, z ktorého vyplýva, že záložné právo podlieha premlčaniu a je daná
možnosť dovolať sa ochrany v prípade premlčania záložného práva proti záložnému veriteľovi nielen
prostredníctvom námietky premlčania, ale aj prostredníctvom samotnej žaloby o určenie, že tu záložné

právo nie je. Dodali, že vzhľadom na premlčanie zabezpečovanej pohľadávky je premlčané aj záložné
právo. Naliehavý právny záujem žalobcov preukazovali tým, že i žalobcovia 3/ a 4/ ako dočasní vlastníci
rodinného domu zapísané v katastri nehnuteľnosti majú naliehavý právny záujem na určení, že rodinný
dom nie je zaťažený záložným právom, keďže existuje zjavná situácia právnej neistoty. Žalobcovia 1/ a
2/ majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že sú dlžníkmi pohľadávky, ktorá

je zabezpečená zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva v prospech žalobcov 3/ a 4/ a žalobca
1/ je zároveň výlučným vlastníkom rodinného domu v zmysle dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva.

8. Zo záverečnej reči žalovanej vyplýva, že zabezpečovanou pohľadávkou je pohľadávka z úverovej

zmluvy č. 2163487 zo dňa 22. januára 1996 v znení dodatkov 1 až 4, na základe ktorej poskytla právna
predchodkyňa žalovanej žalobkyni 2/ ako dlžníčke strednodobý úver vo výške 1.200.000 niekdajších Sk.
Vyhlásením o ručiteľskom záväzku z 22. januára 1996 prevzal žalobca 1/ ako ručiteľ ručenie. Zároveň
v ten istý deň bola uzavretá i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a obmedzení
prevodu nehnuteľností č. 1166. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. decembra 1999

Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila svoju pohľadávku na žalovanú vo výške vyčíslenej ku dňu účinnosti
postúpenia sumou 592.630 niekdajších Sk. Dňa 18. mája 2000 žalobkyňa 2/ písomne uznala svoj
záväzok v dôsledku čoho začala plynúť nová premlčacia doba. Uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2K/101/2000 zo dňa 21. júla 2000 bol na majetok žalobcu 1/ vyhlásený konkurz a podľa § 20
ods. 7 z. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej

lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Správca konkurznej podstaty na
prieskumnom pojednávaní poprel nárok právneho predchodcu žalovanej, a preto na základe podanej
incidenčnej žaloby bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 54Cbi/161/2001 zo dňa 25.
februára 2003 rozhodnuté, že pohľadávka žalovanej voči žalobcovi 1/ je uznaná v sume 22.177,80 eur.
V dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu 1/ zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov

1/ a 2/ a do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ bol zaradený a následne v rámci konkurzného konania
mal byť speňažený nehnuteľný majetok a to stavba rodinný dom súp. č. XX na pozemku parc. č.
62/3 zapísané na LV XXX k. ú. C. L., avšak uvedená stavba speňažená nebola a preto i po skončení
konkurzného konania je naďalej zaťažená záložným právom žalovanej zriadeným na základe zmluvy
zo dňa 22. januára 1996, V 300/96. Z dohody žalobcov 1/ a 2/ o vyporiadaní BSM vyplýva, že zmierom

schváleným súdom bolo BSM žalobcov 1/ a 2/ vyporiadané a to tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu
1/ prešiel i záväzok žalobkyne 2/ voči žalovanej v sume 668.128,42 niekdajších Sk, t.j. zostatok úveru.
Uvedeným tak došlo k zlúčeniu záväzku z úverovej zmluvy a záväzku z ručenia v zmysle vyhlásenia
o ručiteľskom záväzku. Žalobca 1/ dobrovoľne svoj záväzok nesplnil a preto žalovaná po skončení
konkurzného konania vedeného na majetok žalobcu 1/ sa domáhala svojho práva v exekučnom konaní.

Právne dôvodila ustanovením § 408 Obz. majúc za to, že v prípade ak bolo právo v konaní priznané,
nastáva premlčanie až po uplynutí 10-ročnej lehoty, lebo premlčacia doba do tejto doby spočíva podľa
§ 402 Obz.. Dodala, že exekučné konanie začalo pred uplynutím premlčacej lehoty dňa 18. januára
2010 a premlčacia lehota by uplynula až dňa 22. novembra 2010, kedy malo dôjsť k premlčaniu nároku
žalovanej voči žalobcovi 1/ v zmysle odôvodnenia žaloby zo dňa 9. mája 2014. Zároveň namietla i

aktívnu legitimáciu žalobcov 1/ a 2/ majúc za to, že u nich absentuje naliehavosť právneho záujmu na
požadovanom, keď žalobkyňa 2/ nie je a v čase podania žaloby ani nebola k predmetnej nehnuteľnosti
v žiadnom vzťahu a vlastnícke právo žalobcu 1/ bolo na základe zmluvy o úvere č. 200815 zo dňa
20. júna 2008 a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.júna 2008 a následne na základe zmluvy zo dňa 17. júna 2009 o postúpení pohľadávky a dočasného
vlastníctvazozmluvyozabezpečovacomprevodevlastníckehopráva,č.V4389/08zodňa23.júna2008
prevedené na žalobcov 3/ a 4/, teda ani žalobca 1/ nie je v čase podania žaloby vlastníkom dotknutej

nehnuteľnosti. Žalobcovia 3/ a 4/ v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky a dočasného vlastníctva
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele
1/2, ale ich nárok je pravdepodobne premlčaný a nepokúšali sa dosiahnuť jeho vymoženie.

9. Odvolací súd i po doplnení dokazovania považoval žalobu žalobcov 1/ až 4/ zhodne ako súd prvej

inštancie za nedôvodnú, pričom sa však nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.

10. Odvolací súd napriek opačnému názoru súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 1/,
3/ a 4/ preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP
účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, ale i v zmysle § 137 písm. c) CSP účinného v čase
rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu . Žalobca 1/ ako vlastník nehnuteľnosti a žalobcovia

3/ a 4/ ako dočasní vlastníci nehnuteľnosti preukázali, že ich právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby je naliehavý. Podaná určovacia žaloba žalobcu 1/ ako vlastníka
a žalobcov 3/ a 4/ ako dočasných vlastníkov zaťaženej nehnuteľnosti je vhodný procesný nástroj
ochranyichpráv.Požadovanouurčovacoužalobousatotižmôžedosiahnuťodstráneniespornostipráva,
odstránenie neistoty vzťahu strán sporu. Naliehavý právny záujem nie je však daný u žalobkyne 2/,

ktorá nie je vlastníčkou záložným právom zaťaženej nehnuteľnosti . Zrušenie konkurzu na majetok
žalobcu 1/ síce spôsobilo opätovný vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo
vyhlásením konkurzu, avšak zrušením konkurzu nie je dotknutá platnosť právnych úkonov vykonaných
počas konkurzu, zostáva tak v platnosti dohoda o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov
schválená súdom formou zmieru. Zrušením konkurzu sa nemôžu negovať rozhodnutia súdu. Žalobu

žalobkyne 2/ bolo potrebné pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zamietnuť.

11. Základnou spornou otázkou je otázka či zabezpečovaná pohľadávka žalovanej voči žalobcovi 1/
je premlčaná. Z vykonaného dokazovania pred súdom prevej inštancie ale i z doplneného dokazovania
odvolacím súdom bolo preukázané, že zabezpečovanou pohľadávkou je pohľadávka z úverovej zmluvy

č. 2163487 zo dňa 22. januára 1996 v znení dodatkov 1 až 4, na základe ktorej poskytla právna
predchodkyňa žalovanej Slovenská sporiteľňa a.s. žalobkyni 2/ ako dlžníčke strednodobý úver vo výške
1.200.000 niekdajších Sk. Vyhlásením o ručiteľskom záväzku z 22. januára 1996 prevzal žalobca 1/
ako ručiteľ ručenie, v ten istý deň bola uzavretá i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
a obmedzení prevodu nehnuteľností č. 1166. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 22.

decembra 1999 Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila svoju pohľadávku na Konsolidačnú banku, t.č.
na žalovanú vo výške vyčíslenej ku dňu účinnosti postúpenia sumou 592.630 niekdajších Sk. Dňa
18. mája 2000 žalobkyňa 2/ písomne uznala svoj záväzok. Následne uznesením Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 2K/101/2000 zo dňa 21. júla 2000 bol na majetok žalobcu 1/ vyhlásený konkurz, v
rámci ktorého si žalovaná titulom ručenia dňa 20.9.2000 prihlásila pohľadávku vo výške 668.128,42

niekdajších Sk. Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní poprel nárok žalovanej a
následne na základe incidenčnej žaloby žalovanej bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
54Cbi/161/2001-33 zo dňa 25. februára 2003 rozhodnuté, že pohľadávka žalovanej voči žalobcovi 1/
je oprávnená a zistená v sume 22.177,80 eur. V dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu 1/
zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/. Z dohody žalobcov 1/ a 2/ o vyporiadaní BSM

formou zmieru schváleného súdom uznesením Okresného súdu Dunajská Streda z 29. marca 2004
č. k. 8C/113/2000 je zrejmé, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ bolo vyporiadané a
do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ prešiel záväzok žalobkyne 2/ voči žalovanej v sume 668.128,42
niekdajších Sk, t. j. zostatok úveru, čím došlo k zlúčeniu záväzku z úverovej zmluvy a záväzku z ručenia
v zmysle vyhlásenia o ručiteľskom záväzku. Žalobca 1 sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

zaťaženej záložným právom v prospech žalovanej. Pohľadávka žalovenej bola zaradená a následne
v rámci konkurzného konania mal byť speňažený nehnuteľný majetok a to stavba rodinný dom súp.
č. 36 na pozemku parc. č. 62/3 zapísané na LV XXX k.ú. C. L., avšak uvedená stavba speňažená
nebola a preto i po skončení konkurzného konania je naďalej zaťažená záložným právom zriadeným
na základe zmluvy zo dňa 22. januára 1996, V 300/96v prospech žalovanej. Žalobca 1/ dobrovoľne svoj

záväzok nesplnil a preto žalovaná po skončení konkurzného konania vedeného na majetok žalobcu
1/ sa domáhala svojho práva v exekučnom konaní. Právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom
obchodnoprávnym.12. Vzťahy Občianskeho zákonníka z č. 40/1964 Zb. (O.z.) v znení neskorších zmien a doplnkov a
Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. Ob.z.. v znení neskorších zmien a doplnkov sú v súlade s § 1
ods. 2 Ob.z. vzťahom lex specialis derogat legi generalis. To znamená, že ak niektoré otázky nemožno

riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, musia sa použiť predpisy občianskeho práva.

13. Podľa §100 ods. 2 alinea druhá O.z. záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

14. Podľa §387 ods.1 Ob.z. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

15. Podľa § 407 ods.1 alinea prvá Ob.z. ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná
premlčacia doba od tohto uznania.

16. Podľa § 400 Ob.z. zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

17. Podľa § 402 Ob.z. premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo
určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho
súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

18 . Podľa § 20 ods. 7 z. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prihláška pohľadávky má pre plynutie
premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.

19. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa 2/ dňa 18.mája 2000 uznala
svoj záväzok a týmto dňom v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 407 ods.1 Ob.z. začala plynúť

nová štvorročná premlčacia doba. Podaním zo dňa 14.9.2000 právna predchodkyňa žalovanej prihlásila
v rámci konkurzného konania svoju pohľadávku. V zmysle uznesenia Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 8C 113/2000 z 29.3.2004, ktorým bol schválený zmier o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu 1 a žalobkyne 2 prešiel do výlučného vlastníctva žalobcu 1 záväzok žalovanej,
čím došlo k zlúčeniu záväzku z úverovej zmluvy a záväzku z ručenia. Premlčacia doba tak začala plynúť

dňom 18.mája 2000, prestala plynúť prihlásením pohľadávky žalovanej v rámci konkurzného konania,
teda od 14.9.2000 /tjs. uplynuli len necelé štyri mesiace/ a znova začala plynúť až odo dňa právoplatnosti
uznesenia o zrušení konkurzného konania sp.zn. 2K101/00 tjs. dňa 18.11.2006. Teda ku dňu začatia
exekučného konania sp.zn. 11Er420/2010 tjs. 18.1.2010 premlčacia doba neuplynula, uplynuli len tri
roky a necelých 6 mesiacov.

20. Podľa § 105 z.č. 7/2005 Z.z. na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu
podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote
určenejsprávcomvýslovnenenamietol.Zoznampohľadávokpozručeníkonkurzusprávcauložínasúde.
Začatím exekučného konania premlčacia doba opäť prestala plynúť.

21.Ust.§387až408Obz.neupravuje,tedaabsentujeakákoľvekúpravapremlčacíchlehôtjudikovaných
pohľadávok ako je to upravené v § 110 ods. 1 O.z.. Úprava subsidiarity Občianskeho zákonníka voči
Obchodnému zákonníku je všeobecným pravidlom, ktoré však neplatí bezvýhradne a teória obchodného
práva je nejednotná, pozná aj tzv. komplexnú úpravu niektorých inštitútov Obchodného zákonníka.

Z komentára JUDr. K. G., PhD. k Obchodnému zákonníku vyplýva, že právna úprava premlčania
v Obchodnom zákonníku má napriek určitej polemike a pochybnostiam, ktoré sa občas v odbornej
literatúre objavili, charakter komplexnej úpravy a subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka je až na
výnimočné prípady vylúčené.

22. Podľa § 408 Obz. ak bolo právo v konaní priznané, nastáva premlčanie až po uplynutí 10-ročnej
lehoty, lebo premlčacia doba do tejto doby spočíva podľa § 402 Obz.

23. Obchodný zákonník má síce v § 408 ods. 1 zakotvené všeobecné obmedzenie premlčacej lehoty,
ktorú obchodnoprávna teória označuje ako tzv. absolútnu premlčaciu lehotu. Táto lehota plynie bez

ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia Obz. a trvanie absolútnej lehoty je 10 rokov od momentu, kedy
sa právo mohlo prvýkrát vykonať. Obchodný zákonník vytvoril ochranný mechanizmus pre veriteľa pre
prípad, že počas prebiehajúceho súdneho konania by došlo k uplynutiu absolútnej premlčacej lehoty, v
takom prípade má totiž veriteľ, pokiaľ v konaní uspel, možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie tak,aby návrh bol podaný do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť po
uplynutí absolútnej objektívnej lehoty, alebo ktoré nadobudlo právoplatnosť neskôr ako tri mesiace pred
uplynutím absolútnej premlčacej lehoty. Je však nutné prihliadnuť i na spočívanie premlčacích lehôt, keď

pod týmto pojmom sa rozumie taký stav neplynutia lehôt, kedy z dôvodu uplatnenia subjektívneho práva
upríslušnéhoorgánupremlčacialehotaneplynie.Poskončenísúdnehokonaniapremlčacialehotapodľa
§ 110 O.z. sa pretrhne a právoplatnosťou rozhodnutia začne plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota.
Otázka premlčania judikovaných pohľadávok v obchodných vzťahoch v odbornej literatúre nezostala
bez povšimnutia, keď napr. Doc. JUDr. E. D., Csc., vo svojom komentári uvádza, že na premlčanie práva

priznaného rozsudkom, rozhodcovským nálezom, prípadne schváleným zmierom nemožno podporne
aplikovať 10- ročnú premlčaciu lehotu podľa § 110 O.z., keď Obchodný zákonník obsahuje špeciálne
vecné riešenie, keď podľa § 402, § 403 ods. 1 Obz. dochádza k tomu, že zahájením príslušného
konania prestala premlčacia doba bežať. Podľa § 408 ods. 1 Obz. potom bez ohľadu na iné ustanovenia
Obchodnéhozákonníka,tedaibezohľaduna§402,§403ods.1Obz.skončípremlčaciadobanajneskôr
po uplynutí 10 rokov odo dňa, kedy začala znova plynúť. Premlčacia doba, ktorá prestala bežať a nie je

určené, že by jej beh pokračoval, nemôže pre právo priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodcovského
orgánu skončiť skôr ako uplynutím uvedenej obmedzujúcej doby 10 rokov. Časť právnych teoretikov
zastáva názor, že ak by právoplatne priznané právo malo za následok založenie novej 10-ročnej
premlčacej doby, potom by toto ustanovenie strácalo zmysel. S týmto názorom však nesúhlasí JUDr. K.
G., PhD., ktorá uvádza, že Obchodný zákonník neobsahuje jednoznačnú úpravu plynutia premlčania v

súvislosti s právom, pri ktorom premlčacia doba prestala plynúť v súlade s § 402 a nasl., a následne vo
veci rozhodlo rozsudkom, teda právo bolo priznané, keď v tomto prípade by správne malo byť aplikované
i v zmysle I. D. ust. § 110 ods. 1 O.z. vyvodzuje z ust. § 405 Obz., ktoré neupravuje spočívanie, ale
prerušenie premlčania. Na spočívanie premlčacej doby v dôsledku uplatnenia práva podľa § 402 a §
403 Obz. nadväzuje prerušenie premlčacích lehôt v dôsledku priznania práva súdom, premlčacia doba

teda začne plynúť odznova, avšak je limitovaná uplynutím maximálnej premlčacej doby podľa § 408.
Takáto konštrukcia je i pre odvolací súd najprijateľnejším riešením.

24. Odvolací súd sa teda priklonil k riešeniu otázky premlčacích lehôt judikovaných pohľadávok v
tom smere, že adjudikovanie pohľadávky musí mať nejaký dosah na plynutie premlčacích lehôt a ak

súd prizná pohľadávku, teda uzná existenciu práva veriteľa voči dlžníkovi, judikovaná pohľadávka je
výsledkom procesu dokazovania pred súdom, ktorý judikovaním pohľadávky osvedčí jej existenciu a
judikovanie pohľadávky má pre veriteľa za následok ukončenie trvania stavu, kedy dlžník mohol vznášať
námietky voči jeho pohľadávke, pretože priznanie pohľadávky súdom právoplatným rozhodnutím vo
veci jej existenciu ku dňu vyhlásenia meritórneho rozhodnutia jednoznačne deklaruje, pričom tento

stav trvá, pokiaľ nedôjde k zmene rozhodnutia, ktorým bolo právo ad judikované. Povaha premlčacích
lehôt pred právoplatným rozhodnutím slúži predovšetkým na ochranu dlžníka tým, že limituje veriteľa v
lehote, v akej môže od dlžníka vymáhať splatnú pohľadávku a pretrhnutie premlčacej lehoty judikovaním
pohľadávky by malo zasa chrániť a zvýhodniť veriteľa voči nezodpovednému dlžníkovi z dôvodu, že
právo veriteľa sa jeho priznaním súdom stane nesporným. Neexistuje žiaden rozumný dôvod, prečo by

veritelia z judikovaných pohľadávok z občianskoprávnych vzťahov mali byť zvýhodnení oproti veriteľom
z judikovaných pohľadávok z obchodnoprávnych vzťahov tým, že judikovaním občianskoprávnej
pohľadávky sa premlčacia lehota pretrhne, zatiaľ čo s judikovaním obchodnoprávnej pohľadávky by
žiaden takýto následok nebol spojený.

25. Odvolací súd za najvhodnejšiu metódu výkladu na zodpovedanie otázky premlčania judikovaných
pohľadávok z obchodno-záväzkových vzťahov považoval metódu argumentum analogia legis a
vzhľadom na podobnosť významu uznania záväzku v spojení s následkami adjudikovania práva
je vhodné aplikovať na judikované pohľadávky z obchodno-záväzkových vzťahov, analogickú úpravu
uznania záväzku v Obchodnom zákonníku, pričom i v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 6Obo/2/2007, sp.

zn. 6Obo/312/2006, z ktorých vyplýva, že podľa § 392 ods. 1 prvej vety Obz. premlčacia doba pre práva
z prihlásených pohľadávok na plnenie peňažného záväzku začala po prvý raz plynúť odo dňa, keď sa
mal záväzok splniť alebo sa mal začať s jeho plnením, avšak ak bolo právo priznané v súdnom konaní
premlčacia doba ďalej neplynie a štvorročná premlčacia doba začne plynúť odznova. V danom prípade
byvzmyslevyššieuvedenéhozačalaplynúťnoválehotaprávoplatnosťouuzneseniaozrušení konkurzu

na majetok žalobcu 1/ tjs. 18.11.2006 a neuplynula by do dňa začatia exekučného konania. Vzhľadom
k vyššie uvedeným dôvodom je nesporné, že pohľadávka žalovanej nie je premlčaná , preto v zmysle
§ 100 ods.2 alinea druhá O.z. nie je premlčané ani záložné právo
a preto i žalobu žalobcov 1, 3 a 4 bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.26. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle

§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP by mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní síce aktívna,
náhradu trov konania si neuplatnila a nežiadala a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli.

28.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu

spisu jej ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia
Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

29. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej

rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu

trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

30. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)