Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204568
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516204568.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: D.. H. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom P. X. XXX, XXX XX P. X., pr. zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A,
920 01 Hlohovec proti žalovanému TELERVIS PLUS, s.r.o., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35
717 769, pr. zast.: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819
702 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 130 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 130 eur od 18.3.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

III. Súd z a m i e t a vzájomnú žalobu žalovaného.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2016 domáhala zaplatenia sumy 130 eur s

príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.7.2015 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. U predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru. Pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako
fyzická osoba nepodnikateľ, kým žalovaný konal v rámci v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Úver
bol poskytnutý s nasledovnou špecifikáciou: schválená výška úveru 600 eur, výška úrokovej sadzby
20 %, servisný poplatok 54 eur, výška mesačnej splátky - prvé 3 splátky po 3 eurá a ďalších 10

splátok po 76,50 eur, počet splátok 13, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 50,22%
a celková čiastka splatná spotrebiteľom 774 eur. Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa namietala absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to
(i) nesprávne uvedenú RPMN, ktorá nezodpovedá skutočnej výške RPMN v neprospech spotrebiteľa
(skutočná výška je vyššia o viac ako 7 %), (ii) absenciu adresy, kde môže žalobkyňa uplatniť reklamáciu,
(iii) absenciu ustanovení ohľadne nesplácania úveru, splatenia úveru pred lehotou splatnosti, spôsobu
zániku záväzku a mnohé ďalšie, ktoré nie sú obsahom zmluvy. Absencia týchto náležitostí znamená, že

úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej namietala nesprávnosť a zmätočnosť
určenia výšky servisného poplatku, ktorý je plnením, ktorý neslúži záujmom žalobkyne, ale žalovaného.
Takéto podmienky sú bežne považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom poukázala na
niektoré rozhodnutia slovenských súdov. Takisto namietala výšku úrokovej sadzby v zmluve, ktorá jetakmer dvojnásobok priemeru podľa NBS (priemer podľa NBS v júli 2015 bol 10,29 % oproti úroku vo
výške 20% v zmluve). Takúto dohodu o úrokoch považovala za neplatnú. Zmluva tak neobsahuje určenie
výšky úroku, čo je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy, preto považovala za neplatnú celú zmluvu.

Uvedený nesúlad sa snažila riešiť so žalovaným, k jej výzve sa však žalovaný doposiaľ nevyjadril. Ak je
zmluva neplatná, resp. ak je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, mala žalobkyňa
zaplatiť len sumu do výšky poskytnutej istiny, t.j. 600 eur. Doposiaľ uhradila 730 eur, teda o 130 eur viac.
Túto sumu žiadala od žalovaného z dôvodu bezdôvodného obohatenia.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k žalobe zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. U. zo dňa
29.7.2015, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, dohodu o zrážkach zo mzdy,
predsporovú výzvu zo dňa 4.7.2016 adresovanú žalovanému a knihu splátok.

4. Na výzvu súdu na predloženie spôsobu výpočtu RPMN žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odkázala na webové stránky, kde sa nachádzajú kalkulačky na výpočet RPMN. Namietla ďalej,

že do výpočtu RPMN neboli zahrnuté celkové náklady spojené s úverom (v tomto prípade poskytovanie
finančných služieb ako sú uvedené v knihe splátok. Odmena za výber splátok predstavuje takmer 50
% poskytnutého úveru, ide teda o podmienky zjavne v neprospech spotrebiteľa. RPMN po započítaní
týchto finančných služieb by činila 201,93 %.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia
o nesprávnosti RPMN, pretože označená kalkulačka neumožňuje výpočet s rôznymi výškami splátok,
ako to bolo dohodnuté v zmluve. Zároveň predložil tabuľku s výškami a termínmi splátok, z ktorých
vychádzalprivýpočteRPMNavyslovilnázor,žeRPMNvzmluvejeuvedenásprávne.Ohľadnefinančnej
služby, ktorá podľa žalobkyne nebola započítaná do RPMN uviedol, že okrem poskytnutého úveru

neposkytol žiadnu garantovú službu a neúčtoval si odmenu za výber splátok. K absencii náležitostí
zmluvypodľazákonaospotrebiteľskýchúverovuviedol, žeadresa,naktorejjemožnépodaťreklamáciu,
je uvedená v čl. III. bod 11 zmluvy, ustanovenia ohľadne nesplácania úveru, splatenia úveru pred lehotou
splatnosti, spôsobu zániku záväzku a ďalšie sú tiež uvedené v časti III. zmluvy, teda zmluva tieto
náležitosti obsahuje. Vo vzťahu k výške úrokovej sadzby poukázal na § 9 ods. 2 písm. i) a § 2 písm. j) a

k) zák. č. 129/2010 Z.z. platného k 29.7.2015 a uviedol, že úrok podľa zmluvy bol úrokom na celú dobu
trvania. Ďalej poukázal na § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s tým, že najvyššia prípustná odplata
v spotrebiteľských úveroch sa odvíja od dvojnásobku priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných
bánk, ktorá v čase uzavretia zmluvy pri úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola 13,83 %, teda
dvojnásobok činil 27,66 %, čo je nutné považovať za maximálnu odplatu pri spotrebiteľskom úvere. Úver

bol žalobkyni poskytnutý za celkovú odplatu 29% na 13 mesiacov, čo po prepočte na rok činí 26,77
%. Dohodnutá odplata teda neprevyšuje maximálnu odplatu podľa právnych predpisov. Žalovaný ďalej
uviedol, že eviduje úhrady len vo výške 426 eur, teda žalobkyňa nesplatila ešte ani istinu. Nemohlo
teda dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, a to ani keby bol úver bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu
hospodárnostiaprevenciesavyjadrilnadrámecžalobykvýške,počtuafrekvenciisplátokakonáležitosti

zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom s odkazom
na čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice EP 2008/48/ES a rozsudok SD EU sp. zn. C 42/15 vyvodil, že v
zmluve nie je potrebné uvádzať rozpis každej splátky osobitne na istinu, úroky a poplatky. Takisto sa
vyjadril k ďalšej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to ku konečnému termínu splatnosti, ktorý
je tiež uvedený v zmluve, a to v čl. III ods. 2 ako 380. deň po uzavretí zmluvy. V tomto smere upozornil

na to, že Smernica EP č. 2008/48/ES takúto náležitosť nevyžaduje. K povinnosti prednostnej aplikácie
komunitárneho práva citoval z rozsudku SD EU sp. zn. 106/77 (Simmenthal) a nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. PL US 3/09 zo dňa 26.1.2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.
K svojmu vyjadreniu pripojil amortizačnú tabuľku pre zmluvu uzavretú so žalobkyňou.

6. Žalobkyňa v replike trvala na tom, že RPMN je vypočítaná nesprávne. Výklad žalovaného ohľadne
úrokovej sadzby považovala za extrémny, žalovaný rozporuje zo zmluvy celkom zjavný údaj o ročnej
úrokovej sadzbe a snaží sa zdôvodniť, že tento údaj vlastne nie je použiteľný pre posúdenie skutočnej
ročnej úrokovej sadzby. Poukázala na § 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. s tým, čo sa rozumie úrokovou
sadzbou a že podľa zákona je úroková sadzba údajom za jeden rok. Ďalej uviedla, že žalovaný účelovo

mieša pojmy úroková sadzba a odplata, ktoré nemožno zamieňať. Poukázala na viacero rozhodnutí,
ktoré určili úroky už o 50% vyššie oproti priemeru za neplatné, ako aj na § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) s tým, že RPMN uvádzaná v zmluve (50,22 %) ako odplata prevyšuje
najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády vo výške 27,66 % takmer dvojnásobne.Žalobkyňa ďalej namietla absenciu aj ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to (i) termín
konečnej splatnosti úveru s poukazom na niektoré rozhodnutia súdov SR, (ii) dobu trvania zmluvy,
(iii) zle uvedenú priemernú hodnotu RPMN, keďže pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením so

splatnosťou 1-5 rokov bola priemerná RPMN vo výške 22,77 %, nie 37,67 %, čo takisto spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Trvala tiež na svojej argumentácii ohľadne servisného poplatku.
Úpravu výšku úroku považovala aj za nezrozumiteľnú a odporujúcu zákonu, keďže v zmluve bol
dohodnutý úrok vo výške 20% a za poskytnutie úveru bola dohodnutá aj odmena vo výške 18% bez
bližšej špecifikácie. V tejto časti preto považovala zmluvu za absolútne neplatnú s poukazom na §

37 a 39 OZ. Trvala preto na žalobe. K vyjadreniu priložila súhrnné informácie o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch za 1. štvrťrok 2015 a opakovane aj dohodu o zrážkach zo mzdy.

7. Žalovaný v duplike trval na svojom predošlom vyjadrení ohľadne správnosti RPMN a neposkytnutia
nejakej doplnkovej služby. Ďalej uviedol, že pojmy odplata a úroková sadzba nezamieňa, ale uvádzal,
že nebola prekročená maximálna odplata, teda táto nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ak je

v súlade s právnymi predpismi. Výšku priemernej RPMN v zmluve považoval za správnu vzhľadom
na usmernenie pracovníka MF SR, ktorý ich v tomto smere usmernil. K vyjadrenie pripojil sken e-
mailu s týmto usmernením, podľa ktorého je potrebné uvádzať podobné úvery ako nezabezpečené.
Keďže žalobkyňa neuhradila zatiaľ ani istinu, podal vzájomnú žalobu, ktorou sa od žalobkyne domáhal
zaplatenia348eur,úrokzomeškaniavovýške5,00%ročnezosumy348eurod17.7.2016dozaplatenia

a náhradu trov konania. K duplike predložil oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 17.8.2016
adresované žalobkyni, podací hárok zo dňa 18.8.2016, predžalobnú upomienku zo dňa 23.7.2016
adresovanú žalobkyni, podací hárok zo dňa 25.7.2016, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. U zo dňa
29.7.2015, dohodu o zrážkach zo mzdy, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a
klientskú kartu žalobkyne.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Právny zástupcu žalobkyne ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť
žalobkyne na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a súhlasili s rozhodnutím aj v ich neprítomnosti.
Prítomnému právnemu zástupcovi žalovaného bolo krátkou cestou doručené vyjadrenie žalobkyne
doručené krátko pred pojednávaním, v ktorom zdôraznila, že sankcia v prípade absencie niektorých

náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov priamo zo zákona a nemožno na túto sankciu neprihliadať a v ktorom poukázala na
argumentáciu žalovaného, ktorý sa snaží presvedčiť súd o tom, že by mal niektoré ustanovenia vyložiť v
neprospech spotrebiteľov. Uvedené pojednávanie bolo odročené za účelom doplnení tvrdení žalobkyne
ohľadne dohody, na ktorú vo svojich vyjadreniach odkazovala.

9. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v reakcii na výzvu súdu uviedla, že podľa
knihy splátok k zmluve č. U uhradila zástupcovi žalovaného, s ktorým uzatvárala aj zmluvu, celkom
730 eur s tým, že žalobkyňa uhrádzala splátky úveru. Následne si všimla, že zástupca žalovaného delil
tieto splátky rôznym spôsobom. Nakoľko žalobkyňa pri podpise úverovej zmluvy neobdržala žiadnu inú

dohodu, pokladala svoje platby zástupcovi žalovaného za platby realizované žalovanému. Z predloženej
knihy splátok vyplýva, že žalovaný zaúčtoval sumu 304 eur na jej neznáme služby a nie na splatenie
úveru. Takýmto spôsobom dochádza ku klamaniu spotrebiteľa, ktorého zákaz je upravený v § 5 zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa sa v rámci iných konaní dozvedela, že žalovaný
uzatvára takéto dohody, v ktorých fiktívne vystupuje tretí subjekt za účelom, aby zabránil spotrebiteľom

domáhať sa svojich práv a mohol navýšiť svoju odmenu za úver. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu s
jedným zástupcom žalovaného bez toho, aby ju niekto upozornil, že sa tam nachádza zmluva aj s
iným subjektom, čím nadobudla dojem, že vykonáva úhrady žalovanému. Takéto konanie žalovaného
považovala za konanie, ktorým žalovaný zákon, pričom citovala z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 10Co/449/2014 zo dňa 26.2.2015 a vyvodila z neho, že žalovaný vedome a sofistikovane reaguje

na rozhodnutia vydávané súdmi, aby sa vyhol dôsledkom vyplývajúcim z týchto rozhodnutí. Trvala preto
na podanej žalobe. Zároveň právny zástupca žalobkyne ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovanej
na odročenom pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti. Súd uvedené vyjadrenie
zaslal žalovanému na vedomie.

10. Na odročenom pojednávaní sa nezúčastnil ani žalovaný a jeho právny zástupca, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím aj v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti
strán sporu a ich zástupcov.11. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu sporu k svojim vyjadreniam ako sú uvedené
vyššie, zistil tento skutkový stav:

12. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 29.7.2015 úverovú zmluvu č. U v ktorej bola žalobkyňa označená
údajmi fyzickej osoby. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 600 eur a to v
lehote 10 dní od uzavretia zmluvy. Žalobkyňa mala úver splatiť spolu s úrokom vo výške 20% z istiny vo
výške 120 eur, servisným poplatkom vo výške 9% z istiny vo výške 54 eur, teda celkom 774 eur, a to v 13

splátkach nasledovne - prvé tri splátky vo výške 3 eurá a ďalších 10 splátok vo výške 76,50 eur (istina vo
výške 78,43 %, úrok vo výške 14,51 % a servisný poplatok vo výške 7%) s tým, že prvá splátka je splatná
10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. RPMN v čl. I. zmluvy bola uvedená vo výške 50,22 %, priemerná RPMN v čl. II. zmluvy vo výške
37,67 % a odplata vo výške 26,77%. V čl. III. bod 1 zmluvy bolo uvedené, že každá splátka obsahuje
v sebe splátku istiny, úroku a servisného poplatku v percentuálnom vyjadrení uvedenom v čl. II. zmluvy

(okrem prvých 3 splátok, ktoré sú splátkami úroku). V tomto článku a bode bolo upravené aj právo
žalobkyne žiadať výpis vo forme amortizačnej tabuľky a spôsob výpočtu RPMN. V čl. III. bode 2 bola
určená konečná splatnosť úveru a doba trvania úveru, a to tak, že konečnou splatnosťou je 380. deň
po uzavretí zmluvy s tým, že doba trvania zmluvy je od uzavretia zmluvy do termínu konečnej splatnosti
úveru. V čl. III. bode 3 boli upravené sankcie pre prípad omeškania žalobkyne, v bode 4 tohto článku

podmienky predčasného splatenia úveru a bod 11 tohto článku obsahoval úpravu kontrolného orgánu
a adresu predávajúceho. Za žalovaného je v zmluve o úvere podpísaná Adriana H.. Z knihy splátok
vyplýva, že žalobkyňa uhradila celkovo sumu 730 eur. Žalovaný bol v knihe splátok uvedený ako veriteľ
a na splatenie úveru v prospech bola započítaná suma 426 eur. Zvyšná suma vo výške 304 eur bola
započítaná v prospech spol. FINWAY SK, s.r.o. so sídlom Zámocká 30, Bratislava za výber a doručenie

finančných prostriedkov. Ako kontaktná osoba je v knihe splátok uvedená D. Y. a ako manažér N. H..

13. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a
vzájomná žaloba žalovaného je nedôvodná.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

16. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania

zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 6 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy

je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 54 ods. 2 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť

dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

26. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 457 OZ, zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

30.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany spotrebiteľa a vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný sa naopak domáhal vzájomnou žalobou doplatenia sumy, ktorú mala žalobkyňa
podľa úverovej zmluvy zaplatiť. V danom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa pri podpise zmluvy

vystupovalaakospotrebiteľ,kýmžalovanýakododávateľ,takistonebolosporné,žestranysporuuzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Sporné medzi stranami sporu boli otázky, koľko doposiaľ žalobkyňa
uhradila na splatenie úveru, resp. či zápočet úhrad žalobkyne bol správny, či uvedená zmluva mala
všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a či tieto náležitosti boliv zmluve uvedené v správnej výške, resp. v súlade so zákonom. Vyriešenie týchto otázok bolo pritom
podstatné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či je možné
zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov a ak áno, či žalobkyňa zaplatila žalovanému

viac, ako bola povinná zaplatiť.

32. Po preskúmaní zmluvy uzavretej medzi stranami sporu súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne
ohľadne absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v tom smere, že tieto náležitosti v zmluve
neboli uvedené) sú nedôvodné. Ako vyplýva zo zmluvy, sú v nej uvedené všetky žalobkyňou vytýkané

náležitosti, a to adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu (čl. III. bod 11), sankcie
pre prípad nesplácania (čl. III. bod 3), podmienky splatenia úveru pred lehotou splatnosti (čl. III. bod
4), konečná splatnosť úveru a dobu trvania zmluvy (čl. III. bod 2) a správne uvedená priemerná RPMN
(z usmernenia pracovníka MF SR vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa pre účely uvedenia
priemernej RPPMN nemal považovať za zabezpečenie). V zmluve bol uvedený aj úrok. Aj keď tento bol
určený fixne, a to uvedením percenta z istiny a nebol prepočítaný na ročný úrok, zo zmluvy je zrejmé,

v akej presne výške mala žalobkyňa tento úrok zaplatiť. Takáto špecifikácia úroku preto postačujúca.
Pokiaľ ide o námietku jeho výšky, touto sa vzhľadom na nižšie uvedené závery súdu o bezúročnosti a
bez poplatkovosti nie je potrebné bližšie zaoberať; súd k tomu len poznamenáva, že v čase uzavretia
zmluvy už platila iná právna úprava ohľadne maximálnej výšky odplaty, preto väčšina argumentácie
žalobkyneohľadnetejtonámietky,resp.rozhodnutiasúdov,naktorévtejtosúvislostipoukazovalaaktoré

vychádzali z inej právnej úpravy, nie sú použiteľné v tejto veci. Pokiaľ ide o námietku správnosti RPMN,
žalobkyňa svoje námietky bližšie nezdôvodnila, iba poukázala na internetové kalkulačky, z ktorých nie je
možné zistiť nesprávnosť výpočtu RPMN, keďže tieto neumožňujú výpočet RPMN pri rozdielnej výške
splátok. Z týchto dôvodov preto súd nepovažoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

33. Súd však ďalej skúmal správnosť, resp. určitosť niektorých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dostatočne určito a presne definované. Termíny splátok a
konečnej splatnosti by mali byť určené tak, aby spotrebiteľ mohol bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok (rozsudok SD EÚ sp. zn. C 42-15 Home Credit - Bíróová). Vychádzajúc z
uvedeného záveru by konkrétne termíny splátok mali byť určené tak, aby aj nezávislá a nestranná

osoba mohla zo zmluvy jednoducho zistiť, kedy sú splátky úveru splatné (napr. aspoň presným termínom
1. a poslednej splátky a dňom v mesiaci, v ktorom sú splatná ostatné splátky). V danom prípade sa
žalovaný zaviazal poskytnúť finančné prostriedky do 10 dní od uzavretia zmluvy, teda peniaze mohli byť
poskytnuté od 1. do 10. dňa po uzavretí zmluvy. Splatnosť splátok je odvodená od poskytnutia úveru (1.
splátka mala byť splatná 10. deň po poskytnutí úveru a ďalšie na 30. deň od splatnosti predošlej splátky).

Takáto úprava bola názoru súdu je nedostatočná a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí zistiť, kedy
je splatná tá ktorá splátka úveru. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že väčšina poskytovateľov
úverov pri splátkach splatných jedenkrát v mesiaci určuje splatnosť na rovnaký deň v mesiaci označený
konkrétnou číselným hodnotou (napr. 15. deň v mesiaci), pričom úprava splatnosti v tomto prípade je do
určitej miery zavádzajúca, keďže jednotlivé mesiace majú rôzny počet dní, čo spôsobuje, že aj keď prvá

splátka by bola splatná napr. 15. dňa v mesiaci, splatnosť poslednej splátky bude posunutá dopredu
(t.j. po roku by posledná splátka mohla byť splatná napr. 11., či 12. dňa v poslednom mesiaci). Bežne
sa 30 dní berie ako mesiac a majúc „zafixovanú“ bežnú úpravu splatnosti splátok iných veriteľov k
rovnakému dňu v mesiaci sa bežný spotrebiteľ môže ľahko dostať do omeškania so splátkami, keďže
môže mať zafixovaný deň splatnosti prvej splátky s tým, že je povinný platiť splátky raz mesačne k

určitému a vždy rovnakému dňu v mesiaci, ktorý je rovnaký ako pri prvej splátke. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, najmä vzhľadom na nemožnosť bez pochybností a ťažkostí určiť dátum splatnosti prvej
splátky, nie je možné určiť ani termín konečnej splatnosti úveru. Konečný termín splatnosti určený ako
380. deň po uzavretí zmluvy by súhlasil iba vtedy, ak by bol úver poskytnutý presne 10 dní po uzavretí
zmluvy, vo všetkých ostatných do úvahy pripadajúcich možnostiach (t.j. poskytnutie úveru od 1. do 9.

dňa od uzavretia zmluvy) je tento údaj nepresný a zavádzajúci. Údaje, ktorých neuvedenie v zmluve
o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, musia v zmluve nielen byť,
ale musia byť aj uvedené správne a dostatočne určito. Ak takto uvedené nie sú, má to za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru rovnako, ako pri ich absencii, keďže v prípade nepresného alebo
neurčitého uvedenia nemajú výpovednú hodnotu, ktorú majú mať.

34. Súd takisto preskúmal výšku odplaty uvedenej v zmluve, pričom dospel k záveru, že táto bola v
zmluve uvedená vyššie, ako to umožňujú citované právne predpisy. Vychádzajúc z doby trvania zmluvy,
t.j. 380 dní do uzavretia zmluvy, je zrejmé, že zmluva mala trvať 1 rok a 15 dní. Žalovaný pri výpočtevýšky odplaty vychádzal z rozpočítania odplaty na 13 mesiacov. Ak sa odplata prepočíta na 1 rok a 15
dní a nie 13 mesiacov (t.j. 395 dní), potom celková odplata činí 27,86 % (celková odplata 29% : 380
dní x 365 dní (1 rok)), kým dvojnásobok priemernej RPMN činil 27,66 % (13,83 % x 2). V tejto časti je

zmluva neplatná aj pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa mala vrátiť iba požičanú sumu
úveru. Vzhľadom na tento záver sa súd už bližšie nezaoberal námietkami žalobkyne ohľadne servisného
poplatku, keďže tento nie je povinná uhradiť. Je však potrebné dodať, že tento poplatok sa skutočne javí

skôr v záujme žalovaného ako žalobkyne, aj keď v čl. III. bod 9 žalovaný uviedol nejaké služby, ktoré
by za poplatok mala žalobkyňa dostávať.

36. Následne súd skúmal, či vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. V danom prípade
nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila doposiaľ sumu 730 eur, sporný bol však zápočet týchto súm. Kým
žalobkyňa platila splátky v domnení, že ich spláca žalovanému na úver, žalovaný eviduje splátky úveru

iba vo výške 426 eur, zvyšok bol započítaný v prospech inej spoločnosti ako žalovaného. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že za žalovaného konala osoba, ktorá v knihe splátok bola uvedená
ako manažér a ktorá prevzala tak prvú splátku úveru (3 eurá), ako aj sumu 187 eur prijatú v rovnaký
deň ako prvú splátku, a to v mene spol. FINWAY SK, s.r.o. Aj ďalšie 2 splátky úveru platila žalobkyňa v
rovnaký deň, ako boli v prospech spol. FINWAY SK, s.r.o. prijaté 2 splátky, a to vo výške 107 eur a 80 eur.

Pri splátkach v prospech uvedenej spoločnosti je rovnaký podpis ako pri všetkých ostatných splátkach
úveru v prospech žalovaného. Žalobkyňa pritom poprela, aby vedome podpísala nejakú zmluvu s inou
spoločnosťou ako so žalovaným.

37. Vychádzajúc z týchto zistení súd dospel k záveru, že žalovaný sa použijúc nekalú obchodnú praktiku

snažil získať od žalobkyne vyššiu sumu, ako bola dohodnutá v úverovej zmluva, a to prostredníctvom
tretej spoločnosti, zakrývajúc pritom reálnu výšku odplaty. Žalovaný sa bránil tým, že on so žalobkyňou
ďalšiu zmluvu neuzatváral, avšak nevysvetlil, prečo na jednej knihe splátok je v súvislosti s uzavretou
zmluvou o úvere uvedená ďalšia spoločnosť, ktorá mala realizovať výber a doručenie finančných
prostriedkov a za ktorú koná tá istá osoba, ako za žalovaného pri uzavretí zmluvy. Zaujímavá je pritom

skutočnosť, že prvé tri splátky podľa zmluvy o úvere mali byť iba vo výške 3 eurá, ale v deň ich platenia
zaplatila žalobkyňa inej spoločnosti ďalšie sumy v celkovej výške 304 eur (za výber troch splátok po 3
eurá sa to javí ako značne neprimeraná odplata a túto by bolo potrebné považovať za neprimeranú aj
v prípade, ak by mala pokrývať výber všetkých splátok, keďže aj v takom prípade by odmena za výber
splátok činila takmer 40% zo sumy, ktorú mala žalobkyňa celkovo uhradiť). Z rozhodnutia Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 10Co/449/2014 zo dňa 26.2.2015 pritom vyplýva, že žalovaný podobné praktiky už
využíval s tým rozdielom, že zmluvu o úvere, ako aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu uzatváral
vo svojom mene. V tomto smere sa skutočne javí, že žalovaný hľadá spôsoby, ako na jednej strane
vyhovieť zákonnej dikcii ohľadne maximálnej výšky odplaty, ale na druhej strane ako si zachovať odplaty
za úver dosahované pred výslovným obmedzením odplát pri spotrebiteľských úveroch. Vytvorením

zdaniavzťahuspotrebiteľaeštesďalšouspoločnosťou,sktoroužalovaný„nemáničspoločné“,žalovaný
ešte viac skomplikoval spotrebiteľom možnosti domáhať sa svojich práv, najmä ak reálne spotrebitelia
nemajúvedomosťouzavretínejakejzmluvysďalšouspoločnosťou,pričomsvojupozíciuznačneposilnil,
keďže si na úver započíta podstatne nižšiu sumu, než akú si myslí spotrebiteľ že skutočne zaplatil a
stačí mu jednoducho poukázať na vzťah spotrebiteľa s inou spoločnosťou, ktorá v konaní nevystupuje,

keďže spotrebiteľ o vzťahu s ňou ani nemá vedomosť, teda logicky si voči nej neuplatňuje žiadne nároky.
Žalovaný využil na konanie v jeho mene, aj v mene spol. FINWAY SK, s.r.o. tie isté osoby, ktoré u
žalobkyne jednoducho a ľahko mohli vzbudiť dojem, že platí splátky úveru žalovanému. S prihliadnutím
na uvedené skutočnosti súd takéto konanie žalovaného vyhodnotil ako klamlivé konanie v zmysle § 8
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré je zároveň nekalou obchodnou praktikou podľa § 7

uvedeného zákona a je zakázané. Ak by na základe takejto praktiky aj bol uzavretý nejaký vzťah medzi
žalobkyňou a treťou osobou (čo súd nemal preukázané), takýto vzťah by bolo potrebné považovať za
absolútne neplatný pre obchádzanie zákona a plnenie získané od žalobkyne na základe tohto vzťahu
(aj keď údajne pre inú spoločnosťou) započítať na splátky úveru. Súd pritom vychádzal aj z cit. § 54 ods.
2 OZ, preto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv uplatnil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší.

38. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uzavrel, že úhrady žalobkyne vo výške 730 eur mali byť
započítané na splátky úveru. Ak je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, malažalobkyňa uhradiť žalovanému iba reálne poskytnutú sumu, teda 600 eur. Keďže žalobkyňa uhradila
žalovanému sumu o 130 eur vyššiu, súd vyhovel jej žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej sumy. Vzájomnú žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa už uhradila, čo bola povinná uhradiť.

39. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy, a to odo dňa 1.8.2016, teda odo
dňa, kedy žalovanému uplynula lehota po márnej výzve na mimosúdnu dohodu, kedy najneskôr vedel
o bezdôvodnom obohatení. Žalobkyňa však k žalobe nedoložila žiaden doklad o tom, kedy reálne

bola žalovanému doručená jej výzva, ktorú pripojila k žalobe a ktorú by bolo možné považovať za
výzvu žalobkyne na plnenie. Súd preto vychádzal pri určení dátumu omeškania žalovaného až odo dňa
doručenia žaloby žalovanému (ku ktorému došlo 17.3.2017) s tým, že do omeškania sa žalovaný dostal
nasledujúci deň. Keďže žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením, súd ho zaviazal aj na zaplatenie
úrokov z omeškania, a to v súlade s cit. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády
č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Ku dňu 18.3.2017 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00%, teda
žalobkyňa má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % z dlžnej sumy od 18.3.2017 a takto jej úrok
z omeškania aj priznal. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania od
1.8.2016 do 17.3.2017 súd žalobu zamietol.

40. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa bola v konaní úspešná takmer v celom rozsahu pokiaľ ide o
požadované plnenie (v časti zaplatenia žalovanej sumy bola úspešná v celom rozsahu a neúspešná bola
iba v nepatrnej časti úroku z omeškania), teda má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.