Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208385
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2615208385.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: ZES plus s.r.o., Gorkého
1523/6, 05201 Spišská Nová Ves, IČO: 46 942 645, zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a
Hospůdka, s.r.o , M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: LiNi s.r.o,
Moravský Svätý Ján 7, 908 71 Moravský sv. Ján, IČO: 47 574 101, zastúpený: URBAN s.r.o., advokátska
kancelária,SlanskáHutač.77,04417SlanskáHuta,ozaplatenie3.402eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11Cb/39/2015-138 zo dňa 02.11.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 02.11.2016 č.k. 11Cb/39/2015-138 rozhodol tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.402 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
9,05 % zo sumy 11.142 eur od 8.10.2014 do 23.10.2014, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,05
% zo sumy 6.142 eur od 24.10.2014 do 19.12.2014, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,05 %
zo sumy 4.688,97 eur od 20.12.2014 do 20.4.2015, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,05 %

zo sumy 3.402 eur od 21.4.2015 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zároveň priznal svedkovi S. H. svedočné, žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štátu priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1,
§ 369 ods. 1,2, § 560 od.s 1,2, § 562 ods. 1,2, § 564, § 358, § 359 Obchodného zákonníka , § 1 ods.

1,2,3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. .
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru,
že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o dielo v zmysle § 536 a násl.
Obchodného zákonníka, keď nebolo sporné, že objednávkou zo dňa 23.8.2014 si žalovaný u žalobcu
objednal montážne práce na Stavbe (WESTWOUD Bratislava), ktoré zahŕňali montáž a zapojenie
svietidiel ( prisadené, núdzové, kazetové) a montáž podlahových krabíc, vrátene zapojenia prevodu
zásuvkovej časti a zapojenia zásuviek. Žalobca objednané práce vykonal a cenu diela vyfakturoval

faktúrou č. 140100096 zo dňa 2.9.2014, splatnou dňa 7.10.2014 na sumu 11.142 eur, ktorú faktúru
žalovaný uhradil len čiastočne a to dňa 23.10.2014 sumu 5.000 eur a dňa 19.12.2014 sumu 1.453,03
eur. Časť pohľadávky vo výške 1.286,97 eur bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 20.4.2015 spoločnosti ZES spol. s.r.o. a žalobca sa domáha žalobou zaplatenia sumy 3.402eur s príslušenstvom. Dielo bolo ukončené a odovzdané dňa 2.9.2014, o čom svedčí predložený
Montážny denník zo dňa 2.9.2014, čo potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi, ktorú skutočnosť žalovaný
nespochybnil.

Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobcova pohľadávka v celkovej sume
3.402 eur zanikla v plnej výške z dôvodu vzájomného započítania, nakoľko žalovaný nepreukázal,
že by riadne vytkol vady na 3 NP a 4 NP žalobcovi ako zhotoviteľovi, ktoré mu boli predtým vytknuté
generálnym zhotoviteľom a to emailom zo dňa 24.10.2016. Z obsahu tohto emailu je totiž zrejmé, že už
v čase, kedy bol email poslaný žalovanému ako zhotoviteľovi, už boli dané vady odstránené samotným

generálnymzhotoviteľom.Tentovdanomemaily užlenoznamuježalovanémuakosvojmuzhotoviteľovi,
že na stavbe boli zistené vady, ktoré musel odstrániť sám z dôvodu možnosti odovzdania diela, a že mu
náklady za ich odstránenie prefakturuje. V tejto súvislosti žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia,
žebyvytkolvadyjemuvytýkanéemailomzodňa24.10.2016žalobcoviakosvojmuzhotoviteľovivsúlade
s ustanovením § 562 a nasl. Obchodného zákonníka. Navyše pokiaľ ide o žalovaným použitý termín
vzájomné započítanie, vzájomné započítanie pohľadávok je možné iba dohodou zmluvných strán a

je upravené v § 364 Obchodného zákonníka. V danom prípade sa mohlo jednať iba o započítanie zo
strany žalovaného ako o jednostranný právny úkon žalovaného, avšak list zo dňa 12.12.2014 nie je
možné považovať za oznámenie o započítaní pohľadávok tak ako to predpokladá ustanovenie § 358 a
nasl. Obchodného zákonníka. Navyše v dobe, kedy bo list písaný resp. doručený žalobcovi, pohľadávka
žalovaného fakturovaná faktúrou č. 140104 nebola ešte splatná. Pokiaľ ide o Oznámenie o započítaní

pohľadávok, ktoré predložil žalovaný súdu spolu s podaným odporom, z tohto nie je zrejmé dátum, kedy
bolo vyhotovené, ani kedy a či bolo doručené žalobcovi. V tejto súvislosti žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno, pretože nepreukázal, že by vady vytknuté mu generálnym zhotoviteľom emailom zo dňa
24.10.2014 vôbec oznámil žalobcovi a už tobôž nie, že mu ich oznámil bez zbytočného odkladu.
Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % zo sumy 11.142

eur od 8.10.2014 do 23.10.2014, zo sumy 6.142 eur od 24.10.2014 do 19.12.2014, zo sumy 4.688,97
eur od 20.12.2014 do 20.4.2015, zo sumy 3.402 eur od 21.4.2015 do zaplatenia, teda vždy od
nasledujúceho dňa po splatnosti spornej faktúry a následne vždy od nasledujúceho dňa po vykonaní
čiastočnej úhrady resp. od uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky a vždy zo zvyšku dlžnej sumy,
teda v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o výšku uplatnených úrokov z omeškania je zrejmé, že medzi

účastníkmi tejto Zmluvy o dielo výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, a žalobca si preto uplatnil
úroky z omeškania v súlade s § 1 ods.1. nar. vlády č. 21/2013Z.z.
Svedok S. H. si uplatnil vo veci svedočné, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie podľa § 258 C.s.p..
Trovy tohto dôkazu neboli kryté preddavkom, preto budú vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.
O výške svedočného bude rozhodnuté podľa 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní
úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa
§ 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením.
O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 259 C.s.p. a priznal štátu trovy konania v rozsahu
100 % ( ktoré bude platiť na svedočnom ), ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pretože nebol v konaní

úspešný,keďovýšketejtonáhradybuderozhodnutépodľa§262ods.2C.s.p.samostatnýmuznesením.

3.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalovanýažiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil
tak, že návrh zamietne v celom rozsahu, eventuálne že odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec
vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie vyvodil absolútne nesprávne zistenia z montážneho
denníka zo dňa 09.10.2014, keď montážny denník podľa žalovaného z hľadiska gramatickej, jazykovej,

štylistickej a slovesnej stránky nehovorí nič o tom, že by boli odstránené vady na krabiciach na 3
NP, či vady na krabiciach na 4 NP a tiež nehovorí vôbec o tom, že by tieto veci, ktoré žalobca robil,
zapájal, montoval, inštaloval pre žalovaného na 3 NP a na 4 NP, boli sfunkčnené. Žalovaný namietal,
že montážnym denníkom ani výpoveďou svedka C., ani výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného
p. D. N. žalobca nepreukázal, že odstránil vady v namontovaných a nainštalovaných krabiciach na 3

NP a na 4 NP, aj keď boli zo strany žalovaného vyzvaní písomne emailom zo dňa 8.10.2014. Podľa
odvolateľa, vady na 3 NP a na 4 NP boli riadne vytknuté žalobcovi dňa 08.10.2014, a preto bol žalobca
od 08.10.2014 povinný takto riadne oznámené a vytknuté vady na 3 NP a na 4 NP odstrániť, čo však
žalobca nespravil a tým musí znášať zodpovednosť za vady, ktoré neodstránil a teda musí znášať nárokna zľavu z ceny diela vo výške 3.402,- eur, a preto je podľa odvolateľa nárok žalobcu uplatnený v tomto
konaní právne irelevantný a nedôvodný.
Odvolateľ namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci a to vadu arbitrárnosti, vadu nepreskúmateľnosti, pre nedostatok dôvodov a vadu nezrozumiteľnosti
a zmätočnosti a tým aj nezákonnosti rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
po skutkovej, vecnej ani právnej stránke nevysvetlil námietky žalovaného uvedené v bodoch 7 až
16, ktoré žalovaný tvrdil a preukazoval počas celého konania, keď súd nedal žalovanému na tieto
námietky žiadnu odpoveď, žiadne logické, vecné či skutkové alebo právne zdôvodnenie, a preto

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa žalovaného nespĺňa kritéria stanovené konštantnou
judikatúrou najvyšších súdnych autorít, ktoré sú právne záväzné v zmysle čl. 2 ods. 2 C.s.p. a podľa čl.
3 ods. 1 C.s.p. aj v nadväznosti na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústava a čl. 1 ods.
1 Ústavy. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sfž/29/2010 zo dňa
10.03.2011, III. ÚS 209/04, III. ÚS 271/05-9, III. ÚS 95/06-6.
Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sa dňa 08.10.2014 dostal do omeškania

zo zaplatením časti diela, keď žalobca vady vytknuté žalovaným na 2 NP odstránil až dňa 09.10.2014,
a preto podľa odvolateľa súd nezdôvodnil, na základe akého logicko-právneho zhodnotenia priznal
žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 11.142 eur od 08.10.2014 do 23.10.2014
a to aj napriek tomu, že z montážneho denníka dňa 09.10.2014 vyplýva, že pracovníci žalobcu až
dňa 09.10.2014 odstránili žalovaným riadne vytknuté a reklamované vady diela oznámené žalovaným

žalobcovi e-mailom zo dňa 08.10.2014 a teda 08.10.2014 nemohol byť žalovaný voči žalobcovi v
omeškaní so zaplatením z časti diela, keďže vady vytknuté žalovaným na 2 NP odstránil až dňa
09.10.2014.
Keďže žalobca od 08.10.2014 vady na 3 NP a na 4 NP neodstránil, tak žalovaný nemal už ďalšiu
povinnosť notifikovať vady na 3 NP a 4 NP, lebo boli oznámené žalobcovi e-mailom zo dňa 08.10.2014

a dňa 10.10.2014 štatutárny zástupca žalovaného telefonicky za prítomnosti svedkov (zástupcu
generálneho investora), oznámil štatutárnemu zástupcovi žalobcu, že ak neodstráni bezodkladne vady
na 3 NP a na 4NP, že si uplatňuje voči žalobcovi zľavu z časti ceny diela vo výške nákladov na
odstránenie vady na 3NP a na 4 NP v montáži a inštalácii a v nefunkčnosti týchto zariadení, pričom v
tom istom telefonickom rozhovore žalovaný oznámil žalobcovi, že nakoľko žalobca odmieta odstrániť

tieto vady, si uplatňuje zľavu z ceny diela vo výške rovnajúcej sa nákladom na odstránenie vád diela
vytknutých e-mailom zo dňa 08.10.2014 na 3 NP a na 4NP.
Žalovaný v doplnení odvolania okrem skutočnosti, ktoré už uviedol v odvolaní namietal, že e-mail zo dňa
08.10.2014 je jasný, určitý a zrozumiteľný, nakoľko žalobca vedel, čo všetko robil pre žalovaného na
3NP a na 4NP a teda vedel a musel vedieť a bol povinný vedieť, čo všetko treba pokontrolovať na 3NP

a 4NP a dokedy to treba spraviť, teda najneskôr do 11.10.2014. To, že tomu žalobca jasne rozumel, je
možné vyvodiť z konania žalobcu, ktorý dňa 09.10.2014 poslal svojich ľudí na stavbu, aby odstránili vady
na 2NP a teda je jasné, že žalobca e-mail zo dňa 08.10.2014 pochopil jasne, keď pracovníci žalobcu
dňa 09.10.2014 odstraňovali vady na 2NP.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť a priznať mu nárok náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný dezinterpretuje dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie.
Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka preukázania ním tvrdených skutočností, že žalovaný
ako objednávateľ riadne u žalobcu uplatnil a reklamoval vady na 3NP a 4NP bez zbytočného odkladu

potom, ako ich údajne zistil. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o jeho
zákonom stanovenej povinnosti vytknúť vady jasným, zreteľným a nezameniteľným spôsobom. Taktiež
žalobca počas celého súdneho konania namietal oprávnenosť fakturovanej ceny a žalovaný okrem
predloženia faktúry, žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť údajnej zľavy z ceny, ktorú si uplatnil
u žalobcu predmetnou faktúrou. Žalobca od začiatku popieral takýto nárok žalovaného a nie je zrejmé,

z čoho žalovaný vychádza ak tvrdí, že žalobca musel vedieť aké vady dielo má a teda žalovaného
nezaťažuje povinnosť pri reklamovaní vád tieto špecifikovať. Pred súdom prvej inštancie bolo vyvrátené
tvrdenie žalovaného, že v údajnom rozhovore konateľa žalovaného s konateľom žalobcu, ktorého
obsahom malo byť vytýkanie vád na 3 NP a 4 NP, boli prítomní svedkovia. Žalovaný najskôr tvrdil, že pri
tomto rozhovore mal byť syn konateľa žalovaného, ale následne pri ďalšom úkone toto tvrdenie korigoval

s tým, že pri tomto rozhovore mali byť pracovníci spol. PPAINŽINIERING, s.r.o. Samotní navrhovaní
svedkovia túto skutočnosť pri výpovediach nepotvrdili a z ich výpovedi nie je možné vyvodiť záver
ohľadom obsahu žalovaným tvrdeného údajného telefonického rozhovoru, keď žalobca toto telefonické
oznámenie vád na 3NP a 4NP poprel a doteraz nebolo vyvrátené jeho tvrdenie o neexistencií takéhotorozhovoru.Žalovanýtakneuniesoldôkaznébremeno,ktoréhozaťažovalo.Žalovanýnamietalvodvolaní
oprávnenosť priznaného nároku na úroky z omeškania, avšak žalobca poukázal na to, že predmetná
faktúra bola splatná dňa 07.10.2014 a teda sa žalovaný jej neuhradením dňa 08.10.2014 dostal do

omeškania, keď medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá ako podmienka splatnosti fakturácie ceny
bezvadnosť diela. Či bez ohľadu na to, či dielo malo vady alebo nemalo vady, žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením jeho povinnosti zaplatiť cenu diela dňom 08.10.2014 a teda nie je zrejmé, na
základe akých skutočností žalovaný namietal súdom priznaný úrok z omeškania.

5. Odvolací súd konštatuje, že v ďalších vyjadreniach k vyjadreniam žalobca i žalovaný neuvádzajú
žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli obsahom odvolania a vyjadrenia k odvolaniu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného nie

je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,

výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za

dôvodné.

9. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.
Podľa ust. § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo

zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Podľa ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, alebo mohol zistiť pri
vynaložení odbornej starostlivosti pri ohliadke predmetu diela.

Povinnosť prehliadnuť zhotovené dielo je ustanovená zákonom v záujme včasného zistenia vád
diela. Vykonanie prehliadky je nepriamo ustanovené ako začiatok lehoty na oznámenie vád tovaru
(reklamačná lehota). Lehota na oznámenie vád má charakter premlčacej lehoty, t. j. súd na jej uplynutie
bude prihliadať vtedy, pokiaľ túto skutočnosť namietne zhotoviteľ diela.V posudzovanom prípade bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom
uzavretá zmluva o dielo podľa ust. § 536 a násl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca

vykonal pre žalovaného montážne práce na Stavbe (WESTWOUD Bratislava), ktoré zahŕňali montáž
a zapojenie svietidiel ( prisadené, núdzové, kazetové) a montáž podlahových krabíc, vrátene zapojenia
prevodu zásuvkovej časti a zapojenia zásuviek a vykonaním diela žalovanému podľa ust. § 548 ods.
1 Obchodného zákonníka vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela. Žalovaný odmietol žalobcovi
cenudielazaplatiťzdôvodu,žeprácenebolivykonanékvalitneadielotakmalovady,ktorémalužalobcu

reklamovať emailom zo dňa 8.10.2014 a následne telefonicky štatutárnym zástupcom žalovaného.
Žalobca na súde prvej inštancie poprel, že by žalovaný u neho ústne-telefonicky reklamoval kvalitu
vykonanýchprácauplatnilsizľavuzcenydielaataktiežnamietal,žežalovanýanipísomneriadneavčas
nereklamoval vady diela na 3NP a na 4NP, ako to tvrdil v konaní pred súdom prvej inštancie. Tvrdenia
žalobcu a žalovaného ohľadne ústnej reklamácie kvality vykonaných prác sú tak vo vzájomnom rozpore.
Dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti spočívalo na žalovanom, ktorý namietal vady

diela a z uvedeného dôvodu odmietol žalobcovi zaplatiť cenu diela. Z ust. § 564 Obchodného zákonníka
vyplýva, že pri vadách diela platia primerane ust. § 436 až § 441 Obchodného zákonníka, pričom právna
úprava nárokov z vád vychádza z rozlíšenia podstatného a nepodstatného porušenia zmluvy.
Po preskúmaní veci odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný
v konaní nepreukázal, že žalobcovi ako zhotoviteľovi oznámil (notifikoval) vady diela na 3NP a 4NP,

týkajúcu sa nekvality vykonaného diela, a že si voči nemu uplatnil konkrétny nárok z vadného plnenia,
teda že právne relevantným spôsobom si voči žalobcovi riadne a včas uplatnil právo zo zodpovednosti
za vady diela v súlade s Obchodným zákonníkom.
Pokiaľ ide o žalovaným označený email zo dňa 8.10.2014 (č.l. 56), ktorý e-mail mal byť preposlaný
žalobcovi, a ktorým bolo zo strany generálneho zhotoviteľa žalovanému oznámené, že „žiada o okamžitý

nástup k montáži podlahových krabíc po pokládke kobercov na 3NP a 4NP, ktoré realizovala Vaša
spoločnosť, a že sa jedná o preverenie okruhov, označenie zásuviek a montáž do podlahy, keď uvedená
realizácia musí byť kompletne ukončená do soboty 11.10.2014“, tento podľa svojho obsahu nemožno
považovať za reklamáciu vady diela na 3NP a 4NP ako to tvrdil žalovaný, nakoľko z neho nevyplýva, že
žalobca bol zo strany žalovaného informovaný o tom, že dielo má vady, akého charakteru sú tieto vady

a aký je ich presný rozsah, teda žalovaný v konaní nepreukázal, že voči žalobcovi ako zhotoviteľovi
oznámil (notifikoval) konkrétnu vadu diela, týkajúcu sa nekvality vykonaného diela na 3NP a 4NP.
Pokiaľ ide o list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 12.12.2014, ktorého prílohou je reklamácia zo
dňa 24.10.2014, v ktorom je uvedené, že „v dôsledku reklamácie odberateľa t.j. PPAINGINIERING s.r.o.
na prevedení elektromontážnych prác uvedenej stavby v súlade s objednávkou zo dňa 23.08.2014 bod

č. 2 montáž podlahových krabí bez uchytenia vrátane zapojenia prívodu zásuvkovej časti boli zistené
pri preberacom konaní (záznam odberateľa zo dňa 24.10.2014 závady), ktoré sa museli v termíne od
22.10.2014 do 26.10.2014 odstrániť, keď na odstránení závad pracovali traja pracovníci spoločnosti
PPAINGINIERING s.r.o. a päť pracovníkov firmy LINI s.r.o., spolu bolo odpracovaných 315 hodín a v
dôsledku týchto opráv boli zo strany odberateľa odrátané výkony za uvedený mesiac, ktoré je nútený

žalovaný prefakturovať na žalobcu ako na dodávateľa predmetných prác“, nie je možné ani podľa názoru
odvolacieho súdu považovať za bezodkladné oznámenie vady diela. Naviac, v tom čase už vady diela
boli odstránené inými subjektami - pracovníkmi spoločnosti PPAINGINIERING s.r.o. a firmy LINI s.r.o,
ktorí však neboli účastníkmi obchodno-právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi žalobcom
a žalovaným. Keďže žalovaný na svoje tvrdenie o existencii vady diela, jej včasnej reklamácii voči

žalobcovi a voľbe nároku z vadného plnenia neuniesol dôkazné bremeno a zároveň keďže žalovaný v
konaní tieto skutočnosti namietal, súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalovanému v súlade s
ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka nepriznal nárok z vadného plnenia a s poukazom na uvedené
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela ako si ju uplatnil žalobou s príslušenstvom
podľa ust. § 548 ods. 1, § 369 a § 502 Obchodného zákonníka, pretože zo zákona žalobcovi ako

zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela jeho vykonaním.

Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami, len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého
rozsudku uvádza, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno tvrdenia, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorú si žalobca uplatnil predmetnou

žalobou zanikla započítaním s údajnou pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi a to titulom zľavy z ceny
diela, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobcovi vytkol vady diela na 3NP a na 4NP riadne
a včas, keď ani z obsahu e-mailu zo dňa 08.10.2014 na č.l. 56, ani z listu zo dňa 12.12.2014 na č.l. 25
nevyplýva, že by žalovaný vytkol žalobcovi vady diela tak ako to upravuje Obchodný zákonník.Dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom (§ 365 ods. 1 Obchodného zákonníka). Pokiaľ si

zmluvné strany nedohodnú čas plnenia peňažného záväzku (odplaty za tovar alebo služby) tento môže
vyplývať z ustanovení, ktoré upravujú konkrétny zmluvný typ. V prípade ak tieto ustanovenia upravujú
kratšiu lehotu na platenie ako 30 dní dostáva sa dlžník do omeškania márnym uplynutím tejto lehoty a
nie až po lehote 30 dní, ktorá je ustanovená v § 365 ods. 2 a 3.
Podľa § 548 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase

dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu
vykonaním diela.
Vzhľadom k tomu, že medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý čas zaplatenia ceny diela, vznikol
žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela jeho odovzdaním dňa 2.9.2014, a preto odvolací súd považuje
za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania. Z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by žalovaný odmietol dielo prevziať, alebo že by v čase prevzatia diela dňa

2.9.2014 preukázateľne žalobcovi vytkol nejaké vady diela. Spôsob obrany, ktorú žalovaný prezentoval
nielen v konaní pred súdom prvej inštancie ale aj v odvolaní by znamenal, že objednávateľ nemusí
uhradiť cenu diela bez toho, aby riadne vytkol zhotoviteľovi vady diela, resp. aby mu oznámil, z akého
dôvodu dielo nemieni prevziať, keď takýto výklad nemá oporu v zákone. Je nepochybné, že nárok
zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela vzniká po riadnom vykonaní diela, a dielo nie je riadne vykonané

vtedy, ak má vady, avšak právna úprava zmluvy o dielo obsiahnutá v príslušných ustanoveniach
Obchodného zákonníka presne vymedzuje nároky z vád, ak sú vady zhotoviteľovi zákonným spôsobom
oznámené (ust. § 560, § 562, § 563 a primerane ust. § 429 až § 431 Obchodného zákonníka). Ak vady
diela nie sú zistené a riadne vytknuté, cena za dielo je splatná jeho vykonaním a ak medzi zmluvnými
stranami nie je dojednanie oprávňujúce do určitej doby zadržať časť ceny diela (napr. v dôsledku v

budúcnosti sa vyskytnutých vád diela), nič neoprávňuje objednávateľa nezaplatiť cenu diela. Zhotoviteľ
je totiž oprávnený zadržať len tú časť ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady
neboli odstránené (§ 439 Obchodného zákonníka).

10. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s.
p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je
podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu
v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane

výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§396ods.1C.s.p.a§255ods.1C.s.p.ažalobcovi,ktorýbolúspešnývkonaní,priznalprotižalovanému
nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §
257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

14. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).