Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/225/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113240973
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113240973.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej

veci navrhovateľa: E. L., X. XX.XX.XXXX, L. V. X, XXX XI. v zastúpení JUDr. Erik Šablatúra, advokát,
Advokátska kancelária Holíčska 13, 851 05 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 816 43 Bratislava o
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16.000,- eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.11.2013 domáhal voči

odporcovi rozhodnutia, že boli porušené oprávnené práva a záujmy navrhovateľa štátom a zaplatenie
satisfakcie za poškodenie práv v sume 16.000,00 eur.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 29.04.2013 podal návrh na správne konanie v zmysle § 18
ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. na Inšpektorát práce Bratislava z dôvodu, že zamestnávateľ C. R. H.
R..K..S.. nerešpektoval zákonné ustanovenia Zákonníka práce a vedome poškodzoval navrhovateľa
keď: 1. v roku 2011 uzavrel dohodu o vykonaní práce popri riadnej pracovnej zmluve, na tú istú prácu,
ktorá bola vykonávaná v nadčase - práce strážnika SBS, a týmto sa podľa navrhovateľa zamestnávateľ

vyhýbal preplácaniu nadčasového príplatku 25% a z práce nadčas neplatil odvody do zdravotnej a
sociálnej poisťovne. Navrhovateľ uviedol, že Inšpektorát práce v písomnom stanovisku zo dňa
28.06.2013 vyjadril, že C. R. porušil podmienku výnimočnosti tým, že uzatváral dohody o vykonaní
práce a prácu nevymedzil výsledkom a nevymedzil pracovnú úlohu. Podľa navrhovateľa Inšpektorát
práce vo veci neviedol správne konanie, neuložil žiadnu sankciu, kedy to podľa navrhovateľa urobiť
mal vzhľadom na §2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. v rámci dozoru nad dodržiavaním
pracovnoprávnych predpisov. Navrhovateľ uviedol, že Inšpektorát práce zistil, že práca podľa Dohody

o vykonaní práce bola protiprávna a išlo o nelegálnu prácu. Podľa navrhovateľa mal Inšpektorát práce
Bratislava postupovať podľa § 19 ods. 1 písm. a/ a § 21 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. a viesť proti C.
R. správne konanie a inšpektorát práce tak konal svojvoľne a nesplnil si zákonnú povinnosť.
Navrhovateľ v bode 2. uviedol, že za rok 2012 uzavrel navrhovateľ s C. R. iba riadnu pracovnú zmluvu
a aj tak navrhovateľ dostával dve výplatné pásky, jednu na riadnu pracovnú zmluvu, druhú na prácu v
zmysle Dohody o vykonaní práce, ktorá však nebola uzavretá. Navrhovateľ tvrdí, že týmto podvodným
spôsobom sa zamestnávateľ vyhýbal vyplácaniu príplatku za prácu nadčas. Navrhovateľ v bode 3.

uviedol, že zamestnávateľ neviedol evidenciu nadčasov podľa § 99 Zákonníka práce a v bode 4,
že zamestnávateľ nevyplácal mzdu za všetky odpracované hodiny v zmysle §119 ods. 3 Zákonníka
práce a podľa navrhovateľa si nevyplatené peniaze ponechal na svoju potrebu. Navrhovateľ v bode
5. tvrdil, že Inšpektorát práce mal skúmať, či v danej sa veci nejedná o porušenie zásady rovnakéhozaobchádzania podľa § 13 ods. 1 až 5 Zákonníka práce, keď sa s navrhovateľom zaobchádzalo menej
priaznivo ako s iným pracovníkom v porovnateľnej pozícií. Písomné podanie zo dňa 29.04.2013 bolo
podľa navrhovateľa aj a tom, že Inšpektorát práce Bratislava skúmal u zamestnávateľa ABAS SR či

nedochádza aj u iných pracovníkov k svojvoľnému kráteniu mzdy a odvodov, kedy podľa navrhovateľa
má Inšpektorát práce zákonnú možnosť, aby zistil skutkový stav a prijal opatrenia napr. podal trestné
oznámenie na príslušný útvar Policajného zboru.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že Inšpektorát práce na všetky podania v bode 2 až 6 nereagoval,
vec neriešil a nezaujal písomné stanovisko, celú problematiku porušovania Zákonníka práce a

poškodzovania pracovníkov svojvoľne obišiel, prehliadol a odignoroval svoju zákonnú povinnosť v
zmysle § 1 písm. a, b, c zákona č. 125/2006 Z.z. Poukázal na to, že Inšpektorát práce má povinnosť
podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať tak, ako ustanoví zákon t.j. v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. a
chrániť a presadzovať ochranu zamestnancov. Navrhovateľ uviedol, že zamestnávateľ C. R., keď zistil,
že štátny dozor je voči nemu ako nečestnému zamestnávateľovi absolútne nečinný, nevedie správne
konanie, neudeľuje sankcie, ešte prehĺbil protiprávne konanie.

Navrhovateľ uviedol, že preto bol podaný nový návrh na začatie správneho konania dňa 16.07.2013
z dôvodov, že zamestnávateľ mzdu za mesiac apríl 2013 splatnú 28.05.2013 nevyplatil za plný počet
odpracovaných hodín t.j. 168 ale len za 152 hodín , mzdu za 16 hodín si ponechal a ponechal si
tiež časť mzdy - príplatok 25% za prácu nadčas, za mesiac máj 2013 navrhovateľ odpracoval 192
hodín, zamestnávateľ vyplatil mzdu len za 160 hodín, ponechal si aj príplatok za prácu nadčas 25% v

rozsahu 42 hodín a zamestnávateľ dňa 08.07.2013 skončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že od 03.07.2013 nenastúpil na svoje pracovisko a
neoznámil dôvody neprítomnosti. Výpoveď bola podľa navrhovateľa umelo vykonštruovaná, nakoľko
zamestnávateľ je povinný konať podľa § 63 ods. 5 Zákonníka práce a pracovisko navrhovateľa U. bolo
zrušené a zamestnávateľ navrhovateľovi neponúkol inú prácu a v pracovnej zmluve bolo dohodnuté

pracovisko U.. Inšpektorát práce mal podľa navrhovateľa skúmať skutočnosť, že zamestnávateľ si
svojvoľne ponecháva časť mzdy, mal zjednať opatrenia, ale Inšpektorát práce absolútne ignoroval
písomné podania a k veci sa nevyjadril.
Navrhovateľ uviedol, že zamestnávateľ po tom, čo zistil, že štátne orgány sú nečinné, vo svojej
protiprávnej činnosti pokračoval a z toho dôvodu bol podaný nový návrh na začatie správneho konania

dňa 22.10.2013 pretože: zamestnávateľ neviedol evidenciu práce nadčas a neplatil príplatky za nadčas
podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ neplatil mzdu za všetky odpracované hodiny
za mesiac jún 2013 pri 168 odpracovaných hodinách uhradil len 88 hodín. Navrhovateľ uviedol, že
Inšpektorát práce mal skúmať, či sa nejedná o diskrimináciu pracovníkov, keď sa s nimi zaobchádza
menej priaznivo ako s inými pracovníkmi v porovnateľnej situácii ako aj mal skúmať, či aj u iných

pracovníkov si zamestnávateľ ponecháva časť mzdy, čo je závažné podozrenie z páchania trestnej
závažnej ekonomickej kriminality.
Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že Inšpektorát práce ignoroval písomné podania a k veci sa nevyjadril a
vec neriešil. vo veci podal sťažnosť na postup A.. Ď., ktorý riešil podanie z 29.04.2013 a to na príslušný
Inšpektorát práce Bratislava, s tým, aby spisový materiál zaslali na kontrolný orgán Národný inšpektorát

práce Košice, ale i ten je podľa navrhovateľa do dňa podania návrhu na súd nečinný.
Navrhovateľ ďalej v návrhu uvádzal, že stav zasahoval do jeho osobnej cti a ľudskej dôstojnosti, ktorý
spočíval v tom, že zamestnávateľ C. si z navrhovateľa urobil lacnú pracovnú silu, ktorú môže beztrestne
vykorisťovať, s tým vedomím, že práva občana sú len na papieri a Ústava SR, Zákonník práce ako aj
Zákon o inšpekcii práce sú podľa navrhovateľa len bezcenné papiere, ktoré sa nemusia rešpektovať.

Štátne orgány podľa navrhovateľa nemajú záujem ochrániť občana a zjednať právny stav.

Súd uznesením zo dňa 17.12.2013 č.k. XXC/XXX/XXXX - XX vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15
dní od jeho doručenia odstránil vady návrhu tak, že v časti označenej ako petit je potrebné presne
označiť subjekt, od ktorého navrhovateľ požaduje zaplatenie 16.000 eur a zároveň v jeho časti o

vyslovenie porušenia práv a záujmov navrhovateľa je potrebné petit formulovať tak, aby bol tento petit
vykonateľný a určitý a v návrhu je potrebné opísať na základe akých skutočností dospel navrhovateľ k
sume nemajetkovej ujmy vo výške 16.000 eur.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 30.12.2013 navrhol zmenu petitu návrhu tak, že petit

návrhu znie: Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
je povinná v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku uhradiť nemajetkovú ujmu 16.000 eur
ako satisfakciu za spôsobenú škodu nesprávnym úradným postupom pri ochrane práv a oprávnených
záujmov navrhovateľa. Uvedenú sumu je odporca povinný zaslať k rukám navrhovateľa E. L..Návrh na zmenu petitu navrhovateľ odôvodnil tým, že k sume 16.000 eur dospel na základe intenzity,
masívnosti a rozsahu brutality konania štátneho orgánu pri výkone verejnej moci ku škode navrhovateľa.
V podaní odkazuje na v návrhu opísané skutočnosti a poukazuje na to, že takýto stav je diskriminácia

navrhovateľa, ktorý sa v dôsledku nečinnosti štátneho orgánu nemôže domôcť práva a tento stav je
ponižujúci pre ľudskú dôstojnosť v tom, že formálne má svoje ústavné práva, ale v skutočnosti je
vykorisťovaný, okrádaný, medzi inými občanmi Európskej únie je bez reálnych práv, bezcenná ľudská
bytosť dobrá len na platenie daní. Intenzitu konania navrhovateľ vidí v tom, že podania boli opakované
a nečinnosť štátneho orgánu je trvalá. Navrhovateľ v rámci určenia sumy satisfakcie poukazuje na

skutočnosť, že ústavné práva občanov sú cenené mimoriadne vysoko napr. zo súdnej praxe poukázal
na prípad E.. Š. P., pri ktorom súdy podľa navrhovateľa stanovili satisfakciu vo výške 150.000 eur.

Súd uznesením zo dňa 23.01.2014 č.k. XXC/XXX/XXXX - XX navrhovanú zmenu petitu návrhu pripustil.

Odporca sa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.03.2014 s návrhom navrhovateľa nestotožnil a

žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Odporca vo vyjadrení uviedol, že odporcovi
bol dňa 19.07.2013 doručený návrh navrhovateľa na mimosúdne vysporiadanie nároku na náhradu
škody zo dňa 19.07.2013 podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody - nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-eur. Navrhovateľ podal dňa 29.04.2013 podnet na
Inšpektorát práce Bratislava na svojho zamestnávateľa spoločnosť C. R. H., R..K..S.. Bratislava z

dôvodu porušovania pracovnoprávnych predpisov a mzdových nárokov žiadateľa, pričom mal za to, že
navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu Inšpektorátu práce
Bratislava. Škoda mala spočívať v tom, že podľa tvrdenia navrhovateľa mal pracovník tohto inšpektorátu
A.. Ď. pri prešetrovaní podnetu navrhovateľa (spis č. 2792/13) v zmysle zákona č. 125/2006
Z.z. vykonať dozor nad dodržiavaním mzdových predpisov ako aj iných predpisov upravujúcich

pracovnoprávne vzťahy a mal prijať opatrenia podľa § 19 a § 14 tohto zákona a keďže podľa
navrhovateľa tento pracovník inšpektorátu nekonal a neprijal opatrenia, umožnil tak zamestnávateľovi,
aby po vykonaní kontroly naďalej svojvoľne nevyplácal príplatky za nadčas, neuhrádzal mzdu za
všetky odpracované hodiny a bezdôvodne ukončil so žiadateľom okamžite pracovný pomer. Odporca
požiadal v tejto súvislosti Inšpektorát práce v Bratislave o stanovisko v tejto veci, na ktoré vo svojom

vyjadrení odkazuje. Inšpektorát práce v Bratislave vo svojom stanovisku zo dňa 09.09.2013 ku
skutočnostiam uvádzaným navrhovateľom uviedol, že pri riešení podnetu navrhovateľa a to sťažnosti
na zamestnávateľa C. R. H. Bratislava a vo veci nadčasovej práce a údajného neuzatvorenia dohody o
vykonaní práce postupoval Inšpektorát práce Bratislava v súlade s pôsobnosťou a právomocou určenou
mu zákonom a požiadavky navrhovateľa sú prevažne nad rámec alebo mimo pôsobnosti inšpektorátu

a ich riešenie je možné v režime iného všeobecne záväzného právneho predpisu, než navrhovateľ
požaduje.
Inšpektorát práce vychádzal z nasledovných podkladov dodaných zamestnávateľom: pracovné zmluvy
s prílohami a dodatkami a dohody o vykonaní práce zamestnancov chrániacich objekt Eximbanka SR,
Bratislava; evidencia dochádzky z objektu Eximbanka SR, Bratislava; mzdové listy, výplatné pásky

a doklady o vyplatení miezd zamestnancov; doklady k zabezpečeniu stravovania zamestnancov z
objektu. Inšpektorát práce uviedol, že voči zamestnávateľovi sa postupovalo v súlade s oprávneniami
určenými zákonom číslo 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov. V zmysle uvedeného zákona je inšpekcia práce dokladovou kontrolou a uviedol,

že inšpektoráty práce nemajú zákonné možnosti, ani kapacitu na dokazovanie nepravosti dokladov
alebo skresľovanie údajov. Navrhovateľ tvrdil, že zamestnanci chrániaci objekt U. R., D. X, Bratislava,
nemali uzatvorené dohody o vykonaní práce. Inšpektorát práce uviedol, že zamestnávateľ navrhovateľa
predložil dohody o vykonaní práce zamestnancov za kontrolované obdobie celého roku 2012 podpísané
31.12.2011 zmluvnými stranami. Podľa vyjadrenia inšpektorátu práce činnosť, kontrola a regulovanie

vstupu, získavanie vstupných údajov a v nadväznosti na to podávanie informácií, spracovanie a kontrola
z toho vyplývajúcich dokumentov (v zmysle predmetných dohôd o vykonaní práce), je nad rámec náplne
činnosti strážnej služby samostatného bezpečnostného pracovníka v podmienkach kontrolovaného
chráneného objektu vymedzenej v § 3 zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti
súkromnej bezpečnosti. Dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa považuje za

samostatný pracovnoprávny vzťah, čo znamená, že kontrolovaní zamestnanci mali so zamestnávateľom
dva pracovné vzťahy a to jeden na základe pracovnej zmluvy v rámci pracovného pomeru a druhý mimo
pracovného pomeru, na základe dohody o vykonaní práce na 350 hodín za rok 2012. Zamestnávateľ
až do roku 2012 nemal povinnosť viesť evidenciu hodín odpracovaných na dohodu o vykonaní práceani evidenciu pracovného času a až od 01.01.2013 je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu vykonanej
práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na dohodu o vykonaní práce tak, aby v jednotlivých
dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti, nie je možné zamestnávateľovi preukázať nadčasovú prácu v súlade s § 97 Zákonníka
práce.
Na dohody o vykonaní práce, sa do konca roku 2012 nevzťahovali ustanovenia Zákonníka
práce o regulácii dĺžky pracovného času, o zabezpečení nepretržitého denného a týždenného
oddychu zamestnanca, a tiež ustanovenia o minimálnej mzde a o minimálnych mzdových nárokoch.

Zamestnanec, ktorý vykonával prácu na základe dohody o vykonaní práce, nemal ani zákonný nárok
na mzdové zvýhodnenie (príplatky) za nočnú prácu, sviatky, nadčasy a pracovnú pohotovosť, nárok na
dovolenku, zabezpečenie stravovania a cestovné náhrady.
V stanovisku Inšpektorát práce uviedol, že mzdy za vykonanú prácu i odmena za dohody na vykonanie
práce boli dohodnuté hodinovo. Základná hodinová mzda kontrolovaných zamestnancov v roku 2012
bola 2,26 eur za hodinu a je v súlade s minimálnym mzdovým nárokom pre 2. stupeň náročnosti

vykonávanej práce, ktorý je uvedený aj v pracovných zmluvách. Na výplatných lístkoch predložených
zamestnávateľom sú osobitne uvedené hodiny a príslušné mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
prácu v noci a odmeny. V dohode o vykonaní práce uzatvorenej s navrhovateľom bola dohodnutá
odmena vo výške 2,6 eur za hodinu. Na dohody o vykonaní práce sa do konca roku 2012 nevzťahovali
ani ustanovenia § 129 (Splatnosť mzdy), § 130 (Výplata mzdy, vrátane vydania dokumentu o jednotlivých

zložkách a zrážkach zo mzdy), § 131 (Zrážky zo mzdy a poradie zrážok) Zákonníka práce.
Dohody o vykonaní práce boli zamestnávateľom uzatvorené na pracovnú úlohu „kontrolór" a práce
boli vykonávané priebežne počas roka 2012, v protokole z výkonu inšpekcie práce boli konštatované
nasledovné porušenia Zákonníka práce:
Zamestnávateľ pri uzatvorení dohôd o vykonaní práce so zamestnancami chrániacimi

objekt U. R., D. X, Bratislava, nesplnil podmienku výnimočnosti, prácu
nevymedzil výsledkom, čím porušil § 223 ods. 1 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ v dohodách o vykonaní práce so zamestnancami chrániacimi objekt
U. R., D. X, Bratislava, nevymedzil pracovnú úlohu, ale len činnosť
(„kontrolór"), čím porušil § 226 ods. 2 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ bol preto v protokole z výkonu inšpekcie práce zaviazaný odstrániť zistené nedostatky
do 31.07.2013, čo aj vykonal. Kontrolou s využitím databázy Sociálnej poisťovne si inšpektorát práce
overil, že zamestnanci chrániaci objekt Eximbanka SR, Grösslingova 1, Bratislava v roku 2013 nemajú
uzatvorené žiadne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Odporca vo vyjadrení poukázal na § 19 ods. 1 a nasledujúce ustanovenia zákona o inšpekcii práce, z

ktorých podľa odporcu vyplýva, že inšpektorát práce nemal povinnosť uložiť pokutu za vyššie uvedené
nedostatky a poukázal na to, že pokutu podľa zákona o inšpekcii práce možno uložiť do dvoch rokov
odo dňa prerokovania protokolu (27.06.2013) a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená
povinnosť (kontrolované bolo obdobie roka 2012). Odporca uviedol, že inšpektorát práce v nadväznosti
na prípadné zistenia porušení Zákonníka práce - v rámci nových podnetov, následných kontrol a

plánu úloh - bude voči zamestnávateľovi uplatňovať aj sankčný postih, ktorý bude diferencovaný s
ohľadom na závažnosť zistení, opakovanie nedostatkov a vzniknutú ujmu zamestnancov. V zmysle § 14
Zákonníka práce, si všetky nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu so zamestnávateľom môže
navrhovateľ uplatniť súdnou cestou a súdne rozhodnutia sú exekučne vymáhateľné, preto inšpektorát
práce nemôže zabezpečiť vymáhanie mzdových alebo iných nárokov, ktoré vyplývajú z predmetného

pracovnoprávneho vzťahu, a teda nemohol ani z tohto dôvodu navrhovateľovi spôsobiť škodu.
Odporca poukázal na to, že o znevýhodňovaní zamestnancov spoločnosti ABAS SR Management s.r.o.
voči zamestnancom iných SBS preto nie je možné hovoriť, nakoľko uzatváranie dohôd o vykonaní práce
bolo do konca roka 2012 v spoločnosti ABAS SR Management s.r.o. Bratislava bežné, pričom tieto v
plnom rozsahu využívali možnosti dané Zákonníkom práce. Väčšina SBS vyplácala mzdy na úrovni

minimálnym mzdovým nárokom pre 2. stupeň náročnosti vykonávanej práce v súlade s príslušnými
právnymi predpismi. O situácii v SBS-kách a dopadoch na zamestnancov bol navrhovateľ informovaný
listami, a to dňa 05.09.2012 a 28.06.2013. Navrhovateľ sa bol v predmetnej záležitosti u hlavného
inšpektora práce Ing. Dalibora Hliváka informovať aj osobne. S ohľadom na vyššie uvedené, preto nie je
pravda, že by sa pri inšpekcii práce nekonalo, alebo sa v prospech zamestnávateľa zamlčali skutočnosti

zistené pri výkone inšpekcie práce. Rovnako postupom inšpektorátu práce nebola navrhovateľovi
spôsobená škoda.
Vo veci sťažnosti navrhovateľa, spisové číslo 4507/13 zo dňa 16.07.2013 odporca s odkazom na
inšpektorát práce uviedol, že v podnete a v sťažnosti sa uvedené mzdové nároky za mesiace apríla máj roku 2013 neuvádzajú. Aj k disciplinárnemu konaniu voči zamestnávateľovi a k skončeniu jeho
pracovného pomeru podľa stanoviska inšpektorátu práce došlo až po ukončení inšpekcie práce.
Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody vo forme nemajetkovej ujmy, nesprávny

úradný postup inšpektorátu práce a rovnako ako ani príčinnú súvislosť medzi údajným poškodením
navrhovateľa vo forme nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom (konaním, resp.
nekonaním) inšpektorátu práce. Odporca uviedol, že výpočet nemajetkovej ujmy zo strany navrhovateľa
je fiktívny, nereálny a nepreukázaný a podľa jeho názoru nebol naplnený ani jeden z troch zákonných
predpokladov upravených v ustanovení

§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi povereného zástupcu odporcu,
výsluchom svedka Ing. Dalibora Hliváka hlavného kontrolóra Inšpektorátu práce Bratislava, oboznámil
sa s listinnými dokladmi a to návrhom na začatie správneho konania zo dňa 29.04.2013, sťažnosťou
na zamestnávateľa ABAS SR Management s.r.o. zo dňa 09.04.2013, návrhom na začatie správneho

konania zo dňa 16.07.2013, oznámením zo dňa 12.07.2013, oznámením o výsledku šetrenia sťažnosti
doručenej navrhovateľovi dňa 10.09.2013 spolu s doručenkou, návrhom na začatie správneho konania
zo dňa 22.10.2013, sťažnosťou na postup Ing. Ďurajku zo dňa 10.07.2013, odstúpením podania na
Národný inšpektorát práce zo dňa 12.07.2013, oznámenie o výsledku šetrenia zo dňa 25.07.2013
s doručenkou o prevzatí navrhovateľom, Informáciou Inšpektorátu práce číslo 2792/2013-2.3 zo dňa

28.06.2013 spolu s doručenkou o prevzatí navrhovateľom, oznámením Inšpektorátu práce Bratislava
zo dňa 15.07.2013 spolu s doručenkou o prevzatí navrhovateľom, oznámením Národného inšpektorátu
práce Košice o prerušení lehoty číslo S/2013/03139 82/2013-sť. nip/2013/11027 zo dňa 28.10.2013,
informáciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o výsledku predbežného
prerokovania č. 42201/2013 15194/2013-M_OPS zo dňa 01.10.2013, stanoviskom Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k doplneniu návrhu na predbežné prerokovania
č. 43690/2013 15194/2013-M_OPS zo dňa 03.10.2013, stanoviskom Inšpektorátu práce Bratislava
č. 4507/13 zo dňa 09.09.2013, oznámením o vybavení sťažnosti zo dňa 08.01.2014, ktoré zaslal
Národnýinšpektorátprácenavrhovateľoviakoodpoveďnajehopodnetyzodňa29.04.2013,10.07.2013,
16.07.2013, 10.09.2013 a 22.10.2013, Dohodou o urovnaní zo dňa 25.02.2014, sťažnosťou na NIP

Košice k číslo S2014/0022182/2013-sť nip/2014/00189zo dňa 13.01.2014, sťažnosťou na NIP Košice k
číslo 5981/2014-MOKSP-Mgr. Tomašovič na NIP Košice evidovaná nip/2014/01482, kópiou spisového
materiálu Inšpektorátu práce č. 2792/2013-2.3 a ostaným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový
stav:

Navrhovateľ dňa 29.04.2013 podal na Inšpektorát práce Bratislava návrh na začatie správneho konania
v zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 71/1967 o správnom konaní a to proti zamestnávateľovi ABAS SR
Management s.r.o. so sídlom Trnavská ulica č. 100, 821 01 Bratislava IČO: 35883324 z dôvodu
nerešpektovania ustanovení Zákonníka práce, v ktorom poukázal na to, že v minulosti už požiadal
tento inšpektorát práce o poradenstvo týkajúce sa aj tohto podania a to, či môže zamestnávateľ

uzavrieť Dohodu o vykonaní na pracovný čas- nadčas, pričom na riadny pracovný čas je uzavretá
Pracovná zmluva a ide o rovnakú prácu a to stráženie objektu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že
poradenstvo v tejto veci poskytol dňa 05.09.2012 listom č. 3516/2012 - 2.3. Ing. Ďurajka a preto
navrhovateľ navrhol, aby bol podnet pridelený menovanému inšpektorovi práce. Navrhovateľ k
návrhu pripojil list navrhovateľa adresovaný ABAS SR Management, s.r.o. Ing. Ladislavovi Nagymu

riaditeľovi personálneho oddelenia, v ktorom navrhovateľ uvádza, že zamestnávateľ vážne poškodil
zamestnancov, ktorí pracujú ako členovia SBS na objekte Eximbanka SR na Grösslingovej ulici č. 1 v
Bratislave a to nerešpektovaním pracovnoprávnych a mzdových predpisov. Navrhovateľ v liste opísal
svoje podozrenie o protiprávnom konaní riaditeľa z dôvodu, že dal zamestnancom koncom roka 2011
podpísať okrem pracovnej zmluvy aj Dohodu o vykonaní práce podľa navrhovateľa z dôvodu, aby

sa vyhol vyplácaniu príplatku za nadčas a odvodom na zdravotné a sociálne poistenie. Navrhovateľ v
liste upozornil, na údajné porušovania Zákonníka práce s tým, že zamestnávateľ nevedie evidenciu
nadčasov, na výplatnej páske chybne vykazuje pracovný čas a príplatky za nadčas, nerešpektuje sa
skutočne odpracovaný čas ani príplatky na ošatné dohodnuté v pracovnej zmluve.
Z úradného záznamu Inšpektorátu práce Bratislava o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie

práce týkajúceho sa subjektu ABAS SR Management zo dňa 27.05.2013 spísaného Ing. Branislavom
Ďurajkom a Ing. Jurajom Horským bolo zaznamenané, že inšpektorát práce je povinný vykonať
inšpekciu práce do 30 dní od doručenia podnetu a to v prípade, ak je podnet podaný zamestnancom
a tento zamestnanec je poškodený porušením povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vz/ťahov,pričom je uvedené, že podnet bol prijatý dňa 11.10.2012 ale inšpektor nemal k dispozícii všetky podklady
na ukončenie inšpekcie z dôvodu, že zamestnávateľ nebol schopný dodať do 27.05.2013 požadované
podklady a preto inšpektor práce uzatvoril predmetný spis so záverom „ ukončenie výkonu inšpekcie

prácezdôvoduuplynutiazákonnejlehoty“asúčasnezačalnovývýkoninšpekcieprácezpodnetuorgánu
dozoru, na ktorý sa vyššie uvedená zákonná lehota nevzťahuje.
Inšpektor práce Ing. Branislav Ďurajka listom zo dňa 28.05.2013 požiadal Inšpektorát práce Bratislava o
predĺženie lehoty na vybavenie podnetu prijatého dňa 29.04.2013 do 90 dní z dôvodu, že nebolo možné
zamestnávateľom ABAS SR predložiť všetky požadované doklady a z dôvodu kapacitných možností a

predĺženie termínu bolo inšpektorovi povolené do 90 dní.
Z protokolu Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 12.06.2013 č. IBA - 44- 46 - 2.3/P-E 24-13 bolo zistené,
že bola v dňoch 07.05.2013, 15.05.2013, 27.05.2013 03.06.2013,10.06.2013,11.06.2013,12.06.2013
vykonaná inšpektormipráceIng.ĎurajkomaIng.Horskýminšpekciapráce uzamestnávateľaABASSR
Management s.r.o., Trnavská 100, 821 01 Bratislava zameraná na kontrolu pracovnoprávnych vzťahov
a pri výkone inšpekcie a bolo zistené, že zamestnávateľ pri uzatvorení dohôd o vykonaní práce so

zamestnancami, medzi nimi aj s navrhovateľom nesplnil podmienku výnimočnosti, prácu nevymedzil
výsledkom, čím porušil § 223 ods. 1 Zákonníka práce ako aj zamestnávateľ v dohodách o vykonaní
práce so zamestnancami medzi nimi aj s navrhovateľom nevymedzil pracovnú úlohu, čím porušil § 226
ods. 2 Zákonníka práce, pričom Inšpektorát práce nariadil zamestnávateľovi odstrániť u zamestnancov
zistené nedostatky do 31.07.2013 a čom mal zamestnávateľ Inšpektorát práce informovať v lehote 8

dní od uplynutia lehoty na odstránenie nedostatkov.
Inšpektorát práce Bratislava doručil navrhovateľovi dňa 09.07.2013 informáciu o podaní vypracovanú
dňa 28.06.2013 č. 2792/2013-2.3, v ktorej navrhovateľovi oznámil, výsledky prešetrenia postupu
zamestnávateľa ABAS SR Management s.r.o. podľa podania navrhovateľa a informoval navrhovateľa,
že zamestnávateľ s pracovníkmi chrániacimi objekt Eximbanka SR v roku 2012 uzatváral dohody o

vykonaní práce pričom nesplnil podmienku výnimočnosti a prácu nevymedzil -výsledkom čím porušil §
223 ods. 1 Zákonníka práce a v dohodách a vykonaní práce. nevymedzil pracovnú úlohu ale len činnosť,
čím porušil § 226 ods. 2 Zákonníka práce. Inšpektorát v podaní poukázal na to, že dohoda o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru sa považuje za samostatný pracovný pomer, čo v prípade
navrhovateľa znamená, že navrhovateľ mal so zamestnávateľom 2 pracovné pomery jeden na základe

pracovnej zmluvy a jeden na základe dohody o vykonaní práce. Inšpektorát uviedol, že od 01.01.2013
je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na
dohodu o vykonaní práce tak, aby v jednotlivých dňoch bola uvedená dĺžka času, v ktorom sa práca
vykonávala a preto podľa inšpektorátu nie je možné zamestnávateľovi preukázať nadčasovú prácu
podľa § 97 Zákonníka práce. Inšpektorát uviedol, že voči zamestnávateľovi postupoval podľa zákona

č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce.

Navrhovateľ dňa 10.07.2013 podal na Inšpektorát práce Bratislava sťažnosť na postup Ing. Ďurajku vo
veci č. 2792/2013 - 2.3 z dôvodu, že podľa navrhovateľa menovaný neriešil sťažnosť v celom rozsahu
a v časti podania nekonal a nezjednal právny stav a preto navrhovateľ žiadal vyvodiť dôsledky voči

menovanému inšpektorovi, opätovné prešetrenie podnetu a zjedanie právneho stavu a odstránenie
nedostatkov.

Navrhovateľ zároveň podal dňa 10.07.2013 na Inšpektorát práce žiadosť o okamžité doručenie
rozhodnutia v správnom konaní a poukázal na to, že dňa 29.04.2013 podal návrh na začatie správneho

konania, dňa 28.06.2013 obdržal písomnosť Informácia o podaní a rozhodnutie správneho orgánu vo
veci v zmysle § 51 ods. 1 Zákona o správnom konaní nedostal.

Inšpektorát práce Bratislava listom zo dňa 15.07.2013 doručenom navrhovateľovi dňa 17.07.2013,
oznámil navrhovateľovi, že vo veci podania doručeného inšpektorátu dňa 10.07.2013 bola na podnet

navrhovateľa vykonaná inšpekcia práce podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a nie podľa
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a poukázal na to, že správne konanie začína na podnet
správneho orgánu a podkladom na jeho začatie sú výsledky inšpekcie práce, na základe ktorých
správne konanie začaté nebolo. Navrhovateľ nie je účastníkom správneho konania vo veci podania z
10.07.2013 a že žiadne rozhodnutie v správnom konaní neexistuje, nemohlo byť navrhovateľovi žiadne

rozhodnutie doručené .Navrhovateľ podal na Inšpektorát práce Bratislava dňa 11.07.2013 žiadosť o vykonanie opatrení proti
nečinnosti správneho orgánu z dôvodu nedodržania lehoty na rozhodovanie podľa § 49 ods. 2 Zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní a žiadal, aby vo veci rozhodol odvolací orgán podľa § 50 tohto zákona.

Inšpektorát práce Bratislava listom zo dňa 12.07.2013 odstúpil sťažnosť navrhovateľa na Ing. Ďurajku
doručenú dňa 10.07.2013 na Národný inšpektorát práce a oznámil, že vo veci bude postupovať podľa
§ 18 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Následne Národnému inšpektorátu práce listom zo dňa
12.07.2013 odstúpil aj odvolanie navrhovateľa proti nevydaniu rozhodnutia vo veci inšpektorátom.

Inšpektorát práce Bratislava v oznámení o výsledku šetrenia podania č. 4507/2013-2,3 zo dňa
25.07.2013, podľa tvrdenia odporcu je správnym dátumom vyhotovenia písomnosti deň 15.07.2013 a
ide len o chybu v písaní, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 17.07.2013, navrhovateľovi oznámil,
že prešetrením sťažnosti navrhovateľa zo dňa 10.07.2013 nebolo zistené porušenie všeobecne
záväzných právnych predpisov a nie je možné sťažnosť považovať za opodstatnenú. V oznámení
inšpektorát uviedol, že navrhovateľ bol o dopadoch správania za zamestnávateľa informovaný a

to dvakrát listom zo dňa 05.09.2012 a 28.06.2013 a v predmetnej záležitosti sa bol navrhovateľ
informovať u hlavného inšpektora aj osobne. V oznámení boli uvedené výsledky kontroly u bývalého
zamestnávateľa navrhovateľa totožné a výsledkami z protokolu Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa
12.06.2013 ako aj to, že voči tomuto zamestnávateľovi bude navrhnutý sankčný postih v zmysle zákona
č. 125/2006 o inšpekcii práce. V oznámení inšpektorát práce poukázal, na § 3 zákona č. 473/2005

o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, ktorý vymedzuje obsah činnosti strážnej služby
samostatného bezpečnostného pracovníka v podmienkach kontrolovaného chráneného objektu a to a/
ochrana majetku na verejne prístupnom mieste, b/ ochrana majetku na inom než verejne prístupnom
mieste, c/ ochrana osoby, f/ prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému,
a činnosťakontrolaaregulovanievstupu,získavanievstupnýchúdajovavnadväznostinatopodávanie

informácií, spracovanie a kontrolu z toho vyplývajúcich dokumentov, je nad rámec náplne tejto činnosti.
Inšpektorát práce poukázal na to, že navrhovateľ mal so zamestnávateľom dva pracovné pomery, jeden
na základe pracovnej zmluvy a druhý na základe dohody o vykonaní práce na 350 hodím za rok 2012.
Do roku 2012 nemal podľa inšpektorátu zamestnávateľ povinnosť viesť evidenciu hodín odpracovaných
na dohodu o vykonaní práce ani evidenciu pracovného času, a až od 01.01.2013 je zamestnávateľ

povinný túto evidenciu viesť tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku v
ktorom sa práca vykonávala a preto nie je možné zamestnávateľovi preukázať nadčasovú prácu podľa
§97 Zákonníka práce. Na dohody o vykonaní práce sa podľa inšpektorátu do roku 2012 nevzťahovali
ustanovenia Zákonníka práce o regulácii dĺžky pracovného času a dohodár nemal zákonný nárok na
mzdové zvýhodnenie za prácu nočnú, sviatky, nadčasy a pracovnú pohotovosť. Uzatváranie dohôd o

vykonaní práce bolo do konca roka 2012 v SBS podľa inšpektorátu bežné s cieľom znížiť si náklady na
pracovnú silu a to na odvodoch do Sociálnej poisťovne a ako aj vyhnúť sa povinnosti dodržať nepretržitý
odpočinok v týždni a limity nadčasov a príplatky za nočnú prácu, cez sviatky a za prácu nadčas.
Znevýhodňovanie zamestnancov spoločnosti ABAS SR Management s.r.o. voči zamestnancom iných
SBS zistenénebolo. UvedenémuoznámeniuovýsledkušetreniapredchádzalošetrenienaInšpektoráte

práce Bratislava na postup inšpektora Inšpektorátu práce Bratislava, o ktorom bola spísaná zápisnica
na základe sťažnosti navrhovateľa, spisového materiálu vo veci a stanoviska dotknutého inšpektora.
Navrhovateľ podal dňa 16.07.2013 návrh na začatie správneho konania proti menovanému
zamestnávateľovi, v ktorom žiadal z konania vylúčiť inšpektora Ing. Ďurajku a uviedol, že po podaní
sťažnosti zo dňa 29.04.2013 zamestnávateľ za mesiac apríl, máj 2013 nevyplatil plný počet

odpracovaných hodín a nevyplatil príplatok za prácu nadčas. S navrhovateľom bol dňa 08.07.2013
skončený pracovný pomer z dôvodu §68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, nakoľko odo dňa 03.07.2013
navrhovateľ nenastúpil na pracovisko a neoznámil dôvod neprítomnosti na pracovisku nadriadenému,
čo navrhovateľ spochybnil a žiadal inšpektorát práce, aby aj túto vec preveril a zjednal právny stav.

Navrhovateľ dňa 10.09.2013 podal na Inšpektorát práce Bratislava sťažnosť na nečinnosť v podnete
z 16.07.2013 na začatie správneho konania proti predmetnému zamestnávateľovi a žiadal o doručenie
rozhodnutia vo veci a o písomnú odpoveď a opatrenia na zlepšenie stavu štátneho dozoru, nakoľko je
inšpektorát práce povinný viesť správne konanie podľa zákona č. 71/67 o správnom konaní a do dňa
podania sťažnosti navrhovateľ nedostal žiadnu správu a inšpektorát je podľa navrhovateľ nečinný.

Inšpektorát práce Bratislava listom zo dňa 07.11.2013 zaslanom navrhovateľovi dňa 07.11.2013
navrhovateľovi oznámil výsledok šetrenia jeho sťažnosti s tým, že na základe podaní navrhovateľa
bola vykonaná inšpekcia práce a bol z nej vypracovaný protokol zn. IBA-44-46-2.3/P-E 24-13 azistené nedostatky inšpektorát nariadil odstrániť. Sťažnosť navrhovateľa na postup Ing. Ďurajku bol
riešená vo veci č. 2792/2013-2.3 v dňoch 10.07.2013 až 25.07.2013 s výsledkom ako neopodstatnená
a čom bol navrhovateľ informovaný listom zo dňa 25.07.2013 a v časti bola na žiadosť navrhovateľa

zaslaná na Národný inšpektorát práce. Inšpektorát preto považuje sťažnosť navrhovateľa za
neopodstatnenú a tiež oznámil, že podanie nie možno riešiť v režime navrhovateľom citovaných
právnych predpisov vo vecnej a územnej pôsobnosti konkrétneho orgánu štátne správy a odkázal
navrhovateľa s pracovnoprávnym sporom na súdy.

Dňa 06.08.2013 podala Krajská prokuratúra Bratislava na Inšpektorát práce Bratislava žiadosť
o zapožičanie spisového materiálu vo veci zn. 2792/2013 a o vyjadrenie k podnetu navrhovateľa
zo dňa 23.07.2013 podanú na Krajskú prokuratúru Bratislava, ktorým podal návrh na vykonanie
prokurátorského dozoru na činnosťou Inšpektorátu práce Bratislava.
Dňa 04.09.2013 Inšpektorát práce Bratislava doručil spisový materiál vo veci Krajskej prokuratúre
Bratislava spolu so stanoviskom, v ktorom poukázal na to, že inšpektorát práce pri riešení podnetu

navrhovateľa postupoval v súlade s pôsobnosťou a právomocou určenou mu zákonom. Požiadavky
sťažovateľa, s ktorými sa obrátil na inšpektorát práce, na Národný inšpektorát práce a ďalšie štátne
orgány sú prevažne nad rámec alebo mimo ich pôsobnosti, resp. ich riešenie je možné v režime iného
všeobecne záväzného právneho predpisu, než sťažovateľ požaduje. Inšpekcia práce vychádzala z
podkladov dodaných zamestnávateľom a to z pracovných zmlúv s prílohami a dodatkami a dohôd

o vykonaní práce zamestnancov chrániacich objekt Eximbanka SR, Grösslingova 1, Bratislava, z
evidenciedochádzky,zo mzdovýchlistov,výplatnýchpásokadokladovovyplatenímiezdzamestnancov
z objektu, z dokladov k zabezpečeniu stravovania zamestnancov z objektu. Voči zamestnávateľovi
sa postupovalo v súlade s oprávneniami, danými zákonom číslo 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

V zmysle uvedeného zákona, je inšpekcia práce dokladovou kontrolou, na základe dokumentov
predložených zamestnávateľom. Inšpektoráty práce nemajú zákonné možnosti, ani kapacitu na
dokazovanie nepravosti dokladov, alebo skresľovanie údajov.
V protokole z výkonu inšpekcie práce boli konštatované nasledovné porušenia Zákonníka práce:
Zamestnávateľ pri uzatvorení dohôd o vykonaní práce so zamestnancami chrániacimi

objekt Eximbanka SR, Grösslingova 1, Bratislava, nesplnil podmienku výnimočnosti, prácu nevymedzil
výsledkom, čím porušil ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ v dohodách o vykonaní práce so zamestnancami chrániacimi objekt
Eximbanka SR, Grösslingova 1, Bratislava, nevymedzil pracovnú úlohu, ale len činnosť (..kontrolór"),
čím porušil ust. § 226 ods. 2 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ bol v protokole z výkonu inšpekcie práce zaviazaný odstrániť zistené nedostatky do 31.
07. 2013, čo aj vykonal. Kontrolou s využitím databázy Sociálnej poisťovne si inšpektorát práce overil, že
zamestnanci chrániaci objekt Eximbanka SR, Grösslingova l, Bratislava v roku 2013 nemajú uzatvorené
žiadne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pre priblíženie problematiky
uvádzame, že zamestnávateľ má 1 150 zamestnancov a množstvo chránených objektov po celom

Slovensku.
Poukázal na to, že podľa § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce vyplýva, že inšpektorát práce nemal
povinnosť uložiť pokutu za vyššie uvedené nedostatky.
Uzatváraniedohôdovykonaníprácebolodokoncaroka2012vSBSbežné,pričomtietovplnomrozsahu
využívali možnosti dané Zákonníkom práce (viď vyššie). Spoločnosti si tým súčasne znižovali aj náklady

na pracovnú silu - a to na odvodoch do Sociálnej poisťovne. Drvivá väčšina SBS vypláca mzdy na
úrovni minimálnym mzdovým nárokom pre 2. stupeň náročnosti vykonávanej práce. O znevýhodňovaní
zamestnancov spoločnosti ABAS SR Management s.r.o. voči zamestnancom iných SBS, preto nie je
možné hovoriť. O situácii v SBS-kách a dopadoch na zamestnancov, bol navrhovateľ informovaný
2 krát - listami, a to dňa 05.09.2012 a 28.06.2013. Navrhovateľ sa bol v predmetnej záležitosti u

hlavného inšpektora práce Ing. Dalibora Hliváka informovať aj osobne. S ohľadom na vyššie uvedené,
preto nie je pravda, že by sa pri inšpekcii práce nekonalo, alebo sa v prospech zamestnávateľa
zamlčali skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie práce. Rovnako postupom inšpektorátu práce nebola
navrhovateľovi spôsobená škoda.

Listom zo dňa 1.10.2013 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámil navrhovateľovi
výsledok predbežnéhoprerokovania,ktoréboloministerstvomvedenénazákladepodanianavrhovateľa
doručeného dňa 19.7.2013 označeného ako Návrh na predbežné prejednanie škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej sa navrhovateľ domáhalnemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur. Podľa obsahu bolo podanie navrhovateľ kvalifikované ako
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a
ministerstvo na základe žiadosti navrhovateľa ako aj spisovej dokumentácie Inšpektorátu práce

Bratislava dospelo k záveru, že v rámci predbežného prerokovania nároku navrhovateľa na náhradu
škody navrhovateľ odškodnený nebude. Listom zo dňa 03.10.2013 ministerstvo na novú žiadosť
navrhovateľa doručenú ministerstvu dňa 02.10.2013, v ktorej sa domáhal nemajetkovej ujmy vo výške
15.000 eur navrhovateľovi oznámilo, že v tejto žiadosti navrhovateľ nové skutočnosti neuviedol a na toto
podanie ako na opakovanú žiadosť ministerstvo neprihliadalo, nakoľko žiadosť už bola prerokovaná.

Navrhovateľ podal dňa 22.10.2013 na Inšpektorát práce Bratislava sťažnosť na prieťahy v konaní z
dôvodu nečinnosti a ignorácie podnetu zo dňa 10.09.2013 a žiadal sťažnosť odoslať na Národný
inšpektorát práce Košice.

Inšpektorát práce Bratislava listom zo dňa 22.10.2013 odstúpil sťažnosť navrhovateľa na Národný

inšpektorát práce, v ktorom upozornil, že Krajskej prokuratúre Bratislava zapožičal kompletný spis vo
veci navrhovateľa na ďalšie konanie, ktoré doposiaľ nie je ukončené a napriek tomu, že navrhovateľ
adresoval rôznym úradom sťažnosti na nečinnosť a prieťahy inšpektorátu práce a na inšpektorát práce
zasiela návrhy na začatie správneho konania proti bývalému zamestnávateľovi poukázal na to, že na
podnet navrhovateľa nie je možné ním požadované správne konanie začať.

Národný inšpektorát práce listom zo dňa 08.01.2014 doručil dňa 10.01.2014 Inšpektorátu práce
Bratislava zápisnicu z prešetrenia sťažnosti navrhovateľa zo dňa 08.01.2014, z ktorej vyplýva, že
Inšpektorát práce Bratislava vo veci podania sťažovateľa zo dňa 16.07.2013 nemusel konať, pretože
ním doručená písomnosť nazvaná návrh na začatie správneho konania proti zamestnávateľovi nie

je sťažnosťou v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Ide len o návrh na začatie správneho
konania a Inšpektorát práce ako štátny orgán a účastník konania nie je žiadosťou navrhovateľa
viazaný a preto nebol Inšpektorát práce Bratislava povinný na základe uvedeného návrhu zo dňa
16.07.2013 začať správne konanie a túto skutočnosť navrhovateľovi oznamovať a v tejto časti na
sťažnosť neopodstatnená. Vo veci sťažnosti doručenej dňa 10.09.2013 bolo preukázané, že Inšpektorát

práce Bratislava vo veci konal a nebol nečinný, keď k prešetreniu sťažnosti doručene Národnému
Inšpektorátu práce dňa 25.10.2013 bolo predložené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti
doručene Inšpektorátu práce Bratislava dňa 10.09.2013 a uvedené oznámenie bolo navrhovateľovi
doručené pod č. 4507/2013-2.5 s výsledkom, že jeho sťažnosť je neopodstatnená a preto je sťažnosť
navrhovateľa v tejto časti neopodstatnená.

Navrhovateľ podal dňa 22.10.2013 na Inšpektorát práce Bratislava návrh na správne konanie z dôvodu,
že jeho bývalý zamestnávateľ poškodzuje zamestnancov tak, že nevedie evidenciu práce nadčas,
neplatí príplatky za nadčas, a všetky odpracované hodiny, žiadal o preskúmanie porušenia zákona
o rovnakom zaobchádzaní a má vážne podozrenie o páchaní závažnej ekonomickej trestnej činnosti
neplatenie mzdy, vyhýbanie sa plateniu odvodov a krátenie daní, žiadal doplatiť mzdu a odvody a

rešpektovať zákonné lehoty a zjednanie právneho stavu.
Inšpektorát práce Bratislava listom zo dňa 22.10.2013 navrhovateľovi vo veci jeho návrhu na správne
konanie oznámil, že podanie podľa obsahu považuje za opätovný podnet na výkon inšpekcie práce a
bude postupovať podľa príslušných zákonných ustanovení zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Navrhovateľ podaním doručeným Inšpektorátu práce Bratislava dňa 20.01.2014 označeným ako
žiadosť o podanie správy pre účely súdneho konania a sťažnosť pre neriešenie podaní navrhovateľa zo
dňa 16.07.2013 a 22.10.2013 vo veci nevyplácania mzdy a iné., v ktorých žiada o oznámenie dôvodov,
pre ktoré inšpektorát neakceptoval všetky body jeho sťažnosti a oznámil, že podal žalobu na štát č.k.
16C/225/2013 ako aj sťažnosť na ingnoranciu podnetov zo dňa 16.07.2013 a 22.10.2013.

Inšpektorát práce Bratislava listom zo dňa 06.02.2014 navrhovateľovi vo veci jeho podania zo dňa
20.01.2014 oznámil, že na podnet navrhovateľa bola vykonaná inšpekcia práce podľa zákona č.
125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a nie
podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Správne konanie začína na podnet správneho orgánu,
pričom podkladom na jeho začatie sú výsledky inšpekcie práce a preto navrhovateľ nie je účastníkom

správneho konania. Podanie navrhovateľa zo dňa 16.07.2013 a 22.10.2013, ktorými žiada navrhovateľ
začať správne konanie voči bývalému zamestnávateľovi nie je možné vyhovieť. Pokiaľ ide o podozrenie
z trestnej činnosti inšpektorát odkázal navrhovateľa, aby sa obrátil na orgány činné v trestnom konaní.Inšpektorát práce Bratislava listom zo dňa 31.01.2014 požiadal Krajskú prokuratúru Bratislava o
informáciu o výsledku šetrenia podnetu navrhovateľa zo dňa 23.07.2013.
Krajská prokuratúra Bratislava listom zo dňa 31.01.2014 zaslala Inšpektorátu práce Bratislava

oznámenie o vybavení podnetu zo dňa 17.09.2013 adresovanému navrhovateľovi, v ktorom oznamuje
navrhovateľovi, že dňa 23.7.2013 bol Krajskej prokuratúre Bratislava doručený podnet navrhovateľa
zo dňa 23.7.2013, ktorým žiadal preskúmať postup inšpektorátu v súvislosti s vybavením sťažnosti
navrhovateľa zo dňa 29.4.2013, ktorou navrhovateľ poukazoval na nezákonný postup jeho bývalého
zamestnávateľa. Podľa tvrdenia navrhovateľa inšpektor Ing. Ďurajka uviedol, že zamestnávateľ porušil

§ 223 ods. 1 a § 226 ods. 2 Zákonníka práce, pritom nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by uložil
zamestnávateľovi pokutu, na čo bol podľa navrhovateľa povinný podľa § 19 ods. 1 zákona č.
125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. Na základe podnetu zo dňa 29.4.2013 adresovaného inšpektorátu
sa domnieval, že inšpektor Ing. Ďurajka mal riešiť aj to, že zamestnávateľ na rok 2012 neuzatvoril so
zamestnancami dohodu o vykonaní práce, nevyplácal mzdu za všetky odpracované hodiny, neviedol
evidenciu nadčasových hodín, nevyplácal príplatok za prácu nadčas a z dôvodu týchto zistení mal

preveriť postup zamestnávateľa aj na iných pobočkách - prevádzkach zamestnávateľa.
Krajská prokuratúra Bratislava z administratívneho spisu inšpektorátu zistila, že na základe podnetu
navrhovateľa zo dňa 29.4.2013, inšpektorát vykonal dňa 07.05.2013, 15.05.2013, 27.05.2013,
03.06.2013, 10.06.2013, 11.06.2013 a dňa 12.06.2013 u zamestnávateľa inšpekciu práce, ktorá bola
zameraná na kontrolu pracovnoprávnych vzťahov za obdobie od januára 2012 do decembra 2012. O

vykonaní inšpekcie bol vyhotovený protokol zo dňa 12.06.2013, z ktorého je zrejmé, že inšpektor pri
kontrole vychádzal z dokladov predložených zamestnávateľom a to najmä výpisu z obchodného registra,
pracovných zmlúv a ich príloh a dodatkov, dohôd o vykonaní práce uzatvorených so zamestnancami,
evidencie dochádzky, mzdových listov, výplatných pások, dokladov o vyplatení miezd, ako aj iných
dokladov poskytnutých zamestnávateľom a skonštatoval pochybenie v tom, že zamestnávateľ pri

uzatvorení dohôd o vykonaní práce s určitými zamestnancami pri uzatvorení týchto dohôd nesplnil
podmienku výnimočnosti, teda podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce prácu nevymedzil výsledkom a podľa
§226ods.2Zákonníkaprácevtýchtodohodáchnevymedzilpracovnúúlohu,alelenčinnosť.Nazáklade
týchto pochybení inšpektorát nariadil zamestnávateľovi podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii
práce odstrániť zistené nedostatky v lehote do 31.7.2013 a informovať inšpektorát o ich odstránení. Za

tieto porušenia Zákonníka práce inšpektorát nebol povinný zamestnávateľovi rozhodnutím uložiť pokutu.
S ohľadom na mieru závažnosti zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov postačovalo,
keďže nedošlo k závažnému porušeniu povinností podľa § 19 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, aby
inšpektorát zamestnávateľovi nariadil odstránenie zistených nedostatkov v lehotách ním určených t.j.
do 31.7.2013. Ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce totižto hovorí o oprávnení a nie o

povinnosti inšpektorátu uložiť pokutu za porušenie povinností uvedených v tomto zákonnom ustanovení.
O zistených skutočnostiach inšpektor v súlade s § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce vyhotovil
protokol, ktorý prerokoval so zamestnávateľom. O jeho vyhotovení, ako aj zistených skutočnostiach
inšpektorát navrhovateľa riadne informoval dňa 28.06.2013 oznámením pod č. 2792/2013-2.3. Krajská
prokuratúra Bratislava vyhodnotila, že postup inšpektorátu pri kontrole pracovnoprávnych vzťahov,

na ktorých porušenie navrhovateľ poukazoval podnetom zo dňa 29.4.2013 bol zákonný a dal do
pozornosti to, že inšpektorát pri výkone inšpekcie práce v danom prípade vykonával dokladovú kontrolu,
teda vychádzal z dokladov a listín, ktoré mu predložil zamestnávateľ. Iné dokazovanie, ako napríklad
posudzovanie následnej pravosti zamestnávateľom predložených dokladov mu zákon neumožňuje
vykonať a navrhovateľa poučil, že túto možnosť má súd, na ktorom si môže uplatňovať svoje práva.

S poukazom na uvedené skutočnosti Krajská prokuratúra Bratislava podnet navrhovateľa odložila bez
prijatia niektorého z prokurátorských opatrení.

Navrhovateľ podal dňa 15.01.2014 na Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
sťažnosť zo dňa 13.01.2014 na Národný inšpektorát práce Košice k číslu S2014/0022182/2013-sť

nip/2014/00189, ktorou vyzýva ministra, aby dal prešetriť situáciu na Inšpektoráte práce Bratislava a
to z dôvodu, že Národný inšpektorát práce si nesplnil svoju povinnosť tým, že sa nezaoberal meritom
sťažnosti navrhovateľa, ktorú podal dňa 10.07.2013 na činnosť Ing. Ďurajku a táto bola pridelená
inšpektorovi Palaščákovi, ktorý dňa 08.01.2014 listom č. NIP/2014/00189 oznámil navrhovateľovi,
že sťažnosť je neopodstatnená, nakoľko Inšpektorát práce Bratislava listom zo dňa 25.07.2013 č.

4507/2013-2.3. oznámi, že sťažnosť je neopodstatnená. Navrhovateľ poukázal na to, že do dňa
podania tejto sťažnosti neboli riešené návrhy zo dňa 16.07.2013 a 22.10.2013 v merite - teda v tom, že
zamestnávateľ riadne neplatil mzdu za odpracované hodiny a príplatky za nadčasNavrhovateľ dňa 25.02.2014 uzavrel so spoločnosťou ABAS SR Management s.r.o. Dohodu o
urovnaní, ktorej predmetom bola úprava práv a povinností účastníkov dohody ohľadne pohľadávky
navrhovateľa voči spoločnosti ABAS SR Management, s.r.o. spočívajúcej v zaplatení 901,20 eur s

príslušenstvom titulom úhrady mzdového zvýhodnenia za vykonanú prácu nadčas za obdobie rokov
2012 a 2013, ktorú si navrhovateľ uplatnil na Okresnom súde Bratislava II v konaní sp. zn. 52Cpr/7/2013
spolu s nárokom na náhradu trov konania. V dohode sa ABAS SR Management s.r.o. zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi dlžnú sumu 901,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 118,52 eur právnemu
zástupcovi navrhovateľa do troch dní od obžrania podpísaného vyhotovenia dohody a navrhovateľ sa

zaviazal vziať návrh na zaplatenie 901,50 eur s prísl. v konaní na Okresnom súde Bratislava II sp. zn.
52Cpr/7/2013 späť bez nároku na náhradu trov konania. Účastníci v dohode vyhlásili, že voči sebe z
titulu nezaplatenia mzdového zvýhodnenia, ktoré je predmetom konania na Okresnom súde Bratislava
II sp.zn. 52Cpr/7/2013, neevidujú žiadne iné záväzky a pohľadávky a zaplatením sumy 901,50 eur sa
považuje pohľadávka navrhovateľa z titulu úhrady mzdového zvýhodnenia za vykonanú prácu nadčas
za roky 2012 a 2013 za zaplatenú v celom rozsahu.

Navrhovateľ podal dňa 08.10.2013 na Okresný súd Bratislava II návrh na začatie konania, ktorým sa
proti odporcovi ABAS SR Management s.r.o. domáhal zaplatenia 901,50 eur s príslušenstvom titulom
nezaplatenia všetkých odpracovaných hodín a mzdového zvýhodnenia 25% za nadčasy a to za
obdobie rokov 2012 a 2013 a za krátenie hodinovej mzdy za január a február 2013. Konanie bolo vedené
pod spisovou značkou 52Cpr/7/2013.

Navrhovateľ podal dňa 02.04.2014 na Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
sťažnosť na nečinnosť Národného inšpektorátu práce Košice k číslu 5981/2014-MOKSP-Mgr.
Tomašovič, nip/2014/01482 - Ing. Palačšák, v ktorom sa sťažuje na ministra práce sociálnych vecí a
rodiny, že neriešil sťažnosť navrhovateľa, keď sťažnosť poslal opätovne na Národný inšpektorát práce

Košice dňa 28.01.2014, kde inšpektor Palaščák opäť nekoná. Navrhovateľ vyslovil v podaní rôzne
invektívy voči osobe ministra ako aj voči inšpektorom práce z Inšpektorátu práce Bratislava Národného
inšpektorátu práce Košice.
Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 02.09.2014 podal stanovisko k vyjadreniu odporcu k
návrhu a uviedol, že tvrdenia odporcu sú nepravdivé a v rozpore s právnymi predpismi a to tvrdenia,

že požiadavky navrhovateľa nie sú v pôsobnosti Inšpektorátu práce, keď podľa navrhovateľa všetky
požiadavky navrhovateľa boli v pôsobnosti a zákonnej kompetencii inšpektorátu práce a tento podľa
navrhovateľa ako správny orgán prvého stupňa vedie správne konanie podľa zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní a má zákonnú povinnosť, aby za delikty uložil finančný postih a zjednal
právny stav. Podľa navrhovateľa inšpektor práce koná v prospech zamestnávateľa ABAS SR a vedome

ignoruje predpisy a pred súdom klame a kryje proti právne konanie menovaného zamestnávateľa.
navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením odporcu, že dohody o vykonaní práce boli uzavreté na pracovnú úlohu
kontrolóra a navrhovateľ žiadne práce ako kontrolór v objekte Eximbanky nevykonával. Navrhovateľ
uviedol, že inšpektorát mal na pracovisku Eximbanky vykonať vyšetrovanie, vypočuť navrhovateľa
a iných pracovníkov, zástupcu ABAS SR a riaditeľa Eximbanky a vtedy by bol zistil skutkový stav,

či navrhovateľ vykonával prácu ako bezpečnostný pracovník za podmienok zákona o súkromnej
bezpečnosti č. 472/2005 alebo ako kontrolór. Pre navrhovateľa je nepochopiteľné, prečo inšpektorát ,
keď mal právo vstúpiť kedykoľvek na pracovisko a vykonať kontrolu a viesť vyšetrovanie tak neurobil
a nezistil tak skutkový stav veci. Navrhovateľ tvrdil, že inšpektorát mal za zistený delikt nelegálneho
zamestnávania - kedy prácu nevymedzil výsledkom a nevymedzil pracovnú úlohu, zamestnávateľovi

uložiť sankciu do 2.000 eur do 200.000 eur podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006
Z.z. a podľa navrhovateľa je to dôkaz klientelizmu. Navrhovateľ tvrdil že inšpektorát práce si vo
svojich zisteniach o uzatváraní dohôd o vykonaní práce odporuje, keď tvrdí, že zamestnávateľ v plnom
rozsahu využíval Zákonník práce a zároveň, že pri uzatváraní dohôd zamestnávateľ porušil podmienku
výnimočnosti a nevymedzil pracovnú úlohu. Podľa navrhovateľa si inšpektorát neplní hlavé poslanie a

to presadzovať ochranu zamestnancov pri práci podľa § 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z..

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 16.09.2014 uviedol, že nesprávny úradný postup je v
zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. aj nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci
a to podľa navrhovateľa znamená, že inšpektorát mal odpovedať na jeho podanie zo dňa 29.04.2016,

ktoré malo 6 bodov a odpovedalo v stanovisku zo dňa 28.06.2013 č. 2792/2013 - 2.3 a bol nečinný pri
výkone verejnej moci, nepodal správu, podania ignoroval a vec neprešetril, neudelil sankciu a to v
bodoch 2 až 6, pričom v bode 1 zistil porušenia Zákonníka práce a došlo k nelegálnemu zamestnávaniu
a preto mal začať správne konanie a udeliť primeranú sankciu a prijať opatrenia na odstránenia príčinporušenia Zákonníka práce tak, ako to ukladá § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., navrhovateľ
poukázal na podania na inšpektorát práce zo dňa 16.7.2013 a dňa 22.10.2013 a tvrdil, že inšpektorát bol
nečinný a nezjednal právny stav, poukázal na svoju sťažnosť podanú dňa 10.07.2013 na Ing. Ďurajku že

do dnešného dňa nedostal odpoveď a tým konštatoval nečinnosť orgánu verejnej moci a mal vyhodnotiť
sťažnosť či je opodstatnená alebo nie je oprávnená. Podľa navrhovateľa nečinnosť orgánu verejnej
moci je porušením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a zákon č. 125/2006 Z.z. prikazuje inšpektorátu
práce dáva mu oprávnenia a určuje spôsob ako má konať a všetky sťažnosti navrhovateľa mali byť
podľa neho riešené podľa § 2 ods. 1 až 6 a § 7 ods. 4 ako aj § 12 ods. 1 až 3 tohto zákona a inšpektorát

mal požadovať predloženie dokumentácia a zistiť skutkový stav a využiť všetky zákonné možnosti aby
sa preukázalo protiprávne konanie zamestnávateľa ABAS SR, inšpektorát mal prijať opatrenia podľa
§ 14 ods. 2 písm. a/ a v zmysle zásady oficiality konať podľa § 19, 20 a 21 zákona č. 125/2006 Z.z..
Podľa navrhovateľa Inšpektorát práce Bratislava túto závažnú protiprávnu činnosť zamestnávateľa
zamietolpodkoberecatonečinnosťouaignorovanímpodanínavrhovateľa. Pretonavrhovateľ považuje
nesprávny úradný postup a to nečinnosť za preukázaný. Navrhovateľ uviedol, že aj z listu Inšpektorátu

práce Bratislava zo dňa 09.09.2013 č. 4507/13 adresovanému Ministerstvu práce, sociálnych vecí a
rodiny SR, ktorý v konaní predložil odporca bolo zistené, že už v minulosti bola vykonaná inšpekcia
práceumenovanéhozamestnávateľaanazákladepodnetuinéhozamestnanca abolizistenéporušenia
Zákonníka práce a bola mu udelená pokuta. Podľa navrhovateľa je tým preukázané, že inšpektorát
práce má rozdielny prístup k občanom, kedy pri jednom si plnia svoje povinnosti štátneho dohľadu

a plne využívajú svoje zákonné oprávnenia vedú správne konanie a udeľujú pokuty, ale pri podaní
navrhovateľa tvrdia, že navrhovateľove požiadavky sú nad rámec pôsobnosti inšpektorátu a vzťahuje
sa na ne iný všeobecne záväzný predpis a toto tvrdenie nie je podľa navrhovateľ dostatočne presvedčivo
odôvodnené a podľa navrhovateľa tým, pri jeho podaniach inšpektorát práce veci nerieši a diskriminuje
ho a porušuje tak čl. 12 ods. 1,2 Ústavy SR.

Navrhovateľ uviedol, že sa ocitol v stave lacnej pracovnej sily a ide o zásah do ľudskej dôstojnosti,
poníženiečlovekanalacnýpracovnýnástroj.InšpektorátpráceBratislavapodľanavrhovateľaneochránil
navrhovateľovi ústavné právo, podľa ktorého nikoho nemožno podrobiť krutému , neľudskému a
ponižujúcemu zaobchádzaniu. Navrhovateľ poukazuje na to, že jedným z dôvodov podania sťažnosti
na inšpektorát bolo jeho okamžité skončenie pracovného pomeru u zamestnávateľa ABAS SR, čo

bolo podľa neho v rozpore s § 63 ods. 5 Zákonníka práce , pretože zamestnávateľ podľa neho
povinný oznámiť porušenie pracovnej disciplíny a umožniť vyjadriť sa k nemu a uviesť dôkazy, ktoré
vyvracajú jeho obvinenie a potom rozhodnúť o prepustení. Takéto postavenie občana je neľudské a
nedôstojné zaobchádzanie a je to podľa navrhovateľa zásah do osobnostných práv. Navrhovateľ tvrdil,
že správanie sa štátu k jeho osobe je kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a to v tom zmysle,

že štát schválil Ústavu SR a podpísal Dohovor o ľudských právach a keď sa človeka platiaci dane
dovoláva práv tak sa dočká na štátnom úrade Inšpektoráte práce len nečinnosti a výsmechu, že nič
nebolo porušené, žiadna škoda nevznikla, všetko je v poriadku. Navrhol predvolať ako svedkov JUDr.
Róberta Fica, JUDr. Štefana Harabina, aby sa vyjadrili ku vykorisťovaniu v kapitalizme, k ústavou
zaručenej rovnosti ľudí a svedka ministra Richtera, aby vysvetlil svoju dvojkoľajnú politiku a nech sa

vyjadrí prečo za seba posiela na súd zástupcu a či mu nevadí vykorisťovanie. Navrhovateľ uviedol, že
trpí nervozitou, vnútorným hnusom nad fungovaním štátu a navrhol, aby mieru jeho psychickej traumy,
poníženia,utrpenia,intenzityprežitku,frustrácieadezilúzie,ktorézažilvobdobívykorisťovaniaačinnosti
Inšpektorátu práce Bratislava do doby súčasnej posúdil znalec psychológ, v tom zmysle, či správanie
odporcu mohlo a bolo spôsobilé privodiť psychické traumy, zhoršiť kvalitu jeho psychologického stavu

a kvalitu života a či vznikla nemajetková ujma.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 5.12.2014 zaslal súdu kópie kompletnej spisovej dokumentácie
týkajúcej sa podnetov navrhovateľa zo dňa 29.04.2013, 16.07.2013 a 22.10.2013 a sťažnosti
navrhovateľa na postup Ing. Ďurajku zo dňa 10.07.2013 a uviedol, že podľa z priloženej spisovej

dokumentácie vyplýva, že na všetky podania navrhovateľa reagoval Inšpektorát práce Bratislava a
Národný inšpektorát práce v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a svojich postupoch
navrhovateľa informoval.

Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 20.01.2015 uviedol, že Inšpektorát práce neskúmal a

neodpovedal na všetky body uvedené v podaní z 29.04.2013, pričom podľa navrhovateľa predmetom
podania zo dňa 29.04.2013 bolo 1/ zákonnosť práce na Dohodu za rok 2011, kedy podľa navrhovateľa
inšpektorát zistil, dohody boli v rozpore s § 223 a 226 Zákonníka práce, 2/ že navrhovateľ nemal
za rok 2012 podpísanú dohodu o vykonaní práce, 3/ že zamestnávateľ nevedie evidenciu nadčasovpodľa § 99 Zákonníka práce, 4/ že zamestnávateľ porušuje § 85 Zákonníka práce, keď vykazuje
pracovný čas 40 hodín týždenne, pričom navrhovateľ pracoval v nepretržitej prevádzke kde je 37,5
hodím týždenne, 5/ že zamestnávateľ nerešpektuje § 119 ods. 3 Zákonníka práce a neplatí mzdu

za všetky odpracované hodiny, 6/ že zamestnávateľ nerešpektuje § 121 ods. 1 Zákonníka práce a
neplatí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, 7/ že inšpektorát práce ma skúmať, či zamestnávateľ
neplatí za prácu aj iným zamestnancom, a tým je podozrivý z trestnej činnosti nevyplácania mzdy a
neodvedenia dane a poistného, 8/ že inšpektorát mal skúmať či sa v prípade navrhovateľ nejedná
o porušenie § 13 ods. 1 až 5 Zákonníka práce podľa navrhovateľa z odpovede zo dňa 28.06.2013

inšpektorátprácezistillenprotiprávnekonaniezamestnávateľa,týmženesplnilpodmienkuvýnimočnosti
práce na dohodu a nevymedzil v nich pracovnú úlohu a iné body podnetu neriešil a nedal k nim odpoveď.
Navrhovateľ poukázal na to, že odpoveď zo dňa 15.07.2013 č. 2792/13 na podnet navrhovateľa
doručený dňa 16.07.2013 nie je predmetom žaloby a oznámenie zo dňa 7.11.2013 č. 4507/2013 -
2.05 ako odpoveď na sťažnosť navrhovateľa doručenú dňa 10.09.2013 nemohlo byť navrhovateľovi
doručené dňa 17.07.2013, teda skôr ako bolo oznámenie vydané (dňa 7.11.2013) Podľa navrhovateľa

Inšpektorát v podnete navrhovateľa zo dňa 16.07.2013 vôbec nekonal. Tiež poukazuje na skutočnosť, že
vec nebol pridelená žiadnemu konkrétnemu inšpektorovi práce, nemala žiadne číslo spisu a vec podľa
navrhovateľa ignorovali. Navrhovateľ uviedol, že návrh navrhovateľa na správne konanie doručený dňa
22.10.2013 inšpektorát vôbec neriešil a nebola pridelená žiadnemu inšpektorovi a nebolo jej pridelené
číslo spisu a inšpektorát bol nečinný a v odpovedi naň zo dňa 22.10.2013 č. 2792/2013 bolo uvedené,

že návrh na správne konanie bude považované za opätovný podnet na inšpekciu práce. Navrhovateľ
uviedol, že sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní zo dňa 22.10.2013 odstúpená listom zo dňa
22.10.2013 č. 4507/2013 nebola predmetom žaloby. Navrhovateľ poukázal na to, že oznámenie
o výsledku šetrenia sťažnosti navrhovateľa zo dňa 10.07.2013 č. 4507/2013 - 2.3 vypracované Ing.
Ďurajkom dňa 25.07.2013 bolo doručené navrhovateľovi podľa doručenky predloženej odporcom

v rámci kópie spisového materiálu dňa 17.7.2013 teda skôr ako bola vypracovaná. A poukázal aj
na to, že dňa 17.07.2013 bol navrhovateľovi doručený oznam o výsledku šetrenia a to listom zo
dňa 25.07.2013 č. 4507/2013 - 2.3. teda skôr ako bol list vyhotovený. Toto je podľa navrhovateľa
dôkaz, že nebolo odpovedané na sťažnosť navrhovateľa zo dňa 10.07.2013. Navrhovateľ uviedol,
že Oznámenie o výsledku šetrenia zo dňa 25.07.2013 nebolo navrhovateľovi doručené. Navrhovateľ

uviedol, že žiaden rozumný človek neverí, že zamestnávateľom predložené dohody uzatvorené na rok
2012 boli podpísané dňa 31.12.2011 v sobotu na Silvestra, lžou je podľa navrhovateľ aj tvrdenie, že
činnosť, kontrola a regulovanie vstupu, získavanie vstupných údajov, podávanie informácií, spracovanie
akontroladokumentovjenadrámecčinnostistrážnejslužbyvpodmienkachkontrolovanéhochráneného
objektu a podľa navrhovateľ tieto činnosti môže vykonávať len vyškolený pracovník SBS a nie pracovník

kontrolór na dohodu. Lžou je podľa navrhovateľa aj tvrdenie, že zamestnávateľ nemal do roku 2012
povinnosť viesť evidenciu odpracovaných hodín na dohodu o vykonaní práce ani evidenciu času podľa
§ 99 Zákonníka práce a táto povinnosť je podľa navrhovateľa stanovená v § 224 ods. 2 písm. e/
Zákonníka práce. Lžou je aj tvrdenie, že uzatváranie dohôd o vykonaní práce bolo do konca roku
2012 v SBS bežné a využívali možnosti dané Zákonníkom práce, kedy si podľa navrhovateľ odporuje

svojmu vlastnému zisteniu, že práca na dohodu bola v prípade navrhovateľa protiprávna, keď nesplnila
podmienku výnimočnosti § 223 Zákonníka práce a nebola v nej vymedzená pracovná úloha § 226
Zákonníkapráce. Ďalšoulžoujepodľanavrhovateľatvrdeniehlavnéhoinšpektorapráce,ženavrhovateľ
nie je účastníkom správneho konania, kedy podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku je účastníkom
konania ten o koho právach a právom chránených záujmoch sa má konať a je podľa navrhovateľ zrejmé,

že správne konanie sa začína na návrh účastníka konania.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 16.02.2015 navrhol vykonanie dôkazu a to evidenciou
dochádzky z Eximbanky, mzdovými listami, výplatnými páskami a dokladmi o vyplatení mzdy
navrhovateľa i iných zamestnancov, dokladmi o skončení pracovného pomeru navrhovateľa, výplatnou

páskou navrhovateľa za rok 2013, a článkom z novín o tom, ako dostalo Tesco pokutu milión eur.

Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 24.02.2015 okrem tvrdení už uvedených v podaní
navrhovateľa doručenom súdu dňa 20.1.2015 uviedol, že nečinnosťou Inšpektorátu práce si manažér
spoločnosti ABAS SR ponechal pre svoju potrebu stále viac peňazí, ktoré mal vyplatiť ako mzdu

navrhovateľovi. Poukázal, na to že svedok navrhnutý odporcom hlavný inšpektor bol súdom hneď
predvolaný a vypočutý a svedkovia navrhnutí navrhovateľom JUDr. Fico, JUDr. Harabín a minister
Richter predvolaní neboli. Uviedol, že svedok Ing. Dalibor Hlivák vedome klamal, čo navrhovateľ opísaluž v podaní doručenom súdu dňa 20.01.2015 a má podozrenie zo zneužitia právomoci verejného
činiteľa.

Navrhovateľ podaním doručeným súd dňa 04.05.2015 opakovane poukázal na nečinnosť inšpektorátu
práce tak, ako to písal už vo svojich skorších podaniach, poukázal na diskrimináciu v porovnaní s inými
vecami riešenými na Inšpektoráte práce Bratislava, a tým na existenciu nesprávneho úradného postupu
inšpektorátu ako orgánu verejnej moci, ktorá v dôsledku ktorého sa navrhovateľ ocitol v postavení lacnej
pracovnej sily a vykorisťovania. Zároveň predložil rôzne novinové články, ktoré navrhol ako dôkazy

v konaní.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.03.2015 uviedol k podaniu navrhovateľa zo dňa
19.01.2015 doručenom súdu dňa 20.01.2015, že navrhovateľ po podaní podnetu na výkon inšpekcie
práce „zasypal" Inšpektorát práce Bratislava a ďalšie štátne orgány podaniami, ktoré ním neboli správne

klasifikované a vybavované boli podľa obsahu, nie podľa formy, ktorú im prisúdil navrhovateľ, čo zjavne
dodnes nechápe. Odporca vysvetlil, že keďže sú podania navrhovateľa podnetmi, sťažnosťami,
žiadosťami o informácie, návrhmi na začatie konania a pod., každé podanie sa vybavovalo v inom
režime a bolo osobitne evidované a preto nemôže existovať žurnalizovaný jediný spis „Borguľa". Podľa
odporcu žiaden právny predpis neukladá Inšpektorátu práce Bratislava zasielať všetky písomnosti do

vlastných rúk a poukázal na § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého
dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi..." Inšpektorát práce
zvolil doručovanie písomností navrhovateľovi do vlastných rúk nad rámec zákona v záujme oboch
strán. Údaje uvedené vo všetkých prílohách podaných navrhovateľom boli predmetom inšpekcie práce
a boli využité. Pre dokázanie vybavovania podania však boli irelevantné. Oznámenie výsledku šetrenia

sťažnostiz 10.09.2013 bolovypracované azaslanéodporcovi07.11.2013,očomsvedčípriloženývýpis
z centrálneho protokolu inšpektorátu práce. Doručenka z dátumom prevzatia navrhovateľom 17.07.2013
bola priložená omylom. Body uvádzané navrhovateľom v podaní z 22.10.2013 boli už predmetom
inšpekcie práce vykonanej v dňoch 07.05.2013 až 12.06.2013 na základe návrhu navrhovateľa z
29.04.2013. Návrh na začatie správneho konania bol podľa želania navrhovateľa odstúpený na

Národný inšpektorát práce. V prípade prevzatia písomnosti navrhovateľom dňa 17.07.2013, v ktorej
bol uvedený dátum vypracovania - 25.07.2013, ide o chybu v písaní (zrejmá nesprávnosť). Správny
dátum vypracovania písomnosti je 15.07.2013.V bodoch 1 až 5 vyjadrenia navrhovateľ namietol
výsledok inšpekcie práce, postup inšpektorátu práce a jeho zamestnancov a poukázal na súčasné
celospoločenské neduhy v oblasti realizácie pracovnoprávnych a iných vzťahov. Inšpekcia práce bola na

základe zistenia porušení pracovnoprávnych a mzdových predpisov spoločnosťou ABAS SR ukončená
protokolom a inšpektormi práce bolo podľa príslušných ustanovení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov nariadené odstrániť zistené nedostatky v lehote nimi určenej.
Inšpektorát práce postupoval podľa odporcu pri riešení podaní navrhovateľa štandardným spôsobom

a jeho konaním neboli porušené žiadne práva a právom chránené záujmy navrhovateľa a odporca
poukázal na to, že v súvislosti s podaniami navrhovateľa bolo odoslaných jemu a na rôzne štátne orgány
okolo 20 písomností (prílohy - odoslané písomnosti č. 2792/2013 a 4507/2013), a preto nie je dôvodné
obviniť inšpektorát práce z nekonania.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že Zákonník práce v § 150 ods. 1, 2 umožňuje
pracovníkom, pokiaľ sú poškodzovaný v pracovnoprávnych vzťahoch podať sťažnosť na inšpektorát
práce. Navrhovateľ vo výpovediach uviedol rovnaké tvrdenia ohľadne správania sa jeho bývalého
zamestnávateľa v súvislosti s nevyplávaním nadčasov a neevidenciou a neplatenia odpracovaných
hodín a konania inšpektorátu vo veciach sťažností a podnetov navrhovateľa súvisiacich s predmetným

správaním sa tohto zamestnávateľa, ktoré opísal návrhu ako aj vo svojich písomných podaniach.
Navrhovateľ opakovane uviedol, že inšpektorát práce mal skúmať, či nejde o porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania podľa § 13 ods. 1 až 5 Zákonníka s poukazom na zákon č. 365/2004
Z.z.. Podľa navrhovateľa konanie inšpektorátu, bez uloženia sankcie zamestnávateľovi, spôsobilo
navrhovateľovi to, že ešte viac hodín, ktoré odpracoval, a príplatky za prácu nadčas navrhovateľovi

zamestnávateľ nezaplatil. Navrhovateľ tvrdil, že do dňa pojednávania nedostal k svojím podnetom
žiadnu odpoveď, a preto je inšpektorát práce nečinný. Navrhovateľ opakovane tvrdil, že nedostal žiadnu
konkrétnu odpoveď o tom, či tých 6 bodov sťažnosti inšpektorát riešil, alebo neriešil, či za porušenie
bodu 1 bola uložená sankcia. Na Inšpektorát prace Bratislava sa môžu občania obracať z nárokmi aproblémami a tento ako orgán štátnej správy nekonal a odkazoval navrhovateľa na súdy. Opakovane
tvrdil, že Ing. Ďurajka k podnetu navrhovateľa z 29.04.2013, v ktorom namietal 6 bodov, dal odpoveď
vo svojom vyjadrení len k jednému bodu, kde zistil, že zamestnávateľ porušil pri prácach na dohodu

ustanovenia Zákonníka práce. V ostatných bodoch napr. porušovanie mzdových predpisov uvedených
v podnete neodpovedal, veci sa nevenoval a to je nečinnosť. Navrhovateľ opakovane tvrdil, že došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, nečinnosťou štátneho orgánu, ktorý bol povinný vykonať inšpekciu
práce v zmysle Zákona o inšpekcii práce. Uviedol, že podal tri návrhy na začatie správneho konania a
to 29.04.2013 tento bol riadne zaevidovaný, je na ňom pečiatka a bol pridelený Ing. Ďurajkovi. Jeden

bod bol vyhodnotený ako protiprávny, ostatné ako nevyplácanie mzdy, práca nadčas, evidencie práce
nadčas, porušenie rovnakého zaobchádzania, Ing. Ďurajka neriešil a nedal na ne odpovede a preto ide
o nesprávny úradný postup. Ďalší návrh na začatie správneho konania je zo 16.07.2013 a 22.10.2013
a tieto neboli zaevidované, nemali spisovú značku, neboli pridelené inšpektorovi a čo je nečinnosť a
teda nesprávny úradný postup. Štvrtý podnet bol sťažnosťou na Ing. Ďurajku a na tento nedostal z
inšpektorátu práce žiadnu odpoveď a tvrdenie, že mu zaslali odpoveď, nie je pravda, lebo odporca

sám predložil doručenku, z ktorej vyplýva, že odpoveď prevzal skôr ako bola napísaná. Uviedol, že
štát garantuje práva občana na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, právo na odmenu za
vykonanú prácu, ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a ochranu pred diskrimináciou
zamestnania každému občanovi tým, že Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny vykonáva štátnu
správu v oblasti inšpekcie práce príslušnými inšpektorátmi práce, v danom prípade Inšpektorátom práce

Bratislava. Štát garantuje, že tieto práva budú dodržiavané prostredníctvom konajúcich inšpektorov
práce a inšpektorát práce je správny orgán I. stupňa a zákon o inšpekcii práce presne vymedzuje
zákonné povinnosti inšpektorátu práce a zákonným spôsobom im prikazuje, že sú povinní viesť správne
konanie v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. a majú presne určené, ktoré delikty porušenia Zákonníka práce
zo strany zamestnávateľa sú povinní riešiť v správnom konaní. Navrhovateľ vo svojich výpovediach

opakuje skutočnosti a tvrdenia, ktoré už uviedol vo svojich písomných podaniach a tvrdil, že stav,
v ktorom sa ocitol, keď chodil do práce a za prácu nedostával plat v zmysle mzdových predpisov, je
vykorisťovaním.Podľanavrhovateľasnímbolozaobchádzanékruto,neľudskyaponižujúcimspôsobom,
bol okrádaný, lebo nedostával mzdu za prácu. Navrhovateľ opakovanie poukazoval na to, že štátne
orgány mu znemožnili rovnaké šance, keď inšpektorát práce jeho vec neriešil a v minulosti iný občan

podal podnet na rovnakého zamestnávateľa a tento podnet bol riešený a bola i uložená pokuta a ide o
diskrimináciu navrhovateľa a osoby konajúce za štát s navrhovateľom zaobchádzajú kruto, neľudsky a
ponižujúco, a preto z tohto titulu určil navrhovateľ aj výšku satisfakcie s poukazom na osoby ako JUDr.
Harabin, Fico, Slota a Mečiar, ktorých traumy z ochrany osobnosti vyčísľujú na milióny korún, nakoľko
poníženie prežíva navrhovateľ rovnako, prežíva duševnú ujmu, bol zdegradovaný na lacný pracovný

nástroj, a preto reálne vyčíslil nemajetkovú ujmu na 16.000,- eur a navrhol predvolať svedkov, Štefana
Harabina, Róberta Fica, Jána Richtera.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom prednese uviedol, že nemajetková ujma vznikla
navrhovateľovi v súvislosti s nečinnosťou inšpektorátu práce, ktorý mal vykonať kontrolu u

zamestnávateľa navrhovateľa, pri ktorej malo byť zistené, či a prečo neboli navrhovateľovi vyplatené
práce nadčas a že nebola uzavretá dohoda o vykonaní práce v súlade so Zákonníkom práce a že
kontrola zo strany inšpektorátu práce neprebehla, resp. inšpektorát práce nezodpovedal na otázky,
ktoré boli predmetom sťažnosti navrhovateľa a inšpektorát práce na sťažnosti neodpovedal, preto sa
navrhovateľ domáha nemajetkovej ujmy ako satisfakcie za túto nečinnosť, resp. nesprávne rozhodnutie,

alebo posúdenie porušenia Zákonníka práce a povinností vyplývajúcich zo zákona o inšpektorátoch
práce. Tvrdil, že niektoré listiny inšpektorátu neboli podpísané a že boli vyhotovené dodatočne, listiny
ktoré mali byť vyhotovené neboli zápisnične spracované. Dohodou o urovnaní sa podľa navrhovateľa
preukázalo, že zamestnávateľ fakticky uznal a vyplatil nároky navrhovateľa, ktoré boli i predmetom
podaní, sťažností navrhovateľa a práve tieto inšpektorát neriešil a táto nečinnosť, nesprávny úradný

postup boli dôvodom na uplatnenie nároku na náhradu ním vyčíslenej nemajetkovej ujmy. Trval
na vykonaní dokazovania výsluchom svedkov JUDr. Štefan Harabin, JUDr. Róbert Fico, JUDr. Ján
Richtera a na vykonaní znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, z dôvodu objektívneho
preukázania nemajetkovej ujmy.

Z prednesov povereného zástupca odporcu, bolo zistené, že Ministerstvo práce sociálnych vecí a
rodiny SR pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o náhradu škody vychádzal z písomného vyjadrenia
Inšpektorátu práce Bratislava, Národného inšpektorátu Košice aj zo stanoviska Krajskej prokuratúry
Bratislava, kde dal navrhovateľ podnet na posúdenie zákonnosti postupu inšpektorátu a podľa odporcunebola spôsobená navrhovateľovi škoda zo strany inšpektorátu práce, resp. v dôsledku jeho nekonania.
Vo svojom prednese uviedol, že ohľadne spôsobu vykonanie dokazovania Ing. Ďurajkom, zákon
neukladá inšpektori povinnosť ako sa má vykonávať inšpekcia a ktoré dôkazy má vykonať, je na úvahe

inšpektora, ktoré dôkazy si vyžiada, a ktoré vykoná a ktoré nie. Hlavný inšpektor zodpovedá za chod
inšpektorátu práce, inšpekcia je činnosť, ktorá nemá nič spoločné s vecnou stránkou výkonu inšpekcie
a zákon dáva inšpektorovi oprávnenie k vykonaniu dôkazov a nie je tam uvedené, ktoré dôkazy musí
inšpektor vykonať.

Z výpovede svedka Dalibora Hlivák, nar. 7/5/1970, bytom Blatná na Ostrove 205, bolo zistené, že
svedok je zamestnancom Inšpektorátu práce Bratislava ako hlavný kontrolór od roku 2010. Svedok
uviedol, že vo veci podnetu navrhovateľa z apríla 2013 boli vykonané úkony u zamestnávateľa v zmysle
kompetencie inšpektora práce Ing. Ďurajku a bola vykonaná inšpekcia práce v súlade so zákonom.
Na základe zistených nedostatkov bolo zamestnávateľovi nariadené odstrániť zistené nedostatky v
lehote 10 dní do 30.07.2013. V zmysle kompetencie inšpektora práce a jeho oprávnení, inšpektor práce

postupoval tak, aby boli zohľadnené všetky skutočnosti, ktoré Ing. Ďurajka zistil pri vykonaní inšpekcie.
Následne boli podané zo strany navrhovateľa sťažnosti riešené mimo inšpekcie práce, vec bola riešená
aj zo strany Krajskej prokuratúry Bratislava, kde boli postúpené všetky listinné doklady, ako zo strany
Národného inšpektorátu práce a to pre opakované sťažnosti navrhovateľa. Po preskúmaní všetkých
dôkazov a záverov nebolo zistené, že by Ing. Ďurajka ako inšpektor práce postupoval v rozpore so

zákonom o inšpekcii práce, postupoval v súlade s § 19 tohto zákona, čo konštatoval aj inšpektorát
práce na podnet navrhovateľa ako aj Krajská prokuratúra Bratislava. Podľa svedka, Ing. Ďurajka
vyhodnotil všetky body, ktoré navrhovateľ uviedol, boli inšpektorom prešetrené a v odpovedi sa vyjadril
k obidvom pracovnoprávnym vzťahom navrhovateľa, vyjadril sa k porušeniu, ktorého sa mal dopustiť
zamestnávateľ a nevyjadril sa k bodom, pri ktorých nezistil porušenie pracovnoprávnych predpisov.

Svedok uviedol, že ak v podnete neboli dané nové skutočnosti na vykonanie inšpekcie práce za dané
obdobie, nebolo možné vykonať inšpekciu za to isté obdobie, a preto je podnet navrhovateľa zo dňa
22.10.2013 napriek označeniu, že ide o návrh na správne konanie, vyhodnotený ako opätovný podnet.
Podnet navrhovateľa z 29.04.2013 bol inšpektorom vybavený a bola vykonaná inšpekcia práce. Ostatné
podnety boli vo veci správneho konania a žiadosti o vykonania inšpekcie práce a nie sú totožné v zmysle

§ 2 zákona o inšpekcii práce, navrhovateľ v nich neuviedol nové skutočnosti. Odporca na všetky podnety
listom odpovedal a navrhovateľovi podal informáciu ohľadne poradenstva, že voči zamestnávateľovi
si môže uplatniť v zmysle § 14 Zákonníka práce svoje nároky. Text o poradenstve obsahovala každá
odpoveď na podnet navrhovateľa. Svedok uviedol, že navrhovateľ bol informovaný ako má postupovať
i ústne, priamo svedkom, keď navrhovateľ bol u svedka asi hodinu v jeho kancelárii. Svedok uviedol,

že všetky písomnosti, ktoré sú uvedené v protokole o inšpekcii práce, predložil zamestnávateľ a v
prípade nezistených porušení dokumenty nemusia byť súčasťou spisu, inšpektorát si dá predložiť všetky
dôkazy, ale nezakladá ich do spisu potom ako ich posúdi a vyhotoví protokol v prípade, ak nenasvedčujú
porušeniu zákona. K protokolu sú pripojené len doklady, ktorými bolo zistené porušenie zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písmeno a/ Zákona č. 125/2006 Z.z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
platného a účinného v čase podania podnetov navrhovateľa a vykonávania inšpekcie práce inšpekcia
práce je
a) dozor nad dodržiavaním

1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,

3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu

a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho
práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného
umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj.Podľa § 7 ods. 8 písmeno c) Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

platného a účinného v čase podania podnetov navrhovateľa a vykonávania inšpekcie práce inšpektorát
práce je povinný vykonať inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) do 30 dní od doručenia podnetu a
o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.

Podľa § 12 ods. 2 písmeno b) Zákona č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
platného a účinného v čase podania podnetov navrhovateľa a vykonávania inšpekcie práce na základe
výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený
nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

Podľa § 13 ods. 2 Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005

Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného
a účinného v čase podania podnetov navrhovateľa a vykonávania inšpekcie práce v prípade zistenia
nedostatkovukontrolovanéhozamestnávateľaalebokontrolovanejfyzickejosoby,ktorájepodnikateľom
a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so
zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom

a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia
a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou
osobou,ktorájepodnikateľomaniejezamestnávateľom,počasvýkonuinšpekcieprácedoprerokovania
protokolu.

Podľa § 19 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
platného a účinného v čase podania podnetov navrhovateľa a vykonávania inšpekcie práce inšpektorát
práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie
povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až

treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do
100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo
ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005

Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného
a účinného v čase podania podnetov navrhovateľa a vykonávania inšpekcie práce inšpektorát práce
uloží pokutu
a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne

zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,
2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie
činnostijepotrebnéoprávnenie,osvedčenie,preukazalebopovolenie,ktorévydávaNárodnýinšpektorát
práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, 25a) od 300
eur do 33 000 eur,

b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za
1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000
eur do 200 000 eur,
2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur.

Podľa §19 ods. 3 Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného
a účinného v čase podania podnetov navrhovateľa a vykonávania inšpekcie práce závažné porušenie
povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je
a) nedodržanie podmienok ustanovených pre pracovný čas a dobu odpočinku pri výkone prác

zaradených orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej
kategórie podľa osobitného predpisu, b) nedodržanie podmienok ustanovených pre prácu tehotných
žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov a
zamestnancov so zdravotným postihnutím,c) nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo
bezpečnostného zariadenia,

d) neprijatie opatrení v priestoroch podľa osobitného predpisu na vylúčenie ohrozenia života a zdravia
zamestnancov, nevykonanie nevyhnutných opatrení v týchto priestoroch na obmedzenie možných
následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožnenie prístupu do týchto priestorov
zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

e) neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich
neudržiavanie vo funkčnom stave.

Podľa § 19 ods. 6 Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného
a účinného v čase podania podnetov navrhovateľa a vykonávania inšpekcie práce inšpektorát práce pri

ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty
prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)

prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 1 ods. 1 písmeno a/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci,

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
zodpovednosti štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinenímvzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132
Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 16.000 eur nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ sa domáhal v konaní zaplatenia 16.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy ako
zadosťučinenia spôsobeného nesprávnym úradným postupom Inšpektorátu práce Bratislava v podobe
nečinnosti a neriešenia podnetov a sťažností navrhovateľa v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi upravujúcimi činnosť a kompetencie Inšpektorátu práce Bratislava.

Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,

funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

V konaní mal súd za preukázané, že na základe podnetu navrhovateľa zo dňa 29.04.2013, Inšpektorát

práce Bratislava vykonal dňa 07.05.2013, 15.05.2013, 27.05.2013, 03.06.2013, 10.06.2013, 11.06.2013
a dňa 12.06.2013 inšpektormi práce u zamestnávateľa ABAS SR Management s.r.o. inšpekciu práce
zameranú na kontrolu pracovnoprávnych vzťahov za obdobie od januára 2012 do decembra 2012. O
vykonaní inšpekcie bol vyhotovený protokol zo dňa 12.06.2013, z ktorého je zrejmé, že inšpektorát
pri výkone inšpekcie práce vykonával dokladovú kontrolu, teda vychádzal z dokladov a listín, ktoré

mu predložil kontrolovaný zamestnávateľ a to najmä z pracovných zmlúv a ich príloh a dodatkov,
dohôd o vykonaní práce uzatvorených so zamestnancami, evidencie dochádzky, mzdových listov,
výplatných pások, dokladov o vyplatení miezd. Na základe týchto dokladov bolo inšpektorom práce
zistené pochybenie zamestnávateľa v tom, že zamestnávateľ pri uzatvorení dohôd o vykonaní práce s
určitými zamestnancami medzi nimi aj s navrhovateľom pri uzatvorení týchto dohôd nesplnil podmienku

výnimočnosti, teda podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce prácu nevymedzil výsledkom a podľa § 226
ods. 2 Zákonníka práce v týchto dohodách nevymedzil pracovnú úlohu, ale len činnosť. Na základe
týchto pochybení inšpektorát nariadil zamestnávateľovi podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii
práce odstrániť zistené nedostatky v lehote do 31.07.2013 a informovať inšpektorát o ich odstránení.
Za tieto porušenia Zákonníka práce inšpektorát nebol povinný zamestnávateľovi rozhodnutím uložiť

pokutu, keď nešlo o prípad podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o
zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje povinnosť inšpektorátu práce uložiť pokutu, ak sú splnené
podmienky podľa tohto ustanovenia, čo v danom prípade splnené nebolo. V danom prípade nebolo
skonštatované závažné porušenie povinností podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona o inšpekcii práce

a preto postačovalo, aby inšpektorát zamestnávateľovi nariadil odstránenie zistených nedostatkov v
lehote ním určenej a to do 31.07.2013. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 19 ods. 1 citovaného
zákona o inšpekcii práce, ktorý dáva inšpektorátu práce oprávnenie uložiť pokutu za porušenie
povinností uvedených v tomto zákonnom ustanovení. O zistených skutočnostiach inšpektor v súlade s §13 ods. 2 citovaného zákona o inšpekcii práce vyhotovil protokol, ktorý prerokoval so zamestnávateľom.
Inšpektorát práce Bratislava navrhovateľa o zistených skutočnostiach riadne informoval v informácii
o podaní zo dňa 28.06.2013 č. 2792/2013-2.3, ktorá bola navrhovateľovi doručená dňa 09.07.2013.

Podnet navrhovateľa doručený Inšpektorátu práce Bratislava dňa 29.04.2013 bola inšpektorátom práce
vybavený v súlade so Zákonom č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tvrdenianavrhovateľa,žepodnetnebolvybavenýinšpektorátomajehoinšpektorompráceúplne,alelen
v jeho prvej časti, súd poukazuje na to, že z vyššie uvedeného, kedy inšpektorát práce a jeho inšpektori

vychádzali z dokladov predložených zamestnávateľom a to najmä z pracovných zmlúv a ich príloh a
dodatkov, dohôd o vykonaní práce uzatvorených so zamestnancami, evidencie dochádzky, mzdových
listov, výplatných pások, dokladov o vyplatení miezd, je zrejmé, že sa inšpektorát a inšpektor práce
vykonávajúci inšpekciu zaoberal podnetom navrhovateľa v celom jeho obsahu a vykonal inšpekciu práce
v súlade so zákonnými oprávneniami ako aj povinnosťami inšpektorátu a jeho inšpektorov.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že inšpektorát práce bol nečinný a neodpovedal na všetky podnety
dané mu navrhovateľom, súd má za to, že Inšpektorát práce Bratislava sa podnetmi ako aj
sťažnosťami zaoberal a na všetky odpovedal. V konaní bolo preukázané, že na podnet navrhovateľa
doručený inšpektorátu dňa 29.04.02013 inšpektorát navrhovateľovi riadne odpovedal v informácii o
podaní zo dňa 28.06.2013 č. 2792/2013-2.3, ktorá bola navrhovateľovi doručená dňa 09.07.2013,

na podnet navrhovateľa doručený inšpektorátu dňa 10.07.2013, inšpektorát odpovedal listom zo dňa
15.07.2013 doručenom navrhovateľovi dňa 17.07.2013, na žiadosť navrhovateľa doručenú inšpektorátu
dňa 11.07.2013, inšpektorát reagoval listom zo dňa 12.07.2013 a podľa žiadosti navrhovateľa túto
odstúpil Národnému inšpektorátu práce ako aj oznámením č. 4507/2013-2.3 doručenom navrhovateľovi
dňa 17.07.2013, na návrh navrhovateľa doručenom inšpektorátu práce dňa 16.07.2013 inšpektorát

reagoval listom zo dňa 7.11.2013 doručenom navrhovateľovi dňa 7.11.2013 a to na podnet navrhovateľa
doručený inšpektorátu dňa 10.9.2013, na návrh navrhovateľa doručený inšpektorátu dňa 22.10.2013
inšpektorát odpovedal navrhovateľovi listom zo dňa 22.10.2013. Z uvedeného je zrejmé, že Inšpektorát
práce Bratislava na všetky podnety a návrhy navrhovateľa odpovedal, pričom správne vyhodnocoval
podnety navrhovateľa podľa ich obsahu a nie podľa ich označenia navrhovateľom.

Súd nemal v konaní za preukázané, že pri vybavovaní podnetov navrhovateľa došlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Je v právomoci inšpektorátu práce ako aj v právomoci inšpektora práce postupovať
pri inšpekcii práce podľa § 2 ods. 1 písmeno a/ Zákona č. 125/2006 Z.z o inšpekcii práce a o zmene
a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a v rámci inšpekcie posudzovať obsah podnetov a získavať a vyhodnocovať dôkazy
a na základe nich robiť závery pri zistených skutočnostiach a podľa závažnosti zistených skutočností
je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním
určených.
Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa a tom, že Dohoda o urovnaní zo dňa 25.02.2014 o zaplatení

sumy 901,50 eur zamestnávateľom preukazuje porušenia povinnosti inšpektorátu vo veci konať a
preukazuje jeho nesprávny úradný postup, nakoľko úprava práv a povinností dohodou navrhovateľa so
zamestnávateľom alebo s akýmkoľvek iným subjektom nemá súvis s preukázaním nároku navrhovateľa
na nemajetkovú ujmu, nakoľko právne vzťahy, ktoré si navrhovateľ upravil v dohode o urovnaní so
zamestnávateľom nepreukazujú existenciu nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu ani vznik

nemajetkovej ujmy navrhovateľovi v dôsledku konania štátneho orgánu tak ako to popisuje navrhovateľ.

Súd poukazuje i na tú skutočnosť, že v prejednávanom prípade by navrhovateľ nemohol byť v konaní
o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešný a to z
dôvodu, že za daného skutkového stavu neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku

nemajetkovej ujmy a jej výšky.

V zmysle § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. sa môže poškodený domáhať i spravodlivého zadosťučinenia
predstavujúceho peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu). Náhrada nemajetkovej ujmy ako
to vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z. má zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením

občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia a
inú preukázateľnú a tiež preukázanú nemajetkovú ujmu.Základným predpokladom uplatnenia nemajetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda
skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že nastali
závažné následky v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení, pričom preukázanie závažnosti

následkov zaťažuje postihnutú fyzickú osobu.

Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením a to vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a
ak nie je možné uspokojiť ju inak, teda napraviť ju inými právnymi prostriedkami.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 16.000,- eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil
s odôvodnením, že stav, v ktorom sa navrhovateľ nachádza bol okrem iného aj stav, ktorý zasahoval
do jeho osobnej cti, ľudskej dôstojnosti, ktorý spočíval v tom, že jeho bývalý zamestnávateľ si z
neho urobil lacnú pracovnú silu, ktorú môže beztrestne vykorisťovať, súd konštatuje, že navrhovateľ
nepreukázal skutočnosti a to, že došlo k zásahu, ktorý bol neoprávnený a v dôsledku tohto zásahu

vznikli navrhovateľovi závažné následky v jeho súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení.
K požadovanej sume satisfakcie navrhovateľ uviedol, že je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že
ústavné práva vybraných občanov sú cenené mimoriadne vysoko čo sa dá preukázať súdnou praxou
a navrhovateľ pri odôvodňovaní výšky uplatňovanej nemajetkovej ujmy 16.000,- eur, poukazoval na
priznanú nemajetkovú ujmu v inom prípade týkajúcom sa inej osoby a iných právnych skutočností. Súd

môže priznať nemajetkovú ujmu, ktorá je viazaná výlučne na osobu , ktorá si ju nárokuje a vznikla v
súvislosti s okolnosťami, ktoré postihli práve túto osobu jej život, či súkromný alebo pracovný ako aj
prostredie, v ktorom žije a pracuje a aj jej spoločenské uplatnenie. Preto nie je možné odôvodňovať
priznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi skutočnosťami, ktoré sa udiali iným osobám v iných
prípadoch tak, ako to požaduje navrhovateľ.

Navrhovateľom označené konanie - údajný nesprávny úradný postup pri vybavovaní jeho sťažností zo
strany Inšpektorátu práce, podľa názoru súdu nemožno považovať bez ďalšieho, za konanie v dôsledku,
ktorého by navrhovateľovi prináležal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. V prejednávanom prípade
nedošlo k porušeniu práva navrhovateľa, navrhovateľ v priebehu konania ani nepreukázal, že v by

dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu mu bola spôsobená nemajetková ujma.
Priznanie zadosťučinenia v peniazoch predpokladá splnenie zákonom určených podmienok, t.j. ak
morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a neoprávneným zásahom
došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Sama
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky

zadosťučinenia v peniazoch Právne relevantná je taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej
súvislosti s neoprávneným zásahom.
Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda
skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah
do práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v

značnej miere a dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa.
Navrhovateľ v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy nepreukázal, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu došlo v značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v
spoločnosti. Navrhovateľ uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol
žiadne skutočnosti na preukázanie, že by vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany

Inšpektorátu práce Bratislava došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom živote a spoločenskom
uplatnení.

Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal a v priebehu konania ani neuviedol, že došlo k zhoršeniu
kvality jeho života, neopísal a nepreukázal, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo v

značnej miere k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.000 eur zamietol z dôvodu, že
navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, keď nepreukázal
rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v súvislosti s vytýkaným úradným postupom Inšpektorátu

práce Bratislava pri vybavovaní jeho podnetov a sťažností vzniknúť. V konaní nebolo preukázané, že by
navrhovateľovi v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková
ujma. Zo žiadnych navrhovateľom uvádzaných tvrdení nemožno vyvodiť, že v dôsledku vytýkanéhonesprávneho úradného postupu došlo v značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v
spoločnosti, a teda že by mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu.

Samotné tvrdenia navrhovateľa, že stav, v ktorom sa ocitol, keď chodil do práce a za prácu nedostával
plat v zmysle mzdových predpisov, je vykorisťovaním, a v dôsledku toho bolo s navrhovateľom
zaobchádzané kruto, neľudsky a ponižujúcim spôsobom, a že bol zdegradovaný na lacný pracovný
nástroj a okrádaný tým, že štátne orgány mu znemožnili rovnaké šance, keď inšpektorát práce jeho
vec neriešil, s opakovaným poukazovaním na to, že v minulosti iný občan podal na rovnakého

zamestnávateľa a tento podnet bol riešený a bola i uložená pokuta a ide o diskrimináciu navrhovateľa
ako aj poukazovaním na osoby ako JUDr. Harabin, JUDr. Fico, ktorých traumy z ochrany osobnosti
sa vyčísľujú na milióny korún a tvrdenie, že poníženie prežíva navrhovateľ rovnako a preto požaduje
nemajetkovú ujmu v sume 16.000,- eur a to bez akýchkoľvek iných skutočností, ktoré by priamo
v dôsledku navrhovateľom opísaného nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu preukazovali
vznik a existenciu závažnej ujmy na navrhovateľovom súkromnom alebo pracovnom živote a

spoločenskom uplatnení, nemôže zakladať navrhovateľovi nárok na uplatnenú nemajetkovú ujmu.
V zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková ujma
v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak a to len v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Bolo povinnosťou navrhovateľa, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na

zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať, že bola znížená dôstojnosť navrhovateľa a jeho vážnosť v
spoločnosti a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu
práv navrhovateľa. S ohľadom na obsah výpovede a tvrdení navrhovateľa, súd dospel k záveru, že
navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom vznik nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v priebehu konania navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedkov JUDr. Štefan
Harabin, JUDr. Róbert Fico, JUDr. Ján Richter a znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológia
z dôvodu preukázania výšky navrhovateľovej nemajetkovej ujmy.
Súd upustil od vykonania dokazovania navrhnutého navrhovateľom, nakoľko vykonanie tohto
dokazovania považoval za nadbytočné za stavu, keď navrhovateľ nepreukázal vznik nároku na ním

uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy, keď nepreukázal, že ním vytýkaným nesprávnym úradným
postupom mu ujma vznikla a aj s poukazom na to, že priznanie nároku na nemajetkovú ujmu je viazané
výlučne na osobu a okolnosti navrhovateľa a prípadné súdom priznané nemajetkové ujmy v iných
prípadoch sú pre toto konanie irelevantné a nepreukazujúce opodstatnenosť nároku navrhovateľa.
Súd tiež neprihliadal na navrhovateľom predložené dôkazy a to novinové články o tom, ako štátne

orgány postupujú pri výkone inšpekcie a ukladajú sankcie, ako aj novinové články o problematike
nevyplácania mzdy a príplatkov za nadčasy v práci, nakoľko sú tieto ako dôkazy právne irelevantné a
nemajú súvis s prejednávanou vecou.

Súd sumarizáciou vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal súčasné

splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti štátu za škodu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal nesprávny úradný postup, nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy a príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a nárokom na nemajetkovú
ujmu a preto návrh navrhovateľa zamietol.

So zreteľom na túto skutočnosť súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal nakoľko odporca si
náhradu trov konania neuplatnil.