Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713211016
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713211016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Košča a JUDr. Mareka Kohúta, v sporovej veci žalobcu: CWS-bocco Slovensko, s.r.o.,
Bojnická 10, 831 04 Bratislava, IČO: 31 411 045, právne zastúpeného: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.,
Nám. SNP 3, 917 02 Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: MANUL, s.r.o., Dostojevského
3622/12, 058 01 Poprad, IČO: 44 923 902, o zaplatenie sumy 1.690,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18Cb/8/2014-200 zo dňa 15.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok, okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.690,49 eur s 9,75
% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 23,52 eur od 19.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 880,40 eur od
26.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 786,57 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a napokon
priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému podľa § § 262 a § 255 ods.
1 CSP.

2. Žalobcom uplatnený sporný nárok z abonentnej zmluvy súd prvej inštancie posudzoval ako
obchodnoprávny v zmysle ustanovení § 15 ods. 1, 2, § 16 Obchodného zákonníka a v spojení s
§ 1 ods.2 Obchodného zákonníka v zmysle ustanovení § 544 ods. 1, 2, § 663, § 671 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že je opodstatnený. Vychádzajúc zo Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, sa okresný súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že v
danom prípade došlo medzi účastníkmi k platnému uzavretiu zmluvy, k preukázanému plneniu a tiež k
platnémuodstúpeniuodpredmetnejzmluvy.Nazákladetohovznikolžalobcovidôvodnýnároknaúhradu

faktúry č. 121123418 vo výške 23,52 eur z titulu nájomného za mesiac august 2012 a príslušnú zmluvnú
pokutu vo výške 880,40 eur, keďže žalovaný dodané zariadenie žalobcu nevrátil napriek výzve na ich
vrátenie. Tým, že žalovaný prijímal čiastočné plnenia vo forme vykonávania služieb a poskytnutého
servisu, vrátane dodania tovaru za obdobie do odstúpenia od zmluvy, nemôže tvrdiť, že nie je pasívne
legitimovanýaženedošlokuzavretiuzmluvyataktiežkjejukončeniuodstúpením.Zariadnepreukázanú
tiež okresný súd považuje zmluvnú pokutu vo výške 786,57 eur, uplatnenú faktúrou č. 131104263, za
tovar. Okresný súd sa nestotožnil so žalobcom uplatneným nárokom na úrok z omeškania v sadzbe 0,1

% denne, nakoľko úrok z omeškania vo výške 36,5 % ročne odporuje zásadám poctivého obchodného
styku. Priznal preto žalobcovi zákonný úrok za predmetné obdobie od jeho uplatnenia.3. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná spoločnosť písomným podaním zo dňa 4. júla 2017,
namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Navrhla zrušiť rozsudok a vrátiť vec okresnému súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolateľka vyslovila nesúhlas s tvrdeniami okresného súdu v rozsudku

s tým, že súd prehliadal osobu jedinej zákonnej konateľky a berie jej práva, ktoré jednoducho prideľuje
ľubovoľnému druhému občanovi krajiny a postačuje, aby uznala, že tento akt je zákonný na základe
prehlásenia žalobcu. Považuje tento stav za bezprávie a nebezpečný precedens. Súdny spor považuje
za vedený jednostranne, bez ohľadu na námietky právneho zástupcu žalovanej. Odvolateľka uviedla,
že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v koho

prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti.
Zistenieúplnéhoapresnéhostavuvecijezákladnýmpredpokladomzákonnostiasprávnostirozhodnutia
správneho orgánu. V danom prípade sudkyni ušla reálna skutočnosť, že ona je jediným konateľom
firmy a zamenila to za fikciu. Určila za konateľa náhradníka, ktorý môže v plnom rozsahu uzatvárať a
podpisovateľ bez vedomia konateľky dokumenty jej firmy. Naďalej poukazuje na skutočnosť, že podpis
na zmluve nie je jej podpisom, že zmluvu so žalobcom nepodpísala ona ako konateľka spoločnosti.

Svedok na pojednávaní potvrdil, že zmluvu podpísal, čo súd neberie do úvahy a nepokladá zmluvu
za nezákonnú. Z formálno-právneho hľadiska zmluva nikdy nebola podpísaná štatutárnym zástupcom
žalovaného, štatutárny zástupca o zmluve nemá vedomosť a necíti sa byť ňou nijako viazaný. Za
preukázané považuje, že na uzatvorenie takejto zmluvy ani nikoho nesplnomocnila a zmluva preto
nemôže byť platná. Odvolateľka tiež namietla splnomocnenie zamestnanca žalobcu na uzavretie takejto

zmluvy. Odvolateľka tvrdí, že pri uzatváraní zmlúv je ustálená podnikateľská prax, založená na tom,
že pred uzatvorením zmlúv je povinnosťou každej spoločnosti a tretej strany zistiť dostupné údaje o
partnerovi, aby v budúcnosti predišli podobným problémom. Vyjadrenie žalobcu v písomnom podaní
zo dňa 22.10.2013 o inom konaní za spoločnosť, vzhľadom na existujúcu platnú právnu úpravu v
Obchodnom zákonníku, nie je prípustná. Napokon odvolateľka konštatoval, že nikdy nebola v žiadnom

kontakte so žalobcom a preto nie je možné vo vzťahu k nej, resp. k jej spoločnosti uplatňovať sankcie v
zmysle neplatne uzatvorenej zmluvy. Žalobca si uplatňuje nárok zle a mal sa žalobou domáhať vrátenia
veci a preskúmať ako to, že došlo k podpísaniu zmluvy. Žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by už neboli v
konaní vypovedané, odvolateľka neuviedla.

4. K odvolaniu žalovanej sa písomným podaním zo dňa 14.8.2017 vyjadril žalobca, ktorý považuje
rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec
správne právne posúdil. Žiadna skutočnosť nebráni tomu, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalobca odmieta tvrdenia žalovaného v odvolaní, nakoľko v konaní
a rozhodnutí špecifikovaná právna úprava, predstavujúca zákonné splnomocnenie tretej osoby konať

za spoločnosť, je legitímnou právnou úpravou konania osôb za spoločnosť . Súd prvej inštancie vec
správne právne posúdil a stotožnil sa s tvrdeniami žalobcu, že predmetná zmluva bola uzavretá platne,
v dôsledku čoho bola i samotná žaloba dôvodná a opodstatnená. Konanie za spoločnosť sa podľa
žalobcu v praxi realizuje v minimálne dvoch úrovniach a to formou konania menom spoločnosti priamo
osobne s konateľom spoločnosti a to skôr pri dôležitých úkonoch spoločnosti a konanie za spoločnosť

osobou v prevádzke pri úkonoch vykonávaných napríklad zamestnancom v prevádzkarmi, ktorý sa o
prevádzkareň stará. V zmysle argumentácie žalovaného by ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka
stratilo opodstatnenie, keďže by sa nedalo v praxi aplikovať. Tvrdenia žalovaného tak považuje žalobca
za nemajúce oporu v zákonných ustanoveniach, v ustálenej súdnej praxi a rovnako nemajúce oporu
v bežnej podnikateľskej praxi. Osoby v prevádzkach dennodenne konajú za spoločnosť a tretie osoby

nie sú povinné pre úkonom kontrolovať výpisy z obchodného registra. Naopak, je vo vlastnom záujme
spoločnosti kontrolovať úkony osôb v ich prevádzke a predchádzať tak prípadným problémom. Ak
činnosť v prevádzke nevykonáva osobne štatutár, ale vykonáva ju prostredníctvom iných osôb, uplatňuje
sa ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka a nastáva aj prípadná fikcia zastúpenia podľa ustanovenia
§ 16 Obchodného zákonníka. Obchodný zástupca žalobcu postupoval v danom prípade štandardne

a nijako nepochybil. Vzhľadom na správanie sa jedinej osoby v prevádzke nemal najmenší dôvod
pochybovať o jeho oprávnení konať za žalovaného, nieto ešte výslovne vedieť o tom, že by bol osobou
neoprávnenou konať za žalovaného tak ako to tvrdí v odvolaní. Žalovaný dohodnuté služby prijímal,
celkom 5-krát a vyplácal, čo preukázal nielen dokladmi ale aj výpoveďou. Doklady si žalovaný v
účtovníctve riadne evidoval a náklady odpisoval. Po celý čas prijímania služieb a preberania dokladov,

konateľka spoločnosti nemala nikdy žiadne výhrady, nebránila sa plneniu zo zmluvy a žalobcu v tejto veci
nekontaktovala. Žalovaná v nadväznosti na jej interpretáciu ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka
sa vôbec nevysporiadala a vôbec nepreukázala, že žalobca mohol objektívne vedieť, že osoba konajúca
s prevádzke na to nebola oprávnená. Odvolací návrh žalobca považuje za absolútne nezrozumiteľný,neurčitý a nie je z neho možné abstrahovať, aký výsledok odvolacieho konania žalovaný požaduje.
Žalobca preto požiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd prejednal spor v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia podľa § 380 ods. 1, § 385 CSP bez nariadenia pojednávania s tým, že odvolací súd je
odvolacími dôvodmi viazaný. Odvolací súd vyslovuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pričom sa v danom prípade v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP). Na

zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalej uvádza:

6. Podľa § 15 ods.1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

7. Podľa § 15 ods.2 Obchodného zákonníka ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa

odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia
nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

8. V zmysle citovaného ustanovenia, je potrebné vychádzať z predpokladu, že osoba, ktorá koná za
podnikateľa, v tomto prípade štatutárny orgán spoločnosti, t.j. vykonáva obvyklé činnosti spojené s

činnosťouprevádzky,musíbyťtoutočinnosťoupoverená.Nemusíísťpritomozamestnancaspoločnosti,
ktorý by mal výkon takejto činnosti uvedený príkladne v náplni práce. Zároveň pre toto poverenie
nevyžaduje zákon konkrétnu formu a rozhodujúci je tak skutočný stav.

9. Odvolací súd považuje v konaní za preukázané, že konateľka žalovanej spoločnosti poverila

prevádzkovaním podniku, ku ktorému sa viaže dodávka služieb a tovaru v predmetnom spore -
internetovej kaviarne O. S., ktorý mal možnosť vstupu do prevádzky, disponoval pečiatkou žalovanej
obchodnej spoločnosti, vykonával starostlivosť o bežný chod prevádzky a v relevantnom čase aj obsluhu
tam prevádzkovaných služieb, prijímal a vyplácal dodávané tovary, prijímal účtovné doklady, čo napokon
potvrdila aj konateľka žalovaného subjektu. Robil tak bez udeleného písomného splnomocnenia na

žiaden z takýchto úkonov. Žalobca na základe takto nastolenej praxe nemal dôvod pochybovať o tom,
že koná s kompetentnou osobu, pričom vo vzájomnom obchodnom vzťahu nešlo o činnosť, ktorú by
nebolo možné klasifikovať ako obvyklú, potrebnú pri zabezpečovaní chodu prevádzky žalovanej.

10. Ďalej odvolací súd, reagujúc na odvolacie dôvody žalovanej, poukazuje na ustanovenie § 185 CSP a

skutočnosť, že pri zisťovaní objektívnych skutočností v spore súd vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli
účastníci v konaní, pričom dokazovanie je ohraničené sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania
v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností tak zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky a ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Žalovaná v konaní

nepreukázala, že by žalobca o ňou tvrdenej neúplnej kompetencii prevádzkovateľa internetovej kaviarne
túto prevádzkovať vedel, resp. mohol vedieť. Nepreukázala tiež, že by nešlo o obvyklú prax hoci v
súvislosti s inými jej obchodnými partnermi v takomto prípade.

11. Argumentácia žalovanej, týkajúca sa skutočnosti, že dotknutá zmluva medzi žalobcom a jej

spoločnosťou, nebola podpísaná osobne konateľkou, tak vzhľadom na jej charakter a účel v zmysle
zákonných ustanovení nie je relevantná.

12. V danom prípade došlo medzi účastníkmi k platnému uzavretiu zmluvy zo dňa 12.12.2011 v zmysle
Obchodnéhozákonníka,ktorejpredmetombolprenájomzariadeníprejednotlivéslužby,vrátaneservisu.

Preukázane došlo k plneniu v zmysle zmluvy a tiež k platnému odstúpeniu od predmetnej zmluvy. Súd
tak uznal uplatnený nárok žalobcu v plnej výške Na základe toho vznikol žalobcovi dôvodný nárok na
úhradu faktúry č. 121123418 vo výške 23,52 eur z titulu nájomného za mesiac august 2012, príslušnú
zmluvnú pokutu vo výške 880,40 eur. Dôvodná je ďalej zmluvná pokuta vo výške 786,57 eur, uplatnená
faktúrou č. 131104263, za tovar, riadne odobratý.

13. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
odvolaním napadnutej časti vo výroku o priznaní plnenia žalobcovi na ťarchu žalovaného (§ 387 CSP).Rozhodnutie o zamietnutí nároku vo zvyšnej časti odvolaním napadnuté nebolo, preto nadobudlo
právoplatnosť a nebolo prekúmavané odvolacím súdom.

14. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 2 CSP. V celom rozsahu úspešný žalobca má právo na náhradu 100 % preukázaných trov.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).