Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9Csp/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717200168
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1717200168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa č. 10, Bratislava, proti žalovanej: B. Ž., bytom
v Č., Y. Č.. XX, o zaplatenie 703,94 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 316,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 316,51 eur ročne od 23.08.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 45%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2017 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 703,94
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že so žalovanou
uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle ktorej žalobca umožnil žalovanej prístup k

mobilnej telefónnej sieti za súčasného dodržiavania dohodnutých zmluvných podmienok. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných žalobcom,
čím porušila zmluvné povinnosti. Nedoplatok za poskytované služby tak predstavuje sumu 316,51 eur.
Suma 387,43 eur je náhrada škody vzniknutá žalobcovi z dôvodu odstúpenia od zmluvy so žalovanou.

2. Žalovaná sa k obsahu žaloby písomne nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.

4. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
5. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti

6. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( §51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.7. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou )

8. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

10. V konaní mal súd za preukázané, že žalobca je ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro vložka č. 27882/B, uzavrel so žalovanou ako spotrebiteľom
Zmluvy pripojení u o pripojení zo dňa 11.03.2010 spolu s ich dodatkami. Zmluva o pripojení, vrátane
dodatkov bola uzavretá formou tlačiva vopred typizovaného, kde jednotlivé ustanovenia o právach

a povinnostiach záujemcu/spotrebiteľa, boli formulované výlučne dodávateľom služby, bez možnosti
spotrebiteľaakokoľvekichpripomienkamimeniť.Spotrebiteľmaltakmožnosťzmluvuakocelokuzavrieť,
alebo ju ako celok odmietnuť. Predmetnými zmluvami sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému
služby mobilnej siete, vrátane aktivácie SIM karty a žalovaný sa zaviazal včas a riadne uhrádzať faktúry
vystavené odporcom za poskytovanie služieb, s viazanosťou 24 mesiacov.

11. Podľa listinných dôkazov predložených v spore, žalovaná neuhradila faktúry za hovorné riadne a
včas, čím sa dostala do omeškania s platbou celkovej sumy 316,51 eur za obdobie roka 2014-2015,
za ktoré vystavil žalobca faktúry. Žalobcovi súd priznal i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5,05% odo dňa 23.08.2015 t.j. odo dňa po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie podľa Pokusu

o pokonávku, do zaplatenia, s poukazom na to, že záväzok žalovanej nebol splnený riadne s včas, to
znamená v čase jeho splatnosti.

12. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný

tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,
čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

13. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné,
hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( §
53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných
podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu

možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať,resp.pochopiťichobsah.Idetedaozákonnýzákazpoužívanianeprijateľnýchpodmienok,ktoré
vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné
zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

14. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá

členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.".

15.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadnepochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
"Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a abyzmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného

poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel,
na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za
každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom

akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza
Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

16. Súd s poukazom na vyššie uvedú judikatúru, mal za nedôvodnú tú časť žaloby, ktorou sa žalobca

domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 387,43 eur. Náhrada škody vyčíslená ako rozdiel medzi
skutočnou cenou mobilných zariadení a cenou predajnou, nie je škodou, ktorá reálne žalobcovi vznikla.
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha z dôvodu
porušenia povinnosti žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

17. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia

iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník nedefinuje pojem
skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí.

18. Podľa tvrdenia žalobcu škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu

nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilné telefóny
zanižšiuakoskutočnúcenu.Účelsledovanýžalobcombolomožnédosiahnuťinýmspôsobom(napríklad
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu mobilného telefónu tak nie
je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom
a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu deklarovaný prehodnotením

jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu.

19. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého

predpokladu, a to protiprávny úkon žalovanej. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov a tak porušil jednu zo
zmluvných povinností.20.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSPavzhľadomnaibačiastočnýúspechžalobcu
v konaní vyslovil, že mu priznáva náhradu trov konania v rozsahu 45%, čo zodpovedá miere úspechu
žalobcu v konaní.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.