Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/153/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311228870
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2311228870.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci

navrhovateľky: B. Š., nar. X.X.XXXX, bytom X., W. XXXX, zast. advokátkou Mgr. Dianou Šiagyovou,
so sídlom Šaľa, Jánošíkova č. 2, proti odporcovi: U. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X., X. P. XXXX, zast.
advokátom JUDr. Vojtechom Zuzákom, so sídlom Galanta, Mierové nám. č. 4, o zaplatenie 4 847,36
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 4 847,36 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 9.6.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 909,43 Eur k rukám
jeho právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.12.2011 žiadala, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy vo výške 3 960,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z

dlžnej sumy od podania návrhu až do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia a zároveň žiadala
priznať aj náhradu trov predmetného konania. Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Š., katastrálny odbor vedených na LV č. XXXX,
katastrálne územie X. a to rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, pozemok parc. č. XXXX/
XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 420 m2 a pozemok parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 180
m2. Navrhovateľka vyššie špecifikované nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v
celosti až po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov rozsudkom tunajšieho súdu sp.

zn. l6C 19/2010 v spojitosti s rozsudkom KS Trnava sp. zn. 10Co 19/2010 odo dňa 19.11.2010. Odporca
uvedené nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu, a to aj napriek viacerým výzvam na vypratanie
nehnuteľností. Navrhovateľka taktiež odporcovi zrušila v predmetnej nehnuteľnosti miesto trvalého
pobytu, jeho trvalý pobyt a adresa na doručovanie je v súčasnosti vedená na Obci X.. Podľa vedomosti
navrhovateľky mal byť odporcovi pridelený z obce byt, a taktiež je podielovým spoluvlastníkom na inej
nehnuteľnosti v k.ú. X., možnosť bývania teda má. Navrhovateľka tejto súvislosti taktiež podala návrh na
vypratanie ako aj podnet na trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania

domovej slobody, konanie je vedené na OO PZ Šaľa sp. zn. Č.:E.-XXX/SA-X.-XXXX. Na
účely výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia sa odporcu, spočívajúce v jeho majetkovom prospechu,
ktorý získal užívaním nehnuteľností bez právneho titulu, a teda bez vynaloženia peňažných prostriedkov
obvyklých na platenie obvyklého nájmu za užívanie, navrhovateľka žiada do konania pribrať znalca naúčely určenia nevyhnutného užívania pozemkov vrátane prístupu a cestných komunikácií k stavbám
vo vlastníctve odporcu a na účely výkonu podnikateľskej aktivity ako aj určenia výšky obvyklého nájmu
takto zisteného rozsahu užívania pozemkov.

Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 15C/153/2011-28 zo dňa 22.10.2012, voči ktorému však
odporca podal včas a s odôvodnením. Tým došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu zo zákona
a súd vo veci nariadil pojednávanie. Odporca v podanom odpore uviedol, že predmetné nehnuteľnosti
užíval do 1.5.2012 kedy sa odsťahoval. Skôr sa odsťahovať nemohol, pretože nový byt si kúpil až v máji

2011. Tento byt bol však v dezolátnom stave, nebol užívateľný a navrhovateľ ho musel dať
do poriadku. Na rekonštrukciu tohto bytu však nemal dostatočné finančné prostriedky, čo
v plnom rozsahu zavinila navrhovateľka. Ona bola totiž zaviazaná rozhodnutiami uvedenými v podanom
návrhu vyrovnať protihodnotu jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dobrovoľne
však tak neurobila a odporca sa svojho nároku musel domáhať prostredníctvom súdneho exekútora,
ktorý mu poslednú splátku zaslal až 10.5.2012. Keby mu navrhovateľka celú sumu riadne uhradila,

mal by dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa mohol z rodinného domu vysťahovať urýchlene.
Odporca súčasne poukázal nato, že počas celého obdobia riadne platil všetky výdavky spojené s
užívaním nehnuteľnosti, napriek tomu, že užíval iba jednu izbu a kúpeľňu. Z podaného návrhu nie je
možné zistiť ako a na základe čoho navrhovateľka dospela k výške požadovanej sumy. Preto odpor
považuje za dôvodný a v konečnom dôsledku návrh žiada zamietnuť.

Právna zástupkyňa navrhovateľky pred súdom uviedla, že po právoplatnosti súdneho rozhodnutia,
ktorým bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov a na základe ktorého nadobudla
vlastníctvo k nehnuteľnosti navrhovateľka, odporca už nebol oprávnený nehnuteľnosť užívať. Aj napriek
tomu ju však do júna 2012 užíval, pričom musel vedieť a aj vedel, že na jej užívanie nemá právny nárok.

Odporca mal možnosť riešiť svoje bývanie o čom svedčí aj skutočnosť, že v novembri
2011 došlo z jeho strany k odkúpeniu družstevného bytu. Argumentáciu odporcu, že nehnuteľnosť užíval
bez právneho titulu z dôvodu, že navrhovateľka mu nevyplatila vyrovnanie z titulu
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, považuje právna zástupkyňa navrhovateľky za účelovú,
nakoľko 90 % uvedenej náhrady bolo navrhovateľkou vyplatených v stanovenej lehote. Zvyšnú časť

navrhovateľka nevyplatila z dôvodu, že sa domnievala, že jej patrí aj náhrad trov konania, pričom
o trovách v tom čase ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Po právoplatnosti rozhodnutia o trovách
konania bolo navrhovateľkou vyplatených aj zvyšných 10 %. Taktiež poukázala na rozhodnutie, ktorým
bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, ktoré neobsahovalo podmienku že odporca
nehnuteľnosť môže užívať až do úplného vyplatenia náhrady. Má za to, že na základe týchto skutočností

sa odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil a to tým, že užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve
navrhovateľky bez právneho titulu. Súčasne právny zástupkyňa navrhovateľky poukázala aj na to, že
konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov z dôvodov na strane odporcu trvalo
5 rokov a konanie o opravnom prostriedku, ktorý odporca podal trvalo ďalší rok. Navrhovateľka má teda
za to, že ide o dostatočné obdobie, kedy odporca mohol riešiť svoju bytovú otázku. Sama navrhovateľka

musela nehnuteľnosť opustiť a bývať v rodičovskom dome, nakoľko spolužitie s odporcom nebolo
možné. Výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú si navrhovateľka v konaní uplatňuje bola stanovená na
základe telefonických dopytov na realitné kancelárie v Meste Š., ktorými bolo zistené, že nehnuteľnosť s
výmerou akú má nehnuteľnosť, ktorú odporca užíval bez právneho titulu, bolo možné v danom časovom
období prenajať I sumu v rozmedzí 300,- Eur až 400,- Eur, pričom však konkrétnu výšku bezdôvodného

obohatenia bude nutné stanoviť na základe vykonaného znaleckého dokazovania.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní pred súdom uviedol, že celý stav z ich pohľadu zavinila sama
navrhovateľka, nakoľko si neprípustným spôsobom vysvetľuje otázku vzájomných práv účastníkov. Do
pozornosti navrhovateľka dal, že v prípade vzájomných práv nie je možné iba vymáhať plnenie v jej

prospech, ale je potrebné si plniť aj svoje povinnosti. Taktiež má za to, že aj na strane navrhovateľky
mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko finančné prostriedky ktorými disponovala a
mala ich vyplatiť odporcovi mala k dispozícii, mohla ich investovať a brať z nich pôžitky. Má za to, že
uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi, a preto ho žiada ako nedôvodný zamietnuť.

Odporcapredsúdomkcelejzáležitostidoplnil,ženavrhovateľkanajehoosobupodalataktiežajnávrhna
vypratanie nehnuteľnosti, pričom rozhodnutím súdu mu užívacie práva k nehnuteľnosti boli ponechané.
Poukázal aj na to, že od roku 2004 všetky náklady spojené s užívaním uhrádzal on. Má za
to, že nárok je v rozpore so zákonom a z tohto dôvodu ho žiada zamietnuť.Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.4.2013 odporca doplnil ešte svoje vyjadrenie
v danej veci, pričom opätovne poukázal na to, že po vyporiadaní bezpodielové spoluvlastníctva,

ktoré sa skončilo tak, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa stala navrhovateľka,
bola táto súčasne zaviazaná k zaplateniu protihodnoty v sume 20 135,53 Eur, a to v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končilo. Uvedenú povinnosť si však navrhovateľka
nesplnila, pričom odporca musel danú záležitosť riešiť prostredníctvom súdneho exekútora. V konaní o
vypratanie nehnuteľností bol prijatý zmier, ktorý bol v plnom rozsahu dodržaný zúčastnenými stranami

a to tým, že dlžná suma bola vyplatená a odporca sa z nehnuteľnosti vysťahoval.

Konanie o vypratanie nehnuteľnosti bolo medzi účastníkmi vedené pred tunajším súdom pod sp. zn.
23C 323/2011.

V priebehu konania súd uznesením č.k. 15C/153/2011-69 zo dňa 4.10.2013 nariadil vo veci znalecké

dokazovanie, ktorého predmetom bolo určiť hodnotu nájmu nehnuteľností, ktoré užíval odporca, a to
v období od mesiaca november 2010 až ku dňu vypracovania znaleckého posudku, t.j. určiť cenu za
ktorú bolo možné špecifikované nehnuteľnosti v uvedenom mieste a čase prenajať, resp. prenechať do
odplatného užívania tretím osobám.

Na základe vypracovaného znaleckého posudku dňa 17.7.2015 navrhovateľka zaslala súd úpravu petitu
podaného návrhu, pričom v zmysle zaslanej úpravy žiadala, aby odporca bol zaviazaný k povinnosti
zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 4 847,36 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa
1.12.2011 až do úplného zaplatenia. Vychádzala pri tom, z výsledkov znaleckého posudku č. 3/2015
zo dňa 23.4.2015, ktorý bol vypracovaný znalcom G.. C. E., s obsahom ktorého súhlasila. Vyššie

uvedená suma pritom pozostávala z nájomného za sporné obdobie od 20.11.2010 (deň po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva) do 09.06.2012 (do
vypratania domu zo strany odporcu), ktoré nájomné pozostáva z nasledovných položiek:

nájom od 20.11.2010 do 31.12.2010 327,05 Eur;

nájom od 01.01.2011 do 31.12.2011 3 124,76 Eur;
nájom od 01.01.2012 do 09.06.2012 1 395,55 Eur.

O zmene petitu podaného návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 15C/153/2011-193 zo dňa 26.10.2015.

Súd okrem vyššie uvedených výpovedí a vyjadrení vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a to: výpis z LV č. XXXX, výzva na vypratanie nehnuteľnosti, výzva na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia,listinnýdôkazoukončeníexekúcievprospechodporcu,spistunajšiehosúdu
sp. zn. 16C/9/2006 (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov) a sp. zn. 23C/323/2011

(vypratanienehnuteľnosti),Kúpnazmluvač.XXXXXXXXXzodňa28.9.2011predmetomktorejbolakúpa
družstevného bytu odporcom, Znalecký posudok č. 3/2015 zo dňa 23.4.2015 vypracovaný znalcom G..
C.O. E., Rozhodnutie Obvodného úradu Š. zo dňa 17.9.2012, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim
spisovým materiálom a zistil tento právny a skutkový stav veci:

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že nárok navrhovateľky uplatnený v tomto konaní
je v časti uplatnenej istiny z titulu bezdôvodného obohatenia daný. V konaní bolo preukázané, že
navrhovateľka sa na základe rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 16C 9/2006 - 315 zo dňa
18.11.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave 10Co 19/2010 - 343 zo dňa 22.09.2010,ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 19.10.2010 stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných Okresným
úradom Š., katastrálny odbor vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie X. a to rodinný dom súp. č.
XXXX na parc. č. XXXX/XX, pozemok parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 420 m2 a

pozemok parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 180 m2. Uvedené nehnuteľnosti však aj napriek vyššie
uvedeným rozsudkom užíval výhradne odporca. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné.

Súd sa v danom prípade zaoberal aj obranou odporcu, ktorý tvrdil, že nehnuteľnosť aj napriek tomu, že
bolaprikázanádovýlučnéhovlastníctvanavrhovateľkypoprávoplatnostisúdnychrozhodnutínevypratal,

pretože mu navrhovateľka nevyplatila celú čiastku tak, ako jej to bolo uložené rozsudku Okresného súdu
Galanta sp. zn. 16C 9/2006 - 315 zo dňa 18.11.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
10Co 19/2010 - 343 zo dňa 22.09.2010. Nevyplatená čiastka predstavovala sumu 2 876,35 Eur. Z tohto
dôvodu nemohol odporca podľa jeho tvrdenia vyriešiť svoju bytovú situáciu, pretože tieto prostriedky
potreboval na investíciu do bytu, ktorý nadobudol.

Z takouto obranou odporcu sa súd nemohol stotožniť, pretože z výroku rozsudku Okresného súdu
Galanta sp. zn. 16C 9/2006 - 315 zo dňa 18.11.2009 nevyplýva, že vzájomné plnenia účastníkov z titulu
vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva sú vzájomne podmienené. Z uvedeného rozsudku
vyplýva, že navrhovateľka mala povinnosť vyplatiť súdom stanovenú sumu odporcovi v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Ak tak navrhovateľka nekonala mal odporca možnosť navrhnúť výkon

tohto rozhodnutia a nie odoprieť vypratanie nehnuteľností, ktorých vlastníčkou sa stala navrhovateľka.
Odporca týmto konaním spôsobil, že užíval nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky bez
právneho titulu. Užívacím právnym titulom v tomto prípade nebolo ani súdne rozhodnutie, z ktorého
nevyplývalo, žeby sa navrhovateľka stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti až po zaplatení celej
čiastky 20 135,35 Eur a ktoré by odporcovi až do doby úplneho zaplatenia umožňovalo nehnuteľnosť

užívať. Rovnako užívací titul nevyplýval odporcovi ani zo zákona, pretože koncepcia zádržného práva
podľa § 151s a nasl. Občianskeho zákonníka nie je aplikovateľná v prípade nehnuteľností. Z uvedeného
teda vyplýva, že odporca aj napriek prezentovanej obrane užíval nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky bez právneho titulu v období od 20.11.2010 do 09.06.2012. Koniec tohto obdobia stanovil
súd, aj napriek spočiatku rozporným tvrdeniam účastníkov na deň 09.06.2012, kedy došlo k odovzdaniu

kľúčov od rodinného domu navrhovateľke. Tento dátum vyplýva z Rozhodnutia Obvodného úradu Š.
zo dňa 17.9.2012, z ktorého vyplýva tvrdenie samotného odporcu, že v uvedený deň odovzdal kľúče
navrhovateľke.

Čo sa týka obrany odporcu spočívajúcej v poukazovaní na obsah súdneho zmieru, ktorý účastníci

uzavreli v rámci konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 23C/323/2011 vo veci vypratania
nehnuteľnosti, považuje súd za potrebné poukázať na to, že uvedené konanie bolo ukončené
súdom schváleným zmierom, bez vykonania dokazovania. Aj keď v zmieri je vypratanie nehnuteľnosti
podmienené zaplatením zvyšku sumy navrhovateľkou je súd toho názoru, že táto skutočnosť nemôže
zakladaťužívacieprávoodporcuknehnuteľnostiam.Zmierjesvojoupovahousícesúdnymrozhodnutím,

avšak ako osobitná forma súdneho rozhodnutia je založený na vzájomnej dohode strán, kde samotná
rozhodovacia činnosť súdu je obmedzená na posudzovanie iba podmienok na uzavretie takejto dohody
a jej následné schválenie. Z obsahu výroku zmieru pritom podľa názoru nie je možné dovodiť, že v jeho
dôsledku došlo k vzniku užívacieho práva odporcu.

Z uvedených skutočností súdu vyplynul jednoznačný záver, že odporca sa na úkor navrhovateľky
bezdôvodne obohatil, pretože bez právneho titulu užíval jej nehnuteľnosti. Bezdôvodné obohatenie
pritom podľa názoru súdu nespočíva iba v tom, že sa majetok osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila v
jeho dôsledku zväčší, ale aj v tom, že ak by sa postupovalo podľa práva a zákona muselo by dôjsť k
zmenšeniu majetku bezdôvodne sa obohacujúcej osoby. Čiže inými slovami v tomto prípade by odporca

zo svojho majetku musel vynaložiť finančné prostriedky keby chcel na právnom základe užívať obdobnú
nehnuteľnosťaaktakneurobilnedošloknevyhnutnémuzmenšeniujehomajetku,čojepotrebnéposúdiť
ako vznik bezdôvodného obohatenia.

Výšku bezdôvodného obohatenia pritom súd považuje za nepochybne stanovenú Znaleckým posudkom

č. 3/2015 zo dňa 23.4.2015 vypracovaným znalcom G.. C. E.. V zmysle uvedeného znaleckého posudku
tak predstavuje výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 20.11.2010, deň po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do 09.06.2012, do vypratania
domu zo strany odporcu v celkovej výške 4 847,36 Eur. K uvedenému je potrebné taktiež uviesť,že odporca v konaní neprodukoval dôkazy, ktorými by spochybnil objektívnosť a vierohodnosť zistení
znalca.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľaods.2cit.ustanovenia,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (platného a účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013),
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Uplatnený úrok z omeškania súd navrhovateľke priznal v zákonnej výške od 09.06.2012 teda odo
dňa, kedy bolo možné presne stanoviť výšku bezdôvodného obohatenia. K uvedenému dňu nastúpila
povinnosť odporcu nadobudnuté bezdôvodné obohatenia odporkyni vydať. V zvyšnej časti uplatnených
úrokov z omeškania súd návrh zamietol, pretože pred dňom 09.06.2012 nemohla byť odporcovi známa

celková výška bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 142
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Navrhovateľka mala v predmetnom

súdnomkonaníneúspechvčasti,ktorúsúdpovažovalzanepatrnú,pretojejnáhradutrovkonaniapriznal
v plnom rozsahu. Súd navrhovateľke náhradu trov konania priznal v celkovej výške 909,43 Eur, pričom
tieto pozostávajú z náhrady súdneho poplatku zaplateného navrhovateľkou za návrh na začatie konania
vo výške 50,- Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 859,43 Eur spočívajúcich v piatich
úkonoch právnej služby, z ktorých prevzatie a príprava veci, spísanie návrhu na začatie konania a účasť

na pojednávaní dňa 9.4.2013 má tarifnú hodnotu á 141,09 Eur (tarifná hodnota je počítaná z istiny, ktorá
bola predmetom konania v čase keď bol úkon robený, t.j. z istiny vo výške 3 960,- Eur) a úkon účasť
na pojednávaní dňa 21.4.2016, vyjadrenie sa k znaleckému posudku a spísanie zmeny petitu podaného
návrhu, každý úkon á 170,97 Eur, 2 × režijný paušál za rok 2011 á 7,41 Eur, 1 × režijný paušál za rok
2013 á 7,81 Eur, 1 × režijný paušál za rok 2015 á 8,39 Eur, 1 × režijný paušál za rok 2016

á 8,58 Eur, z náhrady za stratu času stráveného na pojednávaní konanom dňa 9.4.2013 o rozsahu 1
hod = 2 pol hodiny (jedna polhodina á 13,01 Eur) = 26,02 Eur a na pojednávaní
konanom dňa 21.4.2016 o rozsahu 1 hod = 2 pol hodiny (jedna polhodina á 14,30 Eur) = 28,60 Eur, t.j.
trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 859,43 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

- namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre
ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.