Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204728
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816204728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Q.H.L. E.L., S.. X.X.XXXX, M.
J. XX, U. Z., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok,
právne zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia
93, Poprad, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.2.2017 č.k. 4C 174/2016-54
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi finančné
zadosťučinenie v sume 300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 300 eur od
22.9.2016 do zaplatenia. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca si v konaní vedenom

na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9C 69/2013 úspešne uplatnil svoje právo ako
spotrebiteľ, keď sa domáhal určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky. V uvedenom konaní bolo
vyslovené, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v súlade s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

3. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa sa
poukázalo na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.6.2013,

vydaného vo veci 4Obdo/45/2012, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem
spotrebiteľa“.

4. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života.

5. Žalobcovi ako spotrebiteľovi bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak žalovaný podá voči nemu žalobu u jedného z vopred vybraných rozhodcovských
súdov, čím reálne došlo k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa. Žalobca sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnuochranu. Bola mu tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých by sa
domáhal svojich práv dodávateľ v rozhodcovskom konaní. Zmluvná podmienka, ktorú súd vyhlásil za
neplatnú, nútila žalobcu ako spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím ho

nútila vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch
ak bude vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich
práv žalobou podanou u ním vybratého rozhodcovského súdu. Takéto dojednanie spôsobovalo značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami sporu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, čím
žalobcovi privodzovalo stav právnej neistoty.

6. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, tento bol bezdôvodne vystavený psychickému vypätiu zo strany
žalovaného, najmä vzhľadom na jeho praktiky, spôsoby vymáhania zaplatenia pohľadávky z úverovej
zmluvy, najmä osobné návštevy osôb poverených žalovaným, a tiež v nemalej miere aj tým, že samotný
žalobca musel na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich
spotrebiteľských práv.

7. Samotné súdne konanie, ktoré bolo v danej situácii jedinou možnosťou žalobcu, je náramne
stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi sa vychádzalo najmä z porušenia práv žalobcu ako
spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa, ktorým zásahom bolo

odňatie ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ďalej z dĺžky trvania závadného
stavu, nakoľko žalobca podpísal úverovú zmluvu s neplatnou rozhodcovskou doložkou dňa 20.1.2008,
pričom rozsudok určujúci neplatnosť rozhodcovskej doložky sa stal právoplatným až dňom 14.1.2016,
teda po 8 rokoch od podpisu zmluvy.

8. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom
a spoločenskom živote žalobcu sa právny základ nároku na finančné zadosťučinenie považoval za plne
dôvodný, pričom za primerané finančné zadosťučinenie sa považovala žalobcom žiadaná suma 300
eur, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný žalovaný. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy
žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku

konania žalovaného trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ
finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla. Zákon
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie nie
v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv
spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom spotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.

9. Predpokladom pre priznanie nároku podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je skutočnosť,
že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nielen podľa
zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa 5. hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, Zákona o
spotrebiteľských úveroch, prípadne ďalších predpisov.

10. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne
preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného
zadosťučinenia, ale pri tomto rozhodovaní sa zohľadňujú viaceré kritériá, ako sú intenzita a časové
obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčná a sankčná funkcia zadosťučinenia a

podobne.

11. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky, alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za

samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok
je v zadosťučinení obsiahnutý.

12. Už samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma
mohla vzniknúť je jedným z predpokladov na priznanie primeraného zadosťučinenia podľa ust. § 3

ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. Spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej
neistoty, prípade uvádzať iné skutočnosti týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie už
bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľje oprávnený uplatniť si nárok na primerané finančné zadosťučinenie samostatnou žalobou na súde tak,
ako to žalobca urobil v prejednávanej veci.

13. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania prvým dňom nasledujúcim
po doručení žaloby žalovanému dňa 21.9.2016. Žalovaný bol preto zaviazaný aj na zaplatenie úroku z
omeškania zo sumy 300 eur vo výške 8 % ročne od 22.9.2016.

14. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že žalobca svoj nárok na primerané
finančné zadosťučinenie odvodzuje od ust. § 3 ods. 5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z.z.,
pričom tento nárok žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Výkladom uvedeného zákonného
ustanovenia je zrejmé, že na priznanie finančného zadosťučinenia je potrebné, aby boli súčasne

splnené 3 domnienky, a to úspech žalobcu v spore, primeranosť a spôsobilosť privodiť ujmu. Žalobca
neuviedol reálny a nevyvrátiteľný dôkaz o tom, ako konkrétna podmienka zmluvy, a to rozhodcovská
doložka mala zasiahnuť do jeho osobnej sféry, či už v oblasti majetkovej alebo psychickej, resp. ako
bola spôsobilá takúto ujmu privodiť. K aplikácii rozhodcovskej doložky v praxi totiž nikdy nedošlo.
Zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa
osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Takýto nárok nie je daný, ak
dodávateľ údajne porušil všeobecnú právnu úpravu, teda nie osobitnú právnu úpravu predstavujúcu
normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách
na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako účastníka

zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. má
postihnúť dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje. Aj keď uzatvorená zmluva
mala charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebol naplnený
vyššie uvedený základný predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie, a to že by boli
porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na

ochranu spotrebiteľov. Účelom finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi
uplatňované nezákonné nároky, alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je
bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, či diskriminovaný. Obdobne tak vo vzťahu k danému
nároku nejde o paušalizovaný nárok na náhradu škody či už majetkovej alebo osobnostnej povahy. Voči
žalobcovi nikdy nebola rozhodcovská doložka aplikovaná. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, táto je

neprimeraná a neodôvodnená. Pri rozhodovaní o tomto nároku sa musí prihliadať napríklad na intenzitu,
povahu a spôsob neoprávneného zásahu, na charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, na
trvanie a šírku ohlasu vzniknutej nemajetkovej ujmy pre postavenie a uplatnenie postihnutej fyzickej
osoby v spoločnosti a podobne. Žalobca doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi konaním žalovaného a tvrdenou právnou neistotou žalobcu. Súd prvej inštancie nedal

vo svojom rozhodnutí uspokojivú odpoveď na to, od čoho odôvodnil spôsobilosť konkrétneho dojednania
zmluvy spôsobiť ujmu, v čom takáto ujma mala alebo by mohla spočívať, ak by k nej vôbec niekedy došlo
a rovnako tak nie je zrejmé, ako vyvodil výšku primeraného zadosťučinenia. Za rozporné s logikou je
potrebné považovať konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 24 rozsudku, keď súd tvrdil jednoznačný
vznik ujmy v nemajetkovej sfére a zároveň v tej istej vete konštatoval, že vznik ujmy je daný tým, že

konanie bolo spôsobilé privodiť ujmu, hoci ju reálne neprivodilo. Odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa
zákonné atribúty vyplývajúce z ust. § 220 CSP.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379 a § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalovaného nie je opodstatnené.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonníkale zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o ďalšie

osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejmé aj z ust. § 3 ods. 3 zák. č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke 1 k tomuto ustanoveniu
je uvedený odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

19. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení
neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká
spotrebiteľoviprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenie.Totoprávovyplývazust.§3ods.5poslednej
vety zákona č. 250/2007 Z.z., či už v znení účinnom do 9.6.2013, alebo v znení účinnom od 10.6.2013.

20. Podľa ust. § 3 ods. 5 poslednej vety zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 9.6.2013, osoba, ktorá

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Pri výklade tohto ustanovenia treba zdôrazniť, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bolo spôsobilé

privodiť spotrebiteľovi ujmu, teda bez toho, aby ujma nastala.

21. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie ust. § 3 ods. 5 vety poslednej zákona č. 250/2007 Z.z. v znení
účinnom od 10.6.2013 ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia,
pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi, bolo spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už
úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

22. Účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným
zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
v znení účinnom do 9.6.2013 vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať
primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne
preukáže, že žalovaný porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon a že toto porušenie je

spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením
povinností a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné
uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenia. Pri nároku na primerané finančné
zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy.

23. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 9.10.2014 č.k. 9C 69/2013-79, v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvPrešovezodňa26.11.2015č.k.21Co31/2015-106bolazaneplatnúurčená
rozhodcovská doložka dohodnutá v zmluve zo dňa 20.1.2008. Žalobca si teda v inom súdnom konaní
úspešne uplatnil porušenie svojho práva v dôsledku neplatného dojednania rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve. Žalobca má preto právo v dôsledku porušenia jeho práv ustanovených Zákonom

o ochrane spotrebiteľa, ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného na primerané finančné
zadosťučinenie. Základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je tak nepochybne daný.

24. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradilododávateľaodnekalého

konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktoré sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie

žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho osobného, rodinného a spoločenského života.
Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou 9C 69/2013,
v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, existovala
reálna hrozba zo strany žalovaného uplatňovať svoje pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o úvere vrozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Žalobca bol dlhodobo nedôvodne
vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty a to až do doby právoplatného skončenia
konania vo veci určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pričom je bez akýchkoľvek pochybností, že

tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa snažil dojednaním neplatnej rozhodcovskej doložky v zmluve odňať
právo na súdnu ochranu pred nezávislým a nestranným súdom.

25. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie
vo výške 300 eur tak, ako to správne určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie je
vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav,
ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri
dojednávaní rozhodcovskej doložky závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca, nie je povinný preukázať
ujmu,ktorámuvznikla,pretožeZákonoochranespotrebiteľapriznávaprávonafinančnézadosťučinenie

užvtedy,keďujmavnadväznostinaporušenieprávspotrebiteľavzniknúťmohlaaspotrebiteľsaúspešne
domáhal ochrany svojich práv. Žalobca sa v tomto prípade úspešne domohol svojho práva, a teda boli
splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).