Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoP/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205124
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115205124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1) T.. H. W., B.. X.X.XXXX, X. P.
Y. Č.. XXX, 2) T.. B. W., B.. XX.X.XXXX, X. P. Y. Č.. XXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti matky: N. W., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Y. č. XXX,
proti žalovanému K. X., B.. X.XX.XXXX, X. P. Y. Č.. XXX, právne zastúpenému Mgr. Petrom Troščákom,
advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 50, o určenie otcovstva, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.6.2017 č.k. 9C/85/2015 -103 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom na mal. H. a vo výroku o dlžnom výživnom na mal. B.

tak, že dlžné výživné na mal. deti za obdobie od 1.3.2015 do 31.7.2017 sa žalovanému n e u r č u j e.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania štátu tak, že štátu sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť platiť na výživu maloletej H.
výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine od 01.03.2015 a na výživu maloletej B. výživné podľa § 62
ods. 3 Zákona o rodine od 01.03.2015. Zameškané výživné pre maloletú H. vo výške 786,77 Eur a pre

mal. B. vo výške 786,77 Eur za obdobie od 01.03.2015 do 31.07.2017 povolil žalovanému splácať v
mesačných splátkach vo výške 20 Eur pre každé dieťa. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 431,92 Eur.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 06.júna
2016 č.k. 9C/85/2015 - 71 bol žalovaný určený za otca mal. H. W. a mal. B. W.. Mal deti boli zverené
do osobnej starostlivosti matky. Žalovanému sa uložila povinnosť platiť na výživu mal. H. výživné podľa

§ 62 ods. 3 Zákona o rodine od 03.03.2012 a na výživu mal. B. výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o
rodine od 29.06.2014. Zameškané výživné pre mal. H. vo výške 1 406,73 Eur a pre mal. B. vo výške
652,93 Eur sa žalovanému povolilo splácať v mesačných splátkach vo výške po XX Eur pre každé dieťa.
Žalovanému bolo umožnené stretávať sa s maloletými deťmi neobmedzene po vzájomnej dohode s
matkou, rešpektujúc denný režim detí. Žalobcom náhrada trov konania priznaná nebola a žalovanému
sa uložila povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 431,92 Eur.

3. V dôsledku odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.2.2017 č. k.
7Co/156/2016-91 zrušil rozsudok prvoištančného súdu vo výroku o určení výživného na maloletú H.
za obdobie od 03.03.2012 do 02.03.2015, vo výroku o určení výživného na maloletú B. za obdobie od
29.06.2014do02.03.2015,vovýrokuozameškanomvýživnomnamaloletúH.,vovýrokuozameškanomvýživnom na maloletú B. a vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania štátu a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Na pojednávaní konanom dňa 26.06.2017 došlo k spresneniu počtu vyživovacích povinností
žalovanéhoK.X.,atotak,žetentomácelkovo 10maloletýchdetí.Kuskoršiemupodaniužalobynedošlo
z dôvodu, lebo matka so žalovaným žila v spoločnej domácnosti. V čase od narodenia maloletých detí
prispieval žalovaný na výživu detí v dobe, keď sa o ne staral, a teda keď žil s deťmi ako aj s matkou v
spoločnej domácnosti. Žalovaný v súčasnosti pracuje v oblasti spracovania dreva. Pracuje na dohodu

a mesačne má príjem z tejto činnosti okolo 200 Eur. Podľa tvrdení matky detí žalovaný mesačne zarobí
500-600 Eur a mal by pracovať v Čechách, konkrétne v Plzni. Tieto skutočnosti vie z tvrdení rodinného
príslušníka, ktorý so žalovaným pracuje.

5. S prihliadnutím na uvedené výživné na maloletú H. W. a maloletú B. W. bolo priznané za čas
od 01.03.2015, teda dva dni pred podaním žaloby preto, aby výživné sa priznalo za celý kalendárny

mesiac. Vzhľadom na to, že výživné sa priznalo v minimálnej výške, zameškané výživné na každé dieťa
predstavuje sumu 786,77 Eur.

6. Výroky o trovách konania účastníkov a štátu boli odôvodnené ustanoveniami § 52, § 57 a § 58
Civilného mimosporového poriadku. Náhrada trov konania štátu predstavuje znalečné za vypracovanie

znaleckého posudku pre verifikáciu otcovstva žalovaného k maloletým deťom.

7. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výrokom o dlžnom výživnom a trovách konania štátu,
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak,
aby dlžné výživné na maloleté deti určené nebolo a aby štátu sa náhrada trov konania nepriznala. Ako

dôvod uviedol, že napadnuté výroky nemajú relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní a nie sú ani
dostatočne odôvodnené. Z predloženého čestného vyhlásenia matky zo dňa 16. 8. 2017, nepochybne
vyplynulo, že neexistuje žiadne dlžné výživné za obdobie od 1. 3. 2015 do 31. 7. 2017, pretože žalovaný
matke aj v tomto období prispieval na výživu mal. H. a mal. B.. Žalovaný spĺňa podmienky oslobodenia
od súdnych poplatkov. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, nemá žiadne úspory a zo svojho

minimálneho príjmu platí výživné na 10 mal. detí, pričom na živobytie mu ostáva zanedbateľná suma.

8. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 65, § 66 a § 67 Civilného mimo sporového poriadku
preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

9. Podľa čestného vyhlásenia podpísaného matkou zo dňa 16.8.2017 žalovaný žiaden dlh na výživnom
na mal. deti H. a B. nemá. Vyššie uvedené skutkové tvrdenie matky o neexistencii dlžného výživného
je zhodné so skutkovým tvrdením žalovaného ako otca mal. detí, pričom o pravdivosti týchto tvrdení
nie je dôvod pochybovať. Odvolací súd si preto v súlade s ustanovením § 37 Civilného mimosporového

poriadku tieto zhodné skutkové tvrdenia účastníkov osvojil.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového
poriadku v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zmenil rozsudok vo
výroku o dlžnom výživnom na mal. H. a vo výroku o dlžnom výživnom na mal. B. tak, že dlžné výživné

na mal. deti za obdobie od 1.3.2015 do 31.7.2017 žalovanému neurčil.

11. Zároveň zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania štátu tak, že štátu náhradu trov konania
nepriznal.

12. Civilný mimosporový poriadok vo svojich ustanoveniach neupravuje možnosť nepriznania náhrady
trov konania v prípadoch existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto s poukazom na
ustanovenie § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku je potrebné v takýchto prípadoch vychádzať
z ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. V prejednávanej veci existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného je daná.14. Žalovaný zo svojho nízkeho príjmu pohybujúceho sa na úrovni minimálnej mzdy nie je schopný
uhradiť trovy konania štátu súvisiace s vypracovaním znaleckého posudku bez toho, aby ohrozil vlastnú
výživu a výživu svojich 10 mal. detí.

15. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania o týchto sa rozhodlo v súlade s ustanovením § 52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).