Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9Cb/58/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807200906
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8807200906.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Mesto

Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87/1, Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, zast. JUDr. Ing. Michalom
Plentom, advokátom, AK Námestie slobody 6, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: BYTERM, s.r.o.
so sídlom Sídlisko I. 1008, Vranov nad Topľou, IČO: 31 668 879, zast. JUDr. Milošom Kaščákom, AK
Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 22.625,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21.002,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
15 % ročne od 23.08.2006 do zaplatenia to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie o zaplatenie 811,66 eur s prísl. z a s t a v u j e, s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude
konanie o tomto nároku postúpené primátorovi Mesta Vranov nad Topľou.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 86 % trov.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa dňa 06.02.2007 podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalobcu zaplatiť mu sumu 681.614,-Sk, t.j. 22.625,44 eur vrátane úrokov z omeškania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 30.05.1996 mandátna zmluva
s účinnosťou od 01.07.1996. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.06.2001. Predmetom

mandátnej zmluvy podľa čl. II bol záväzok mandatára , žalovaného zabezpečovať správu majetku
mesta Vranov n/T , t.j. vecí hnuteľných a nehnuteľných a majetkových správ viažucich sa k tomuto
majetku. V rámci uvedených činnosti sa mandatár zaviazal predovšetkým zabezpečovať činnosti
súvisiace so zabezpečením obsluhy a prevádzky tepelných zariadení a ekonomické činnosti súvisiace
so spravovaným majetkom. V rámci týchto činnosti bol mandatár povinný viesť predpísanú ekonomickú
evidenciu spravovaného majetku a hospodárenia s ním, vrátane vykonávania inventarizácie tohto
majetku, vyhotovovania a predkladania štatistických hlásení, spracúvania podkladov potrebných pre

vypracovanie rozpočtu mandatára, pre podanie daňových priznaní, pričom samotné daňové priznania
spracúva a predkladá mandant. Poukázal na čl. III, podľa ktorého v prípade zavinenia škody v súvislosti
s výkonom podľa predmetu tejto zmluvy má mandant proti mandatárovi nárok na jej úhradu. Na
základe mandátnej zmluvy vypracovával žalovaný rôzne výkazy týkajúce sa tepelného hospodárstva.
Spracovával vo vlastnom mene
„ Vyúčtovanie dodávky tepla na vykurovanie za rok za bytové domy mesta Vranov n/T“. Ako príklad
uviedol výkazy rok 1997. Na základe týchto výkazov zostavoval žalovaný výkaz „ vyúčtovanie dotácii

k cene tepelnej energie za rok“. Tento výkaz bol následne doručený na Daňový úrad vo Vranove nad
Topľou a slúžil ako podklad pre vyplatenie dotácii zo štátneho rozpočtu SR. Podľa vyúčtovania dotácii
k cenám tepelnej energie za rok 1997 uplatnil žalovaný skutočnú potrebu dotácii vo výške 19.185.624,-
Sk. Podľa Prehľadu o finančnom zúčtovaní dotácii k cenám tepelnej energie so štátnym rozpočtomza rok 1998 uplatnil žalovaný skutočnú potrebu dotácii vo výške 12.602.397,-Sk. Podľa prehľadu o
finančnom zúčtovaní dotácii k cenám tepelnej energie so štátnym rozpočtom za rok 1999 uplatnil
žalovaný skutočnú potrebu dotácii vo výške 5.335.199,-Sk. Ďalej uviedol, že v dňoch 25.10.2004 do

16.12.2004 s prerušením vykonávala Správa finančnej kontroly v Košiciach (ďalej len SFK) následnú
finančnú kontrolu použitia účelových dotácii poskytnutých zo štátneho rozpočtu SR k cenám tepelnej
energie za obdobie rokov 1997,1998,1999. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie § 6 ods. 3
zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách, ktoré sú podrobne uvedené v rozhodnutí zo dňa
19.01.2005. V rozhodnutí bolo konštatované, že neboli splnené podmienky pre poskytovanie dotácii

k cenám tepelnej energie pre roky 1997,1998,1999 a kontrolovaný subjekt si nárokoval, obdŕžal
neoprávnenepoužilprostriedkydotácievroku1997vovýške246.534,-Sk,vroku1998vovýške61.240,-
Sk a v roku 1999 vo výške 41.549,-Sk, neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu v roku
1998 vo výške 210,-Sk, v roku 1999 vo výške 178,-Sk,v roku 1999 vo výške 1.184,-Sk, t.j. vo výške
350.895,-Sk. V dôsledku toho bolo rozhodnutím SFK zo dňa 19.01.2005, č. 3/1091/2004/301 uložené
mestu Vranov n/T odviesť do štátneho rozpočtu neoprávnené použité a zadržané prostriedky štátneho

rozpočtu v celkovej výške 350.895,-Sk a penále zo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu a za
neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu v celkovej výške 565.137,-Sk. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2005. Za rok 1997 bolo penále za zadržané prostriedky štátneho
rozpočtu vo výške 383.607,-Sk, penále za neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu vo
výške 419,-Sk, za rok 1998 bolo penále za zadržané prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 95.298,-

Sk, penále za neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 356,-Sk, za rok 1999 bolo
penále za zadržané prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 83.098,-Sk, penále za neodvedené výnosy
z prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 2.368,-Sk, čo predstavuje mestu škodu v celkovej výške
916.032,-Sk. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že do 30.6.2001 vykonávala správu tepelného a bytového
hospodárstva žalovaná spoločnosť na základe mandátnej zmluvy. Žalobca má za to, že žalovaný ako

bývalý mandatár spôsobil škodu a je za ňu zodpovedný v zmysle ust. čl. III mandátnej zmluvy a podľa
ust. § 373, 566 a násl. zákona č. 513/1991 Zb. Predmetné žiadosti o poskytovanie dotácie na teplo pre
kalendárne roky 1997,1998,1999 mal s odbornou starostlivosťou vyčísliť a uplatniť žalovaný, avšak túto
odbornú povinnosť si nesplnil. Škoda vznikla v dôsledku nesprávneho prepočtu na strane žalovaného a
pretoztohtodôvoduboliuplatnenéajsankcie.Uviedol,žecelkováškodapredstavujesumu681.614,-Sk,

táto pozostáva zo škody vo výške 608.258,-Sk, zo sumy 24.452,-Sk, - neoprávnené použité prostriedky
a zo sumy 48.904,-Sk, - penále za neoprávnené použité prostriedky mesta. Žalobca túto škodu vyčíslil
v liste zo dňa 16.09.2005 a vyzval žalovaného na jej úhradu.

2.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobu žiadal zamietnuť. Okrem iného uviedol, že počas trvania

mandátnej zmluvy žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil. Uvedené rozhodnutie SFK zo dňa 19.01.2005
je nesprávne. Poukázal na to, že žalobca nevyužil možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie.
Rozhodnutie mohlo byť v konečnom dôsledku preskúmané aj súdom, avšak ani túto možnosť žalobca
nevyužil.

3.Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to
mandátnou zmluvou zo dňa 24.03.1993, vyúčtovaním dotácii k cenám tepelnej energie za roky 1997,
1998, 1999, rozhodnutím SFK zo dňa 19.01.2005, faktúrou vystavenou žalobcom zo dňa 22.8.2006,
č. 1310600023, výzvou žalobu na úhradu škody zo dňa 16.09.2005, vyjadrením žalovaného zo dňa
28.02.2008, listom SFK zo dňa 09.04.2008, listom Ministerstva financií SR zo dňa 25.10.2001, listom

Generálnej prokuratúry zo dňa 10.9.2001, Rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 4.12.2001
č. 17110/2001-41, vyúčtovaním dodávky tepla na vykurovania za rok 1997, úradným záznamom zo
dňa 10.11.2004 spísanom na mestskom úrade Vranov n/T, stanoviskom mesta Vranov n/T zo dňa
9.12.2004, listom mesta Vranov n/T zo dňa 2.11.2004, listom mesta Vranov n/T zo dňa 8.11.2004,
odpoveďou žalovaného zo dňa 09.11.2004, listom Ministerstvom financií SR zo dňa 09.03.2005,

vyjadrením žalovaného zo dňa 11.10.2005 + prílohami na čl. 128-135, vyjadrením žalobcu vo veci zo
dňa 21.3.2011, výzvou žalobcu k úhrade škody zo dňa 16.09.2005, listom žalovaného dňa 21.03.2002
adresovaný žalobcovi, výzvou na mimosúdne vyrovnanie, listom SFK zo dňa 10.5.2011 o potvrdení
vyrovnania záväzku, vyjadrením žalovaného vo veci zo dňa 24.05.2011, listom Generálnej prokuratúry
zodňa10.9.2001načl.171-173, dohodouosplátkachzodňa26.04.2005, pripojenýmspisomtun.súdu

sp.zn. 9Cb/261/2001, výsluchom strán sporu a svedkov a na základe takto vykonaného dokazovania
žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil týmto:3.1.Z mandátnej zmluvy zo dňa 24.3.1993 vyplýva, že žalobca ako mandant a žalovaný ako
mandatár uzavreli v zmysle ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka túto mandátnu zmluvu. Z čl.
II tejto zmluvy vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovaného zabezpečovať správu

majetku mesta Vranov n/T, t.j. vecí hnuteľných a nehnuteľných a majetkových správ viažucich sa
k tomuto majetku, ktoré sú presne uvedené v prílohe tejto zmluvy. V rámci uvedených činnosti
sa mandatár zaviazal predovšetkým zabezpečovať činnosti súvisiace so zabezpečením obsluhy a
prevádzky tepelných zariadení a ekonomické činnosti súvisiace so spravovaným majetkom. V rámci
týchto činnosti bol mandatár povinný viesť predpísanú ekonomickú evidenciu spravovaného majetku a

hospodárenia s ním, vrátane vykonávania inventarizácie tohto majetku, vyhotovovania a predkladania
štatistických hlásení, spracúvania podkladov potrebných pre vypracovanie rozpočtu mandatára, pre
podanie daňových priznaní, pričom samotné daňové priznania spracúva a predkladá mandant. Bol ďalej
povinný viesť finančné prostriedky získané zo spravovaného majetku oddelene na osobitnom účte v
banke, ako ho aj spravovať.

3.2.Podľa čl. III tejto zmluvy je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní s odbornou starostlivosťou,
činnosť na ktorú sa zaviazal je povinný uskutočňovať v súlade so zmluvou a v súlade so záujmami
mandanta, ktoré pozná a ktoré musí poznať. Mandant je povinný štvrťročne, do 20. dňa po skončení
príslušného štvrťroka písomne, formou rozboru hospodárenia so spravovaným majetkom informovať
mandanta o stave spravovaného majetku a súvisiacich majetkových práv. V prípade, že mandant

včas požiada mandatára o poskytnutie špecifických informácii o spravovanom majetku, je mandatár
povinný tieto informácie zapracovať do rozborov. Mandatár je povinný umožniť povereným zástupcom
mandanta nazerať do všetkých dokladov týkajúcich sa spravovaného majetku. Všetky doklady týkajúce
sa spravovaného majetku sú vlastníctvom mandanta.

3.3. Z čl. III tejto zmluvy vyplýva, že v prípade zavinenia škody v súvislosti s výkonom podľa predmetu
tejto zmluvy má mandant proti mandatárovi nárok na jej úhradu

3.4.Zčl.VIzmluvyvyplýva,žezmluvabolauzavretánadobuurčitúdo30.6.2001.Zvyjadreníobochstrán
sporu bolo zistené, že ďalšia mandátna zmluva medzi nimi uzavretá nebola. Neskôr žalobca mandátnu

zmluvu s rovnakým obsahom pokiaľ sa jedná o správu majetku mesta Vranov n/T, t.j. vecí hnuteľných
a nehnuteľných a majetkových správ viažucich sa k tomuto majetku a v rámci uvedených činnosti
aj zabezpečovanie činnosti súvisiace so zabezpečením obsluhy a prevádzky tepelných zariadení a
ekonomické činnosti súvisiace so spravovaným majetkom uzavrel so spoločnosťou Mestský Bytový
podnik, a.s.

3.5. Z rozhodnutia Správy finančnej kontroly zo dňa 19.01.2005, č. 3/1091/2004/301 vyplýva, že SFK
uložila žalobcovi, mestu Vranov n/T v zmysle ust. § 47 ods. 2 zákona č. 303/95 Z.z. povinnosť odviesť
do štátneho rozpočtu neoprávnene použité a zadržané prostriedky vrátane penále v celkovej výške
916.032,-Sk. Z tohto bolo neoprávnene použitých a zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu v sume

350.895,-Sk, penále za neoprávnene použité a zadržané prostriedky štátneho rozpočtu bolo vo výške
565.137,-Sk. SFK uložila žalobcovi odviesť aj penále vo výške 0,2% zo sumy odvodu za každý aj
započatý deň neoprávneného použitia zadržania prostriedkov štátneho rozpočtu od 17.12.2004 až do
ich vrátenia. Podrobne jednotlivé zložky tejto súdu súd rozpísané v odôvodnení tohto rozhodnutia tak
ako sa nachádza na čl. 12 až 14 spisu.

3.6. Z tohto rozhodnutia a predloženej korešpondencie mesta Vranov n/T vyplýva, že následná finančná
kontrola u žalobcu bola vykonávaná v dňoch 25.10.2004 do 16.12.2004 a to priebežne a s prerušením,
teda už v čase keď skončila platnosť mandátna zmluva, ktorú mal žalobca uzavretú so žalovaným. V
tomto čase už správu tepelného hospodárstva vykonávala spoločnosť Mestský bytový podnik.

3.7. Z faktúry č. 1310600023 vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 681.614,-Sk v
zmysle mandátnej zmluvy. Ide o škodu vo výške 608.258,-Sk, sumu 24.452 Sk za neoprávnene použité
prostriedky a penále za neoprávnene použitie prostriedkov mesta vo výške 48.904,-Sk.

3.8. Z listu žalobcu zo dňa 16.09.2005 vyplýva, že vyzval žalovaného na úhradu škody v celkovej výške
681.614,-Sk z dôvodov ako sú ucedené v žalobe.3.9. Z vyjadrenia žalovaného vo veci zo dňa 28.02.2008 vyplýva, že žalovaný so žalobou nesúhlasí a
žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že počas trvania mandátnej zmluvy žalovaný žiadnu škodu žalobcovi
nespôsobil. Uvedené rozhodnutie Správy finančnej kontroly zo dňa 19.01.2005 je nesprávne. Poukázal

na to, že žalobca nevyužil možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie. Rozhodnutie mohlo byť v
konečnom dôsledku preskúmané aj súdom, avšak ani túto možnosť žalobca nevyužil. Žiadal, aby
žalobca vysvetlil, prečo nenamietol nesprávne rozhodnutie a neodvolal sa aj napriek tomu, že ho
žalovaný na tieto okolnosti upozorňoval. Jeho výpočty potrebné pre poskytovanie dotácii boli správne.
Podklady k jednotlivým výpočtom sa nachádzali u žalobcu, pretože mu boli zápisnične odovzdané.

3.10.Z listu Ministerstva financií SR zo dňa 25.10.2001 adresný žalovanému vyplýva, že Ministerstvo
financií SR zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je správne, pretože mesto Vranov akceptovalo
výškuuloženejpokuty,nenamietaloničprotiprávoplatnémurozhodnutiu,nepožiadalooobnovukonania,
nepožiadalo o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

3.11. Z úradného záznamu napísanom v kancelárií vedúcej ekonomického oddelenia MsÚ Vranov
nad Topľou dňa 10.11.2004 o 11,00 hod. o telefonickom rozhovore s V.. N. I., konateľom spoločnosti
Byterm, s. r. o. Vranov nad Topľou vyplýva, že V.. Z. W. telefonický oznámila V.. N. I., že Správa
finančnej kontroly Košice vykonáva v Mestskom úrade vo Vranove následnú finančnú kontrolu použitia
účelových dotácii poskytnutých zo štátneho rozpočtu SR k cenám tepelnej energie za obdobie rokov

1997,1998,1999. Na základe požiadavky SFK na predloženie písomnej vysvetlivky ku kontrolným
zisteniam SFK zo dňa 5.11.2004 požiadala V.. N. I., konateľa spoločnosti Byterm, s. r. o., ktorá do dňa
30.6.2001 vykonávala na základe mandátnej zmluvy správu tepelného a bytového hospodárstva mesta,
o predloženie písomnej vysvetlivky v zmysle požiadavky SFK zo dňa 5.11.2004. Informovala ho, že s
požiadavkou o podanie vysvetliviek sa osobne obrátila dňa 5.11.2004 na p. T., bývalého pracovníka

tepelného hospodárstva spoločnosti Byterm, s. r. o. a tento sa údajne na tieto záležitosti nepamätá.
Listom zo dňa 8.11.2004 mesto listom primátora požiadalo V.. Š. K., riaditeľa spoločnosti Mestský bytový
podnik, a. s. o zabezpečenie písomných vysvetliviek od p. Y., vedúceho tepelného úseku a. s., ktorý v
preverovanom období rokov 1997,1998,1999 pôsobil ako vedúci divízie tepelného hospodárstva spol.
Byterm, s. r. o. Ten sa vyjadril, že ich žiadosti nemôže vyhovieť z dôvodov uvedených v liste zo dňa

9.11.2004. Odpoveď V.. Š. K. mu prečítala, kde v závere listu V.. K. uviedol, že by bolo vhodnejšie, aby
oslovili priamo spol. Byterm, s. r. o., ktorá by k požiadavkám SFK mohla zaujať relevantné stanovisko.
V závere telef. rozhovoru konateľa spol. Byterm, s. r. o. požiadala o urýchlene podanie písomného
stanoviska, resp. vysvetliviek k zisteným skutočnostiam prebiehajúcej kontroly a to v termíne najneskôr
do 2 dní. V prípade, že do tohto termínu je vyjadrenie mesto neobdrží, hrozí mestu zo strany SFK Košice

vrátenie neoprávnene použitých prostriedkov účelovej dotácie k cene tepla, penále za neoprávnené
použitie dotácie k cene tepla, teda škoda, ktorú mesto následne bude musieť uplatňovať voči tomu, kto
túto škodu spôsobil. Telefonický rozhovor sa viedol za účasti I.. I. I..

3.12. Z listu žalobcu zo dňa 9.12.2004 okrem iného vyplýva, že Mesto Vranov nad Topľou oznámilo

konateľovi žalovaného, že SFK Košice vykonala následnú finančnú kontrolu použitia účelových dotácii
poskytnutých zo ŠR SR k cenám tepelnej energie za obdobie rokov 1997,1998,1999. Vykonávanou
kontrolou bolo zistené porušenie rozpočtovej disciplíny v dôsledku čoho mesto bude povinné odviesť do
ŠR SR neoprávnene použité prostriedky vrátane penále v celkovej výške 911 722,61 Sk. Vzhľadom na
to, že správu tepelného a bytového hospodárstva mesta do 30.6.2001 vykonávala na základe mandátnej

zmluvy žalovaná spoločnosť, mesto ju požiadalo, aby sa písomne vyjadrili k zisteniam SFK, prípadne
vzniesli kvalifikované námietky proti zisteniam v termíne do 12.12.2004. V prílohe im zaslali Správu o
výsledku následnej finančnej kontroly č. 3/1091/PZ-25/2004-320 vrátene všetkých príloh. V prípade, že
mesto bude musieť neoprávnené použité prostriedky vrátiť do štátneho rozpočtu, žalobca si bude voči
žalovanému uplatňovať náhradu škody.

3.13. Z listu žalobcu zo dňa 02.11.2004 adresovaného Mestskému bytovému podniku, a.s. vyplýva,
že mesto Vranov dňa 2.11.2004 v prílohe listu zaslalo požiadavku Mestskému bytovému podniku,
ktorou ho urgovali o predloženie podkladov k následnej finančnej kontrole v termíne do 3.11.2004,
nakoľko požiadavky na ich predloženie boli prejednané dňa 27.10.2004 s p. Y.Š., vedúcim tepelného

úseku ich spoločnosti. Z listu zo dňa 08.11.2004 vyplýva, že žalobca požiadal uvedený podnik aj o
zaslanie vysvetlenia k požiadavkám SFK. Na tieto požiadavky mesta Mestský bytový podnik, ktorý v
tom čase vykonával správu tepelného hospodárstva, reagoval negatívne- odpoveď zo dňa 09.11.2004,
čl. 125.3.14.Z vyjadrenia zástupcu žalobcu vo veci zo dňa 21.03.2011 vyplýva, že medzi Mestom Vranov nad
Topľou(akomandantom)aspol.Byterm,s.r.o.Vranovbolauzatvorenádňa30.5.1996Mandátnazmluva

s účinnosťou od 1.7.1994. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.6.2001. Správu tepelného a
bytového hospodárstva mesta do 30.6.2001 (a to už od roku 1993) vykonávala na základe Mandátnej
zmluvy spol. Byterm, s. r. o. Vranov. Porušovaním povinnosti vyplývajúcich z Mandátnej zmluvy čl. II. -
činnosti súvisiacich so zabezpečovaním obsluhy a prevádzky tepelných zariadení, resp. ekonomických
činnosti súvisiacich so spravovaným majetkom spoločnosťou Byterm, s. r. o. Vranov bola Mestu Vranov

spôsobená škoda. Žalobou si uplatnil žalobca voči žalovanému škodu vo výške 681.614,- Sk. Žalobca
má za to, že žalovaný ako bývalý mandatár spôsobil škodu a je za ňu zodpovedný v zmysle čl.
III Mandátnej zmluvy a podľa § 373, § 566 a násl. Obchodného zákonníka. Žiadosti o poskytnutie
dotácie na teplo pre kalendárne roky 1997,1998,1999 mal s odbornou starostlivosťou vyčísliť a uplatniť
žalovaný,aletútoodbornúpovinnosťnesplnil.Škodavzniklavdôsledkunesprávnehoprepočtunastrane
žalovaného a z tohto dôvodu boli uplatnené následné sankcie zo strany SFK.

Uplatnená škoda pozostáva z položiek, ktoré vyčíslil žalobca v Liste - výzva k úhrade škody, vrátenie
neoprávnene použitých prostriedkov rozpočtu mesta a úhrade zo dňa 16.9.2005 takto:
A: Škoda vo výške 608 258,- Sk pozostáva z uvedených súm a to:
a)Nárokované, obdržané a neoprávnené prostriedky ŠR SR za rok 1999 vo výške 41 549,- Sk,
b) Neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu SR v celkovej výške 1 572,- Sk, z toho: za rok

1997 vo výške 210,- Sk, za rok 1998 vo výške 178,- Sk, za rok 1999 vo výške 1 184,- Sk,
c) Penále zo zadržaných a neodvedených prostriedkov štátneho rozpočtu SR v celkovej výške 565 137,-
Sk z toho:
-za rok 1997 za zadržané prostriedky štátneho rozpočtu SR 383 607,- Sk,
- za rok 1997 za neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu 419,- Sk,

- za rok 1998 za zadržané prostriedky štátneho rozpočtu SR 95 289,- Sk,
- za rok 1998 za neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu 356,- Sk,
- za rok 1999 za zadržané prostriedky štátneho rozpočtu SR 83 098,- Sk,
- za rok 1999 za neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu 2 368,- Sk
B: Neoprávnene vyplatená odmena v celkovej výške 24 452,- Sk; žalovaný porušil rozpočtovú disciplínu

tým, že z neoprávnene zvýšených výnosov z tepelného hospodárstva za roky 1997,1998,1999 mu bola
neoprávnenevyplatenáodmena,ktorápredstavovalavzmyslečl.IV.Mandátnejzmluvy7,0%zvýnosov,
C: Penále za neoprávnené použitie prostriedkov mesta vo výške 48 904,- Sk; žalovaný neoprávneným
odčerpaním prostriedkov - vyplatením odmeny z neoprávnených výnosov porušil rozpočtovú disciplínu
a na základe uvedeného bol povinný zaplatiť penále za neoprávnené použitie prostriedkov mesta.

Na základe uvedeného predstavuje celková požadovaná škoda sumu 681 614 Sk (22.625,44 EUR).

3.15. Z potvrdenia SFK zo dňa 10.05.2011 vyplýva, že Správa finančnej kontroly Košice zaslala Mestu
Vranov nad Topľou dňa 10.5.2011 na základe ich písomnej žiadosti zo dňa 6.5.2011 podanie, v ktorom
potvrdila vyrovnanie pohľadávky štátu uloženej rozhodnutím č. 3/1091/2004/301 zo dňa 19.1.2005.

Predmetným rozhodnutím bol uložený odvod neoprávnene použitých a zadržaných prostriedkov
štátneho rozpočtu SR vo výške 350 895,- SK ako aj penále za neoprávnené použité a zadržané
prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 565 137,- Sk s povinnosťou dopočtu vo výške 0,2 % zo sumy
odvoduod17.12.2004aždodňaichvrátenia,max.všakdo2-násobkuodvodu.RozhodnutieSFKKošice
nadobudlo právoplatnosť 8.2.2005 a vykonateľnosť 23.2.2005. Medzi SFK Košice a mestom Vranov

nad Topľou bola dňa 26.4.2005 uzavretá dohoda o splátkach v zmysle § 6a zákona NR SR č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Predmetom dohody boli splátky odvodu vo
výške 350 895,- Sk, predpísané penále vo výške 656 137,- Sk, dopočítané penále 80 637,- Sk, t. j.
pohľadávka spolu 996 669,- Sk. SFK Košice ako správca pohľadávky štátu potvrdila, že Mesto Vranov
nad Topľou vysporiadalo celú dlžnú sumu 996 669,- podľa uzavretej dohody o splátkach.

3.16. Z vyjadrenia zástupcu žalovaného zo dňa 24.05.2011 okrem iného vyplýva, že žalovaný počas
trvania mandátnej zmluvy žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil a preto žalobu považuje za nedôvodnú.
Žalobca ako subjekt, ktorý je po skončení trvania mandátnej zmluvy zodpovedný za správu tepelného
a bytového hospodárstva, nevyužil riadne ani mimoriadne opravné prostriedky. Po ukončení trvania

mandátnej zmluvy (ďalej len „zmluva“) celá agenda vzťahujúca sa na správu bytového a tepelného
hospodárstva a súvisiace činnosti (vrátane agendy dotácií) bola odovzdaná žalobcovi. Došlo aj k
fyzickémuodovzdaniucelejpísomnejdokumentáciežalobcovi.Zvykonanéhodokazovaniajednoznačne
vyplýva, že táto dokumentácia sa skutočne nachádzala v archíve žalobcu a SFK vychádzala pri výkonekontroly z originálov dokladov predložených žalobcom. Kontrolovaným subjektom bolo mesto Vranov
nad Topľou. Žalovaný nebol prizvaný ako účastník správneho konania - kontroly, nebol mu doručený
protokolovýsledkukontroly,ktorýbyobsahovalvšetkyzákonnéformálneaobsahovénáležitostianemal

kdispozíciirozhodnutieSFKanipodklady, nazákladektorýchbybolomožnétotorozhodnutienapadnúť.
Potenciálne hroziaca škoda, spočívajúca v sankciách uložených orgánmi finančnej kontroly nemôže
byť považovaná za bezprostredne hroziacu škodu, na ktorú by sme bol schopný žalovaný žalobcu
upozorniť, príp. vykonať nevyhnutné kroky na zabránenie jej vzniku. Ustanovenie § 13 ods. 1 zák. č.
10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe upravuje náležitosti protokolu o výsledku vykonanej kontroly.

Žalobcovi doručený protokol všetky tieto náležitosti neobsahoval, a žalobca podľa jeho informácií tento
nedostatok nenamietal. Na zistenie takto zrejmého nedostatku a efektívnu obranu proti nemu žalobca
vôbec nepotreboval akékoľvek kvalifikované vyjadrenie osôb, ktoré za mandatára vykonávali technické
výpočty dotácií. Tento a ďalšie argumenty mohol na svoju efektívnu obranu využívať priamo žalobca,
ktorý však zrejme aj s odstupom čatu doteraz nepochopiteľne považuje všetky rozhodnutia kontrolných
orgánov a tomu predchádzajúce konania za správne. Uviedol, že žalobca svoju žalobu podanú v roku

2007 odôvodňuje údajným pochybením pri výpočte dotácií k cenám tepla v rokoch 1997 až 1999. Aj
preto opätovne vzniesol námietku premlčania. Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalobcu, že v dôsledku
nesprávneho prepočtu dotácií mu vznikla škoda. Ak žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť pokutu alebo
odviesť peňažné prostriedky - poskytnuté dotácie naspäť do štátneho rozpočtu SR, tak táto povinnosť
mu vznikla len ako následok jeho úplnej pasivity v súvislosti s nepodaním riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov.

3.17.Z pripojeného spisu tun. súdu sp.zn. 9Cb 261/01 vyplýva, že na tunajšom súde bola podaná
žaloba žalobcu voči žalovanému o vydanie dokumentácie., ktorá bola zamietnutá. Z uvedeného teda
vyplýva, že žalovaný v tomto čase už nedisponoval dokumentáciou, ktorá by sa týkala správy tepelného

hospodárstva,preukázateľnetietodokumentymuselmaťvspráve adržbežalobcaresp.mestskýbytový
podnik, ktorý následne prevzal činnosti, ktoré pôvodne vykonával žalovaný.

3.18. Právny zástupca žalobcu vo veci poukázal na to, že škoda, ktorá je uplatnená v tomto konaní,
sa týka obdobia, kedy žalovaný vykonával správu tepelného hospodárstva v súlade s uzatvorenou

mandátnou zmluvou. Následne, keď sa prišlo na to, že správa finančnej kontroly chce uložiť žalobcovi
pokutu, bol vyzvaný žalovaný, aby poskytol súčinnosť pri riešení tejto problematiky. Zo strany
žalovaného nedošlo k žiadnej súčinnosti. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že medzi stranami
ide o obchodno-právny vzťah. Žalobca nevyužil riadne ani mimoriadne opravné prostriedky proti
predmetnému rozhodnutiu vydanému správou finančnej kontroly, pretože mesto nemalo k dispozícií

kompetentných pracovníkov a to z oblasti tepelného hospodárstva, ktorí by vedeli zaujať adekvátne
stanovisko.

3.19. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že na premlčanie treba aplikovať ustanovenie §
106 Obč. zákonníka a to dvojročnú premlčaciu lehotu. Dotácie za teplo boli vypočítavané za roky

1997, 1998 a 1999. Správa finančnej kontroly za tieto obdobia vykonala kontrolu v roku 2004, kde
kontrolovaným subjektom bolo Mesto Vranov n. T. a následne v roku 2005 bolo vydané rozhodnutie
správou finančnej kontroly, ktorému predchádzala správa ohľadom finančnej kontroly a protokol, ktorý
bol v tejto súvislosti vypracovaný. Žalovaný nebol účastníkom tohto konania a protokol z tejto finančnej
kontroly mu nebol doručený.

3.20. Z výpovede žalovaného vyplýva, že správu majetku mesta ukončili v júni 2001. Prax medzi
stranami bola taká, že ak bola kontrolovaná časť tepelného hospodárstva mesta, boli v čase platnosti
mandátnej zmluvy prizývaný k tejto kontrole ako odborný garant a spracúvateľ materiálu tepelného
hospodárstva. Ku kontrole v roku 2004 neboli prizvaný, nevedelo tom, že takáto kontrola je. V tom

čase tvorba ceny tepla bol náročný účtovný úkon, preto to robili ľudia, ktorí boli prakticky v
tomto smere každý rok školení. V roku 2004 zamestnanci, ktorí boli zamestnaní u žalovaného, boli už
zamestnancami Mestského bytového podniku, ktorý v tom čase vykonával tú činnosť, ktorú vykonával
žalovaný na základe predmetnej zmluvy. Išlo o pracovníkov pána T., Y., C. G. a S.. Žalobca o tom
vedel, nakoľko v spise sú listy, ktorými vyzýval Mestský bytový podnik, aby im predložil stanoviská

ku zisteným nedostatkom. Ďalej poukázal na účtovný okruh, kde sa to teplo počíta, ak žalobca dostal
zo štátu dotáciu a potom ju následne mal vrátiť o päť rokov , či je to vôbec škoda. Ide o finančné
prostriedky, ktoré dostalo mesto a potom ich len vrátilo. Škodou by mohlo byť len to penále. K záveromkontroly bolo potrebné podať odborné stanovisko, žalovaný však k tomu potrebné už nemal, pretože
v tom čase ich už mal žalobca.

3.21.Právna zástupca žalovaného doplnil vyjadrenie konateľa žalovaného, kde uviedol, že do
30.1.2001 bola v platnosti mandátna zmluva medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný realizoval
výpočet dotácií k cenám tepla a na základe týchto výpočtov boli poskytnuté finančné prostriedky
žalobcovi. Až so značným časovým odstupom bola vykonaná kontrola, kedy v tom čase už dávno
žalovaný nebol viazaný mandátnou zmluvou a v zmysle ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka

je nemožné aby mandatár ďalej pokračoval vo vykonávaní týchto činností. Podanie riadnych a
mimoriadnych opravných prostriedkov bolo plne v réžií žalobcu. K vznesenej námietke premlčania
doplnil že v danom prípade nie je nevyhnutné ani potrebné, aby nadobudlo právoplatnosť uvedené
rozhodnutie správy finančnej kontroly pretože, žalobca vedel už v roku 2004, že mu hrozí škoda. Ak
bola žaloba podaná dňa 06.02.2007, bolo právo na náhradu škody premlčané.

3.22. Podľa ust. § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

3.23.Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka / ďalej len ObZ), kto poruší svoju povinnosť zo
záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že
porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

3.24.Podľa ust. § 757 ObZ pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených
týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

3.25.Podľa ust. § 566 ods. 1,2 ObZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho
účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta

alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie
záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

3.26.Podľa ust. § 567 ods. 1,2,3 ObZ mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s
odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa

pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je
povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať
vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to
naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto
prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

3.27.Podľa ust. § 570 ObZ mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na
zariadenie záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu
nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný dať včas
poistiť, len keď to určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to na účet mandanta.

3.28. Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik
škody sú protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a
zavinenie. Prvé tri predpoklad majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. Občiansky
zákonník uvádza ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu a túto predpokladá. Exkulpácia škodcu je

založená na preukázaní tohto, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou.
Ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka ma povahu dispozitívnu, teda účastníci zmluvného vzťahu
si môžu dohodnúť povinnosť nahradiť škodu aj na princípe zavinenia. Úprava Obchodného zákonníka
to umožňuje. Len za splnenia týchto predpokladov možno hovoriť o vzniku zodpovednosti za vzniknutú
škodu. Obchodný zákonník hovorí ešte o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť. Ak ich poškodený

preukáže, zbaví sa zodpovednosti.

3.29.Jedinýmavrámciprávavšeobecnýmzákladomvznikuprávnejzodpovednostijeporušenieprávnej
povinnosti,teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanieje právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené
protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (zavinený
protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 Obchodného zákonníka je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti

došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia
bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým
konaním, lebo inak by bolo právnej irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho
úkonu. V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednosti dôsledky nahradiť škodu viaže
aj na pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti,

ale z iných dôvodov, v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako
prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie
(správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru -
omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej
v Obchodnom zákonníku to zn., že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§373),
ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§757). Obchodný zákonník na

viacerých miestach ustanovuje obdobnú platnosť §373 a nasl., a to aj pre prípady, keď škoda nevznikla
ako dôsledok porušenia povinnosti (napr. §353,357). V prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok
porušenia povinnosti, chýba protiprávny úkon, a preto nemožno hovoriť ani o zodpovednosti. Platí
zásada, že bez protiprávnosti nieto zodpovednosti. V týchto prípadoch sa síce využíva mechanizmus
náhrady škody (§373 a nasl.), ale škoda tu nie je zodpovednostnou sankciou. Povinnosť nahradiť škodu

nemá zodpovednostný charakter.

3.30.Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v
majetku poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý
zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného

a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa
prejavívzmenšenímajetkupoškodenéhotým,žesapoškodiaalebozničiavecipoškodeného.Charakter
skutočnejškodymajúajnáklady,ktorépoškodenýmárnevynaložil(napr.priprípraveplnenia)aktorésav
dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej
strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy

sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma
spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré nebyť vzniku škody, bolo možné
vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk
spolu predstavujú všetko škodu.

3.31.Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti. Príčinná súvislosť
znamená,žemedziporušenímpovinnosti(príčinou)avznikomškody(následkom)musíbyťvzťahpríčiny
a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina
je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória
prírodnáaspoločenská.Máobjektívnupovahu.Jejaplikáciavoblastiprávaspočívavskutkovomzistení.

Príčinnúsúvislosťspravidladokazujepoškodený.VObchodnomzákonníkusúvšakupravenéajprípady,
keď príčinnú súvislosť zákon predpokladá (§533 ods. 1. § 622 ods.1). S kauzálnym nexom určitým
spôsobom súvisí aj problematika predvídateľnosti škody, ktorá obmedzuje povinnosť nahradiť škodu len
na predvídateľnú škodu a vylučuje zodpovednosť v rozsahu, v akom škodu nebolo možné predvídať. O
nepredvídateľnosti škody pozri vo výklade o rozsahu škody.

3.32.Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať
splnenie danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade
porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej
povinnosti. V prípade náhrady škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti

môže byť oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah
protiprávnosti ako základy predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný
k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten , kto podľa zákona
za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil záväzok. Môže ňou byť
dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila

záväzok, a to vtedy, keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za
osobu použitú na splnenie (§ 331). V zásade platí, že v prípade porušenia povinnosti zo záväzku je ten,
kto svoju povinnosť porušil, zodpovedný voči druhej zmluvnej strane. V ňom Najvyšší súd ČR dospel k
záveru, že „porušenie zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorýnie je účastníkom zmluvy“(R 56/2004). Z neho vyplynul záver, že právo na náhradu škody môže mať
aj tretia osoba, pokiaľ záväzok, ktorý bol porušený, mal dopad na právnu sféru poškodeného. Začiatok
plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody upravuje § 398. Ustanovenie je dispozitívne, a

preto si zmluvné strany môžu dohodnúť aj iný zodpovednostný systém náhrady škody, prípadne ho
modifikovať.

3.33.Ustanovenia o Mandátnej zmluve, od ktorej odvádza žalobca svoj nárok v konaní stanovujú, že v
prípade škody postupuje sa v zmysle ust. § 373 a nasl. ObZ. účastníci konania si v zmluve v čl. III

dohodli osobitne, že v prípade zavinenia škody v súvislosti s výkonom podľa predmetu tejto zmluvy má
mandant proti mandatárovi nárok na jej úhradu. Teda medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté to, že
musí byť splnený aj predpoklad zavinenia škody.

3.34.Súd na základe vykonaného dokazovania a po preskúmaní vecí vrátane pripojených spisov, tak ako
je to vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobca sa nedopustil aj s poukazom na žalovaným uvádzané

zákonné ustanovenia žiadneho protiprávneho konania, ktorým by spôsobil žalovanému škodu. Žiadne
porušenie povinnosti žalovaného v zmysle zákona a ustanovení uzavretej mandátnej zmluvy nebolo v
konaní žalobcom preukázané. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný dopustil nejakého protiprávneho
správania. Žalovaný žiadnym spôsobom neporušil ustanovenia uzavretej mandátnej zmluvy. V čase
vykonávania kontroly už pre žalobcu nevykonával správu tepelného hospodárstva a ako to vyplynulo z

vykonaného dokazovania, nemal žiadne podklady k poskytnutiu vysvetlenia SFK, o čom svedčí obsah
pripojeného spisu sp.zn. 9Cb 261/2001. Ku kontrole nebol prizvaný. Keďže už nevykonával správu
majetku žalobcu, nemohol ani podať proti rozhodnutiu SFK odvolanie, nebol oprávneným subjektom,
ktorý by mohol podať odvolanie, nemal na to splnomocnenie. Účastníkom správneho konania bol sám
žalobca, ktorý nevyužil možnosť podať proti predmetnému rozhodnutiu od ktorého odvodzuje svoj nárok

odvolanie a to ani mimoriadne opravné prostriedky aj keď mal informácie, od žalovaného, že toto
rozhodnutie je nesprávne a trpí aj určitými formálnymi vadami. V zmysle uvedeného sám žalobca sa
podieľal na tom, že bol povinný uhradiť škodu vo výške 608 258,- Sk a nijakým spôsobom sa proti
tomuto nebránil. Uvedená suma pozostáva zo súm : nárokované, obdržané a neoprávnené prostriedky
štátneho rozpočtu SR za rok 199 vo výške 41 549,- Sk, neodvedené výnosy z prostriedkov ŠR SR v

celkovej výške 1 572,- Sk, z toho: za rok 1997 vo výške 210,- Sk, za rok 1998 vo výške 178,- Sk, za
rok 1999 vo výške 1 184,- Sk, penále za zadržaných a neodvedených prostriedkov štátneho rozpočtu
SR v celkovej výške 565 137,- Sk z toho: za rok 1997 za zadržané prostriedky štátneho rozpočtu SR
383 607,- Sk, za rok 1997 za neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu 419,- Sk, za rok
1998 za zadržané prostriedky štátneho rozpočtu SR 95 289,- Sk, za rok 1998 za neodvedené výnosy z

prostriedkov štátneho rozpočtu 356,- Sk, za rok 1999 za zadržané prostriedky štátneho rozpočtu SR 83
098,- Sk, za rok 1999 za neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu 2 368,- Sk. Táto suma
je nepochybná s poukazom na rozhodnutie SFK avšak k jej uhradeniu nedošlo zavinením žalovaného,
spôsobil si tom sám žalobca.

3.35.Keďže žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil nejaké dohodnutú povinnosť, nemá žalobca
voči žalovanému nárok ani na ďalšie ním požadované sumy a v tomto prípade sa nemôže ani jednať o
nejakú škodu. Ide o sumu za vyplatenú odmenu v celkovej výške 24 452,- Sk, ktorú žalobca požaduje
za to, že žalovaný porušil rozpočtovú disciplínu tým, že z neoprávnene zvýšených výnosov z tepelného
hospodárstva za roky 1997,19998,1999 mu bola neoprávnene vyplatená odmena, ktorá predstavovala

v zmysle čl. IV. Mandátnej zmluvy 7,0 % z výnosov a o penále za neoprávnené použitie prostriedkov
mesta vo výške 48 904,- Sk, ktoré žalobca požaduje od žalovaného za to, že žalovaný neoprávneným
odčerpaním prostriedkov vyplatením odmeny z neoprávnených výnosov porušil rozpočtovú disciplínu a
na základe uvedeného bol povinný zaplatiť penále za neoprávnené použitie prostriedkov mesta.

3.36. Navyše preukázateľne v období, kedy bola vykonávaná kontrola, správu majetku žalobcu vrátane
správy tepelného hospodárstva vykonávala spoločnosť Mestský bytový podnik, ktorá preukázateľne
ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania zamestnala tie isté osoby, pokiaľ ide o správu tepelného
hospodárstva, ktoré túto činnosť vykonávali u žalovaného, mali teda potrebné vedomosti, aby sa
kompetentne mohli vyjadriť k námietkam SFK a teda tvrdenie žalobcu o tom, že nedisponoval osobami,

ktoré by mali potrebné vedomosti, je nedôvodné. Žalobca mohol podať proti rozhodnutiu SFK opravný
prostriedok a neurobil tak. Z týchto vyššie uvedených dôvodov sa žalovaný nemohol dopustil žiadneho
protiprávneho konania. Z hľadiska § 373 ObZ je síce nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou
zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná.Musí ísť o úkon, t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo
inak by bolo právnej irelevantné. Ustanovenia o Mandátnej zmluve, ktorú uzavreli strany sporu a od
ktorej odvádza žalobca svoj nárok v konaní stanovujú, že v prípade škody postupuje sa v zmysle ust.

§ 373 a nasl. ObZ. Strany sporu si v zmluve v čl. III dohodli osobitne, že v prípade zavinenia škody v
súvislosti s výkonom podľa predmetu tejto zmluvy má mandant proti mandatárovi nárok na jej úhradu.
Teda medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté to, že musí byť splnený aj predpoklad zavinenia škody
a to žalovaným, čo v konaní nepochybne preukázané žalobcom nebolo.

3.37.Po preskúmaní veci súd nezistil, že by boli naplnené ďalšie predpoklady pre vznik zodpovednosti
za škodu a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou z dôvodov tak ako je to vyššie
uvedené. Na tomto nič nemení ani výpovede svedkov, zamestnancov žalobcu, či osôb, ktoré vykonávali
kontrolu. Keďže je preukázateľne, že neboli splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu, nemôže sa žalobca domáhať jej úhrady voči žalovanému a z tohto dôvodu nemá nárok ani na
žiadané úroky z omeškania z tejto sumy.

3.38.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému bráneniu práva proti žalobcovi.

3.39. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, z dôvodu, že prvoinštančný súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podmienky zodpovednosti za škodu
spočívajú na troch základných predpokladoch, a to na protiprávnom úkone, vzniku škody a na príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Protiprávnosť spočíva v porušení právnej
povinnosti, vyplývajúcej zo záväzku alebo z Obchodného zákonníka. Pri posudzovaní tohto predpokladu

súd prvého stupňa nebral do úvahy ust. § 567 Obch. zák., podľa ktorého je mandatár povinný postupovať
pri zariaďovaní záležitosti, na ktorú sa zmluvne zaviazal, s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na
predpoklad profesionálneho výkonu činnosti, ako aj na odplatnosť tejto činnosti, Obchodný zákonník
požaduje prísnejší výkon povinnosti s odbornou starostlivosťou ako pri bežnej starostlivosti. Aj sám
žalovaný pred súdom uviedol, že v čase, ktorý bol predmetom kontroly, bola tvorba ceny tepla náročný

účtovný úkon, preto to robili ľudia, ktorí boli prakticky v tomto smere každý rok školení. Z rozhodnutia
Správy finančnej kontroly a z jeho odôvodnenia vyplynulo, že práve zo strany žalovaného došlo k
uvedeniu nesprávneho množstva dodanej tepelnej energie pre domácnosť, nesprávneho množstva
dodanej tepelnej energie pre nadštandardné byty i k uvedeniu nesprávnej skutočnej potreby dotácií
za jednotlivé roky v kontrolovanom období. Uvedené informácie mohol získať a nimi disponovať iba

žalovaný. Získať ich bolo možné iba pri vykonávaní činností, ktoré boli predmetom mandátnej zmluvy.
Žalovanývrokoch1997až1999vykonávalsprávutepelnéhohospodárstva.Činnosti,výpočtyapodobne
vykonával iba žalovaný, on disponoval aparátom schopným vykonávať uvedené činnosti a ak ich
nevykonával s odbornou starostlivosťou, porušil zmluvné ustanovenia čl. III. mandátnej zmluvy, ako aj
ust. § 567 Obch. zák.. Žalobca v konaní uplatňuje škodu, ktorá pozostáva z:

1. nárokovaných, obdržaných a neoprávnene použitých prostriedkov štátneho rozpočtu za rok 1999 vo
výške 41.549,- Sk, neodvedených výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu v celkovej výške 1.572,-
Sk a z penále zo zadržaných a neodvedených prostriedkov štátneho rozpočtu za roky 1997 až 1999
vo výške 565.137,- Sk,
2.neoprávnenevyplatenejodmenyžalovanémuvovýške24.452,-Sk,neoprávnenevyplatenejvrozpore

s článkom IV. mandátnej zmluvy,
3. penále za neoprávnene použitie prostriedkov mesta vo výške 48.904,- Sk.
V čase vykonávania kontroly žalobca informoval žalovaného o vykonávanej kontrole a požiadal ho
aj zaujať relevantné stanovisko. Požiadal ho v zmysle ust. § 377 Obch. zák. o súčinnosť. Nie je
preto relevantným to, či sa k veci mohli vyjadriť bývalí zamestnanci žalovaného. Zmluvným partnerom

mandanta Mesta Vranov nad Topľou bol mandatár - žalovaná spoločnosť. Mesto si u tejto spoločnosti
objednalo určité služby, a teda nebolo v zmluvnom vzťahu s jednotlivými zamestnancami tejto
spoločnosti. Jedná sa preto o zodpovednosť právnickej osoby, a nie týchto fyzických osôb. Škoda je
majetkovou ujmou, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Penále je použité ako sankcia za
porušenie niečoho. Odvolateľ poukazuje na aplikáciu ust. § 6 ods. 3 a § 47 ods. 1, 2 zák. č. 303/1995

Z.z. o rozpočtových pravidlách. Žalobca nesúhlasí ani so závermi súdu prvého stupňa poukazujúcimi
na to, že nevyužil opravné prostriedky na zvrátenie rozhodnutia Správy finančnej kontroly Košice.
Žalovaný tieto námietky v konaní použil špekulatívne. Prvostupňový súd ich však prevzal bez
riadneho zdôvodnenia do dôvodov svojho rozhodnutia. Zvrátiť skutočnosti, uvedené v rozhodnutíSprávy finančnej kontroly, bolo možné len na základe poskytnutia skutkových podkladov, ktoré by zmenili
vecný obsah správy o kontrole. Takéto mohol poskytnúť iba žalovaný, čo však ani na základe žiadanej
súčinnosti neurobil. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a

žalobe vyhovel. Žiada priznať náhradu trov konania.

4.Oodvolanírozhodoldruhoinštančnýsúd,ktorýzrušilnapadnutýrozsudokavecvrátilprvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že:

4.1. Prvoinštančný súd urobil záver o neexistencii povinnosti žalovaného plniť žalobcovi uplatnené
peňažné nároky predovšetkým na tom, že v čase realizácie kontroly čerpania účelových dotácií k cenám
tepelnej energie žalovaný už nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom, že žalovaný nebol účastníkom
predmetného správneho konania, a preto nemohol ani účinne využiť opravné prostriedky voči vydanému
rozhodnutiu, a tiež na tom, že žalobca nepodaním opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu si
sám spôsobil ujmu.

4.2.Skutkové zdôvodnenia podanej žaloby tak prvoinštančný súd ako celok posúdil ako žalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody tak, ako to napokon uvádza v podanej žalobe i v ďalších podaniach
(vrátane odvolania), či v prednesoch na súde prvého stupňa žalobca.

4.3.Súd však nie je viazaný tým, ako právne posúdil skutkové zdôvodnenie uplatňovaných nárokov
žalobca. Aplikácia ust. § 153 ods. 2 O.s.p. sa netýka viazanosti právnou kvalifikáciou, realizovanou
samotným účastníkom konania. Súd pri právnom posúdení aplikuje právnu normu na zistený skutkový
stav. Ak mu dovoľujú výsledky vykonaného dokazovania podriadiť uplatnený nárok pod inú právnu
normu, než ktorej sa dovolával žalobca, nič súdu nebráni vec po právnej stránke takto posúdiť.

4.4.Zobsahupodanejžalobyazďalšíchprednesovžalobcuvyplývašpecifikáciauplatňovanýchnárokov
nasledovne:
1. náhrada zaplatených penále zo zadržaných a neodvedených prostriedkov štátneho rozpočtu podľa
rozhodnutia SFK č. 3/1091/2004/301 z 19.1.2005 za roky 1997 až 1999 vo výške 565.137,- Sk,

2. náhrada platby za neodvedené výnosy z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu vo výške
1.572,- Sk za roky 1997 až 1999 (210 + 178 + 1.184),
3. náhrada zaplatených 41.549,- Sk titulom vrátenia nárokovaných, obdržaných a neoprávnene
použitých prostriedkov štátneho rozpočtu za rok 1999 podľa vyššie uvedeného rozhodnutia SFK,
4. vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 24.452,- Sk s odôvodnením, že pre ňu vzhľadom

na výsledky kontroly neboli splnené podmienky podľa čl. IV. mandátnej zmluvy (vo výške 7 % z výnosov),
a to za rok 1997 vo výške 17.257,- Sk, za rok 1998 vo výške 4.287,- Sk, za rok 1999 vo výške 2.908,- Sk,
5. zaplatenie penále za neoprávnené odčerpanie prostriedkov z rozpočtu mesta na vyplatenie odmeny
z neoprávnene vykázaných výnosov s odkazom na aplikáciu § 47 ods. 2 zák. č. 303/1995 Z.z..

4.5.Otázka správneho právneho posúdenia skutkového zdôvodnenia jednotlivých nárokov
uplatňovaných v konaní je relevantnou aj z hľadiska skúmania podmienok konania.

4.6.Doterajšie skutkové zdôvodnenia žalovaného nároku uvedeného pod bodom 5 vyššie by mohli
svedčiť tomu, že žalovaný by mal plniť penále vo výške 0,2 % z neoprávnene použitej a zadržanej sumy

za každý aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného
použitia poskytnutých prostriedkov. Rozhodovania o sankciách za porušenie rozpočtovej disciplíny
nepatria do právomoci súdov. Bez potrebného ďalšieho zistenia skutočností potrebných pre posúdenie
tohto nároku nemožno teda urobiť záver, že by o tejto časti podanej žaloby mal konať a rozhodnúť
všeobecný súd. Ust. § 47 ods. 5 písm. b/ zák. č. 303/1995 Z.z., či ust. § 31 ods. 9 zák. č. 523/2004

Z.z., ktoré prichádzajú do úvahy ako aplikovateľné pre rozhodnutie o penále, upravujú právomoc iného
orgánu ako súdu konať a rozhodnúť o tomto nároku. Aplikácia jedného z uvedených zákonov závisí
od skutočností uvedených v desiatej časti zák. č. 523/2004 Z.z.. Z doterajšieho obsahu skutkových
podkladov v spise prichádza do úvahy aplikácia ust. § 37 ods. 3, 4 zák. č. 523/2004 Z.z.. Každopádne
sa však musí bližšie zo skutkového hľadiska objasniť, čo je predmetom tejto časti žaloby. Žiada sa preto

dať do pozornosti aplikáciu § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p.. Bez skúmania právomoci súdu vo veci týkajúcej
sa tejto časti podanej žaloby možno urobiť záver o tom, že súd nesprávne právne vec posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a za tým účelom nezistil skutkový stav. Je teda daný
dôvod pre zrušenie tejto časti rozhodnutia v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..4.7.Skutkové zdôvodnenie žalovaného nároku týkajúceho sa neoprávnene vyplatenej odmeny (bod 4
vyššie) by mohlo svedčiť tomu, že žalobca sa domáha vydania plnenia, ktoré poskytol žalovanému bez

právneho dôvodu. Podľa obsahu mandátnej zmluvy bodu IV. ods. 1 patrila žalovanému ako mandatárovi
odplata vo výške 7 % z ročných výnosov zo spravovaného majetku. V súvislosti s výsledkami kontroly
žalobca žiada vrátenie tej časti odmeny, ktorá sa týka neoprávnene zvýšených výnosov z tepelného
hospodárstva. Pri záveroch z vykonanej kontroly a z následne vydaného rozhodnutia žalobca tak
odôvodňuje požiadavku na vrátenie odmeny tým, že na takúto odmenu nebol právny dôvod. Takéto

zdôvodnenie by svedčilo posúdeniu tohto nároku v zmysle ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. ako nároku na
vrátenie majetkového prospechu získaného bez právneho dôvodu. Takejto právnej kvalifikácii sa však
súd prvého stupňa nevenoval. Nezisťoval pre takéto posúdenie časti podanej žaloby skutočnosti, ktoré
by vyplynuli z aplikácie § 451 ods. 2 Obč. zák.. Preto aj pri tejto časti rozhodnutia súdu prvého stupňa
vo veci samej je daný dôvod zrušenia rozhodnutia, ako je upravený v ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

4.8.U nárokov uvedených pod bodmi 1 až 3 vyššie by skutkové zdôvodňovanie uplatňované žalobcom
mohlo svedčiť tomu, že uplatňuje nároky titulom zodpovednosti za škodu. Obchodný zákonník obsahuje
všeobecnú úpravu záväzku k náhrade škody v § 373 až § 386. Táto úprava sa použije v prípadoch
spôsobenia škody porušením povinnosti zo záväzku, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, alebo
vzhľadom k ust. § 757 Obch. zák. porušením inej povinnosti stanovenej Obchodným zákonníkom. V

tomto smere z hľadiska teoretických predpokladov zodpovednostného vzťahu za škodu tak, ako ich
uviedol v dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa, odvolací súd nemá výhrady. Citáciou príslušných
ustanovení sa súd prvého stupňa pokúsil dať odpoveď na základnú otázku, ktorá je významnou pre
rozhodnutie o podanej žalobe. Nemožno mať preto výhrady, ak súd prvého stupňa zdôrazňoval, že pre
vznik nároku na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka je potrebné, aby boli kumulatívne splnené

základné predpoklady, a to porušenie právnej povinnosti, skutočný vznik škody i príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. K ním však treba dodať aj významný moment
akým je neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť a predvídateľnosť škody. Porušenie právnej
povinnosti, resp. existenciu protiprávneho úkonu je povinný v konaní preukazovať poškodený.

4.9.Pre rozhodnutie o podanej žalobe sa však javí byť potrebné objasniť, či to, čo žalobca urobil
predmetom žaloby, je škodou a či existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného,
vyplývajúcej z mandátnej zmluvy, a ujmou, ktorá nastala žalobcovi. Škodou sa rozumie majetková
ujma vyčísliteľná v peniazoch a v peniazoch nahraditeľná. Predovšetkým ide o poškodenie, stratu
alebo zničenie veci, ale škoda môže spočívať aj v tom, že poškodený musí vynaložiť náklady, ktoré by

nebyť škodnej udalosti vynaložiť nemusel, alebo v tom, že v dôsledku škodnej udalosti došlo k zániku
majetkového práva bez jeho uspokojenia alebo k znemožneniu výkonu majetkového práva a podobne.
V týchto a podobných prípadoch ide o tzv. škodu skutočnú.

4.10.Z tohto pohľadu niet pochybností o tom, že zaplatenie penále za neoprávnene použité a zadržané

prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 565.137,- Sk podľa rozhodnutia Správy finančnej kontroly Košice
č. 3/1091/2004/301 je majetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vznikla tým, že toto penále musel zaplatiť
práve z dôvodu porušenia rozpočtovej disciplíny pri čerpaní a zadržaní prostriedkov štátneho rozpočtu
titulom poskytnutých dotácií zo štátneho rozpočtu k cenám tepelnej energie.

4.11.Otázku, či škodou je aj vrátenie poskytnutej dotácie za rok 1999 vo výške 41.549,- Sk alebo odvodu
výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 1.572,- Sk, súd prvého stupňa neriešil. V tomto
smere je jeho rozhodnutie nepreskúmateľným.

4.12.Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody je spravidla

daná vtedy, ak bez porušenia povinnosti by škoda nenastala. Tu je relevantným, v súvislosti s ktorým
porušením povinnosti vznikla poškodenému ujma. Z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, nemožno vyvodiť
záver, že by plnenia realizované žalobcom podľa vyššie uvedeného rozhodnutia SFK boli dôsledkom
len toho, že žalobca nevyužil riadne opravné prostriedky proti vydanému rozhodnutiu. Tomu, či údaje
o nesprávnom množstve dodanej tepelnej energie pre domácnosť, údajov o nesprávnom množstve

dodanej tepelnej energie pre nadštandardné byty, či údaje o nesprávnej skutočnej potrebe dotácií za
jednotlivé roky v kontrolovanom období boli dôsledkom nedostatočnej odbornej starostlivosti žalovaného
pri plnení povinností z mandátnej zmluvy, sa súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia nevenoval.
Príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a neoprávneným použitím a zadržaním prostriedkovštátneho rozpočtu vrátane povinnosti zaplatiť penále za ich neoprávnené použitie a zadržanie tak súd
prvého stupňa zúžil len na skúmanie toho, či žalobca využil proti rozhodnutiu príslušného správneho
orgánu riadne opravné prostriedky. Priama príčinná súvislosť sa však nemôže vzťahovať na to, či niekto

využil alebo nevyužil riadne opravné prostriedky. Najmä z pohľadu aplikácie ust. § 135 ods. 2 O.s.p., ak
rozhodnutie o uložení sankcií nadobudlo právoplatnosť, súdy z tohto rozhodnutia vychádzajú v zmysle
ust. § 135 ods. 2 O.s.p.. K preskúmateľnosti správnych aktov boli už judikované viaceré závery. Možno
v tomto smere odkázať na uznesenie NS SR MCdo 58/2011, rozsudok NS SR 4Cdo 123/2003 alebo
aj rozhodnutie NS ČR 6Cz 2/90.

4.13.Za takéhoto stavu pre rozhodnutie o podanej žalobe bolo relevantným posúdiť nie otázku toho,
či bolo využité právo na podanie odvolania, ale to, či práve v priamej príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalovaného, vyplývajúcej zo vzťahu založeného mandátnou zmluvou, vznikla žalobcovi ujma
splnením povinností uložených v správnom konaní. Okrem týchto troch základných povinností treba
mať na zreteli aj ďalšie uvedené skutočnosti, a to predvídateľnosť škody ako jednu z podmienok vzniku

záväzku k náhrade škody upravenej v § 379 Obch. zák. v súvislosti s úpravou rozsahu náhrady, a tiež
aj to, či neexistujú okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaného.

5.Po zrušení rozhodnutia preto prvoinštančný súd postupoval podľa pokynov druhoinštančného súdu v
zmysle § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku a doplnil takto dokazovanie:

6. Právny zástupca žalobcu k uplatňovanej časti nároku a to penále za neoprávnené odčerpanie
prostriedkov rozpočtu mesta uviedol, že v zmysle mandátnej zmluvy ako bola uzatvorená medzi
stranami sporu, mal žalovaný nárok na odmenu vo výške 7 %. Keďže však žalovaný si neoprávnene
vyčíslil výnosy vo väčšej výške, aj z tejto vyššej výšky mu bola vyplatená odmena a v roku 1997 mu

nemala byť vyplatená odmena vo výške 17.257 Sk, v roku 1998 mu nemala byť vyplatená odmena
vo výške 4.287 Sk a v roku 1999 mu nemala byť vyplatená odmena vo výške 2.008 Sk a v zmysle
§ 47 ods. 2 Zákona č. 303/1995 žalobca vyrúbil žalovanému aj penále a to vo výške 48.904 Sk, na
zaplatenie ktorého bol vyzvaný aj písomnou výzvou zo dňa 16.09.2005. Nárok na vrátenie neoprávnene
vyplatenej odmeny vyplýva z výsledkov kontroly správy finančnej kontroly, kde bolo preukázané, že

výnosy neboli také, ako si ich naúčtoval žalovaný. K uplatňovanej náhrady škody vo výške 41.549 Sk
ako neoprávnené použité prostriedky štátneho rozpočtu za rok 1999 uviedol, že žaloba v tejto časti
vychádza z bodov 4 a 5 mandátnej zmluvy a vyplýva to aj z odôvodnenia správy finančnej kontroly,
ktorá sa týka roku 1999. Samotné výpočty výnosov a dotácii robili pracovníci žalovanej spoločnosti.
Potvrdil to aj žalovaný vo svojej výpovedi, kedy uviedol, že jeho zamestnanci sa zúčastňovali školenia

na vykonávanie tejto činnosti. Žalovaný v zmysle mandátnej zmluvy mal pri svojej činnosti postupovať
odbornou starostlivosťou, ktorá je vyššia starostlivosť ako bežná. Keďže to tak nebolo, správa finančnej
kontroly vytkla vady, ktoré spôsobil žalovaný. Žalovaný sa k výsledkom kontroly nevyjadril, pretože
považoval zápisnicu o kontrole v rozpore so zákonom, ako to uviedol vo svojej výpovedi. Žalobca
sa voči rozhodnutiu správy finančnej kontroly neodvolal, nakoľko nemal potrebné dôkazy potrebné k

odvolaniu, pretože mandátna zmluva so žalovanou spoločnosťou bola už ukončená a správu tepelného
hospodárstva následne prevzal Mestský bytový podnik, a.s., od ktorého žiadali potrebné vyjadrenia,
avšak neboli im poskytnuté. K žalovanej sume 24.452 Sk poukázal na písomné vyjadrenie, kde na
základe výsledkov finančnej kontroly bolo uvedené nesprávne vyúčtovanie dotácie a z týchto dotácii bola
vypočítaná odmena 7 %, pričom poskytnuté dotácie zo strany štátu za roky 1997 a 1998 od žalovaného

nežiadajú, nakoľko tieto boli vysporiadané medzi mestom a správou finančnej kontroly. O neoprávnene
vyplatenej odmene sa dozvedeli až potom, ako bola vykonaná kontrola správou finančnej kontroly.
Najprv k výsledkom kontroly bol vyzvaný konateľ žalovanej spoločnosti, keďže sa nevyjadril, následne
boli vyzvaní jeho zamestnanci na podanie vysvetlenia. K vráteniu dotácii uviedol, že žalobca mal účet,
ktorý spracoval žalovaný. Zamestnanci žalovaného predkladali na daňový úrad potrebné listinné dôkazy

na priznanie dotácie, ktorá bola poukázaná na predmetný účet a teda v konečnom dôsledku všetky tieto
peniaze ostali u žalovaného. Úrok z omeškania od 23.08.2006 požadujú odo dňa nasledujúceho po
dátume splatnosti ako bol uvedený vo faktúre, ktorou si nárokovali voči žalovanému žalovanú sumu.

7.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že voči nároku vo výške 24.452 Sk už vzniesol námietku premlčania.

Odmena sa počítala tak, že každý rok sa vychádzalo z čísel za predchádzajúci rok. Odmena za
predchádzajúci rok bola podelená 12 mesiacmi a každý mesiac bola vystavená žalobcovi faktúra na
odmenu, ktorú aj žalobca žalovanému každý mesiac uhradil. Keďže táto odmena nebola skutočná, ako
bola podľa spotreby tepla, vždy nasledujúci rok po vyúčtovaní, po 31.máji toho ktorého roka sa urobildopočet podľa skutočného stavu. Všetky odmeny účtované voči žalobcovi boli uplatnené faktúrou, tieto
aj boli uhradené, pričom na meste bol pracovník, ktorý tieto výpočty kontroloval. Odmena vo výške 7 %
nebola odmena za teplo, ale bola to odmena aj za všetky výnosy, čo sa týka nájmu bytov a podobne.

K výsledkom kontroly sa nevyjadril, pretože telefonicky sa spojil so zamestnancami správy finančnej
kontroly, ktorí mu povedali, že k výsledkom sa nemôže vyjadrovať, pretože to nie je úplný protokol.
Taktiež poprel, že by žalobca a to jeho zamestnanec ho telefonicky kontaktoval dňa 10.11.2014 a toto
potvrdzuje aj tým, že ak žalobca sa o výsledku kontroly mal dozvedieť dňa 23.11.2004, nemohli ho
kontaktovať pred tým dňom a to dňa 10.11.2004. K účtu účet s názvom mesto v zastúpení BYTERM, ako

je uvedené aj v mandátnej zmluve uviedol, že na tento účet neišli len dotácie zo štátu, na tento účet išli
všetky platby jednak za teplo, jednak za nájom obyvateľov a všetky ostatné platby, ktoré mesto prijalo. Z
tohto účtu pre žalovaného mohla byť vykonaná výplata, len vtedy, ak na prevodnom príkaze bol podpis
niekoho za mesto a taktiež aj za BYTERM, s.r.o. Takto bola vyplácaná aj už spomínaná odmena 7 %
ako bola dohodnutá v mandátnej zmluve.
8. Opätovne na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu k žalovanému nároku predniesol

písomné podanie zo dňa 02.12.2014, ktoré doplnil a z tohto ústneho prednesu podania a výpovede
na pojednávaní vypláva, že: z rozhodnutia správy finančnej kontroly 3/1092/2004/301 z 19.01.2005
vyplýva, že na základe kontrolovaných prepočtov bolo zistené, že kontrolovaný subjekt vo finančnom
zúčtovaní dotácie za rok 1997 1/ uviedol nesprávne množstvo dodanej tepelnej energie pre domácnosť,
nezohľadnil nehospodárne využite tepla v 62 obytných domoch vo výške 2077,1275 GJ za dodané teplo

na vykurovanie v zmysle A testu slovenskej energetickej inšpekcie číslo 690/1997 zo dňa 23.02.98; 2/
uviedol nesprávne množstvo dodanej tepelnej energie pre nadštandardné byty; 3/ uviedol nesprávnu
skutočnosť spotrebu dotácii za rok 1997, nesprávne vypočítal dočerpanie dotácii zo štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky. V priebehu roka 1997 bola vyplatená dotácia vo výške 15.410.168 Sk a doplatky
vo výške 3.775.456 Sk, teda spolu 19.185.624 Sk. Po kontrolnom prepočte bola vyčíslená skutočná

potreba dotácií vo výške 18.939.090 Sk, a teda rozdiel bol 246.534 Sk. V roku 1998 kontrolovaný subjekt
spravoval 2792 bytov s centrálnym vykurovaním. Výrobná cena tepla pre domácnosti bola 257,02 Sk
za GJ, ktorá bola vyššia ako maximálna cena pre domácnosť 165 Sk za GJ. Na základe kontrolných
prepočtov bolo zistené, že kontrolovaný subjekt v prehľade o finančnom zúčtovaní dotácie za rok 1998
si nárokoval dotáciu na 136952 80 GJ tepelnej energie pre domácnosť, pričom v skutočnosti bolo pre

domácnosti vyúčtované len 136287,3 GJ t.j. o 665,50 GJ tepelnej energie menej ako to vyplýva, zo
zápisu ŠK/0199 z porady konanej dňa 04.03.99, kde kontrolovaný subjekt uznal reklamáciu nájomníkov
za dodávky teplej úžitkovej vody za rok 1998 pre bloky E a C napojené na kotolňu juh K1 a poskytol im
zľavu z dodávky teplej úžitkovej vody. Teda rozdiel medzi čerpanou dotáciou 12.602.397 Sk a skutočnou
potrebou dotácií predstavuje sumu 31.240 Sk. V roku 1999 jedna cena platila za prvý polrok a druhý

v druhom polroku. V prvom polroku bola výrobná cena tepelnej energie na vykurovanie domácnosti
278,78 Sk za GJ a v druhom polroku 1999 bola 303.60 Sk za GJ, čo bola vyššia cena ako maximálna
cena pre domácnosti, V prvom polroku 1999 to bolo stanovené na 200 Sk za GJ a v druhom pol roku
1999 na sumu 290 za GJ. Rozdiel medzi cenami za prvý pol rok činí 78,78 Sk za GJ a rozdiel za druhý
polrok činí 13,60 Sk za GJ. Kontrolovaný subjekt si nárokoval dotáciu na 103,562 GJ tepelnej energie

pre domácnosti, pričom v skutočnosti bolo pre domácnosti vyúčtované len 103,03460 GJ t.j. o 527 GJ
tepelnej energie menej a to na základe zápisu z prejednania vyúčtovania dodávky tepelnej energie za
rok 1999 zo dňa 23.05., kde kontrolovaný subjekt na dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za rok 1999
poskytol pre napojené bloky kotolňu K1 a O1 zľavu. Rozdiel medzi vyplatenou dotáciou 5.335.199 Sk a
skutočnou potrebou dotácií predstavuje sumu 41.548,57 Sk. Na základe týchto skutočností potom bolo

vypočítané penále. K sume 24.452 Sk poukázal na list Mesta Vranov nad Topľou zo dňa 16.09.2005,
ktorý bol zaslaný V.. N. I., konateľovi spoločnosti BYTERM, s.r.o., kde sa uvádza, že tým, že zo
strany Vašej spoločnosti boli nárokované a neoprávnené použité prostriedky dotácie štátu k cenám
tepelnej energie za obdobie rokov 1997, 1998 a 1999 v celkovej výške 349 323 Sk napriek tomu, že
neboli splnené podmienky na jej poskytnutie, boli neoprávnené v jednotlivých rokoch zvýšené výnosy

z tepelného hospodárstva. Z týchto neoprávnených výnosov Vám bola v zmysle článku IV. mandátnej
zmluvy neoprávnené vyplatené odmena, ktorá predstavovala 7,0 % z výnosov, čo v jednotlivých rokoch
predstavovalo: v roku 1997 - 7 % zo sumy 246 534 Sk, t.j. 17 257 Sk v roku 1998 - 7 % zo sumy
61 240 Sk, t.j. 4287 Sk, v roku 1999 - 7% zo sumy 41 549 Sk, t.j. 2908 Sk, neoprávnene vyplatené
odmena v celkovej o výške 24 452 Sk, čím spoločnosť BYTERM, s.r.o., so sídlom vo Vranove nad

Topľou, Sídlisko I. č. 1008 porušila rozpočtovú disciplínu a taktiež aj k výpočtu penále vo výške 48.904
Sk, kde je uvedené, žev zmysle § 47 ods. 1 zákona číslo 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v
platnom znení ... „Subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú povinné odviesť neoprávnene použitú
alebo zadržanú sumu prostriedkov do štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu alebo rozpočtu obce,zároveň sú povinné zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2 % z neoprávnene použitej
alebo zadržanej sumy za každý aj začatí deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý aj začatý
deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy.“

9.Ďalej právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 02.12.2014 k jednotlivým položkám
žalovanejsumyatoksume565.173Skakonáhradazaplatenýchpenálezozadržanýchaneodvedených
prostriedkov štátneho rozpočtu za roky 1997 až 1999 uviedol, že táto položka pozostáva zo sumy
383.607 Sk ako penále za neoprávnene použité prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 246.534 Sk za

obdobie od 31.10.2002, kedy bol vykonaný posledný doplatok dotácie za rok 1997 do dňa 16.12.2004
vrátane a zo sumy 419 Sk ako penále za neoprávnene zadržané prostriedky štátneho rozpočtu v sume
210 Sk za obdobie od 11.01.1998 do 16.12.2004 vrátane. Ďalej táto čiastka pozostáva zo sumy 95.289
Sk ako penále za neoprávnene použité prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 61.240 Sk za obdobie
od 31.10.2002 kedy bol vyplatený doplatok dotácie za rok 1998 do dňa 16.12.2014 vrátane a zo sumy
356 Sk ako suma penále za neoprávnene zadržané prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 178 Sk za

obdobie od 11.07.1998 do 16.12.2004 vrátane a ďalej že táto suma ešte pozostáva z dvoch položiek
a to z položky 83.098 Sk ako suma penále za neoprávnene použité prostriedky štátneho rozpočtu
vo výške 41.549 Sk za obdobie od 23.09.2000, kedy bol vykonaný posledný doplatok dotácie za rok
1999 do dňa 16.12.2004 vrátane a zo sumy 2.368 Sk ako suma penále za neoprávnene zadržané
prostriedky štátneho rozpočtu o výške 1.184 Sk za obdobie od 11.07.1999 do 16.12.2004 vrátane. K

dátumu 16.12.2004 uviedol, že ide o dátum vyhotovenia zápisnice o prerokovaní správy o výsledku
následnej finančnej kontroly. K ďalšej žalovanej čiastke a to suma 1.572 Sk uviedol, že ide o neodvedené
výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu za roky 1997 až 1999, kde uviedol, že podľa § 5 ods. 1 zákona
č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu s účinnosťou od
01.01.1997 sú príjmom štátneho rozpočtu. V zmysle jednotnej aplikácie ustanovenia § 6 ods. 3 Zákona o

rozpočtových pravidlách ministerstvo financií vydalo metodický pokyn č. 3159/1997/41 k uplatňovanému
§ 6 ods. 3 Zákona č. 303/95 Z.z., v zmysle ktorého podľa bodu 4 tohto metodického pokynu právnická
a fyzická osoba, ktorej sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa § 6 ods. 2 zákona ako aj
prostredníctvom ktorej sa ďalej poskytujú prostriedky podľa § 6 ods. 2 ( napríklad u dotácii na teplo)
výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu sa odvádzajú na príjmový účet štátneho rozpočtu Slovenskej

republike, prípadne daňovým úradom a dva krát ročne vždy k 10.júlu bežného roka a k 10.januára
nasledujúceho rozpočtového roka. Suma 1.572 Sk pozostáva zo sumy 210 Sk za rok 1997, zo sumy
178 Sk za rok 1998 a zo sumy 1.184 Sk za rok 1999. K jednotlivým týmto sumám uviedol nasledovné:
k sume 210 Sk uviedol, že na základe výpisov z dotačného účtu bolo zistené, že za obdobie II. polroka
1997 neodviedol kontrolovaný subjekt výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 209,67 Sk a

teda suma 210 Sk je sumou odvodu neoprávnene zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu v zmysle
dôsledku porušenia § 6 ods. 3 Zákona č. 303/95 Z.z. Konanie kontrolovaného subjektu sa podľa § 47
ods. 2 zákona č. 303/95 Z.z. posudzuje ako porušenie rozpočtovej disciplíny podmieňujúce vrátenie
sumy 210 Sk do štátneho rozpočtu. K sume 178 Sk uviedol, že na základe predložených bankových
výpisov z dodatočného účtu bolo zistené, že kontrolovaný subjekt neodviedol výnosy z prostriedkov

štátneho rozpočtu za obdobie prvého polroka 1998 vo výške 178,19 Sk a nepoukázal ich na príjmový
účet štátneho rozpočtu v stanovenom termíne t.j. do 10.júla 1998 a teda suma 178 Sk je sumou
odvodu neoprávnene zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu. K sume 1.184 Sk uviedol taktiež ako
predchádzajúcich dvoch položiek a to 178 Sk a 210 Sk. K žalovanému nároku a to k neoprávnene
vyplatenej odmene vo výške 24.452 Sk uviedol, že tým, že zo strany žalovaného boli nárokované a

neoprávnene použité prostriedky dotácie štátu k cenám tepelnej energie za obdobie rokov 1997 až 1998
v celkovej výške 349.323 Sk napriek tomu, že k tomu neboli splnené podmienky na jej poskytnutie, boli
neoprávnene v jednotlivých rokoch zvýšené výnosy z tepelného hospodárstva a z týchto neoprávnených
výnosov bola v zmysle článku 4 mandátnej zmluvy neoprávnene vyplatené odmena, ktorá predstavovalo
7 % z výnosov, čo v roku 1997 7 % zo sumy 246.534 Sk predstavovalo sumu 17.257 Sk, v roku 1998 7 %

zo sumy 61.240 Sk predstavovala sumu 4.287 Sk a v roku 1997 7 % zo sumy 41.549 Sk predstavovala
sumu 2.908 Sk.

10.Vzáverečnomnávrhuprávnyzástupcažalobcuuviedol,žestranamisporubolauzatvorenámandátna
zmluva o výkone činnosti súvisiacich zo zabezpečím obsluhy prevádzky tepelných zariadení, ktoré sú

presne špecifikované v článku II. V zmysle tejto zmluvy žalovaný uplatňoval aj dotácie. V konaní ide
o zodpovednosť za škodu právnickej osoby, ktorú spôsobila pri výkone svojej činnosti. Žalovaný bol
povinný predkladať výkazy tak, aby zodpovedali skutočnosti. Žalovaný spôsobil svojim konaním takú
situáciu, že mesto bolo povinné vrátiť určité dotácie, ktoré boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu, a ztýchto dotácií muselo následne uhradiť aj penále. Toto konanie žalovaného je protiprávne konanie vo
forme nedbanlivosti, a to úmyselnej alebo neúmyselnej a existuje tu príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaného a vzniknutou škodou. Škoda vznikla tým, žalobca musel zaplatiť všetky výnosy plus penále,

ktoré boli J skutočne zaplatené pre správu finančnej kontroly.

11. Okrem vyššie citovaných zákonných ustanovení súd poukazuje aj na tieto §:

Podľa § 261 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové

vzťahy medzi štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne
organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom
je uspokojovanie verejných potrieb. Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy: a)medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou
spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti,

ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, b) medzi zakladateľmi družstva a
medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode
členskýchprávapovinností,c)zburzovýchobchodovaichsprostredkovania(§642)aďalejzodplatných
zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), e)z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu
odškodnenia (§ 725).

Podľa § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 378 ods. 1 Obchodného zákonníka, Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená

strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať

s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína
premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto

práv ustanovená osobitná úprava.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

12.Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 22.625,44 eur pričom svoj

nárok odvádza od vzniknutej škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že na základe rozhodnutia správy
finančnej kontroly zo dňa 19.01.2002 potom, ako bola vykonaná kontrola bola mu uložená povinnosť
odviesť do štítneho rozpočtu neoprávnene použité a zadržané prostriedky štátneho rozpočtu vrátene
penále za ich neoprávnené použitie a zadržanie vo výške 916.032 Sk. Toto rozhodnutie nadobudloprávoplatnosť dňa 08.02.2005 a vykonateľnosť dňa 23.02.2005. Nárok na zaplatenia tejto škody, ktorá
mu mala vzniknúť vyplatením tejto sumy, odvodzoval od mandátnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi
stranami sporu dňa 24.03.1993, v zmysle ktorej žalovaný sa zaviazal pre žalobcu zabezpečovať správu

majetku Mesta Vranov nad Topľou a ďalej v zmysle tejto zmluve okrem iného bol povinný viesť
predpísanú ekonomickú evidenciu spravovaného majetku a hospodárenia s ním vrátane vykonávania
inventarizácie tohto majetku, vyhotovenia a predkladania štatistických hlásení, spracúvania podkladov
potrebných pre vypracovanie rozpočtu mandatára, pre podanie daňových priznaní a ďalej bol povinný
viesť finančné prostriedky získané zo spravovaného majetku oddelene na osobitnom účte v banke, ako

ho aj spracovať. V zmysle tejto zmluvy mal mandatár postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou
starostlivosťou a v zmysle článku 3 tejto zmluvy v prípade zavinenia škody v súvislosti s výkonom podľa
predmetu tejto zmluvy má mandant proti mandatárovi nárok na jej úhradu. Žalobca žalovanú sumu 608
258,- Sk/22.625,44 eur rozdelil na tieto jednotlivé položky a
a)Nárokované, obdržané a neoprávnené prostriedky ŠR SR za rok 1999 vo výške 41 549,- Sk,
b) Neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu SR v celkovej výške 1 572,- Sk, z toho: za rok

13.Tento nárok žalobcu zo strany žalovaného bol popretý, nakoľko poukázal vo svojej obrane na to,
že voči rozhodnutiu správy finančnej kontroly, na základe ktorého bola uložená žalobcovi povinnosť
odviesť do štátneho rozpočtu neoprávnene použité a zadržané prostriedky vrátane penále v celkovej
výške 916.032 Sk nevyužil žiadne, riadne ani mimoriadne opravné prostriedky, hoci na to mal všetky
predpoklady nakoľko v spoločnosti Mestský bytový podnik, a.s. v čase vykonávania kontroly boli

zamestnaní pracovníci, ktorí boli pracovníkmi žalovaného a ďalej vo svojej obrane použil aj námietku
premlčania voči nároku, z dôvodu, že žalobca už v roku 2004 vedel, že mu hrozí škoda, keďže žaloba
bola podaná až dňa 06.02.2007. Právo na náhradu škody je premlčané. Taktiež k vyplateným dotáciám
uviedol, že pokiaľ žalobca podľa výsledku kontroly nemal nárok na dotácie a tie mal vrátiť, tým mu
nemohla vzniknúť ani škoda.

14.V zmysle predloženého dôkazu a to mandátnej zmluvy vyplýva, že tento právny vzťah je potrebné
spravovať v zmysle ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a má sa spravovať treťou časťou
obchodného zákonníka obchodných záväzkových vzťahov, nakoľko v danom prípade ide o obchodno-
záväzkový vzťah medzi jednotkou územnej samosprávy a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti.

S prihliadnutím na to je nutné v predmetnej veci aplikovať úpravu náhrady škody, ktorá je obsiahnutá
v obchodnom zákonníku v ustanovení § 373 až 386. Podľa tejto úpravy vzniká zodpovednosť za
škodu pokiaľ sú splnené nasledujúce predpoklady: protiprávnosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnosťou a vznikom škody, predvídateľnosť, neexistencia okolnosti vylučujúci ich zodpovednosť.
Režim zodpovednosti za škodu tak, ako je konštruovaný v § 373 obchodného zákonníka spočíva na

princípeobjektívnejzodpovednosti.Ideozodpovednosťbezzreteľanaokolnosťzavinenia,pričomzákon
umožňuje oslobodiť od tejto zodpovednosti za škodu (možnosť liberácie). K protiprávnosti konania,
vznikuškodyapríčinnejsúvislostimediprotiprávnosťouavznikomškodysúdpoukazujenaodôvodnenie
tak, ako je uvedené v odsekoch 3.29, 3.30, 3.31 a 3.32 tohto rozsudku.

15.V ďalšom sa bude zaoberať jednotlivými žalovaným čiastkami. Jedným zo žalovaných nárokov je
suma 565.137 Sk a to ako zadržané prostriedky štátneho rozpočtu a neodvedené výnosy z prostriedkov
štátneho rozpočtu, na úhradu ktorých bol žalobca zaviazaný rozhodnutím SFK, ďalej suma náhrady
41.549 Sk a to z titulu vrátenia nárokovaných obdržaných a neoprávnene použitých prostriedkovštátneho rozpočtu za rok 1999 a to ako dotácia za tento rok a ďalej náhrada sumy 1.572 Sk a to
ako neodvedené výnosy z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a to v rokoch 1999 v
sume 210 Sk, v roku 1998 v sume 178 Sk, a v roku 1999 v sume 1.184 Sk. Tieto žalované čiastky

žalovanej sumy bol žalobca povinný zaplatiť v zmysle predmetného rozhodnutia SFK, ktorá potom ako
vykonalakontroluukontrolovanéhosubjektu,vyrubilamupovinnosťzaplatiťtietopenále,výnosyztýchto
prostriedkov štátneho rozpočtu ako aj povinnosť vrátiť narokované a neoprávnene použité prostriedky
štátneho rozpočtu. Povinnosť zaplatiť tieto finančné prostriedky sa týkala tepelného hospodárstva, na
výkon činnosti ktorej bola uzatvorená mandátna zmluva medzi stranami sporu, kde v mandátnej zmluvy

žalovaný sa zaviazal, že tieto činnosti bude vykonávať s odbornou starostlivosťou a v prípade, že
v súvislosti s výkonom podľa predmetu tejto zmluvy vznikne škoda, má mandant proti mandatárovi
náhradu na jej úhradu. Rozhodnutím SFK teda bolo rozhodnuté, že žalobca nemal nárok na nárokované
dotácie tak, ako mu boli poskytnuté a teda z dôvodu týchto neoprávnene poskytnutých a zadržaných
dotácii má povinnosť vrátiť penále ako aj výnosy. Vykonaným dokazovaním súd mal za to, že vrátenie
dotácii a následne z nich plynúce povinnosti a to zaplatiť penále, ako aj výnosy bolo spôsobené

protiprávnym konaním žalovaného, nakoľko tieto dotácie žalobcovi boli poskytnuté v rámci právnych
úkonov v tepelnom hospodárstve, ktoré v zmysle mandátnej zmluvy vykonával žalovaný. Rozhodnutím
SFK bolo preukázané, že tieto nároky neboli v súlade so zákonom a teda, že žalovaný v rámci činnosti,
ktoré vykonával pre žalobcu, vykonal protiprávne úkony, čím vznikla žalobcovi škoda, ktorú koniec
koncov spôsobil žalovaný v rámci správy tepelného hospodárstva. Súd túto časť žaloby posúdil ako

škoda, ktorá bola spôsobená žalobcovi a to jednak aj pokiaľ ide o poskytnuté dotácie, ako aj povinnosť
zaplatiť z týchto dotácii výnosy a penále, nakoľko pokiaľ ide o penále a výnosy jednoznačne možno
povedať, že ide o škodu na strane žalobcu, ktorá mu bola spôsobená a to tým, že musel zo svojho
majetku vynaložiť peňažné prostriedky, ktoré by v prípade správnej činnosti žalovaného vynaložiť
nemusel. Tým došlo k zmenšeniu jeho majetku, ktoré by pri správnom postupe žalovaného nemuselo

nastať. Súd ako škodu posúdil aj vrátenie poskytnutej dotácie, nakoľko v konaní bolo preukázané, že
v zmysle mandátnej zmluvy žalovaný mal zriadiť účet na meno žalobcu, avšak tento účet spravoval
žalovaný. Na tento účet boli poukázané aj dotácie a teda tieto boli v dispozícii žalovaného. Túto
skutočnosť nepoprel ani žalovaný vo svojej výpovedi, nakoľko potvrdil, že to tak bolo. Dotácie boli
poukazované na účet aj keď bol vedený na meno žalobcu, ale bol vedený a spravovaný žalovaným.

Žalovaný taktiež potvrdil, že z tohto účtu sa mu vyplácali aj odmeny a že na tento účet boli poukazované
nielen dotácie, ale boli tam poukazované aj jednotlivé platby napríklad platby za nájom. Keby žalovaný
bol postupoval v súlade so zákonom, nárokoval by si dotácie tak, ako mal na ne nárok, žalobcovi
by nebola pri výkone kontroly uložená žiadna povinnosť a to vrátiť ani poskytnuté dotácie ani s tým
súvisiace penále a výnosy, preto súd mal za to, že týmto nesprávnym postupom a konaním žalovaného,

na ktoré bol povinný a zaviazaný mandátnou zmluvou, kde vyslovene sa v mandátnej zmluve dohodli,
že v prípade zavinenia mandatár zodpovedá mandantovi za škodu, vzniká jeho zodpovednosť vrátiť túto
škodu žalobcovi.

16.Pokiaľ ide o ďalší žalovaný nárok a to neoprávnene vyplatená odmena vo výške 24.452 Sk a to tak,

akosúpodrobnerozpísanévodseku9súduvádza,žeajkeďtentonárokžalobcaposudzujeakonáhradu
škody, z vykonaného dokazovania vyplýva, že ide o odmenu, na ktorú po zistení z výsledkov SFK bolo
zistené, že žalovaný nemá nárok a teda, že mu bola poskytnutá zo strany žalobcu bez právneho dôvodu.
VzmysleboduIX,odsek1mandátnejzmluvyboladohodnutámedzistranamisporuodplatavovýške7%
z ročných výnosov zo spravovaného majetku. Na základe vykonaných výsledkov kontroly žalobca zistil,

že žalovaný si neoprávnene zvyšoval výnosy z tepelného hospodárstva. Keďže na základe rozhodnutia
SFK možno jednoznačne konštatovať, že žalovaný si neoprávnene účtoval výnosy a to tak, že v roku
1997 bola poskytnutá dotácia vo výške 246.537 Sk, v roku 1998 neoprávnená dotácia vo výške 61.240
Sk,vroku1999bolaposkytnutáneoprávnenádotáciavovýške41.549Sk,ztýchtosúmtedažalovanému
nepatrila odmena za výkon tejto činnosti a teda nepatrila mu odmena 7 % z týchto výnosov. Keďže však

v tejto časti odmena bola vyplatená a to vo výške 24.452 Sk, čo potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi
z titulu, že na to nebol právny nárok v zmysle zmluvy, má žalobca nárok na vrátenie bezdôvodného
obohatenia a keďže tak sa doposiaľ nestalo, súd priznal žalobcovi aj túto sumu.

17.Na tieto vyššie uvedené žalované nároky bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania

a to z dôvodu, že v roku 2004 žalobca už vedel, že mu hrozí škoda, a žaloba podaná až na súd dňa
06.02.2007. Súd však túto námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú, nakoľko moment od kedy
je potrebné počítať premlčaciu lehotu na uplatnenie nároku na náhradu škody, ako aj na bezdôvodné
obohatenie, je potrebné počítať odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodnutiasprávy finančnej kontroly a nie od roku 2004, kedy bola vykonávaná kontrola, pretože vykonávanie
kontroly ešte nemožno považovať za skutočnosť, že dňom vykonania kontroly je spôsobená subjektu
aj škoda. To je možné stanoviť až dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená povinnosť

vrátiť prostriedky do štátneho rozpočtu. Právo na vrátenie škody nebolo premlčané, nakoľko pri práve
na náhradu škody plynie premlčacia 4 ročná doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol
dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, a končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov
ododňa,keďdošlokporušeniupovinnosti.Žalobcasaoškodedozvedel,ažvydanímrozhodnutiasprávy
finančnej kontroly a taktiež to platí pokiaľ ide o vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny. Rozhodnutie

SFK nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2005 a žaloba bola podaná na súde dňa 06.02.2007. Pokiaľ
ide o škodu - vrátenie dotácie za rok 1999, platí, že o tejto škode sa žalobca dozvedel právoplatnosť
rozhodnutia SFK, kedy začal plynúť premlčacia lehota a skončila najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa,
keď došlo k porušeniu povinnosti. Povinnosť bola porušená uplatnením dotácie, teda v roku 1999. Pokiaľ
ide o výnosy a penále zo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu - dotácií, tieto za rok 1997 boli
vyplatené dňa 02.01.1998, 28.08.1998 a 30.10.2002, a teda deň prijatia týchto dotácií, na ktoré nebol

nárok, bol dňom porušenia povinnosti, a preto nedošlo k premlčaniu ani tohto nároku. Obdobne to platí aj
pre roky 1998, a 1999, kedy u nich nemohlo uplynúť 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti,
keďže žaloba bola podaná na súd dňa 06.02.2007. U nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia platí
4 ročná premlčacia lehota. O tomto nároku sa žalobca dozvedel až keď rozhodnutie SFK nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.02.2005 a žaloba bola podaná na súde dňa 06.02.2007, teda v premlčacej lehote.

18.Pri uplatňovaní náhrady škody nebola preukázaná žiadna z okolností, ktoré ustanovuje § 374
Obchodnéhozákonníka,ataktiežvkonanínebolopreukázanéanito,žebyškoda,ktorásauplatňujevoči
žalovanému, mohla byť predpokladaná ako škoda, ktorú povinný mohol predpokladať alebo predvídať.

19.Podľa § 47 ods. 5 písm. b) zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách, odvod a penále za
neoprávnené použitie a zadržanie prostriedkov rozpočtu obce ukladá a vymáha príslušný orgán obce.

20.Podľa § 3 Civilného sporového priadku, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

21.Podľa § 4 Civilného sporového priadku, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to
ustanovuje zákon.

22.Podľa § 9 Civilného sporového priadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej

republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

23.Podľa§10ods.1a2Civilnéhosporovéhopriadku,aksporalebovecpatrídoprávomociinéhoorgánu
Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky
spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s

postúpením nesúhlasí, predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

24.Podľa § 161 ods. 1,2,3 Civilného sporového priadku, Ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

25.K poslednému nároku uplatňovanému žalobou a to zaplatenie penále za neoprávnene odčerpanie

prostriedkov z rozpočtu mesta na vyplatenie odmeny a neoprávnene vykázaných výnosov súd má za
to, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 5 písm. b) zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách nemá
právomoc prvoinštančný súd konať a rozhodovať o tejto časti nároku. Právomoc na rozhodovanie o
povinnosti vrátiť penále za neoprávnene odčerpanie prostriedkov z rozpočtu z mesta patrí do právomoci
orgánov mesta a preto súd konanie v tejto časti zastavil a po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec

postúpená príslušnému orgánu.

26. Podľa § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15.januára 2009 sa nevzťahujú na
omeškanie, ktoré vzniklo pred 15.januárom 2009.27. Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania, dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok

zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku
omeškania veriteľa.

28. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba J. X. H. uplatňovaná pred
prvýmkalendárnymdňomkalendárnehopolroka,vktoromdošlokomeškaniu.Základnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého
tohto polroka.

29.Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania, úroky z omeškania sa stanú

splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak
deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú
splatnými uplynutím 30 dní od

a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),

b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

30.Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené v 1. a 2.odseku tohto rozsudku
s tým, že zároveň žalovaného zaviazal aj za zaplatenie úrokov z omeškania a to odo dňa 23.8.2006,
tj. odo dňa splatnosti faktúry č. 1310600023, ktorou bola žalovaná suma žalovanému vyúčtovaná.
Vystaveniu tejto faktúry predchádzala výzvy žalobcu pre žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy,

pričom túto výzvu si žalovaný podľa poštovej doručenky prevzal dňa 26.9.2005, a teda až po uplynutá
lehoty poskytnutej žalovanému vo výzve si žalobca uplatnil úroky z omeškania. Súd zo svojej činnosti
zistil, že ku dňu omeškania základná úroková sadzba J. X.Á. H. uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu bola 5 %.

31.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal úspech v časti 93 % a neúspech v
časti 7 %, v ktorej súd konanie pre nedostatok právomoci konanie zastavil, a teda po odpočítaní úspechu
žalovaného od úspechu žalobcu, patrí žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 86 %.

32.O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016