Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211529
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112211529.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevprávnejvecižalobcov:1/W.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.,F.XX,2/Ing.W.K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W., V. XX, proti žalovanému Prešovskému samosprávnemu kraju so sídlom v
Prešove, Námestie mieru č. 2, o náhradu za užívanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 27.06.2012 č.k. 14C 75/2012 - 96 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z
11.07.2012 č.k. 14C 75/2012 - 121 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol,
žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania každému z nich po 755,82 Eur a uložil im
povinnosť nahradiť aj trovy štátu každému z nich po 16,23 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcom tiež uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 995,08 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že v predmetnej veci už rozhodol rozsudkom sp. zn. 11C 9/2007, ktorým
žaloba bola zamietnutá. Z toho rozsudku zároveň vyplýva, že možno vysloviť záver o neplatnosti dražby
v časti sporného pozemku, ktorého sa týka žaloba žalobcov a za užívanie ktorého žalovaným žiadajú

priznať náhradu. Túto okolnosť považoval súd prvého stupňa pri posudzovaní prejednávanej veci za
podstatnú. Mal za nepochybné, že dražbu v časti vydraženia parcely evidovanej v žalovanom období
pod č. 3145/21 vo výmere 1578 m2 nemožno považovať za platnú, a to s poukazom na ustanovenie § 14
zákona č. 427/1990 Zb. Predmetom prevodu vlastníctva štátu bola v dražbe prevádzková jednotka, ktorá
sa nachádzala na pozemku, ku ktorému mal právo hospodárenia vtedajší Protektorovací závod Prešov,
pričom prevádzkovú jednotku nemohla tvoriť cesta, resp. chodník, ktoré už boli v tom čase vystavené

a skolaudované. Na vydražiteľov teda nemohlo prejsť vlastnícke právo k pozemku nachádzajúcemu sa
pod vtedajšou štátnou cestou, resp. chodníkom a títo vydražitelia nemohli platne previesť vlastnícke
právo k predmetnej parcele na žalobcov. Právni predchodcovia žalobcov teda na základe zákona o
prevode vlastníctva štátu nemohli nadobudnúť vlastníctvo k parcele č. 3145/21, keďže na tejto sa bez
akýchkoľvek pochybností nenachádzala prevádzková jednotka vtedajšieho Protektorovacieho závodu,
ale táto parcela sa nachádzala pod cestnou komunikáciou a priľahlým chodníkom. Ohľadom prevodu

pôvodných parciel, z ktorých vznikla parcela evidovaná pod č. 3145/21, je teda prevod vlastníctva
absolútne neplatný na základe § 39 OZ pre rozpor so zákonom (zákon č. 427/1990 Zb.). Prvý
kupujúci sa tak nestal vlastníkom tejto parcely, v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech
ďalších nadobúdateľov - žalobcov vlastnícke právo, ktoré by mohlo byť odvodené od vlastníctva
prvého kupujúceho. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch právnych skutočností, a to uzavretie platnej zmluvy a rozhodnutie príslušnej správy

katastra o povolení vkladu. Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníctva na základe absolútne
neplatnej zmluvy, nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva a nemožno uvažovať o ochranevlastníctva, hoci aj dobromyseľného nadobúdateľa. Zdôraznil, že absolútne neplatný právny úkon
nevyvoláva právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníctvadokatastranehnuteľností.Vzhľadomnato,ževprejednávanejvecisapreukázalopakúdajov

zapísaných v katastri, súd prvého stupňa nemohol žalobe vyhovieť, keďže v období rokov 2005 až 2007,
za ktoré si žalobcovia uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preukázateľne nemohli byť
vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa pod cestou, resp. priľahlým chodníkom. Pokiaľ súd v konaní
11C9/2007poukázalnato,žežalobcovpovažujevsúčasnostizavlastníkovpozemkutitulomvydržaniak
30.07.2008, v tomto konaní danú otázku súd neriešil, keďže žalobcovia si uplatnili svoj nárok za obdobie

od 17.01.2005 do 16.01.2007. Súd prvého stupňa zdôraznil, že za tejto situácie sa na úkor žalobcov
nemohol nikto bezdôvodne obohatiť a je preto bezpredmetné zaoberať sa otázkou, akým spôsobom
a na aký účel žalovaný v rozhodnom období cestu užíval. Súd poukázal tiež na to, že žalovaný sa
stal vlastníkom stavby - cesty III/06810 na základe zákona, žalovaný nemal na výber prevziať, resp.
neprevziať majetok delegovaný zo strany štátu. Vzhľadom na tieto okolnosti vyvstáva otázka, či je
v súlade s dobrými mravmi žiadať práve od žalovaného nielen v tomto prípade, ale aj vo všetkých

obdobných prípadoch, napr. náhradu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Zdôraznil, že zmluva
o prevode vlastníctva k parcele č. 3145/21 je absolútne neplatná, a preto žalobcovia nie sú aktívne
legitimovaní v tomto konaní a z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá. Tieto závery sa vzťahujú len k
nároku za užívanie samotnej cesty ako novovytvorenej parcely KN C 3145/21. Vo vzťahu k priľahlému
chodníku, ktorý podľa geometrického plánu Ing. Q. A. predstavuje parcelu 3145/25, mal súd prvého

stupňa za to, že absentuje pasívna legitimácia žalovaného, ktorý nie je jeho vlastníkom, čo vyplynulo
z predloženého stanoviska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v nadväznosti na § 1 ods.
3 zákona č. 135/1961 Zb. Pokiaľ žalobcovia poukázali na iné rozhodnutia súdov v obdobných veciach,
zdôraznil súd prvého stupňa, že tieto nemožno bezvýhradne aplikovať v danej veci a to hlavne vzhľadom
na to, že v časti spornej parcely je právny úkon - prevod vlastníctva štátu na vydražiteľov neplatný. O

trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania
štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušiť a vrátiť vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovia majú za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec uzavrel,
pokiaľ mal za to, že vo vzťahu k nároku žalobcov za užívanie priľahlého chodníka nie je daná
pasívna legitimácia žalovaného. Skutkové závery súdu prvého stupňa v tomto smere nevyplývajú
z výpovednej hodnoty zabezpečených dôkazov. Súd prvého stupňa sa nevyporiadal v rozsudku s
námietkami žalobcov, že uvedené z hľadiska právneho posúdenia veci je dané § 78 v spojení s §

79 zákona č. 50/1976 Zb. Bolo preukázané, že návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podala
Okresná správa ciest Prešov ako jediný navrhovateľ. Nebolo vysporiadané sa s tvrdením, že neexistuje
návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podaný zo strany iného subjektu ako prípadného ďalšieho
budúceho užívateľa. Zákon pritom zo strany takéhoto subjektu vyžaduje nielen podanie návrhu, rovnako
zaväzuje prípadného budúceho užívateľa okrem podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia

predložiť i písomnú dohodu so stavebníkom o užívaní stavby. Žalovaný nepreukázal tieto skutočnosti,
preto vlastníkom stavby je zo zákona stavebník a teda žalovaný. Tvrdenie žalovaného, že chodník bol
odovzdaný do správy Správe mestských komunikácií Prešov a na základe prechodu práv tieto spadajú
do vlastníctva Mesta Prešov, nie je podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Naopak Mesto Prešov
vo svojom vyjadrení z 12.05.2008 uviedlo, že chodník predstavujúci novovytvorenú parcelu 3145/25 nie

je v jeho vlastníctve. Na tieto odvolacie dôvody žalobcovia nedostali žiadnu odpoveď. Žalovaní a ani súd
prvého stupňa existenciu rozhodnutia o zaradení chodníka do siete miestnych komunikácií v správnom
konaní, ktorého účastníkmi mali byť aj žalobcovia, resp. právni predchodcovia žalobcov nepreukázali.
Súd prvého stupňa ani za pomoci Ministerstva dopravy nezistil, kto je vlastníkom chodníka, má iba za to,
že ním nie je žalovaný. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že ako vyplýva z potvrdenia o predaji prevádzkovej

jednotky, právny predchodca žalobcov nadobudol vlastnícke právo okrem iného aj k parcele KN
3145/1, z ktorej následne bola vytvorená parcela KN 3145/21, ktorá je predmetom konania a to vo
verejnej dražbe konanej dňa 09.02.1992. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo k parcele KN 3145/1, z ktorej
následne vznikla predmetná parcela na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.07.1998 od správcu
konkurznejpodstatyúpadcuM.V.-SUGAM.Vkladvlastníckehoprávavprospechžalobcovbolpovolený

05.08.1998. Je teda nesporné, že právny predchodca žalobcov nadobudol vlastnícke právo okrem iného
aj k danej parcele v súlade so zákonom, keďže vo verejnej dražbe nadobudol celý areál bývalého
štátneho podniku Kogutex, š.p., Protektorovací závod na ulici Petrovanskej 10. Nadobudol majetkovú
podstatu celej prevádzkovej časti tejto organizácie, ktorá tvorila súbor, ktorý bol ucelenou hospodárskou- majetkovou jednotkou. Neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa s poukazom na § 14 zákona č.
427/1990 Zb. Z tohto ustanovenia vyplýva iba tá skutočnosť, že v prípade predaja prevádzkovej
jednotky sa táto musí predať aj s pozemkom, na ktorom sa nachádza a nevyplýva z neho, že pri

predaji prevádzkovej jednotky sa nemôže predať samostatný pozemok, aj keď je zastavaný stavbou.
Súd prvého stupňa opomenul, že k danej parcele mal štátny podnik Kogutex právo hospodárenia a
predmetom verejnej dražby bol celý majetok prevádzkovej jednotky. Právny predchodca žalobcov ku
dňu 11.03.1992 nadobudol do vlastníctva celý majetok bývalého štátneho podniku Kogutex a stal sa jeho
vlastníkom zákonným spôsobom predajom vo verejnej dražbe, navyše odobreným rozhodnutím štátu.

Žalobcovia nadobudli spornú parcelu v konkurze od správcu konkurznej podstaty a do dnešného dňa
nebolo ich vlastnícke právo nijak spochybnené a žalobcovia vlastnícke právo k predmetnej parcele mohli
nadobudnúť aj vydržaním ku dňu 12.03.2002, teda po uplynutí 10-ročnej doby odo dňa nadobudnutia
vlastníctva ich právnym predchodcom, keďže do vydržacej doby je potrebné započítať aj vlastnícke
právo predchodcu žalobcov. Poukázali ďalej na judikatúru súdov ohľadom zaradenia veci do konkurznej
podstaty s tým, že z tejto judikatúry vyplýva, že zaradenie veci do podstaty je právnym titulom na predaj

majetku, pričom iba podanie vylučovacej žaloby môže predaju zabrániť. Účinok predaja je však ten,
že vlastnícke práva dobromyseľného nadobúdateľa majetku nie je možné spochybniť ani v prípade, ak
by správca predal vec ešte pred rozhodnutím o vylučovacej žalobe. Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol,
že predmetom dražby v roku 1992 nemal byť pozemok, o užívanie ktorého ide, žalobcovia uvádzajú,
že toto je právne bezpredmetné aj z toho dôvodu, že neplatnosť dražby nebola relevantne napadnutá.

Okrem toho zdôrazňujú, že spornú parcelu nadobudli aj vydržaním a v dobrej viere, že im vlastnícke
právo oprávnene patrí. Nie je predsa dobre možné si predstaviť, že žalobcovia a taktiež aj ich právny
predchodca neboli v dobrej viere, že svoje práva nadobudli v súlade so zákonom, pokiaľ vlastnícke právo
nadobudli od štátu a dokonca so súhlasom súdu a z dôvodu právnej istoty je neakceptovateľné pripustiť
výklad o absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Z toho dôvodu nemôže obstáť tvrdenie súdu prvého

stupňa, že zmluva o prevode vlastníctva k parcela 3145/21 je absolútne neplatná, a preto žalobcovia nie
sú v prejednávanej veci aktívne legitimovaní. K tvrdeniu súdu prvého stupňa o konaní žalobcov v rozpore
s dobrými mravmi uvádzajú, že pokiaľ existuje legálny postup, napr. podľa § 108 Stavebného zákona,
ktorým bude zriadený právny titul na riadne užívanie pozemkov pod cestou zo strany žalovaného, ale
žalovaný v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami tento postup nevyužije, čoho dôsledkom je, že

vlastníci pozemkov na súde sa domáhajú svojich zákonných práv, takéto konanie vlastníkov pozemkov
nemôže byť označené za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalobcovia upriamili
pozornosť na rozsudok NS ČR v konaní sp. zn. 33 Odo 642/2002. Zdôrazňujú, že žalovaný sa obohatil
o sumu, ktorú by žalobcovia ako právoplatní vlastníci získali za ich prenájom. Užívanie pozemkov
ich zastavaním nemožno zamieňať s užívaním stavieb (cestných komunikácií a chodníkov), ktoré na

pozemkoch žalobcov ležia. Sporné pozemky v žalovanom období užíval žalovaný ako vlastník týchto
stavieb, ktoré sa na pozemkoch nachádzajú, zatiaľ čo cestnú komunikáciu a chodníky užívajú účastníci
cestnej premávky. Podľa žalobcov nikto nemôže byť zbavený svojho majetku s výnimkou verejného
záujmu a za podmienok, ktoré stanoví zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Ústavný
súd sa už v minulosti vyjadril aj k nútenému obmedzeniu vlastníckych práv, keď uviedol, že „primeraná

náhrada“ za vyvlastnenie môže byť vyššia ako primeraná náhrada za obmedzenie vlastníckych práv. Na
rozdiel od vyvlastnenia, kde môže dôjsť k vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať
o opakovaných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia. Poukazujú tiež na
Nález Ústavného súdu SR vydaný v konaní sp. zn. III. ÚS 237/09. Záver prvostupňového súdu o
základnej otázke nastolenej žalobcami v merite veci o určenie, či existuje obmedzenie vlastníckeho

práva a o kompenzácii vzniknutého obmedzenia vlastníckeho práva nebol podľa žalobcov týmto
rozhodnutím vyriešený. Zdôrazňujú, že pokiaľ ich pozemky neboli vo verejnom záujme vyvlastnené a
žalobcovia ako vlastníci pozemkov trpia obmedzenie vlastníckeho práva tým, že na ich pozemkoch sú
stavby,ktorésúužívanéprepotrebyvšetkýchakoverejnékomunikácie,nemôžesúdprvéhostupňaurčiť,
že takéto obmedzenie je vlastník povinný strpieť bez náhrady. Užívanie cudzieho majetku bez právneho

dôvoduspovinnosťouvydaťbezdôvodnéobohateniepredstavujevšeobecnépoňatieprávnehoprincípu,
ktorý je potrebné aplikovať aj na tento prípad, čo „nezávislý súd prvého stupňa zjavne opomenul“. V
rozhodovanej veci sa preto postup súdu prvého stupňa podľa žalobcov nedá nazvať inak ako svojvôľou
založenou okrem nerešpektovania kogentných noriem aj takou mierou arogancie moci, extrémneho
nesúladu právnych záverov s vykonanými skutkovými zisteniami, ktoré znižujú dôveru v súdnictvo.

Rozsudok súdu prvého stupňa podľa žalobcov vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti, keď v odôvodnení
rozsudku sa neuvádza ani jedno konkrétne ustanovenie občianskeho, či obchodného zákonníka, na
základe ktorého súdu dospel k záveru o bezplatnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcov. Je tiež
nesprávny názor súdu prvého stupňa, že nárok žalobcov na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zaužívanie pozemku vo výške trhového nájomného sa považuje za nárok v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobcovia naopak zdôrazňujú, že ich nárok na tržné nájomné je dôvodný a poukazujú na uznesenie NS
SR sp. zn. 5Cdo 8/2009. Zo strany súdu prvého stupňa tak došlo k porušeniu práv žalobcov uvedených

v ustanovení § 123 OZ , k porušeniu § 124 OZ a napokon aj k porušeniu vlastníckeho práva žalobcov
zakotveného v článku 20 Ústavy SR a v čl. 11 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd.
Žalobcovia nesúhlasia ani s rozhodnutím o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol v
dopĺňacom rozsudku. Poukazujú na to, že nie je dôvodný rozsudok vo veci samej, a preto nemôže obstáť
ani rozhodnutie o trovách konania.

Žalobcovia následne namietali aj to, že v predmetnej veci konal sudca, ktorý nie je zákonným sudcom
v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Zb. a majú za to, že odvolací súd by mal napadnutý rozsudok
zrušiť aj v zmysle § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. V tejto súvislosti uviedli, že 31.08.2012 im bola doručená
odpoveď predsedníčky OS Prešov na sťažnosť vo veci pridelenia daného spisu. Majú za to, že námietky
predsedníčky, že výnimky pri prerozdeľovaní spisov vykonáva na základe pokynu predchádzajúceho

vedenia len predseda súdu a tajomníčky jednotlivých oddelení a že bol zachovaný obvyklý postup a spis
prerozdelila pracovníčka sekretariátu sú nedôvodné, pretože takýto postup je v rozpore so zákonom,
rozvrhom práce OS Prešov, ako aj s jej opatrením z 12.04.2012. Z tohto opatrenia a ani z rozvrhu
práce nevyplýva, že spisy môže prerozdeľovať sekretárka niekde v pivničných priestoroch súdu. Taktiež
neobstojí ani jej odkaz na pokyn predchádzajúceho vedenia, pretože by to bolo v rozpore s rozvrhom

práce a tým vlastne v rozpore s § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. Predmetná právna vec vedená
na OS Prešov pod sp. zn. 11C 9/2007 bola pridelená sudcovi JUDr. M. v rozpore so zákonom, keďže
spis bol prerozdelený pracovníčkou sekretariátu a nie prostredníctvom generátora v podateľni súdu v
súlade s opatrením predsedníčky OS Prešov z 12.04.2012. Nebolo namieste postupovať podľa pokynov
predchádzajúceho vedenia a ignorovať opatrenie predsedníčky súdu vydané v konkrétnej právnej veci

a tým vlastne postupovať v rozpore so zákonom č. 757/2004 Z.z.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že predmetný pozemok spolu s ďalšími nehnuteľnosťami boli v súlade
s príslušnými predpismi zastavané v rámci výstavby inžinierskej stavby - cesty III. triedy č. 068010 W.

- F. - R. a stavba bola povolená na základe vydaného stavebného povolenia. Stavebnému povoleniu
predchádzalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby. V tom čase bol vlastníkom pozemku č. 3145, z
ktorého neskôr vznikla daná nehnuteľnosť Československý štát a v správe mal tento pozemok Okresný
priemyselný podnik Koža - Guma - Textil Prešov. Cesta bola postavená štátom na štátnom pozemku,
ktorý sa nachádzal v správe Okresného priemyselného podniku Koža - Guma - Textil. K zastavaniu

pozemku došlo v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Plnenie si zákonom stanovenej povinnosti
zostranyžalovaného,atozabezpečeniazjazdnostiaprevádzkyschopnostivpozemnýchkomunikáciách
II. a III. tried nemôže založiť bezdôvodné obohacovanie ako konanie, ktoré je právnym poriadkom
reprobované. Pokiaľ ide o priľahlý chodník, bolo zistené, že jeho vlastníkom žalovaný nie je, pričom
podľa jeho názoru nie je podstatné to, kto je vlastníkom chodníka, ale skutočnosť, že vlastníkom

nie je žalovaný. Zdôrazňuje, že žalobcovia v čase kúpy pozemkov boli dostatočne oboznámení so
stavom nehnuteľností v prírode a je zrejmé, že vedeli, že na nehnuteľnostiach sú stavby, ktoré neboli
predmetom zmluvy. Takéto konanie žalobcov podľa názoru žalovaného, ako aj podľa názoru súdov,
ktorý konali a rozhodli právoplatne v obdobných veciach žalobcov, je konaním, ktoré sa prieči dobrým
mravom. Vzhľadom na záver o neplatnosti dražby, ktorý bol v konaní preukázaný a rozhodnutí už v

predchádzajúcom rozsudku OS Prešov v konaní sp. zn. 11C 9/2007, pričom túto skutočnosť nenamietal
ani Ústavný súd SR vo svojom Náleze a žalovaný preto považuje argumenty žalobcov v tomto smere za
účelové. Nemožno uvažovať u žalobcov ani o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti titulom vydržania
pre nesplnenie podmienok nadobudnutia vlastníctva uvádzaným spôsobom. Žalovaný tiež poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010, na základe záverov ktorého možno konštatovať,

že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc aj dobromyseľného
nadobúdateľa. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom nemôže požívať ochranu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa § 212 O.s.p.,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcov je
opodstatnené.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa stali spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to parcely KN 3145/21 - zastavaná
plocha vo výmere 1578 m2, zapísanej na LV č. XXX kat. úz. B.. Na tejto parcele sa nachádza cesta III.
triedy č. 068010 - privádzač na D1 W. - R. a zároveň na jej časti vyčlenenej znaleckým posudkom č.

1/2008 ako parcela KN 3145/25 je umiestnený priľahlý chodník.

Výstavba predmetnej cesty bola realizovaná v období rokov 1982 - 1992 na základe právoplatne
vydaného rozhodnutia o umiestnení tejto stavby, okrem iného aj na parcele pôvodne označenej č. 3145,
na základe stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Je zrejmé, že v čase výstavby tejto

komunikácie a aj v dobe jej ukončenia, vlastníkom pôvodných parciel č. 3145/1, 3145/2, 3145/3 a 3145/6
bol bývalý Československých štát. Vtedajší Československý štát ako stavebník tejto cesty jej výstavbu
realizoval na svojej nehnuteľnosti, a preto stavba komunikácie nie je neoprávnenou stavbou podľa §
135c Občianskeho zákonníka.

Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti sa vo vzťahu k žalovanému domáhajú

vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemku, a to konkrétne za obdobie od 17.01.2005
do 16.01.2007.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi
tým,ktosanaúkorinéhoobohatilatým,naúkorkohodošlokbezdôvodnémuobohateniu.Bezdôvodným

obohatením je tak majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je
dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Doterajší obsah spisu potvrdzuje, že pozemky č. 3145/1, 3145/2, 3145/3 a 3145/6, zapísané pôvodne
na LV č. XXX kat. úz. W. spolu s budovou Protektorovacieho závodu nachádzajúceho sa na ulici
Petrovanská 10, Prešov, tvorili prevádzkovú jednotku, predaj ktorej sa realizoval v súlade so zákonom
č. 427/1990 Zb. na verejnej dražbe konanej dňa 09.02.1992. Vydražiteľmi uvádzanej prevádzkovej
jednotky sa podľa obsahu potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky (č.l. 56) zo dňa 11.03.1992 stali V.

V. a M. V. - SUGAM Prešov, Pavlovičovo námestie 41. Do predmetnej prevádzkovej jednotky podľa tohto
dokladu patrili stroje a zariadenia a ďalšie základné prostriedky, predmety postupnej spotreby podľa
priloženého zoznamu, ako aj nehnuteľnosti, a to stavba a pozemky o výmere 16552 m2 č. 3145/1, 2, 3,
6 v kat. úz. W., zapísané na LV č. XXX v prospech organizácie Kogutex, š.p. Prešov.

Žalobcovia nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva po 1/2-vici tieto pozemky a na nich
postavený výrobný areál pozostávajúci zo stavby so súpisným č. 26886, kúpnou zmluvou zo dňa
30.07.1998, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti v Prešove bol povolený dňa 05.08.1998. Kúpnu
zmluvu žalobcovia uzatvárali s predávajúcim M. V. - SUGAM, Petrovanská 8, Prešov, zastúpený JUDr.
Q. A., správcom konkurznej podstaty na základe uznesenia Krajského súdu Košice K 24/93 o vyhlásení

konkurzu na majetok tohto úpadcu. Súhlas s predajom predmetných nehnuteľností, ktoré patrili do
konkurznej podstaty úpadcu v zmysle čl. X. Zmluvy vydal Krajský súd v Košiciach uznesením K 24/93
zo dňa 24.07.1998.

Nehnuteľnosť tvoriaca predmet konania, parcela č. 3145/21 spolu s vyčlenenou parcelou KN č. 3145/25

nepochybne vznikla z takto odkúpených pôvodných parciel č. 3145/1, 3145/2, 3145/3 a 3145/6 kat. úz.
W., čo dokazuje obsah geometrického plánu č. 198/98 z 18.08.1998 (č.l. 62).

Súd prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotil neplatnosť dražby konanej dňa 09.02.1992
v časti pozemku č. 3145/21, ktorý už vtedy bol sčasti zastavaný cestnou komunikáciou s priľahlým

chodníkom, z tohto titulu vyhodnotil aj neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.1998, ktorou žalobcovia
nadobudli terajšiu parcelu č. KN 3145/21, a to pre rozpor s platnými právnymi predpismi, z čoho má
vyplynúť absencia spoluvlastníckych práv žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti a teda nedôvodnosť ich
nároku.Podľa§2ods.1,2zákonač.427/1990Zb.vzneníplatnomk09.02.1992,predmetomprevoduvlastníctva
podľa tohto zákona sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí

organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej výroby, tvoria alebo
môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou hospodárskou alebo majetkovou jednotkou (prevádzková jednotka).

Predmetom prevodu vlastníctva nemôžu byť prevádzkové jednotky, ku ktorým majú užívacie právo
osoby, ktorých bydlisko alebo sídlo je na území iného štátu.

Podľa § 14 citovaného zákona, ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na
pozemku, ku ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka,
musí sa táto prevádzková jednotka predať aj s týmto pozemkom.

Dražbu v zmysle zákona č. 427/1990 Zb. je potrebné považovať za spôsob uzavretia zmluvy, teda za

obojstranný právny úkon zložený z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán,
pričom dražbou dochádzalo k odplatnému prevodu vecí vo vlastníctve štátu. Právny vzťah vzniknutý
na základe tohto zákona je vzťahom súkromnoprávnym. Vlastníctvo nadobúdané vo verejnej dražbe sa
uskutočňovalo prijatím ponuky, teda zmluvou, kde štát bol len stranou a kde príklep bol akceptáciou
ponuky.

Zákon č. 427/1990 Zb. tak ustanovil podmienky, za ktorých bolo možné previesť vlastníctvo štátu k
niektorým veciam, ku ktorým mali k 01. novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové
a príspevkové organizácie a národné výbory, na určené fyzické alebo právnické osoby. Predmetom
prevodu podľa tohto zákona mohli byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata

prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej
výroby tvorili alebo mohli tvoriť súbor, ktorý bol ucelenou hospodárskou alebo majetkovou jednotkou
- prevádzkovou jednotkou. V zmysle § 4 tohto zákona, predávali organizácie prevádzkové jednotky
vo verejnej dražbe, ktorú organizovali príslušné orgány SR. Základnou podmienkou pre nadobudnutie
vlastníctva k veciam vo vlastníctve štátu postupom podľa uvedeného právneho predpisu bola existencia

práva hospodárenia v prospech tej organizácie, ktorej súčasťou bola dražená prevádzková jednotka. Vo
vzťahu k pozemku bola táto podmienka výslovne uvedená v citovanom § 14 zákona č. 427/1990 Zb.

V zmysle uvádzaných skutočností, pre vyhodnotenie prípadnej neplatnosti dražby v časti terajšieho
pozemku č. 3145/21 kat. úz. W., nepostačuje len bez ďalšieho poukaz na to, že na danom pozemku sa

nenachádzala prevádzková jednotka vtedajšieho Protektorovacieho závodu Kogutex, š.p. Prešov, ale
muselo by byť nepochybne zistené, že táto organizácia nemala k tejto nehnuteľnosti zriadené právo
hospodárenia, existenciu ktorého pre účely prevodu vlastníctva podľa zákona č. 427/1990 Zb. vo vzťahu
k pozemku predpokladalo citované ustanovenie § 14. Prevádzkovú jednotku v zmysle § 2 tohto zákona
pritom nemusela tvoriť len samotná stavba, ale ako už bolo uvádzané, súbor hnuteľných a nehnuteľných

vecí, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí organizácií v danej oblasti tvorila alebo mohla
tvoriť ucelenú hospodársku alebo majetkovú jednotku.

Súdom prvého stupňa vyjadrený záver o neplatnosti verejnej dražby v časti predmetného pozemku
(a tým aj kúpnej zmluvy z 30.07.1998) sa preto so zreteľom na uvádzané závery javí byť predčasný.

Odvolací súd ďalej uvádza, že aj v prípade nepochybného zistenia, že k tejto nehnuteľnosti nebolo v
predchádzajúcom období účinne zriadené právo hospodárenia v prospech pôvodnej štátnej organizácie,
čo by znamenalo, že nemala byť ani predmetom spornej dražby, súd prvého stupňa by sa v
ďalšom konaní mal zaoberať aj otázkou prípadného nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami k
tejto nehnuteľnosti formou vydržania. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia

vlastníckeho práva a jeho základnými podmienkami vo všeobecnosti sú oprávnená držba, uplynutie
zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania pritom
nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie
vlastníctva vyžaduje. V tejto súvislosti nemožno tiež opomenúť existenciu § 134 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca. Je nutné zdôrazniť, že pre možnosť započítania držby tejto nehnuteľnosti
právnymi predchodcami žalobcov, vydražiteľmi na verejnej dražbe konanej 09.02.1992, je právne
významné zistenie a posúdenie (so zreteľom na všetky okolnosti dražby), či právni predchodcovia
žalobcov boli oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti.Odvolací súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.07.2011 č. IV. ÚS 94/2011 -
44 vydaný v prejednávanej veci účastníkov, v ktorom je okrem iného uvádzané, že medzi žalobcami

a žalovaným existoval v rozhodnom období, za ktoré žalobcovia žiadajú peňažnú náhradu, výlučne
občianskoprávny vzťah ako majetkový vzťah plynúci zo stavby a užívania pozemku vo vlastníctve
žalobcov s tým, že žalobcovia sa v danom období nemohli k tejto nehnuteľnej veci správať ako vlastníci,
to znamená, že nemohli vec riadne užívať a brať z nej úžitky.

So zreteľom na uvedené bolo potrebné rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušiť postupom
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 O.s.p.) za účelom opätovného posúdenia nárokov žalobcov, a to v nadväznosti na vyjadrené závery
odvolacímsúdom.Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneajotrováchtohtoodvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

V závere je nutné tiež uviesť, že námietka žalobcov poukazujúcich na to, že vo veci konal a rozhodoval
nezákonný sudca, dôvodná nie je.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákonný sudca je sudca, ktorý
vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na

konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci
sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Ako je zrejmé z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 9/2007, po vydaní Nálezu Ústavného
súdu SR zo dňa 07.07.2011 č.k. IV. ÚS 94/2011- 44, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu Prešov

sp. zn. 2Co 53/2009 v konaní OS Prešov sp. zn. 11C 9/2007, konal ďalej Krajský súd v Prešove, ktorý
uznesením z 26.01.2012 č.k. 2Co 114/2011 - 335, zrušil rozsudok OS Prešov zo 14.01.2009 č.k. 11C
9/2007 - 192 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vydaní tohto rozhodnutia konajúca sudkyňa Okresného súdu Prešov v tejto právnej veci JUDr. Iveta

Wildeová vyjadrila svoju zaujatosť v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p. a predsedníčka Okresného súdu Prešov
opatrením z 12.04.2012 podľa § 15 O.s.p. s poukazom na vyhlášku MS SR č. 543/2005 Z.z., ako aj
na rozvrh práce, týmto opatrením odňala JUDr. Ivete Wildeovej vec vedenú na OS Prešov sp. zn. 11C
9/2007 a vydala pokyn, aby táto vec bola pridelená náhodným výberom prostredníctvom generátora v
podateľni súdu inému sudcovi. Toto opatrenie predsedníčky Okresného súdu Prešov bolo realizované,

keďže je zrejmé, že daná právna vec stále vedená pod sp. zn. 11C 9/2007 OS Prešov bola dňa
12.04.2012 náhodným výberom prostredníctvom generátora pridelená na prejednanie a rozhodnutie
sudcovi OS Prešov JUDr. Eduardovi Valenčinovi (č.l. 343). Tento postup korešpondoval so znením
rozvrhu práce Okresného súdu Prešov platného na obdobie roka 2012. Podľa pravidla č. 12 tohto
rozvrhu, v prípade ak sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ďalší zákonný sudca sa

určuje náhodným výberom prostredníctvom generátora. Sudca Okresného súdu Prešov JUDr. Eduard
Valenčin ďalej konal a rozhodoval v predmetnej veci s tým, že danej právnej veci bola pridelená nová
sp. zn. 14C 75/2012 a to dňa 17.04.2012 Úradným záznamom o pridelení veci na základe použitia
pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu podľa pravidla č. 8 rozvrhu práce
s poukazom na to, že vec zrušená v dovolacom konaní (obdobne ako pri veci zrušenej Ústavným

súdom SR) je pridelená na prejednanie a rozhodnutie pôvodnému sudcovi pod novou spisovou značkou.
Pracovný postup pri realizácii pravidiel určenia zákonného sudcu upravoval vtedy platný rozvrh práce
Okresného súdu Prešov s tým, že výnimky sa realizujú vtedy, ak sú splnené podmienky dané rozvrhom
práce, alebo na základe opatrenia predsedu súdu. V prípade výnimky na základe pravidiel daných
rozvrhom práce, tajomníčka senátu vyhotovuje úradný záznam o dôvode výnimky (príloha č. 6), podpíše

ho, zažurnalizuje a zrealizuje. Ide o postup, ktorý bol v danej veci vykonaný úradným záznamom zo
17.04.2012 (č.l. 6).

Po odňatí veci JUDr. Ivete Wildeovej opatrením predsedníčky Okresného súdu Prešov z 12.04.2012
bola daná právna vec náhodným výberom prostredníctvom generátora v podateľni súdu (nie súdnou

tajomníčkou Okresného súdu Prešov) pridelená sudcovi Okresného súdu Prešov JUDr. Eduardovi
Valenčinovi, ktorý ďalej konal a rozhodoval vo veci pod novou sp. zn. 14C 75/2012 na základe výnimky
podľa pravidiel daných rozvrhom práce (pravidlo č. 8 rozvrhu práce Okresného súdu Prešov pre rok
2012).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.