Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706204496
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8706204496.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova
4, Bratislava proti povinnému L. G., bytom D. XX, Q., zastúpenému opatrovníkom JUDr. X. X., vyšším
súdnym úradníkom Okresného súdu Q., o vymoženie 597,50 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 12. júna 2013, č. k. 18Er/263/2006-21 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrhy oprávneného na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého zastavil exekúciu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorým je notárska

zápisnica spísaná na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 6223/2005 NZ 55578/2005 NCRLs
5476/2005 dňa 20.11.2005 o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou zápisnice, ktoré
v mene povinného urobil advokát Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia, ktoré mu udelil
povinný v zmluve o úvere č. 7102390 uzavretej medzi oprávneným a povinným. S poukazom na §§
22, 23 Občianskeho zákonníka dospel záveru, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom, nestala sa vykonateľnou, pretože pri zastupovaní povinného pri spisovaní zápisnice

došlo k porušeniu zákona, lebo za povinného uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore s
jeho záujmami, zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, osobu zástupcu predformuloval
oprávnený v štandardnej formulárovej zmluve, splnomocnenie bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere,
teda zmluvná voľnosť povinného bola obmedzená, nemal možnosť voľby iného splnomocnenca, preto
nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Podpis zmluvy o úvere nepreukazuje úmysel uzavrieť aj
zmluvu o plnomocenstve, nešlo o slobodnú voľbu advokáta, ten bol navyše vybraný oprávneným ako

veriteľom. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, a súdnemu exekútorovi ju nepriznal, pretože si trovy neuplatnil.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodu, že súd konal nad rámec zverenej
právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a) O.s.p.), nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne právne posúdil vec, nedodržal

zásadu kontradiktórnosti konania. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie. Uviedol argumenty týkajúce sa otázky aplikácie Smernice 93/13/ES v súvislosti sneprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ďalej poukázal na to, že v tomto prípade exekučný súd (prvého
stupňa) posudzoval opätovne vec, o ktorej už s výsledkom nerozpornosti rozhodol. Zoširoka rozobral
otázky týkajúce sa notárskej zápisnice ako exekučného titulu, popísal právne mechanizmy, ktoré ako

jediné podľa jeho názoru prichádzajú do úvahy pri napádaní notárskych úkonov, pričom posudzovanie
platnosti notárskej zápisnice, rušenie alebo zmena obsahu notárskej zápisnice exekučným súdom podľa
názoru oprávneného nie je možné a v tejto súvislosti dôvodil aj princípmi právnej istoty a hodnotil
postup exekučného súdu v napadnutom uznesení ako činnosť mimo rámca jemu zverenej právomoci.
Ďalej oprávnený zdôraznil, že v konaní pred exekučným súdom bol porušený princíp rovnosti zbraní,

rovnakého zaobchádzania pri výkone a ochrane ľudských práv, a to v nadväznosti na Ústavu Slovenskej
republiky č.l. 46 ods. 1 (právo na súdnu ochranu), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (právo na spravodlivý súdny proces), čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (výkon a ochrana práva
na pokojné užívanie majetku). Jeho postavenie malo byť znevýhodnené oproti povinnej, exekučný súd
mal postaviť oprávneného ako subjekt podnikajúci na trhu s finančnými službami do pozície nevýhodnej
a zásadne odlišnej od postavenia ostatných súťažiteľov, pretože ho vylúčil z možnosti zhmotnenia

akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu patrila z titulu platnej zmluvy o úvere. Porušené bolo jeho
právo na kontradiktórnosť konania. Plnomocenstvo nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ako to podľa názoru oprávneného v odôvodnení rozhodnutia urobil súd prvého stupňa
(odvolací súd poznamenáva, že takýto záver nie je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia),
nie je zmluvným ustanovením, navyše predmetné plnomocenstvo je určité a zrozumiteľné, zástupca

žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, k stretu záujmov zástupcu a zastúpeného
nedošlo, pretože zástupcom bol advokát, plnomocenstvo mohol povinný kedykoľvek odvolať. Za
nesprávny považuje tiež záver prvostupňového súdu, že plnomocnestvo bolo udelené v čase, keď
dlh povinného ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti
(odvolací súd poznamenáva, že takýto záver nie je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

Nesprávny je tiež záver súdu prvého stupňa o tom, zástupca nehájil záujmy zastúpeného, že záujmy
zástupcubolivrozporesozáujmamizastúpeného.Ďalejnapadolakonesprávnyzáversúdu,ženotárska
zápisnica ako exekučný titul musí byť podpísaná povinným (odvolací súd poznamenáva, že takýto záver
nie je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Súčasťou odvolania oprávneného je návrh
na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní

EÚ. Podstata tohto návrhu spočíva v tom, že oprávnený sa v ňom jednak vracia k podmienkam
materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, svoje názory vyjadrené v odvolaní podporuje uznesením
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2012-12, jednak opakuje svoje názory ohľadom neprijateľnosti
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom splnomocnenie za zmluvnú podmienku v
zmysle spomenutej smernice 93/13/EHS vôbec nepovažuje. Oprávnený navrhol predložiť prejudiciálne

otázky v znení : 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny
úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú
osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť
exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv

EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi ? Súčasťou odvolania je tiež návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
O.s.p. a predloženie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade § 44 ods. 2 prvá
veta Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, pričom zákonný sudca podanému
odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ale vec bola
predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V súvislosti s návrhom na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskejzmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho

dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02). Odvolací súd navyše dodáva, že v predmetnej veci
nebola aplikovaná európska právna úprava, a preto k prerušeniu konania podľa § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. by ani nebol býval dôvod.

Rovnako v súvislosti s návrhom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a podanie

návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky odvolací súd uvádza, že iba súd
disponuje podľa vlastnej úvahy konaním v tomto smere a nie je nijako viazaný takýmto návrhom
účastníka konania. Nenašiel dôvod na prerušenie konania z takéhoto dôvodu.

Z uvedených dôvodov súd zamietol oba návrhy oprávneného na prerušenie konania.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu (§ 219
ods. 2 O.s.p.), na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa nasledovné
dôvody.

So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal

otázkou, či predložený exekučný titul je vykonateľný s prihliadnutím na zistený rozpor právneho úkonu
so zákonom.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Notárska zápisnica č. N 6223/2005 NZ 55578/2005 NCRLs 54876/2005 dňa 20.11.2005 bola právnym
dôvodom, pre ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je
ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho
a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice
právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je

spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej

právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice a následne pri vyhlasovaní súhlasu s jej
vykonateľnosťou došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba,

ktorejzáujmysúvrozporesozáujmamizastupovaného.Totovyplývazoskutočnosti,žepráveoprávnený
ako veriteľ zo zmluvy o úvere č. 7102390 predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra v tejto formulárovej
zmluve ako zástupcu povinného ako dlžníka z tejto zmluvy, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany
povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin
SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný
právny úkon nie je možné odvolať.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu, lebo na splnenie podmienok exekúcie treba prihliadať v

každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľatitulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené.

Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu
Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:

„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných

súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad
exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním
poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1
Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté
exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného

titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že
exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom

exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj
zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods.

3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným
titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
sa so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie
potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom

konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.