Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/428/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214214803
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214214803.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N.. L. H., bytom W. č. XXX,
zast. JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom Bratislava, Klincová 35 a 2/ Mesto Kolárovo, IČO:
00 306 517, proti žalovaným: 1/ Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom Trnava, Jána
Hollého10, IČO: 00 419 702, zast. JUDr. Mariánom Janotom, advokátom so sídlom Bratislava, Čajakova
28, 2/ Obec Kameničná, IČO: 00306 459, zast. KATONA-Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nové
Zámky, M. Matunáka 1, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335
345 a 4/ Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., so sídlom Banská Štiavnica, Radničné nám. 8,

IČO: 36 022 047, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, o odvolaní žalobcu v l. rade proti rozsudku
Okresného súdu Komárno, zo dňa 31. 05. 2016 č. k. 5C/115/2014-274 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v l. až 4. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa voči žalovaným
domáhali určenia neplatnosti výpovede zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom
revíri „Balseed Balvany“ uzatvorenej dňa 22. 09. 2008, č. 3351/08 danej žalovaným v l. rade dňa 28. 07.

2014 č. 5550/2014 a určenia, že nájom výkonu práva poľovníctva trvá naďalej. Žalobcom v l. a 2. rade
uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania žalovaným v l. a 2. rade vo výške
100 % a žalovaným v 3. a 4. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 22. 09. 2008 žalobca v 1. rade
uzatvoril zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíry Balseed Balvany
s prenajímateľom Fundatio Ecclesiae Sancti Ioamni Baptiste Trnava o celkovej výmere 2166 ha a

následne žalobca v l. rade ako nájomca uzatvoril i ďalšie individuálne nájomné zmluvy so žalovanými
v l. až 4. rade, ktorých predmetom bol výkon práva poľovníctva k poľovným pozemkom vo vlastníctve,
resp. správe žalovaných v 2. a 4. rade ako prenajímateľov, pričom doba nájmu bola určená na dobu
10 rokov. Poľovný revír Balseed Balvany bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu Nové Zámky zo dňa
06. 12. 1995 pod č. 140/LU-KN/1995 a nájomné zmluvy boli schválené na dobu 10 rokov rozhodnutím
Obvodného lesného úradu v Nových Zámkoch zo dňa 22. 07. 2009. Dodatkom č. 1 zo dňa 14. 05. 2010
k zmluve o nájme výkonu práva poľovníctva došlo k zmene prenajímateľa na žalobcu v l. rade a k zmene

výšky ročného nájomného. Dňa 22. 07. 2009 žalobca v l. rade uzatvoril s Poľovným združením Balseed
Balvany rámcovú zmluvu o poskytovaní poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri
Balseed Balvany, ktorej predmetom bolo poskytnutie poplatkového lovu, predaj odstrelu v poľovnom
revíri Balseed Balvany v rozsahu 100 % z každého druhu zveri zo schváleného plánu chovu a lovu,pričom druhová skladba zveri bude upresnená formou dodatku, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť
zmluvy po schválení plánu chovu a lovu. Okrem iného v článku V. zmluvy jej účastníci dojednali, že
kupujúci zabezpečí starostlivosť o zveri v súlade so schváleným plánom starostlivosti o zver, ako aj v

súlade s predpismi na úseku poľovníctva a môže si uplatniť náklady v celkovej výške maximálne 300
eur, ktorá sa kompenzuje z celkovej ceny. Žalovaný v l. rade ako prenajímateľ dal žalobcovi v l. rade
dňa 28. 07. 2014 výpoveď zo zmluvy o výkone nájmu práva poľovníctva z dôvodu, že žalobca v l. rade
uzatvorenie rámcovej zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri
Balseed Balvany s poľovným združením Balseed Balvany, hrubým spôsobom porušil bod 6.1 zmluvy o

výkone nájmu práva poľovníctva, podľa ktorého nájomca nie je oprávnený dať prenajaté pozemky do
podnájmu inej právnickej alebo fyzickej osobe a nie je oprávnený postúpiť výkon práva poľovníctva v
poľovnom revíri, ani v jeho časti inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá výpoveď bola žalobcovi v l.
rade doručená dňa 30. 07. 2014. Následne dňa 29. 12. 2014 vlastníci poľovných pozemkov a poľovnícka
spoločnosť Hubert Balvany so sídlom Kameničná, Hlavná 104 uzatvorili zmluvu o užívaní spoločného
poľovného revíru Balseed Balvany. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 663, § 666, § 677, § 139,

§ 137, § 142 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ako i § 2, § 4, § 11, § 13, § 17, § 26 a § 80 zák.
č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako i § 16 zák. č. 23/1962
Zb. o poľovníctve. Poukázal tiež na usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 5342/2005-700
zo dňa 11. 08. 2005 na postup orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva pri výkone
štátnej správy na úseku poľovníctva, podľa ktorého zmluva o nájme poľovného revíru môže byť vo

formespoločnejzmluvysovšetkýmivlastníkmipoľovnýchpozemkovalebosamostatnázmluvaskaždým
vlastníkom s tým, že je vecou dohody medzi vlastníkmi poľovných pozemkov o akú formu zmluvy
pôjde, avšak pri samostatných zmluvách musí byť zachovaná jednotná doba platnosti všetkých zmlúv a
tieto treba schváliť spoločne jedným rozhodnutím v jednom správnom konaní. Prioritne skúmal právny
vzťah medzi žalobcom v l. rade a žalovaným v l. rade založený Zmluvou o nájme výkonu práva

poľovníctva v uznanom poľovnom revíri a tento vyhodnotil ako občianskoprávny, ktorý je potrebné
posudzovať podľa ust. § 663 a nasl. OZ. Konštatoval, že z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že sa
jedná o dvojstranný právny úkon, ktorý má všetky zákonom požadované podstatné náležitosti a z
ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinností zmluvných strán, pričom ďalšie nájomné zmluvy žalobca
v l. rade ako nájomca uzatvoril individuálne so žalovanými v 2. až 4. rade. Pri skúmaní dôvodnosti a

platnosti výpovede z nájmu danej žalovaným v l. rade vychádzal z podmienok v zmluve dohodnutých a
to článku 6, z ktorého vyplýva, že nájomca nie je oprávnený dať prenajaté pozemky do podnájmu inej
právnickej alebo fyzickej osobe a nie je oprávnený postúpiť výkon práva poľovníctva v poľovnom revíry
ani v jeho časti inej fyzickej alebo právnickej osobe s tým, že porušenie tejto povinnosti prenajímateľ
sankcionoval v článku 6 oprávnením vypovedať nájomnú zmluvu, ktoré dojednanie vyhodnotil ako

súladné s Občianskym zákonníkom, ako i špeciálnou právnou úpravou zák. č. 23/1962 Zb. Či došlo k
porušeniu dohodnutých zmluvných podmienok nájomnej zmluvy a v akom rozsahu posudzoval podľa
zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve účinného v čase dania výpovede. Opierajúc sa o ust. § 26 zák. č.
274/2009 Z. z. konštatoval, že výkon práva poľovníctva predstavuje činnosti zamerané na zachovanie,
zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej

republiky, a že zo strany žalobcu v l. rade došlo k porušeniu podmienok zmluvy o nájme výkonu práva
poľovníctva tým, že zmluvou postúpil výkon práva poľovníctva v podstatnej časti svojich povinností
(zabezpečiťceloročnústarostlivosťoochranuzveriapoľovnéhorevíru,hospodáriťvpoľovnomrevíritak,
aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, lov zveri) na inú právnickú
osobu. V súvislosti s listom riaditeľa Slovenskej poľovníckej komory zo dňa 09. 05. 2016 poznamenal,

že v predmetnom prípade z uzatvorenej rámcovej zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu
zveriny nevyplýva splnenie podmienky uvedenej v § 13 ods. 3 zák. č. 274/2009 Z. z., pretože nešlo o
lov zveri poľovníckym hosťom. Ďalej uviedol, že základom predmetom sporu je zmluva o nájme výkonu
práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri, uzatvorená medzi žalobcom v l. rade a žalovaným v l.
rade, predmetom ktorej boli pozemky vo vlastníctve žalovaného v l. rade ako prenajímateľa vo výmere

1580 ha a teda prenajímateľ prenajal výkon práva poľovníctva na svojich pozemkoch, pričom obdobné
zmluvy mal žalobca v l. rade uzatvorené i s žalobcom v 2. rade a žalovanými v 2. a 4. rade. Mal za
to, že pokiaľ došlo k uzavretiu individuálnych zmlúv nedošlo k vytvoreniu spoločného hospodárenia na
strane prenajímateľov, a preto nie je namieste ani použitie ust. § 139 a nasl. OZ. Argumentoval, že
pokiaľ pri rozhodovaní o schválení uznaného poľovného revíru príslušným lesným úradom uzatvorené

zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva tvorili podklad a uznaný revír na dobu 10 rokov bol schválený
na celkovej rozlohe prenajatých pozemkov 2166 ha, táto skutočnosť ešte sama nezakladá inštitút
hospodárenia so spoločnou vecou vo vzťahu k dvojstranne uzatvorenej zmluve a z toho vyplývajúcich
práv a povinností. Dospel tak k záveru, že na strane žalobcu v l. rade nie je daná aktívna legitimácia a nastrane žalovaných v 2. až 4. rade pasívna legitimácia v spore. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol, keď
nepovažoval za dôvodné doplnenie dokazovania žalobcom v l. rade navrhnutým výsluchom PhDr. N. P.,
riaditeľa Slovenskej poľovníckej komory a pripojením spisu Okresného úradu Komárno, lesného odboru,

týkajúceho sa predmetného poľovného revíru s ohľadom na ustálený skutkový vec i bez navrhnutých
dôkazov, pričom ich vykonaním by sa len oddialilo rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie o náhrade trov
konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a s ohľadom na úspech žalovaných v l. a 2. rade priznal im
plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 151
ods. 7 OSP. Žalovaným v 3. a 4. rade náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich neuplatnili.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v l. rade odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne jeho zmeny a vyhoveniu žalobe.
Dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
k nedôvodnosti žaloby dospel súd prvej inštancie na základe skúmania vzťahu medzi žalobcom v
l. rade a žalovaným v l. rade založeným na zmluve o nájme výkonu práva poľovníctva v uznanom
poľovnom revíri Balseed Balvany a skúmania obsahu rámcovej zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu
zveri a odberu zveriny medzi žalobcom v l. rade a poľovníckym združením Balseed Balvany, ako i

skúmania aktívnej legitimácie žalobcu v 2. rade, ako i pasívnej legitimácie žalovaných v 2. až 4. rade.
Nestotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu prezentovaným v jeho rozhodnutí pre rozpor s právnou
úpravou,relevantnoujudikátnoupraxou,akoistavomveciaprijatýmnainomzákladeakonavykonanom
dokazovaní. Poukázal na to, že ako samostatne hospodáriaci roľník, ktorý v poľovnom revíri Balseed
Balvany vykonával poľnohospodársku činnosť najmenej na 50 % výmere poľovného revíru, uzatvoril s

jednotlivými vlastníkmi/správcami poľovných pozemkov zmluvu o nájme poľovného revíru a to formou
samostatných zmlúv s každým vlastníkom, či správcom poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír,
čím došlo k zabezpečeniu vzťahu k viac ako 50 % plochy poľovného revíru a jednotlivé zmluvy tvoriace
jeden celok boli následne schválené jedným rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Nových Zámkoch
zo dňa 22. 07. 2009 na dobu 10 rokov. Žalovaný v l. rade tento existujúci stav chce zmeniť za každú

cenu a snaží sa zmluvu s ním uzatvorenú ukončiť a tým vyvolať stav, že dôjde aj k zániku iných zmlúv
a teda k zmene/zrušeniu rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Nových Zámkoch. Ide tak o snahu
žalovaného v l. rade ukončiť platnosť ďalších individuálnych zmlúv uzatvorených medzi ním a žalobcom
v 2. rade a žalovanými v 2. až 4. rade bez ich vedomia a súhlasu, ktorí bežne prijímajú plnenie od neho
a potvrdzujú tak platnosť individuálnych zmlúv. Konštatoval, že medzi ním a žalovaným v l. rade vznikol

a existuje právny vzťah založený podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka, zák. č. 23/1962 Zb.
a zák. č. 274/2009 Z. z. Prioritne poukázal na to, že ako samostatne hospodáriaci roľník podnikal na
pozemkoch, ktoré tvoria poľovný revír a na ich podstatnej časti vykonával poľnohospodársku činnosť,
avšakzobjektívnychdôvodovnevedelzabezpečiťúlohytýkajúcesalovuzveriurčenéokresnýmúradom,
čo si vyžaduje značný čas a východiskom zo vzniknutej situácie bolo riešenie formou poľovných hostí,

čo následne viedlo k uzatvoreniu zmluvy s poľovníckym združením Balseed Balvany. Touto zmluvou
došlo k vymedzeniu okruhu zveri, ktorú je možné uloviť za plnenie, ktoré mu umožňovalo znižovať stratu
vyvolanú živením poľovného revíru a tiež bolo dojednané zabezpečenie aj starostlivosti o zver v súlade
so schváleným plánom a predpismi na úseku poľovníctva vykonávané v jeho mene a na jeho účet. Pokiaľ
si tento stav žalovaný v l. rade vyhodnotil ako postúpenie výkonu práva poľovníctva, a teda porušenie

povinnosti užívateľa poľovného revíru, označil to za právny a skutkový nezmysel. Tvrdil, že povinnosti
vyplývajúce mu zo zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve si riadne plnil a v tomto smere mu neboli
príslušnými orgánmi vytknuté akékoľvek pochybenia. Nestotožnil sa preto s názorom prvoinštančného
súdu o tom, že z jeho strany došlo k postúpeniu výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri v podstatnej
časti jeho povinností, keď lov zveri poľovníckym hosťom sa podľa § 13 ods. 3 Zákona o poľovníctve

nepovažuje za postúpenie užívania poľovného revíru zvlášť, pokiaľ je tento záver i nepreskúmateľný.
Ďalej argumentoval, že vzťahy medzi vlastníkmi poľovných pozemkov tvoriacich konkrétny revír sa
riadia právnou úpravou zák. č. 274/2009 Z. z. účinného od 01. 09. 2009 zák. č. 23/1962 Zb. a
Občianskym zákonníkom. Podľa hmotnoprávnej právnej úpravy poľovný revír predstavuje spoločnú vec
a teda ide o situáciu riešenú ust. § 137 - § 142 OZ, podľa ktorých ide o spoluvlastnícky vzťah a

práva každého spoluvlastníka sú obmedzené právami ostatných spoluvlastníkov. Z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, pričom
o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, pričom právo
rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou musí byť naplnené spôsobom, ktorý predpisuje právnaúprava, musí vychádzať z pravidiel občianskeho spolunažívania a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Poľovný revír Balseed Balvany predstavuje tak spoločnú vec a rozhodnutím o nej sú dotknuté
všetky osoby, ktoré vlastnia poľovné pozemky, ktoré ho tvoria. Otázka, že poľovný revír predstavuje

spoločnú vec bola opakovane riešená i súdnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa danej problematiky a v tejto
súvislosti odkázal i na označenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR. Považoval
za nesporné, že žalobu podal správne, pokiaľ ide o okruh účastníkov, ktorí sa naviac mali možnosť
vyjadriť o svojom procesnom postavení a pokiaľ sa nevyjadrili, nemal inú možnosť, ako ich označiť
za žalovaných. V tejto súvislosti zvýraznil, že žalobca v 2. rade taktiež poukazoval na protiprávny a

neplatný úkon žalovaného v 1. rade, ktorý bez vedomia a rozhodnutia ďalších spoluvlastníkov rozhodol
o nakladaní so spoločnou vecou sám, čím konal v rozpore s ust. § 139 ods. 2 OZ, a preto sa domáhal
neplatnosti úkonu žalovaného v l. rade, o čom súd prvej inštancie nerozhodol. Naďalej mal za to, že
vo vzťahu k nemu neboli dodržané ani označené články Ústavy SR ako i § 1, § 3 OSP, keďže z
odôvodnenia rozsudku sa dozvedel o listinách, ktoré boli súčasťou súdneho spisu, najmä o usmernení
Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 11. 08. 2005, o ktorom nebol informovaný a nemal možnosť

sa tak k nemu vyjadriť. Vytkol taktiež prvoinštančnému súdu, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to
vypočutie svedka PhDr. N. P., riaditeľa Slovenskej poľovníckej komory, ako i pripojenie spisu Okresného
úradu Komárno, lesného odboru, týkajúceho sa predmetného poľovného revíru i napriek tomu, že
jednotlivé otázky sú sporné, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé prejednanie veci a k
znemožneniu mu bežným spôsobom riešiť svoje procesné postavenie a k porušeniu právnej úpravy

vymedzenej ust. § 18 OSP, ktorým je garantovaná rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní.
V neposlednom rade namietal, že mu bolo odňaté právo na náležité odôvodnenie rozsudku ako súčasti
práva na spravodlivý proces, keď odôvodnenie pôsobí zmätočne a nepresvedčivo a v žiadnej možnej
interpretácii nie je možné dospieť k záveru o tom, akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval,
ako tieto úvahy subsumoval pod jednotlivé ustanovenia zákona a ako tieto ustanovenia aplikoval na

prejednávaný prípad. Záverom, za situácie, že by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,
navrhol vysloviť prípustnosť dovolania v otázke po právnej stránke zásadného významu a to, či poľovný
revír je spoločnou vecou v zmysle § 139 OZ, či je súd viazaný právnou úpravou publikovanou v Zbierke
zákonom podľa zásad zák. č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov SR,
či je súladné s prejednacou zásadou a právom na spravodlivý proces, aby si súd ponechával listiny,

na ktoré poukazuje v odôvodnení súdneho rozhodnutia bez toho, aby o nej informoval účastníkov
súdneho konania a či je na voľnej úvahe súdu, akými skutočnosťami sa bude zaoberať v odôvodnení
svojho súdneho rozhodnutia, eventuálne je povinný v rámci dodržania práva na spravodlivý proces
svoje konečné rozhodnutie podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodniť s prihliadnutím na všetky
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo.

4. Žalovaný v l. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť. Dôvodil, že odvolateľ vychádza z vlastného výkladu stavu veci, ako aj z vlastného
stanoviska súvisiaceho s posudzovaním rozhodujúcich právnych skutočností a za základ právneho
stavu berie pôvodnú zmluvu, ktorej existenciu a právny základ sám popiera. Argumentoval, že výklad

vzťahov súvisiacich s výkonom poľovného práva žalobca v l. rade považuje za vec, ktorá je riešená
v rámci spoločného užívania veci so spoluvlastníkmi v zmysle Občianskeho zákonníka a neberie do
úvahy skutočnosť, že tieto vzťahy sú upravené samostatným zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Mal
za to, že jeho tvrdenia a právne dôvody vychádzajú z účelového zamerania smerujúceho k predĺženiu
doterajšieho stavu veci. Považoval za nesporné, že žalobca v l. rade svojim konaním a to uzatvorením

zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri zo dňa 22. 07. 2009 pre
tretí subjekt, hrubo porušil zmluvu o nájme výkonu poľovného práva, pričom sa snaží vytvoriť dojem,
že zmluva, ktorá zahrňuje všetky povinnosti a práva súvisiace s výkonom realizácie poľovného práva
sú len lovom zveri poľovným hosťom, ktoré sa nepovažuje za postúpenie užívania revíru. Mal za to,
že súd prvej inštancie v rozsahu širokého dokazovania zistil reálny skutkový, ako aj právny stav veci.

Poukázal tiež na to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem v zmysle § 80 OSP v konaní,
pretože k predmetným pozemkom, ktoré sú súčasťou poľovného revíru nemá žiaden právny vzťah, čo
je samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žaloby a dodal, že tvrdenia odvolateľa o tom,
že v súčasnosti predchádza škodám na zabezpečenie výkonu poľovného práva v súlade so zákonom
sú účelové a nepravdivé, pretože nemá uzatvorené žiadne dohody s užívateľmi pozemkov v poľovnom

revíri na odstraňovanie, resp. na predchádzanie škodám spôsobených poľovnou zverou.

5. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie majúc za to, že tento vo veci úplne zistil skutkový stav, nazáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil. Vyjadril
nesúhlas s tvrdeniami žalobcu v l. rade a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6.Žalovanýv3.radevosvojomvyjadreníkodvolaniuoznačilvýrokrozsudkusúduprvejinštancie,ktorým
bola žaloba voči nemu zamietnutá za vecne správny. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu v l. rade a
zotrval na právnom názore, že s ohľadom na predmet súdneho konania vymedzený žalobou a to určenie
neplatnosti výpovede žalovaného v l. rade z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi dvomi zmluvnými
stranami, ktorej nebol účastníkom, nie je tak nositeľom hmotnoprávnych povinností a práv vyplývajúcich

z tejto zmluvy. Predmetom súdneho konania neboli tak práva a povinností týkajúce sa poľovného revíru
ako celku v prípade ktorých oprávnenými a povinnými z plnenia týchto práv a povinností by boli všetci
vlastníci pozemkov tvoriacich poľovný revír, ale len práva a povinnosti vyplývajúce z dvojstrannej zmluvy,
účastníkmi ktorej sú len žalobca v l. rade a žalovaný v 1. rade, ako vlastník časti pozemkov tvoriacich
poľovný revír. Nespochybnil, že trvanie nájomnej zmluvy medzi žalobcom v l. rade a žalovaným v l. rade
je spôsobilé zasiahnuť do právnych vzťahov medzi vlastníkmi (prenajímateľmi) pozemkov tvoriacich

poľovný revír, táto skutočnosť podľa jeho názoru však nezakladá nerozlučné procesné spoločenstvo v
konaní o určení neplatnosti výpovede z nej, kedy by sa rozsudok, vyslovujúci neplatnosť výpovede a
trvanie nájomnej zmluvy medzi žalobcom v l. rade a žalovaným v l. rade nevyhnutne musel vzťahovať
na všetky strany sporu a teda aj strany, ktoré nie sú nositeľmi hmotnoprávneho práva či povinnosti z
predmetnej zmluvy, pričom pre reguláciu uvedených vzťahov by mala byť využitá zákonná zmluvná

právna úprava bez nutnosti vyslovenia neplatnosti výpovede, resp. trvania zmluvy výrokom rozsudku
voči nemu, ktorý účastníkom takejto zmluvy ani adresátom právneho úkonu výpovede nie je. Konštatoval
tiež, že podaná žaloba voči nemu nie je vhodne žalovaným procesným prostriedkom, ktorým možno
dosiahnuť ochranu práv žalobcu v l. rade, a preto spochybnil i existenciu naliehavého právneho záujmu
žalobcu v l. rade na požadovanom určení voči nemu. Navrhol preto výrok rozsudku voči nemu ako vecne

správny potvrdiť.

7. Žalobca v l. rade vo svojich následných vyjadreniach k vyjadreniami žalovaných zotrval na svojom
názore, že poľovný revír predstavuje spoločnú vec opierajúc sa o citáciu § 136 a nasl. OZ, ako i
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Zdôraznil, že ak nedošlo k predpísanému

postupu a k ukončeniu užívania spoločného poľovného revíru ako spoločnej veci má dôjsť úkonom
len jedného spoluvlastníka, ide o postup, ktorý je postihnutý vadou, vyvolávajúcou jeho absolútnu
neplatnosť. Nestotožnil sa s názorom, že vo veci nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení a v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutia riešiace danú problematiku. Mal za to, že v konaní sa
posudzuje otázka platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako právnej skutočnosti, majúcej za následok

zánik práv a povinností všetkých sporových strán a to napriek tomu, že takýto úkon vykonal len žalovaný
v l. rade. Keďže úkonom žalovaného v l. rade má dôjsť k zániku výkonu práva poľovníctva a poškodeniu
autonómnych práv žalobcu v 2. rade, má sa tak vyriešiť otázka, či zaniklo jeho subjektívne právo,
ktoré má trvať do roku 2018, z čoho je zrejmé, že požadovaným určením sa určí, či nastali účinky
realizovaného úkonu vo vzťahu k zániku založeného právneho vzťahu. Podaná žaloba je tak spôsobilá

splniť svoj preventívny charakter aj vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu užívania poľovného revíru až do doby
dohodnutého skončenia vzťahu. Na požadovanom určení je tak naliehavý právny záujem, pretože ním
sa rozhoduje o existencii nájomného vzťahu a bez jeho určenia je právo účastníkov ohrozené.

8. Žalobca v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných navrhol v plnom rozsahu vyhovieť podanému

odvolaniu žalobcu v l. rade. Poukázal na to, že na základe zmlúv uzatvorených so žalobcom v l. rade
došlo k vytvoreniu podmienok, aby žalobca v l. rade užíval uznaný poľovný revír Balseed Balvany
a uzatvorenie zmlúv bolo právnym podkladom na vydanie rozhodnutia bývalého Obvodného lesného
úradu v Nových Zámkoch, podľa ktorého žalobca v l. rade môže užívať poľovný revír do roku 2018.
Takéto rozhodnutie mu vyhovovalo a vyhovuje, pričom o tom, že tento právny stav sa má zmeniť sa

dozvedel až počas súdneho konania. Odmieta preto, aby jeho právami svojvoľne disponovala tretia
osoba, a preto nesúhlasí s tým, aby došlo k ukončeniu uznaného poľovného revíru, pričom o tejto
otázke nikdy neprebehlo žiadne jednanie medzi spoluvlastníkmi. Mal za to, že poľovný revír predstavuje
spoločnú vec a pri nakladaní s ňou je potrebné rešpektovať právnu úpravu vymedzenú § 137 a nasl. OZ,
ako i práva ďalších spoluvlastníkov. Mal za to, že právna úprava neumožňuje jednému spoluvlastníkovi

rozhodovať len podľa vlastnej úvahy či svojvôle a to i v prípade, že jeden zo spoluvlastníkov je
dominantný, keďže aj menšinový spoluvlastník má právo sa k veci vyjadriť a v prípade nesúhlasu s
prijatým rozhodnutím, môže sa domáhať jeho zrušenia súdnou cestou. Argumentoval, že pokiaľ právamenšinového spoluvlastníka boli poškodené, ide o postup sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na
ktorú je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo.

9. Žalovaný v l. rade k vyjadreniam žalobcov poukázal na to, že žalobca v 2. rade kopíruje názory a
stanoviská žalobcu v l. rade a to posudzovaním práv vlastníkov poľovných revírov v rozpore so zák. č.
274/2009 Z. z. a vyberá len tú právnu úpravu, ktorá sa týka spoločného nakladania veci, pričom jeho
právny názor je v rozpore s ust. § 11 - § 13 zák. č. 274/2009 Z. z.. Dodal, že žalobca v 2. rade je len
zlomkový vlastník v rozsahu vlastníckych práv cca 1 % a zastupoval v pôvodnej zmluve len drobných

vlastníkov, pretože nevlastní žiadne poľovné pozemky.

10. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Predmetom tohto konania je žaloba, po pripustení jej zmeny a okruhu strán sporu uznesením súdu
prvej inštancie zo dňa 05. 12. 2015 č. k. 5C/115/2014-136, žalobcov v l. a 2. rade, ktorou sa domáhajú
určenia neplatnosti výpovede zo dňa 28. 07. 2014 č. 5550/2014, ktorou žalovaný v l. rade vypovedal
zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri Balseed Balvany, uzatvorenú dňa

22. 09. 2008 č. 3351/08 a určenia, že nájom výkonu práva poľovníctva podľa zmluvy o nájme výkonu
práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri Balseed Balvany uzatvorenej dňa 22. 09. 2008 č. 3351/08
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14. 05. 2010 naďalej trvá.

13. Z hľadiska skutkového stavu v prejednávanej veci niet sporu o tom, že dňa 22. 09. 2008 uzatvoril

právny predchodca žalovaného v l. rade ako prenajímateľ so žalobcom v l. rade ako nájomcom zmluvu
o nájme výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri „Balseed Balvany“ (ďalej len zmluva
o nájme), predmetom ktorej bol nájom výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri Balseed
Balvany na pozemkoch o celkovej výmere 2166 ha v kat. úz. Obci W.-W., z ktorých prenajímateľovi
vlastnícky patria poľovné pozemky o výmere 1580 ha. Poľovný revír Balseed Balvany (ďalej len poľovný

revír) bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu Nové Zámky zo dňa 06. 12. 1995 pod č. j. 140/LU-
KN/1995.Zmluvaonájmebolauzatvorenánadobu10rokovanájomcasazaviazalplatiťprenajímateľovi
nájomné za prenajaté územie 1580 ha vo výške 8.012,- Sk ročne. Okrem iného v článku VI., bod
6.1. podmienkou dohodnutou v zmluve bolo, že nájomca nie je oprávnený dať prenajaté pozemky do
podnájmu inej právnickej alebo fyzickej osobe a nie je oprávnený postúpiť výkon práva poľovníctva

v poľovnom revíri ani v jeho časti inej fyzickej alebo právnickej osobe, v prípade porušenia ktorej
prenajímateľ bol oprávnený zmluvu vypovedať v 3-mesačnej výpovednej lehote počínajúcej plynúť
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nájomca obdrží výpoveď.
Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme zo dňa 14. 05. 2010 došlo k zmene výšky nájomného za užívanie
poľovného revíru na sumu 7.074,42 eura ročne. Zmluvy o nájme výkonu poľovníctva v uznanom

poľovnom revíri Balseed Balvany totožne na dobu 10 rokov uzatvoril žalobca v 1. rade ako nájomca
s ich prenajímateľmi a to: žalovaným v 2. rade, ktorému vlastnícky patrili pozemky vo výmere 34 ha
pri dohodnutom nájomnom za 1 rok v sume 5,29 eura, žalovaným v 4. rade ako správcom pozemkov
vo výmere 166 ha pri ročnom nájomnom 800,15,- Sk, so žalobcom v 2. rade, ktorému patrili pozemky
vlastnícky vo výmere 72 ha pri ročnom nájomnom 12,35 eura a so žalovaným v 3. rade ako správcom

pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky a pozemkov neznámych vlastníkov vo výmere 314 ha
pri ročnom nájomnom 48,36 eura. Predmetné zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom
revíri Balseed Balvany uzatvorené medzi žalobcom v l. rade a žalovanými v 1. - 4. rade a žalobcom
v 2. rade schválil na dobu 10 rokov Obvodný lesný úrad v Nových Zámkoch rozhodnutím zo dňa 22.07. 2009 č. 2009/00225-3/PP, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 08. 2009. Listom zo dňa 17. 12.
2013 žalovaný v 1. rade upozornil žalobcu v 1. rade na porušovanie zmluvy o nájme pre dôvodné
podozrenie z prenajímania užívania poľovného revíru tretej osobe pod následkom ukončenia zmluvy.

Následne písomným podaním zo dňa 28. 07. 2014 dal žalovaný v l. rade žalobcovi v l. rade výpoveď
zo zmluvy o nájme uzatvorenej dňa 22. 09. 2008 v zmysle článku VI. z dôvodu porušenia bodu 6.1
uzatvorením Rámcovej zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom
revíri Balseed Balvany, ktorú žalobca v l. rade ako užívateľ poľovného revíru uzatvoril dňa 22. 07.
2009 s poľovným združením Balseed Balvany s tým, že výpovedná lehota začína plynúť dňom 01.

08. 2014 a končí 31. 10. 2014. Podľa rámcovej zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu
zveriny v poľovnom revíri Balseed Balvany (ďalej len rámcová zmluva) túto dňa 22. 07. 2009 uzatvoril
žalobca v l. rade ako predávajúci a poľovnícke združenie Balseed Balvany ako kupujúci a jej predmetom
bolo poskytnutie poplatkového lovu, predaj odstrelu v poľovnom revíri Balseed Balvany v rozsahu
100 % z každého druhu zveri zo schváleného plánu chovu a lovu, kedy druhová skladba zveri bude
upresnená dodatkom tvoriacim neoddeliteľnú súčasť zmluvy a tiež právo odberu zveriny z ulovenej zveri

v dohodnutom rozsahu s tým, že cena predmetu zmluvy je 700 eur a zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú v dĺžke 10 rokov odo dňa 22. 07. 2009. Dodatkom č. 1 zo dňa 01. 01. 2011 bola cena predmetu
rámcovej zmluvy zmenená na sumu 7.710 eur. Dňa 13. 06. 2014 žalobca v l. rade oznámil poľovníckemu
združeniuBalseedBalvany,žeodstupujeodrámcovejzmluvy vsúvislostisuznesenímčlenskejschôdze
poľovníckeho združenia Balseed Balvany zo dňa 13. 06. 2014, ktorým bolo rozhodnuté o nezaplatení

ceny za poskytnutý lov a zverinu podľa článku II. bod 1 rámcovej zmluvy v spojení s jej dodatkom č. 1.
Výpoveď zo zmluvy o nájme prevzal žalobca v l. rade dňa 30. 07. 2014.
14. Sporom dotknutá zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva bola uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným v l. rade za účinnosti zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a spolu so zmluvami o nájme výkonu
práva poľovníctva uzatvorenými medzi žalobcom v l. rade a žalobcom v 2. rade, ako i žalovanými v

2. až 4. rade bola podľa § 16 ods. 1 uvedeného zákona schválená rozhodnutím Obvodného lesného
úradu v Nových Zámkoch na dobu 10 rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti. S účinnosťou od
01. 09. 2009 bol zák. č. 23/1962 Zb. zrušený zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktorého v prechodných ustanoveniach je riešené okrem iného, že zmluvy
uzatvorené pred 01. 09. 2009 zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli uzatvorené (§ 80 ods. 1),

správne konania začaté pred 01. 09. 2009 sa dokončia podľa doterajšieho právneho predpisu (§ 80 ods.
3) a poľovné revíri uznané do 31. 08. 2009 sa považujú za poľovné revíri uznané podľa tohto zákona (§
80 ods. 5). Pri absencii prechodných ustanovení týkajúcich sa aplikácie zrušeného právneho predpisu
na úkony učinené po účinnosti nového právneho predpisu bolo tak potrebné na danú vec aplikovať zák.
č. 274/2009 Z. z. v znení do 31. 12. 2014 (ďalej len Zákon o poľovníctve) majúceho povahu lex specialis

oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka ako lex generalis.

15. Úvodom je potrebné uviesť, že ako zák. č. 23/1962 Zb., tak i zák. č. 274/2009 Z. z. sú koncipované
na totožnom princípe, že o výkone (využití) práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru, ktorí môžu právo poľovníctva vykonávať sami alebo môžu tento

výkon zmluvou postúpiť (prenajať) inému subjektu spĺňajúcemu zákonom ustanovené podmienky. V
oboch zákonoch je totožne upravený zákaz pre toho, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené
zmluvou, ďalej inému postúpiť výkon práva poľovníctva a to ani v jeho časti s tým, že zák. č. 274/2009
Z. z. zároveň zakotvil, že lov zveri poľovníckym hosťom sa za postúpenie užívania poľovného revíru
nepovažuje (§ 13 ods. 3). Zánik zmluvy o užívaní poľovného revíru (výkonu práva v poľovnom revíri)

zák. č. 274/2009 Z. z. upravuje v § 17, v ktorom taxatívne vymenúva dôvody jej zániku, pričom za
jeden z nich označuje i výpoveď z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy: 1/ vlastníkom poľovného
pozemku postupom podľa § 5 a 2/ užívateľom poľovného revíru. Na rozdiel od zák. č. 23/1962 Zb. nový
Zákon o poľovníctve obsahuje právnu úpravu, ktorá rieši a upravuje spôsob rozhodovania vlastníkov
spoločného poľovného revíru vo veciach uznávania, zmeny alebo užívania poľovného revíru. Premietla

sa v § 5, podľa ktorého vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru rozhodujú na
zhromaždení spoločných vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len zhromaždenie), ktoré rozhoduje
nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru s tým, že na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere
vlastnených poľovných pozemkov k výmere poľovného revíru. Tým zákonodarca rešpektoval rovnosť

práv vlastníkov poľovných pozemkov spočívajúcu v tom, že každý vlastník bez ohľadu na výmeru
vlastnených poľovných pozemkov môže rozhodovať o práve poľovníctva a ich využití so zohľadnením
jeho podielu na výmere poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír.16. V súdenej veci žalobcovia neplatnosť výpovede zmluvy o nájme danej žalovaným v l. rade žalobcovi
v l. rade vyvodzovali prioritne z neexistencie porušenia jeho povinnosti ako užívateľa poľovného
revíru spočívajúcej v postúpení výkonu práva poľovníctva inému. Niet sporu o tom, že článok VI.,

bod 6.1 zmluvy o nájme zo dňa 22. 09. 2008 uzatvorenej medzi žalobcom v l. rade a právnym
predchodcom žalovaného v l. rade obsahoval klauzulu, podľa ktorej žalobca v l. rade ako nájomca
nebol oprávnený postúpiť výkon práva poľovníctva v označenom poľovnom revíri, ani v jeho časti inej
fyzickej alebo právnickej osobe a v prípade jej porušenia mohol žalovaný v l. rade ako prenajímateľ
zmluvu vypovedať v 3-mesačnej výpovednej lehote plynúcej od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nájomca obdrží výpoveď. Žalovaný v l. rade z dôvodu porušenia
uvedeného článku, ktorý vzhliadol v uzatvorení Rámcovej zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri
a odberu zveriny v poľovnom revíri Balseed Balvany s poľovným združením Balseed Balvany dňa
22. 07. 2009 žalobcovi v l. rade i výpoveď z nájomnej zmluvy dal dňa 28. 07. 2014. S ohľadom na
skutočnosť, že nepochybne dňa 22. 07. 2009 žalobca v l. rade ako predávajúci uzatvoril s poľovníckym
združením Balseed Balvany ako kupujúcim rámcovú zmluvu o poskytnutí poplatkového lovu zveri a

odberuzverinyvpoľovnomrevíriBalseedBalvany,bolotakpodstatnýmvyriešenieotázky,čipredmetnou
rámcovou zmluvou došlo k postúpeniu výkonu práva poľovníctva, resp. užívania poľovného revíru
alebo k poskytnutiu poplatkového lovu zveri poľovníckym hosťom, ako to tvrdil žalobca v l. rade.
V tomto smere je potrebné vychádzať zo zák. č. 274/2009 Z. z., ktorý v § 2 poskytol vymedzenie
základných pojmov a na účely tohto zákona rozumie lovom zveri, získavanie zveri odstrelom, odchytom

poľovnými dravcami alebo pomocou fretky (písm. e/) a právom a výkonom poľovníctva súhrn práv
a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť ju, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej
vývoje štádia, zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účely
vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere
poľovné pozemky, poľné a lesné cesty (písm. q). Posudzujúc rámcovú zmluvu podľa jej obsahu, odvolací

súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že ňou žalobca v l. rade postúpil na poľovnícke
združenie Balseed Balvany výkon práva poľovníctva, keď jej predmetom nebolo výlučne poskytnutie
lovu zveri poľovníckym hosťom, ako to vyplýva z článku I. ods. 1 zmluvy, ale tiež kupujúci - poľovnícke
združenie sa zaviazalo zabezpečiť starostlivosť o zver v súlade so schváleným plánom starostlivosti
o zver a s predpismi na úseku poľovníctva s tým, že si môže uplatniť náklady v celkovej výške

maximálne 300 eur, ktoré sa kompenzovali z celkovej ceny a plnenie tohto plánu starostlivosti o zver bolo
kontrolované i žalobcom v l. rade (článok V.). Súhrne tak dohodnuté podmienky rámcovej zmluvy svojim
charakterom napĺňajú znaky výkonu práva poľovníctva podľa § 2 písm. q/ Zákona o poľovníctve, ktorý
záver nie je spôsobilý spochybniť ani prípadná výpoveď žalobcu v l. rade navrhovaného svedka PhDr.
N. P., riaditeľa Slovenskej poľovníckej komory. Posúdenie otázky, či predmetnou rámcovou zmluvou

došlo k postúpeniu výkonu práva poľovníctva totiž prináleží výlučne súdu. Uzavretím rámcovej zmluvy
tak došlo k porušeniu zmluvne dohodnutých podmienok zo strany žalobcu v l. rade, čím bol naplnený
dôvod pre výpoveď zo zmluvy o nájme zo strany žalovaného v l. rade.

17. Žalobcovia vzhliadli dôvod neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme i pre rozpor s ust. § 136 a

nasl. OZ, kedy žalovaný v l. rade vykonal úkon vo vzťahu k poľovnému revíru ako spoločnej veci
bez rozhodnutia ostatných spoluvlastníkov. Odvolací súd nespochybňuje, že súdna prax už ustálila,
že poľovný revír pre účely práva poľovníctva je posudzovaný ako spoločná vec. Podľa zákonnej
úpravy, poľovným revírom je poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného
alebo viacerých vlastníkov, vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom

možno vykonávať právo poľovníctva; nejde pritom o nehnuteľnosť v spoločnom vlastníctve viacerých
spoluvlastníkov. O takýto prípad ide i v posudzovanej veci, keď poľovný revír Balseed Balvany bol
uznaný rozhodnutím Lesného úradu Nové Zámky zo dňa 06. 12. 1995 č. j. 140/LÚ-KN/1995 a následne
Obvodný lesný úrad v Nových Zámkoch rozhodnutím zo dňa 22. 07. 2009 č. j. 2009/00225-3/PP schválil
na dobu 10 rokov podľa § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v

tomto revíri uzatvorené stranami sporu ako vlastníkmi (správcami) poľovných pozemkov so žalobcom
v l. rade ako ich nájomcom (užívateľom). Ako už bolo vyššie uvedené, o využití práva poľovníctva
v poľovnom revíri rozhodujú vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 Zákona o
poľovníctve, t. j. na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, obdobne ako je to pri výpovedi zmluvy
pre nedodržanie jej podmienok, čo má za následok zánik zmluvy. Pri sporom dotknutej výpovedi tento

postup zachovaný nebol, keď žalovaný v l. rade vypovedal výlučne zmluvu o nájme uzavretú jeho
právnym predchodcom so žalobcom v l. rade a ďalšie zmluvy o nájme uzatvorené žalobcom v l. rade a
spornými stranami, týkajúce sa totožného poľovného revíru zostali nedotknuté ako na to opodstatnene
poukazoval i súd prvej inštancie z ním predkladaných dôvodov. Naviac ostatní vlastníci (správcovia)poľovných pozemkov, okrem žalobcu v 2. rade, v priebehu konania ani nespochybňovali predmetnú
výpoveď. V tejto súvislosti nie je bez významu, že Notárskou zápisnicou spísanou notárkou Máriou
Kvasnovskou dňa 22. 12. 2014 bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov

v Poľovnom revíri Balseed Balvany, na ktorom 73,57247% vlastníkov odsúhlasilo postúpenie užívania
poľovného revíru pre Poľovnícku organizáciu „Hubert Balvany“ zmluvou, ktorá bola následne uzatvorená
dňa 29. 12. 2014.

18. Za daného stavu v tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno

požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Znamená
to, že platná právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak
vyplýva z právneho predpisu. Pri určitých žalobách totiž z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva
dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Zmluvy a iné právne
úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Samotný žalobca v l. rade
vo svojom vyjadrení argumentoval, že v konaní sa posudzuje otázka platnosti/neplatnosti právneho

úkonu ako právnej skutočnosti a podal i obsiahle dôvody naliehavého právneho záujmu na tomto určení.
Odvolací súd zastáva názor, že dôvody, ktoré viedli žalobcov k podaniu žaloby a nimi označený cieľ
nie je možné za daného stavu dosiahnuť žalobou na určenie neplatnosti predmetnej výpovede zmluvy
o nájme výkonu práva poľovníctva v označenom poľovnom revíri a trvania tohto konkrétneho nájmu.
Žalobcovianezvolilivhodný spôsobochranysvojhopráva,keďhmotnoprávnypredpis,ktorýmjeZákono

poľovníctve, takúto žalobu nepripúšťa. Niet tak dôvodu ani posudzovať existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení z hľadiska v tomto smere žalobcami predkladanej argumentácie.

19.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.
1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil, keď odvolací súd v konaní nezistil ani nesprávny procesný

postup súdu prvej inštancie, ktorým by znemožnil žalobcovi v l. rade uskutočnenie jemu patriacich
procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces spôsobom tvrdeným
žalobcom v l. rade v jeho odvolaní.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 CSP a v spore plne úspešným žalovaným v 1. až 4. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).