Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. január 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/42/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807200906
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8807200906.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87/1, 093 01
Vranov nad Topľou, IČO: 00332933, právne zastúpeného JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom,
Námestie slobody 6, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: BYTERM s.r.o., so sídlom Sídlisko
I. 1008, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31668879, právne zastúpenému JUDr. Milošom Kaščákom,
advokátom, M.R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 22.625,44 eur s prísl., o

odvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.9Cb/58/2007-210zo7.3.2012,
zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal nároku na náhradu škody vo výške 22.625,44 eur s 15 % úrokmi z omeškania ročne od

23.8.2006 do zaplatenia.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podanú žalobu odôvodňuje tým, že mu vznikla ujma
v dôsledku porušenia povinností žalovaného, vyplývajúcich z Mandátnej zmluvy zo dňa 24.3.1993,
uzavretej na dobu určitú do 30.6.2001. Žalovaný ako mandatár spravoval určený majetok mesta,
týkajúci sa tepelného hospodárstva, a spracovával aj príslušné podklady pre čerpanie účelových dotácií

zo štátneho rozpočtu k cenám tepelnej energie. Na základe kontroly čerpania účelových dotácií za
obdobie rokov 1997 až 1999 a následne vydaného rozhodnutia Správy finančnej kontroly (ďalej aj
SFK) z 19.1.2005 č. 3/1091/2004/301 vznikla žalobcovi ako mandantovi ujma spočívajúca vo vrátení
neoprávnene prijatých a zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu, v zaplatení penále za neoprávnene
zadržané prostriedky štátneho rozpočtu, ale tiež ujma spočívajúca v neoprávnene vyplatenej odmene
žalovanému z výnosov z tepelného hospodárstva. Žalobca žiada aj penále za neoprávnené použitie

prostriedkov mesta.

Uplatnený nárok súd prvého stupňa posudzoval ako nárok na náhradu škody. Poukázal pritom na
predpoklady zodpovednosti za škodu, aké vyplývajú z ust. § 420 ods. 1, 2, 3 Obč. zák., § 373, § 757
Obch. zák., i na ust. § 566 ods. 1, 2, § 567 ods. 1, 2, 3, § 570 Obch. zák., týkajúcich sa povinností
i nárokov na náhradu škody z mandátnej zmluvy. Zdôraznil, že uzavretou mandátnou zmluvou v čl.

III. si zmluvné strany dohodli zodpovednosť za škodu na základe princípu zavinenia. Z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že Správa finančnej kontroly realizovala u žalobcu v dňoch 25.10.2004
s prerušením až do 16.12.2004 finančnú kontrolu použitia účelových dotácií, poskytovaných zo štátneho
rozpočtu k cenám tepelnej energie za obdobie rokov 1997 až 1999. Na základe výsledkov kontroly
bolo rozhodnutím č. 3/1091/2004/301 zo dňa 19.1.2005 (právoplatným 8.2.2005 a vykonateľným
23.2.2005)uloženéžalobcovizaplatiťodvodneoprávnenepoužitýchazadržanýchprostriedkovštátneho

rozpočtu vo výške 350.895,- Sk a zaplatiť penále za neoprávnene použité a zadržané prostriedky
štátnehorozpočtuvovýške565.137,-Sk.Žalobcapovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,sdopočítanýmpenále za obdobie od 17.12.2004 do vrátenia prostriedkov do štátneho rozpočtu vo výške 80.637,-
Sk, celkom dlžnú sumu vo výške 996.669,- Sk zaplatil podľa uzavretej dohody o splátkach. Z listu
Ministerstva financií SR zo dňa 25.10.2001 vyplynulo, že ministerstvo považuje rozhodnutie SFK za

správne, pretože Mesto Vranov nad Topľou akceptovalo výšku uloženej pokuty, nenamietalo nič proti
právoplatnému rozhodnutiu, nepožiadalo o obnovu konania, ani o preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania. Súd prvého stupňa mal ďalej za to, že v čase vykonávania predmetnej kontroly
žalovaný už pre žalobcu nevykonával správu tepelného hospodárstva. Ku kontrole žalovaný nebol
prizvaný. Nebol preto ani oprávneným subjektom na podanie odvolania tak, ako vyplynulo aj z obsahu

spisu 9Cb/261/2001. Žalovaný už v čase vykonania kontroly nemal k dispozícii ani potrebné podklady
pre poskytnutie vysvetlení orgánu, ktorý kontrolu vykonával. Preto sa žalovaný nedopustil žiadneho
protiprávneho konania, ktorým by spôsobil žalobcovi škodu. Žiadne porušenie povinností žalovaného
v zmysle zákona alebo v zmysle ustanovení uzavretej mandátnej zmluvy nebolo v konaní žalobcom
preukázané. Žalovaný žiadnym spôsobom neporušil ustanovenia uzavretej mandátnej zmluvy. Žalovaný
nebol oprávneným subjektom podať odvolanie proti rozhodnutiu, od ktorého žalobca odvádza svoj

nárok uplatňovaný v tomto konaní. Žalobca, aj keď mal informáciu od žalovaného o nesprávnosti
rozhodnutiaaotom,žetrpítotorozhodnutieajurčitýmiformálnymivadami,takétooprávnenienapoužitie
riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku nevyužil. Sám sa preto podieľal na tom, že mu
vznikla škoda, ktorú uplatňuje v tomto konaní. K zaplateniu povinností, vyplývajúcich z rozhodnutia,
nedošlo zavinením žalovaného. Škodu si teda spôsobil sám žalobca. Pretože žalobca nepreukázal,

že by žalovaný porušil nejakú dohodnutú povinnosť, nemožno ani žalovanému vyplatenú odmenu vo
výške 24.452,- Sk považovať za škodu vzniknutú žalobcovi. Nie je tak daná ani povinnosť žalovaného
zaplatiť penále za neoprávnené použitie prostriedkov mesta vo výške 48.904,- Sk. Pri zodpovednostnom
vzťahu založenom na princípe zavinenia súd prvého stupňa zdôraznil v dôvodoch rozhodnutia aj to,
že pracovníci pôvodne pracujúci v žalovanej spoločnosti na úseku tepelného hospodárstva v čase

vykonania kontroly pracovali už v spoločnosti založenej mestom (Mestský bytový podnik, a.s.). Žalobca
nedôvodne preto v konaní tvrdil, že nedisponoval osobami, ktoré by mali potrebné vedomosti pre
účely vyjadrenia kontrolujúcemu orgánu. V konaní neboli naplnené ani ďalšie predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou. Nič na tom
nemenia ani výpovede svedkov - zamestnancov žalobcu, či osôb, ktoré vykonávali kontrolu. Žalobca sa

nemôže proti žalovanému domáhať náhrady škody a nemá nárok ani na žiadané úroky z omeškania.
Preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Ďalším samostatným výrokom súd prvého stupňa zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania
vo výške 3.357,45 Eur s povinnosťou zaplatiť tieto na účet právneho zástupcu žalovaného. V dôvodoch

súd poukazuje na úspech žalovaného v konaní a vyčíslené trovy právneho zastúpenia špecifikuje.

Proti tomuto rozhodnutiu včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí so zamietnutím žaloby. Vytýka súdu
prvého stupňa, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podmienky zodpovednosti za škodu spočívajú na troch

základných predpokladoch, a to na protiprávnom úkone, vzniku škody a na príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti,
vyplývajúcej zo záväzku alebo z Obchodného zákonníka. Pri posudzovaní tohto predpokladu súd
prvého stupňa nebral do úvahy ust. § 567 Obch. zák., podľa ktorého je mandatár povinný postupovať
pri zariaďovaní záležitosti, na ktorú sa zmluvne zaviazal, s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na

predpoklad profesionálneho výkonu činnosti, ako aj na odplatnosť tejto činnosti, Obchodný zákonník
požaduje prísnejší výkon povinnosti s odbornou starostlivosťou ako pri bežnej starostlivosti. Aj sám
žalovaný pred súdom uviedol, že v čase, ktorý bol predmetom kontroly, bola tvorba ceny tepla náročný
účtovný úkon, preto to robili ľudia, ktorí boli prakticky v tomto smere každý rok školení. Z rozhodnutia
Správy finančnej kontroly a z jeho odôvodnenia vyplynulo, že práve zo strany žalovaného došlo k

uvedeniu nesprávneho množstva dodanej tepelnej energie pre domácnosť, nesprávneho množstva
dodanej tepelnej energie pre nadštandardné byty i k uvedeniu nesprávnej skutočnej potreby dotácií
za jednotlivé roky v kontrolovanom období. Uvedené informácie mohol získať a nimi disponovať iba
žalovaný. Získať ich bolo možné iba pri vykonávaní činností, ktoré boli predmetom mandátnej zmluvy.
Žalovanývrokoch1997až1999vykonávalsprávutepelnéhohospodárstva.Činnosti,výpočtyapodobne

vykonával iba žalovaný, on disponoval aparátom schopným vykonávať uvedené činnosti a ak ich
nevykonával s odbornou starostlivosťou, porušil zmluvné ustanovenia čl. III. mandátnej zmluvy, ako aj
ust. § 567 Obch. zák.. Žalobca v konaní uplatňuje škodu, ktorá pozostáva z:1. nárokovaných, obdržaných a neoprávnene použitých prostriedkov štátneho rozpočtu za rok 1999 vo
výške 41.549,- Sk, neodvedených výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu v celkovej výške 1.572,-
Sk a z penále zo zadržaných a neodvedených prostriedkov štátneho rozpočtu za roky 1997 až 1999

vo výške 565.137,- Sk,
2.neoprávnenevyplatenejodmenyžalovanémuvovýške24.452,-Sk,neoprávnenevyplatenejvrozpore
s článkom IV. mandátnej zmluvy,
3. penále za neoprávnene použitie prostriedkov mesta vo výške 48.904,- Sk.

V čase vykonávania kontroly žalobca informoval žalovaného o vykonávanej kontrole a požiadal ho
aj zaujať relevantné stanovisko. Požiadal ho v zmysle ust. § 377 Obch. zák. o súčinnosť. Nie je
preto relevantným to, či sa k veci mohli vyjadriť bývalí zamestnanci žalovaného. Zmluvným partnerom
mandanta Mesta Vranov nad Topľou bol mandatár - žalovaná spoločnosť. Mesto si u tejto spoločnosti
objednalo určité služby, a teda nebolo v zmluvnom vzťahu s jednotlivými zamestnancami tejto
spoločnosti. Jedná sa preto o zodpovednosť právnickej osoby, a nie týchto fyzických osôb. Škoda je

majetkovou ujmou, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Penále je použité ako sankcia za
porušenie niečoho. Odvolateľ poukazuje na aplikáciu ust. § 6 ods. 3 a § 47 ods. 1, 2 zák. č. 303/1995
Z.z. o rozpočtových pravidlách. Žalobca nesúhlasí ani so závermi súdu prvého stupňa poukazujúcimi
na to, že nevyužil opravné prostriedky na zvrátenie rozhodnutia Správy finančnej kontroly Košice.
Žalovaný tieto námietky v konaní použil špekulatívne. Prvostupňový súd ich však prevzal bez

riadneho zdôvodnenia do dôvodov svojho rozhodnutia. Zvrátiť skutočnosti, uvedené v rozhodnutí
Správy finančnej kontroly, bolo možné len na základe poskytnutia skutkových podkladov, ktoré by zmenili
vecný obsah správy o kontrole. Takéto mohol poskytnúť iba žalovaný, čo však ani na základe žiadanej
súčinnosti neurobil. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a
žalobe vyhovel. Žiada priznať náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je správne
vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa vec
správne právne posúdil. Zdôrazňuje, že súd správne zistil, že neboli splnené základné predpoklady
pre vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca nevyužil proti rozhodnutiu SFK riadne ani mimoriadne

opravné prostriedky, a to ani v správnom konaní, ani v režime správneho súdnictva. Žalovaný nebol
účastníkom správneho konania. Nebol mu doručený ani protokol o výsledku kontroly. Kontrolovaným
subjektom bolo Mesto Vranov nad Topľou. Celá agenda vzťahujúca sa na správu bytového a tepelného
hospodárstva a súvisiace činnosti vrátane agendy dotácií bola po ukončení trvania mandátnej zmluvy
odovzdaná žalobcovi. Došlo aj k fyzickému odovzdaniu celej písomnej agendy tak, ako to vyplýva z

konania 9Cb/261/2001. Bola tak odovzdaná aj dokumentácia potrebná na podanie vysvetlení k správe
finančnej kontroly alebo k podaniu opravných prostriedkov proti jej rozhodnutiu. Žalovaný v konaní
preukázal, že využíval v čase trvania mandátnej zmluvy riadne opravné prostriedky v prospech žalobcu.
Žalovaný preto navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdiť a priznať mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal
napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods.
1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.

Ako je už uvedené vyššie, súd prvého stupňa urobil záver o neexistencii povinnosti žalovaného plniť
žalobcovi uplatnené peňažné nároky predovšetkým na tom, že v čase realizácie kontroly čerpania
účelových dotácií k cenám tepelnej energie žalovaný už nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom, že
žalovanýnebolúčastníkompredmetnéhosprávnehokonania,apretonemoholaniúčinnevyužiťopravné
prostriedky voči vydanému rozhodnutiu, a tiež na tom, že žalobca nepodaním opravného prostriedku

proti tomuto rozhodnutiu si sám spôsobil ujmu.

Skutkové zdôvodnenia podanej žaloby tak súd prvého stupňa ako celok posúdil ako žalobcom uplatnený
nárok na náhradu škody tak, ako to napokon uvádza v podanej žalobe i v ďalších podaniach (vrátane
odvolania), či v prednesoch na súde prvého stupňa žalobca.

Súd však nie je viazaný tým, ako právne posúdil skutkové zdôvodnenie uplatňovaných nárokov žalobca.
Aplikácia ust. § 153 ods. 2 O.s.p. sa netýka viazanosti právnou kvalifikáciou, realizovanou samotným
účastníkom konania. Súd pri právnom posúdení aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav. Ak mudovoľujú výsledky vykonaného dokazovania podriadiť uplatnený nárok pod inú právnu normu, než ktorej
sa dovolával žalobca, nič súdu nebráni vec po právnej stránke takto posúdiť.

Z obsahu podanej žaloby a z ďalších prednesov žalobcu vyplýva špecifikácia uplatňovaných nárokov
nasledovne:
1. náhrada zaplatených penále zo zadržaných a neodvedených prostriedkov štátneho rozpočtu podľa
rozhodnutia SFK č. 3/1091/2004/301 z 19.1.2005 za roky 1997 až 1999 vo výške 565.137,- Sk,
2. náhrada platby za neodvedené výnosy z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu vo výške

1.572,- Sk za roky 1997 až 1999 (210 + 178 + 1.184),
3. náhrada zaplatených 41.549,- Sk titulom vrátenia nárokovaných, obdržaných a neoprávnene
použitých prostriedkov štátneho rozpočtu za rok 1999 podľa vyššie uvedeného rozhodnutia SFK,
4. vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 24.452,- Sk s odôvodnením, že pre ňu vzhľadom
na výsledky kontroly neboli splnené podmienky podľa čl. IV. mandátnej zmluvy (vo výške 7 % z výnosov),
a to za rok 1997 vo výške 17.257,- Sk, za rok 1998 vo výške 4.287,- Sk, za rok 1999 vo výške 2.908,- Sk,

5. zaplatenie penále za neoprávnené odčerpanie prostriedkov z rozpočtu mesta na vyplatenie odmeny
z neoprávnene vykázaných výnosov s odkazom na aplikáciu § 47 ods. 2 zák. č. 303/1995 Z.z..

Otázka správneho právneho posúdenia skutkového zdôvodnenia jednotlivých nárokov uplatňovaných v
konaní je relevantnou aj z hľadiska skúmania podmienok konania.

Doterajšie skutkové zdôvodnenia nároku uvedeného pod bodom 5 vyššie by mohli svedčiť tomu, že
žalovanýbymalplniťpenálevovýške0,2%zneoprávnenepoužitejazadržanejsumyzakaždýajzačatý
deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých
prostriedkov. Rozhodovania o sankciách za porušenie rozpočtovej disciplíny nepatria do právomoci

súdov. Bez potrebného ďalšieho zistenia skutočností potrebných pre posúdenie tohto nároku nemožno
teda urobiť záver, že by o tejto časti podanej žaloby mal konať a rozhodnúť všeobecný súd. Ust. § 47
ods. 5 písm. b/ zák. č. 303/1995 Z.z., či ust. § 31 ods. 9 zák. č. 523/2004 Z.z., ktoré prichádzajú do
úvahy ako aplikovateľné pre rozhodnutie o penále, upravujú právomoc iného orgánu ako súdu konať a
rozhodnúť o tomto nároku. Aplikácia jedného z uvedených zákonov závisí od skutočností uvedených v

desiatej časti zák. č. 523/2004 Z.z.. Z doterajšieho obsahu skutkových podkladov v spise prichádza do
úvahy aplikácia ust. § 37 ods. 3, 4 zák. č. 523/2004 Z.z.. Každopádne sa však musí bližšie zo skutkového
hľadiska objasniť, čo je predmetom tejto časti žaloby. Žiada sa preto dať do pozornosti aplikáciu § 103
a § 104 ods. 1 O.s.p.. Bez skúmania právomoci súdu vo veci týkajúcej sa tejto časti podanej žaloby
možno urobiť záver o tom, že súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia

právneho predpisu a za tým účelom nezistil skutkový stav. Je teda daný dôvod pre zrušenie tejto časti
rozhodnutia v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

Skutkové zdôvodnenie nároku týkajúceho sa neoprávnene vyplatenej odmeny (bod 4 vyššie) by mohlo
svedčiť tomu, že žalobca sa domáha vydania plnenia, ktoré poskytol žalovanému bez právneho dôvodu.

Podľa obsahu mandátnej zmluvy bodu IV. ods. 1 patrila žalovanému ako mandatárovi odplata vo výške
7 % z ročných výnosov zo spravovaného majetku. V súvislosti s výsledkami kontroly žalobca žiada
vrátenie tej časti odmeny, ktorá sa týka neoprávnene zvýšených výnosov z tepelného hospodárstva. Pri
záveroch z vykonanej kontroly a z následne vydaného rozhodnutia žalobca tak odôvodňuje požiadavku
na vrátenie odmeny tým, že na takúto odmenu nebol právny dôvod. Takéto zdôvodnenie by svedčilo

posúdeniu tohto nároku v zmysle ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. ako nároku na vrátenie majetkového
prospechu získaného bez právneho dôvodu. Takejto právnej kvalifikácii sa však súd prvého stupňa
nevenoval. Nezisťoval pre takéto posúdenie časti podanej žaloby skutočnosti, ktoré by vyplynuli z
aplikácie § 451 ods. 2 Obč. zák.. Preto aj pri tejto časti rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej
je daný dôvod zrušenia rozhodnutia, ako je upravený v ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

U nárokov uvedených pod bodmi 1 až 3 vyššie by skutkové zdôvodňovanie uplatňované žalobcom
mohlo svedčiť tomu, že uplatňuje nároky titulom zodpovednosti za škodu. Obchodný zákonník obsahuje
všeobecnú úpravu záväzku k náhrade škody v § 373 až § 386. Táto úprava sa použije v prípadoch
spôsobenia škody porušením povinnosti zo záväzku, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, alebo

vzhľadom k ust. § 757 Obch. zák. porušením inej povinnosti stanovenej Obchodným zákonníkom. V
tomto smere z hľadiska teoretických predpokladov zodpovednostného vzťahu za škodu tak, ako ich
uviedol v dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa, odvolací súd nemá výhrady. Citáciou príslušných
ustanovení sa súd prvého stupňa pokúsil dať odpoveď na základnú otázku, ktorá je významnou prerozhodnutie o podanej žalobe. Nemožno mať preto výhrady, ak súd prvého stupňa zdôrazňoval, že pre
vznik nároku na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka je potrebné, aby boli kumulatívne splnené
základné predpoklady, a to porušenie právnej povinnosti, skutočný vznik škody i príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. K ním však treba dodať aj významný moment
akým je neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť a predvídateľnosť škody. Porušenie právnej
povinnosti, resp. existenciu protiprávneho úkonu je povinný v konaní preukazovať poškodený.

Pre rozhodnutie o podanej žalobe sa však javí byť potrebné objasniť, či to, čo žalobca urobil predmetom

žaloby, je škodou a či existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného, vyplývajúcej
z mandátnej zmluvy, a ujmou, ktorá nastala žalobcovi. Škodou sa rozumie majetková ujma vyčísliteľná v
peniazoch a v peniazoch nahraditeľná. Predovšetkým ide o poškodenie, stratu alebo zničenie veci, ale
škoda môže spočívať aj v tom, že poškodený musí vynaložiť náklady, ktoré by nebyť škodnej udalosti
vynaložiť nemusel, alebo v tom, že v dôsledku škodnej udalosti došlo k zániku majetkového práva bez
jeho uspokojenia alebo k znemožneniu výkonu majetkového práva a podobne. V týchto a podobných

prípadoch ide o tzv. škodu skutočnú.

Z tohto pohľadu niet pochybností o tom, že zaplatenie penále za neoprávnene použité a zadržané
prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 565.137,- Sk podľa rozhodnutia Správy finančnej kontroly Košice
č. 3/1091/2004/301 je majetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vznikla tým, že toto penále musel zaplatiť

práve z dôvodu porušenia rozpočtovej disciplíny pri čerpaní a zadržaní prostriedkov štátneho rozpočtu
titulom poskytnutých dotácií zo štátneho rozpočtu k cenám tepelnej energie.

Otázku, či škodou je aj vrátenie poskytnutej dotácie za rok 1999 vo výške 41.549,- Sk alebo odvodu
výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 1.572,- Sk, súd prvého stupňa neriešil. V tomto

smere je jeho rozhodnutie nepreskúmateľným.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody je spravidla daná
vtedy, ak bez porušenia povinnosti by škoda nenastala. Tu je relevantným, v súvislosti s ktorým
porušením povinnosti vznikla poškodenému ujma. Z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, nemožno vyvodiť

záver, že by plnenia realizované žalobcom podľa vyššie uvedeného rozhodnutia SFK boli dôsledkom
len toho, že žalobca nevyužil riadne opravné prostriedky proti vydanému rozhodnutiu. Tomu, či údaje
o nesprávnom množstve dodanej tepelnej energie pre domácnosť, údajov o nesprávnom množstve
dodanej tepelnej energie pre nadštandardné byty, či údaje o nesprávnej skutočnej potrebe dotácií za
jednotlivé roky v kontrolovanom období boli dôsledkom nedostatočnej odbornej starostlivosti žalovaného

pri plnení povinností z mandátnej zmluvy, sa súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia nevenoval.
Príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a neoprávneným použitím a zadržaním prostriedkov
štátneho rozpočtu vrátane povinnosti zaplatiť penále za ich neoprávnené použitie a zadržanie tak súd
prvého stupňa zúžil len na skúmanie toho, či žalobca využil proti rozhodnutiu príslušného správneho
orgánu riadne opravné prostriedky. Priama príčinná súvislosť sa však nemôže vzťahovať na to, či niekto

využil alebo nevyužil riadne opravné prostriedky. Najmä z pohľadu aplikácie ust. § 135 ods. 2 O.s.p., ak
rozhodnutie o uložení sankcií nadobudlo právoplatnosť, súdy z tohto rozhodnutia vychádzajú v zmysle
ust. § 135 ods. 2 O.s.p.. K preskúmateľnosti správnych aktov boli už judikované viaceré závery. Možno
v tomto smere odkázať na uznesenie NS SR MCdo 58/2011, rozsudok NS SR 4Cdo 123/2003 alebo
aj rozhodnutie NS ČR 6Cz 2/90.

Za takéhoto stavu pre rozhodnutie o podanej žalobe bolo relevantným posúdiť nie otázku toho, či bolo
využité právo na podanie odvolania, ale to, či práve v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti
žalovaného, vyplývajúcej zo vzťahu založeného mandátnou zmluvou, vznikla žalobcovi ujma splnením
povinností uložených v správnom konaní. Okrem týchto troch základných povinností treba mať na zreteli

aj ďalšie uvedené skutočnosti, a to predvídateľnosť škody ako jednu z podmienok vzniku záväzku k
náhrade škody upravenej v § 379 Obch. zák. v súvislosti s úpravou rozsahu náhrady, a tiež aj to, či
neexistujú okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaného.

Z týchto dôvodov aj pre rozhodnutie o zvyšku podanej žaloby je dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu

prvého stupňa, vyplývajúci z ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p..

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Právny názor odvolacieho súdu je záväzný v zmysle tohto ustanovenia v otázkach právnych i
skutkových. Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu sa pritom vzťahuje len na skutkový stav, z
ktorého vychádzalo rozhodnutie súdu prvého stupňa a z ktorého vychádzal i odvolací súd, keď dal súdu
prvého stupňa pokyny na ďalší postup v konaní tak, ako je uvedené vyššie.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.