Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/640/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709211089
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7709211089.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu B.. B. N. a členov senátu W.. H. I.
a W.. U. U. v exekučnej veci oprávneného: S. Y., s.r.o., A. XXX/A, S., Y.: XX XXX XXX zastúpeného
advokátkou W.. A. I. M.., A. XXX/A, S. proti povinnej: B. S., nar. 1. XX. XXXX, P. W. XXXX/XX, B. o
vymoženie XXX,XX eura s príslušenstvom vedenej súdnou exekútorkou W.. A. P., K. úrad I., T. XX, I. pod
EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 4.2.2016

č. k. 20Er/437/2009-20 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho

exekútora W.. A. P. pod sp. zn. EX XXXX/XXXX vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho
exekútora vydal dňa XX.X.XXXX poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora na
vymoženie istiny XXX,XX eura s príslušenstvom podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. M XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX. Podľa odôvodnenia rozsudok bol vydaný na základe zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa X.X.XXXX medzi právnym predchodcom oprávneného
(M. banka, a.s.) a povinnou, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver. Z uvedenej
zmluvy exekučný súd zistil, že jej súčasťou boli zmluvné dojednania (VOP), ktoré v bode 9.2. upravujú
rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy budú rozhodované rozhodcovským súdom.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243d ods. 1, 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm.

d/, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 ods. 1, § 3, § 73 ods. 1, 3 zákona č. 335/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 45 ods. 1, 2, § 54b ods. 1, § 4 ods. 2, 3 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 40 ods. 1, 3, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.1, 5 , § 54
ods.1 Občianskeho zákonníka, § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 7 ods.
1 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov, judikatúry súdov SR, smernice Rady

93/13/EHS, európskej judikatúry a uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na základe zmluvy je
spotrebiteľským úverom podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V zmluvných podmienkach, ktoré
sú súčasťou zmluvy, je v článku 9.2. uvedená rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že všeobecné obchodné podmienky povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, osobitne ich
nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť ani rozhodcovskú doložku vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným

podmienkam. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípadesporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spotrebiteľovi znemožňuje brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka podľa záveru súdu prvej inštancie
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

ktorý sa tým vopred vzdáva svojich práv, preto ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a
tým za neplatnú podľa Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, z ktorej
vyplýva, že je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia
sporov zo zmluvy, čo vyplýva aj zo znenia § 52 Občianskeho zákonníka, preto exekúciu zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože neexistuje spôsobilý exekučný titul ako základ pre

vykonávanie exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený namietal,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdeniaveci(§205ods.2písm.f/O.s.p.)ažeúčastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosť
konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Citoval § 37 a § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok
má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ním musí nakladať rovnako
ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne

uplatnil rozdielny procesný postup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako,
ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté platí aj pre
rozsudok rozhodcovského orgánu. Uviedol, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov
na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie nie je exekučný súd oprávnený

posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku
súdu rozhodcovského. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul
vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ ide
o úverové zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné,

len pokiaľ ide o dôvody uvedené v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na samotné plnenie
a nie na to, či zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Úverová zmluva, plnenie z ktorej je predmetom
konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá pôsobí
v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Oprávnený

na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
26.9.2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 a na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.12.2011, sp. zn.
9CoE/27/2011. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval aj z iných rozhodnutí všeobecných
súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému
uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami

právoplatného rozsudku. Zároveň poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré
zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
Stálym rozhodcovským súdom. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do obchodných podmienok si
Poštová banka, a.s. splnila svoju povinnosť uloženú citovaným zákonom. Text rozhodcovskej doložky

neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade s definíciou rozhodcovskej zmluvy
podľa § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a ustálenou praxou. Rozhodcovská doložka bola
naformulovaná a dojednaná v zmysle zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

5. Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené

súdnej exekútorke dňa XX.X.XXXX a povinnej dňa XX.X.XXXX.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého

je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Rozhodcovská, Arbitrážna, Mediačná, Bratislava sp. zn. M XXXXXXX

zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného sumu
XXX,XX eura s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný
rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článku 9 bod 9.2. všeobecných obchodných
podmienok pre úver, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou dňa X.X.XXXX.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

11. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou
exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto
návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti

exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

12.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu

závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. V prejednávanej veci nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže

mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

18. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 9
bod 9.2 Všeobecných obchodných podmienok za rozpornú s § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní, teda pre nedodržanie písomnej formy.

19. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

20. Podľa § 4 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

21. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, rozhodcovská zmluva, ktorá má v danom prípade formu
rozhodcovskej doložky, je neplatná predovšetkým pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej
formy v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Totiž ako vyplynulo z obsahu spisu,

Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v čl. 9 bod 9.2 je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli
podpísané zmluvnými stranami.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že formálna podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky v danom
prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp.

zn. 2Cdo 245/2010), túto doložku nie je možné považovať za platnú rozhodcovskú doložku k hlavnej
zmluve.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo
dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je odopretá

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na
rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá
v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa

predstáv dodávateľa.

24. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite

naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. Z
uvedeného vyplýva, že neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie.26. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca
oprávneného (Poštová banka, a.s.) povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.

27. Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho

bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby
bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní.

28. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol
oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na vykonanie exekúcie, správne súd prvej

inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok
ako nespôsobilý exekučný titul.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne
správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).