Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniel Marcián

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Pc/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206973
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617206973.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa X. X., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom
N. XX, F., Č. R. proti osobe oprávnenej na výživné N. A., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom Obec X.,
okres H. X., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. V y h l a s u j e , že Okresný súd Liptovský Mikuláš n e m á právomoc v danej veci konať.

II. Konanie s a z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde 25.10.2017 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, ktorý návrh

odôvodnil tým, že osoba oprávnená na výživné už niekoľko rokov žije so svojou matkou v Írsku, pričom
nie sú s navrhovateľom v žiadnom kontakte a navrhovateľ sa prostredníctvom sociálnej siete dozvedel,
že osoba oprávnená na výživné ukončila k 25.5.2017 štúdium a začala pracovať.

2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania
podľa tohto konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví.

4. Podľa § 161 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to,

či sú splnené podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

5. Právomoc je jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené preto, aby súd mohol vo
veci konať a rozhodnúť. Je preto irelevantné, v ktorom štádiu konania súd nedostatok právomoci ako
procesnej podmienky zistí. Následkom takéhoto zistenia je vždy zastavenie konania.

6. Pre určenie právomoci súdu vo veci s cudzím prvkom týkajúcim sa niektorého z členských štátov
Európskej únie vo veciach vyživovacej povinnosti je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v nariadení
rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 - o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a
o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ktoré nariadenie má podľa článku 7 ods. 2 druhej vety
Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

7. Podľa článku 3 uvedeného nariadenia - všeobecné ustanovenia o právomoci - v členských štátoch je
právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná :a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu,

b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného,

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
vyživovacejpovinnostijespojenástýmtokonaním,pokiaľsatátoprávomocnezakladávýlučnenaštátnej
príslušnosti niektorého z účastníkov,

d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

8. Podľa článku 10 uvedeného nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej

nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

9. Predmetné nariadenie neobsahuje definíciu pojmu obvyklý pobyt. V zmysle názorov právnej vedy -
komentára k predmetnému nariadeniu obsiahnutému v publikácií Občiansky súdny poriadok, Komentár
- II. diel, druhé vydanie, autori Števček a kolektív, vydavateľstvo C.H.Beck, rok 2012, s. 1966 je možné

za obvyklý pobyt považovať miesto, kde má osoba centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov, s
ohľadom na svoj rodinný, pracovný či sociálny život. Z tvrdení navrhovateľa obsiahnutého v jeho návrhu
na začatie konania vyplýva, že má „trvalé bydlište“ na adrese N. XX, F., Č. R., kde spísal aj predmetný
návrh na začatie konania, pričom z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplynulo, že
trvalý pobyt navrhovateľa na území Slovenskej republiky bol ukončený k dátumu 7.5.2014 (bol na adrese

Š.Á. XX/XXXX, H. X..) Z tvrdenia navrhovateľa obsiahnutého v jeho návrhu na začatie konania tiež
vyplynulo, že osoba oprávnená na výživné má už niekoľko rokov so svojou matkou žiť v Írsku, hoci
v zmysle lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky má menovaná trvalý pobyt v obci X. od
21.9.2016. Trvalý pobyt ako pobyt uvedený vo verejnom registri však nemožno stotožňovať s pojmom
obvyklého pobytu v chápaní vyššie uvedeného nariadenia, ako miesta kde má osoba centrum, ťažisko

svojho života, svojich záujmom s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či sociálny život. Vo vyjadrení
navrhovateľa v návrhu na začatie konania sa uvádza, že dcéra v Írsku študovala a takisto tam začala
pracovať. Z uvedeného vyplýva, že osoba oprávnená na výživné má obvyklý pobyt v Írsku a navrhovateľ
má obvyklý pobyt v Českej republike. Vzhľadom na uvedené v zmysle článku 3 písm. a) a písm. b)
(písm. c) a písm. d) sa v danom prípade vzhľadom na povahu veci neuplatňuje) uvedeného nariadenia

je zrejmé, že súd Slovenskej republiky nebude mať právomoc v danej veci konať, a preto tunajší súd
v súlade článkom 10 aj bez návrhu vyhlásil, že nemá právomoc v danej veci konať. Navrhovateľ môže
podať návrh na začatie konania o zrušenie vyživovacej povinnosti na súd Českej republiky resp. Írskej
republiky, podľa vlastného výberu.

10. Vzhľadom na záver, že súdy Slovenskej republiky nemajú v danej veci právomoc konať, súd podľa
§ 9 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku rozhodol o
zastavení predmetného konania pre absenciu právomoci.

11. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

12. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon v tomto prípade neustanovuje inak súd podľa § 52 CMP v spojení
s 57 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v dvoch vyhotoveniach písomne v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš (§ 357 ods. 1 písm. a) a písm. m) CSP v spojení

s § 2 ods. 1 CMP.)V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.