Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211218
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112211218.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Marianny Muránskej, v spore žalobkyne P. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. A. T.K.
X, X., proti žalovaným 1/ t.č. nebohý X.. D.. P. Z. - F.D., X.., Z.. XX.X.XXXX, I. XX.X.XXXX, Z. B. A. T. XX,
X., 2/ Ľ. Z.Á. - F.Á., Z.. XX.X.XXXX, B. A. T. XX, X., zastúpená JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom
so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, 3/ Filip Juda - Stafil, IČO: 10 666 940, M. Benku 1, Prešov, v
konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne a žalovaného v 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 29C 74/2012-360 zo dňa 10.2.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o povinnosti žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobkyni 688,16 eur s 9

% úrokom z omeškania ročne od 9.5.2012 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zrušuje rozsudok o povinnosti žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobkyni 688,16 eur s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 9.5.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Priznáva žalovanej v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom mrozsahu voči žalobkyni. O

výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavil. Žalobu voči
žalovanej v 2/ rade zamietol.
Žalovanému v 3/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 688,16 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 9.5.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.
Prvoinštančný súd vychádzal zo žaloby, podľa ktorej žalobkyňa žiadala od žalovaných spoločne a

nerozdielne nahradiť jej škodu vo výške 4.500 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13.4.2012 do
zaplatenia.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.4.2010 žalovaný v 3/ rade na základe požiadavky žalovaných v 1/
a 2/ rade odstránil omietku z východného obvodového múru domu žalobkyne bez právneho dôvodu.
Zároveň dňa 30.4.2010 žalovaný v 3/ rade na základe požiadavky žalovaných v 1/ a 2/ rade poškodil
základy domu žalobkyne, ktoré sa nachádzajú na jej pozemku bez jej súhlasu. Súčasne s terénnymi
úpravami na pozemku žalovaných v 1/ a 2/ rade došlo k poškodeniu jej rodinného domu.

V dôsledku konania žalovaných tak žalobkyni vznikla škoda, pre určenie výšky ktorej je nevyhnutné
vypracovanie znaleckého posudku s tým, že predbežne túto škodu určila na sumu 4.500 eur.
Prvoinštančný súd zistil, že dňa 10.4.2010 prišiel za žalobkyňou žalovaný v 1/ rade s prednesom ponuky
estetizácie východnej strany jej rodinného domu. Uvedenú ponuku žalobkyňa konzultovala s D.. U., ktorýjej odporúčal na takýto návrh pristúpiť. Následne sa so žalovaným v 1/ rade ústne dohodla, že pristupuje
k jeho návrhu s tým, že žiadala o spísanie písomnej dohody v predmete uvedených stavebných úprav.
Z výpovede žalobkyne vyplýva, že takýto písomný návrh dohody jej nebol predložený. Z výsluchu

žalovaného v 1/ rade vyplýva, že vypracoval dve verzie takejto ponuky, kde jedna ostala manželke a
druhá bola odovzdaná D.. U., pretože žalobkyňu dlhší čas nevedel zastihnúť. Následne začal žalovaný v
3.radestavaťlešenieprivýchodnejčastirodinnéhodomužalobkyne,čožalobkyňanenamietala,pretože
to považovala za prípravu na realizáciu stavebných prác, ku ktorým dôjde po uzatvorení písomnej
dohody. Dňa 13.4.2010 zistila, že sa začali vykonávať bez právneho dôvodu zásahy do obvodového

múru, kedy bola odstránená nielen poškodená časť omietky, ale aj časť nepoškodená za použitia
zbíjačky, bol odstránený pomocný základ proti vode a preto práce zastavila.
Prvoinštančný súd ďalej zistil z výpovede žalobkyne, že dňa 30.4.2010 zistila, že pracovníci žalovaného
v 3/ rade sa nachádzajú na jej pozemku a odstraňujú za jeho účasti zosilnený základ okolo jej rodinného
domu.
Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaní v 1/ a 2/ rade v priebehu roku 2010 realizovali terénne úpravy na

svojom pozemku v rozpore so stavebným povolením.
Žalovaný v 1/ rade pred prvoinštančným súdom uviedol, že východná časť obvodového múru rodinného
domu žalobkyne sa nachádza v susedstve s jeho pozemkom, táto časť je značne poškodená a obávali
sa, že padajúca omietka môže poškodiť nielen ich pozemok, ale aj zdravie alebo život osôb, ktoré sa
nachádzajú na tomto pozemku. Preto navrhli žalobkyni estetizáciu východnej steny rodinného domu.

Svedok D.. U. pred prvoinštančným súdom potvrdil, že bol prítomný pri dohode medzi žalovaným a 1/ a
2/ rade a žalobkyňou v súvislosti s estetizáciou východnej časti rodinného domu, uviedol, že k realizácii
malo dôjsť až po uzavretí písomnej dohody, obsahom ktorej mal byť rozsah stavebných prác a nákladov,
ktoré budú znášať žalovaní v 1/ a 2/ rade.
Žalovaný v 3/ rade pred prvoinštančným súdom uviedol, že k výstavbe lešenia a stavebným úpravám na

východnej časti domu žalobkyne pristúpil po tom, čo postavil lešenie a osekal starú omietku. Stavebné
práce sa mali realizovať úpravou nerovností, na ktorú sa mala dať cementová omietka so sieťkou
a štuková omietka s farmou. Prvý deň bolo postavené lešenie, následne ďalší deň sa pristúpilo k
odstraňovaniu omietky, ktorá bola v 70 % zvetralá, v zostávajúcej časti realizoval jej odstraňovanie
zasekaním. To, že sa bude opravovať fasáda rodinného domu žalobkyne, oznámil žalovaný v 1/

rade žalovanému v 3/ rade s tým, že má jej predbežný ústny súhlas, avšak realizáciu uvedených
stavebných prác podmieňuje písomným vyjadrením. Pracovníci žalovaného v 3/ rade mali realizovať
podľa žalovaného v 1/ rade len stavebné práce na pozemku žalovaného v 1/ rade, nemali súhlas na
vykonávanie stavebných prác na fasáde žalobkyne. To, že sa začali tieto práce realizovať na fasáde
žalobkyne, žalovaný v 1/ rade zistil až po návrate z pracovnej cesty.

Žalovaný v 3/ rade túto skutočnosť pred prvoinštančným súdom potvrdil s tým, že v rozhodnom čase
realizovali dokončovacie stavebné úpravy na rodinnom dome žalovaných v 1/ a 2/ rade, chcel začať s
realizáciou terénnych úprav na ich pozemku. Mal v tom čase k dispozícii lešenie, a tak začal realizovať
stavebné úpravy na rodinnom dome žalobkyne.
Pokiaľ sa týka základu domu žalobkyne, pozemok žalovaných, ako aj pozemok žalobkyne bol spustnutý

a nachádzalo sa na ňom množstvo kriakov, stromov, ktorých korene narúšali tvrdený rozšírený základ
domu žalobkyne, keď došlo k ich klčovaniu, tento sa uvoľnil. Žalovaný v 3/ rade namietal, že išlo o
rozšírený základ domu, podľa jeho názoru išlo len o škrupinu betónu, ktorá sa rozpadla po odstránení
koreňov stromov a kríkov.
Pri započatí stavebných prác na dome žalobkyne tieto vykonávali pracovníci žalovaného v 3/ rade, po

postavení lešenia začali osekávať omietku najskôr ručne a na miesta, kde to išlo ťažšie, použili ľahkú
zbíjačku a so zbíjačkou odstránili aj prasknutý betón, ktorý chránil základ domu a chceli ho vymeniť za
súvislú betónovú neporušenú vrstvu.
Podľa názoru svedka D.. A. U. takýmto spôsobom došlo k takému poškodeniu muriva, že došlo k zmene
jeho fyzikálnych, alebo aj statických vlastností. O betónovom alebo okapovom chodníku tvrdil, že išlo o

kvalitný betón, ktorý držal aj po deštrukcii žalovaným v 3/ rade.
Prvoinštančný súd z výsluchu svedka D.. T.. X. E. zistil, že stavebný úrad nemal vydať dodatočné
povolenie stavby za stavbu žalovaných v 1. a 2. rade, kedy bola vypracovaná ich projektová
dokumentácia bez hydrotechnických výpočtov so zohľadnením vážnych zásahov do terénu prípadnými
zmenami konfigurácie, zachytávania dažďových vôd pri silných lejakoch, resp. pri vypúšťaní vody z

bazéna. Vykonávaním terénnych úprav, obitím fasády domu žalobkyne, ako aj rozbitím ochrannej
betónovej konštrukcie zabezpečujúcej ochrany základov, došlo k zmene základových pomerov domu
žalobkyne narušením obvodového plášťa, k vlhnutiu muriva, ako aj k poškodeniu deliaceho múru. Anivrastanie buriny, tráv alebo samotných trhlín okapového chodníka nemali vplyv na narušenie základov
domu, pretože tento stav tam bol už niekoľko desaťročí.
Svedok D.. T.. V. E. pred prvoinštančným súdom uviedol, že nevykonával projektovú dokumentáciu

žalovaných v 1/ a 2/ rade na vykonávanie terénnych úprav, zúčastňoval sa len kolaudačného konania
v súvislosti s rodinným domom.
Prvoinštančnýsúdzistil,žedňa23.8.2010MestoPrešovvydalorozhodnutieprestavebníkovžalovaného
v 1/ a 2/ rade na dodatočné povolenie stavby, resp. zrealizovaných zmien počas výstavby na rodinnom
dome žalovaných v 1/ a 2/ rade, kde medzi osobitnými podmienkami boli aj pod bodom 1 - 16

podmienky presne stanovené v súvislosti s vypúšťaním vody z bazéna, zospádovaním terénu, výškovým
usporiadaním terénnych úprav a ďalších povinností, bez ktorých by došlo k poškodeniu základov
rodinného domu žalobkyne. Súčasťou takéhoto rozhodnutia bol aj súhlas žalobkyne, pokiaľ to bude
realizované vysvahovanie od jej parciel a odvodnenie do parciel žalovaných v 1/ a 2/ rade. Dňa
12.10.2010 Mesto Prešov ako stavebný úrad vypracovalo vyjadreniu k výkonu štátneho stavebného
dohľadu na základe žiadosti žalobkyne, v ktorom sa konštatuje, že stavebníci, teda žalovaní v 1/ a 2/

rade, realizujú terénne úpravy podľa overenej dokumentácie a v súlade s vydaným rozhodnutím, a to aj
v časti osobitných podmienok 11 - 15 rozhodnutia pod č. B/2010/13579-Mk zo dňa 23.8.2010.
V prejednávanej veci prvoinštančný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom D.. L. Z., ktorého
súčasťou je aj odborné vyjadrenie č. 27/2015, z ktorého znaleckého posudku vyplýva, že stena
rodinného domu žalobkyne je zhotovené z dutinových škvár betónových tvárnic kombinovaných s

tehlovým murivom. Omietka z východnej strany je vápenno-cementová, v časti severnej je poškodená
mechanicky pri otĺkaní muriva, pričom došlo v časti cca na ploche 2 - 3 m2 aj k otvoreniu dutín
škvaro-betónovýchtvárnic.Ďalšiepoškodeniefasádysanachádzavokolítehlovéhokomínovéhotelesa,
zabudovaného do steny rodinného domu žalobkyne, na ktorom je odpadnutá omietka fasády. Celková
fasáda rodinného domu žalobkyne je vo veľmi zlom technickom stave, zo severnej časti rodinného

domu je silne zvetralá, čiastočne opadajúca omietka. Príčinou je vznik kondenzácie styku škvarovo
betónovej tvárnice a omietky, ako aj zrážkových vôd, pričom vzniknutá voda, ktorá sa neodparí, v
zimnom období zamŕza, pričom vznikajú ľadové kryštáliky, čo má za následok opadanie omietky. Znalec
náklady na uvedenie do pôvodného stavu omietky východného obvodového múru rodinného domu
žalobkyne vyčíslil podľa položkovitého rozpočtu spracovaného P. H. vo výške 640,78 eur vrátane DPH

a bezprostredne po poškodení, t.j. po 13.4.2010 vo výške 632,45 eur vrátane DPH.
Náklady na uvedenie ochranného betónového múrika do stavu pred 13.4.2010 boli vyčíslené podľa
rozpočtu vypracovaného P. H. vo výške 283,88 eur vrátane DPH.
Podľa záverov znalca terénne úpravy na pozemku žalovaných v 1/ a 2/ rade boli realizované v súlade s
dodatočným stavebným povolením, rozhodnutím o dodatočnom povolení a kolaudačným rozhodnutím,

za dodržania osobitných podmienok. Znalec sa bližšie zaoberal bodom 11, 12, 13, 14 a 15 osobitných
podmienok tohto rozhodnutia a skonštatoval, že poškodenie základov domu žalobkyne zvýšeným
podmáčaním, vrátane vlhnutia muriva východnej strany domu nie je v súčasnosti spôsobené terénnymi
úpravami realizovanými na podzemku žalovaných v 1/ a 2/ rade susediacim s pozemkom žalobkyne.
V minulosti, keď terénne úpravy neboli urobené, mohlo dochádzať k podmáčaniu základového muriva

rodinného domu žalobkyne zrážkovými vodami. V súčasnosti nemôže dochádzať k poškodzovaniu
muriva východnej steny rodinného domu žalobkyne nesprávnym riešením odvodu dažďových vôd zo
spevnených plôch a strechy domu žalovaných v 1/ a 2/ rade a vypúšťaním vody z bazéna, pretože tieto
sú vypúšťané do mestskej kanalizácie, juhovýchodný dažďový zvod rodinného domu žalovaných plus
vypúšťanie bazéna je do mestskej kanalizácie cez kanalizačnú šachtu, spevnené plochy na parcele č.

XXXX/Xsúvypúšťanécezodvodňovanízľabdovsakovacejjamynachádzajúcichsanaparceleč.XXXX.
Znalec skonštatoval, že z dôvodu neexistencie fotodokumentácie okapového múrika a jeho stavebného
technického stavu a funkčnosti nie je možné s určitosťou odpovedať, či v prípade odstránenia tohto
okapového múrika žalovaným v 3/ rade mohlo dôjsť k poškodeniu základov domu žalobkyne zvýšeným
podmáčaním, vrátane vlhnutia muriva. V čase ohliadky znalec nevidel hydroizoláciu medzi stenou

rodinného domu a oporným múrom. Možno iba predpokladať, že odstránením oporného múrika mohlo a
môže dochádzať pri hnanom daždi k dopadu dažďa na vodorovnú časť múrika susediaceho s východnou
stenou, pričom dochádza k rozstreku zrážkových vôd na stenu. Zrážkové vody na stene v dôsledku
chýbajúcej hydroizolácie prenikajú do zvetralého muriva, čím dochádza k vlhnutiu tohto muriva v oblasti
základovej špáry. Keďže z predloženej fotodokumentácie nie je možné určiť stavebnotechnický stav

stavebných konštrukcií - ochranného múrika pre vegetáciu vyrastajúcu pred oporným múrom, nie je
možné určiť rozsah poškodenia rodinného domu žalobkyne terénnymi úpravami, ako aj odstránením
okapného múrika.V priebehu prvoinštančného konania dňa XX.X.XXXX zomrel žalovaný v 1/ rade. Dedičské konanie bolo
zastavené s dňom právoplatnosti 27.8.2015. Nepatrný majetok pozostávajúci z peňažných prostriedkov,
cenných papierov nadobudla žalovaná v 2/ rade ako usporiadateľka pohrebu na krytie pohrebných

nákladov. V priebehu konania nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve žalovaných v 1/ a 2/
rade, boli darované žalovanými v 1/ a 2/ rade dcére žalovaných v 1/ a 2/ rade a vklad bol povolený pod
V4959/2014.
Vzhľadom na to, že žalovaný v 1/ rade zomrel, prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 19 O.s.p., § 103
O.s.p. a § 107 O.s.p. skonštatoval, že v prejednávanej veci podľa § 470 Občianskeho zákonníka bolo

dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden cennejší hnuteľný majetok, ako
aj nehnuteľnosti. Finančné prostriedky, ktoré zanechal vo výške 3.353,98 eur ako nepatrný majetok
boli prikázané jeho manželke, žalovanej v 2/ rade ako náhrada za vynaložené finančné prostriedky v
súvislosti s usporiadaním jeho pohrebu. V danom prípade manželka žalovaného v 1/ rade nezodpovedá
za žiadne dlhy žalovaného v 1/ rade, keďže nebola jeho dedičkou, ale len osobou, ktorej boli nahradené
náklady pohrebu. Preto vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade neostávalo prvoinštančnému súdu iné, než

konanie pre úmrtie zastaviť.
Vo vzťahu k nároku na náhradu škody prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 420, § 442 Občianskeho
zákonníka. Skonštatoval, že predmetom konania o nároku žalobkyne na náhradu škody, je škoda,
ktorá mala byť spôsobená poškodením omietky z východného obvodového múru rodinného domu
žalobkyne dňa 13.4.2010, ďalej poškodením základov domu dňa 30.4.2010 a škoda v súvislosti s

terénnymi úpravami realizovanými na pozemku vlastnícky patriacom žalovaným v 1/ a 2/ rade v rozpore
s dodatočným povolením stavby.
Prvoinštančný súd sa vysporiadal s tým, aké podmienky sú nevyhnutné pre úspešnosť žalobkyne v
prejednávanej veci. Ako prvá je podmienka vyplývajúca z Občianskeho zákonníka, a to porušenie
právnej povinnosti, ďalej vznik škody (existencia škody) a príčinná súvislosť. Zavinenie v súvislosti so

zodpovednosťou za škodu má buď objektívny charakter, alebo subjektívny charakter. Občianskoprávna
úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade uzatvorili
ústnu predbežnú dohodu, na základe ktorej mal žalovaný v 1/ a 2/ rade vykonať estetiziáciu východného
obvodového múru jej rodinného domu, vykonanie však podmienila žalobkyňa uzatvorením písomnej

dohody. K uzatvoreniu písomnej dohody nedošlo. Zamestnanci žalovaného v 3/ rade na pokyn
zamestnávateľa dňa 13.4.2010 začali stavať lešenie k rodinnému domu žalobkyne za účelom opravy
východnej steny susedného domu, stenu najskôr osekávali ručne, neskôr použili ľahkú zbíjačku.
Zbíjačkou odstránili aj prasknutý betón chrániaci základ domu, pretože ho chceli vymeniť za novú,
neporušenú betónovú vrstvu. Žalovaný v 1/ rade nedal pokyn na realizáciu stavebných prác žalovanému

v 3/ rade na fasáde rodinného domu žalobkyne z východnej časti. Vôbec nedal príkaz na odstránenie
rozšíreného základu domu, žalovaný v 3/ rade so svojimi zamestnancami bez vedomia žalovaného v
1/ rade a z vlastnej iniciatívy pristúpil k postaveniu lešenia, k započatiu stavebných prác osekávaním
zvetralejomietky.Žalovanémuv3/radežalovanýv1/radeuviedol,žezostranyžalobkynemápredbežný
ústny súhlas, avšak stavebné práce sa môžu vykonávať až na základe písomného vyjadrenia (správne

písomnej dohody - poznámka odvolacieho súdu).
To, že sa žalovaný v 3/ rade z vlastnej iniciatívy pustil do stavebných prác na rodinnom dome žalobkyne,
potvrdil aj sám pred prvoinštančným súdom dňa 18.10.2013 s tým, že mienil predísť prestojom pri
realizácii stavebných prác. Bolo preukázané, že žalovaný v 3/ rade podľa prvoinštančného súdu
zodpovedá výlučne za škodu na ochrannom múriku a na fasáde, resp. na omietke rodinného domu

žalobkyne. Preto v tejto časti zodpovedného za škodu prvoinštančný súd stanovil žalovaného v 3/ rade.
Žalovaný v 1/ a 2/ rade na tejto zodpovednosti nenesú žiadne zavinenie.
Prvoinštančný súd skúmal výšku škody, ktorá mala vzniknúť žalobkyni. Podľa rozpočtových nákladov
žalovaného v 3/ rade (čl. 61 spisu) celkové náklady na opravu východného obvodového múru rodinného
múru žalobkyne v rozsahu 60 m2 by predstavovali 522 eur a činnosť by pozostávala z podhodenia

pod omietku vonkajším štukom, samotnej omietky, ako aj montáže lešenia. Znalec D.. Z. tieto náklady
vyčíslil v súvislosti s uvedením do pôvodného stavu omietky z východného obvodového múru ku dňu
vypracovania znaleckého posudku vo výške 640,78 eur vrátane DPH a ku dňu bezprostredne po
poškodení vo výške 632,45 eur. Prvoinštančný súd s poukazom na postoj žalobkyne, ktorá neumožnila
žalovaným v 1/ až 3/ rade odstránenie vzniknutého poškodenia, a to napriek opakovaným výzvam

v snahe o mimosúdne vyriešenie sporu, pri určení výšky nákladov na uvedenie východnej strany
rodinného domu do pôvodného stavu vychádzal z rozpočtových nákladov bezprostredne po vzniku
škody podľa záverov znaleckého posudku, ako aj rozpočtových nákladov vyčíslených žalovanými v 3/
rade. Z dôvodu nepreukázania existencie tepelnoizolačnej omietky na východnej strane obvodovéhomúru rodinného domu žalobkyne bezprostredne pred poškodením súd vychádzal z rozpočtových
nákladov žalovaného v 3/ rade pod bodom 1/ podhodenie pod omietku na murivo vonkajším štukom - 29
m2 v jednotkovej cene 0,87 eur vo výške 25,20 eur; pod bodom 2/ z prehľadu rozpočtových nákladov na

stavbu pred 13.4.2010 (čl. 221), omietka vonkajšia - vápenná hladká, zložka 1 - 2 - 29 m2 x 9,30 eur vo
výške 269,70 eur a z nákladov na presun hmôt vo výške do 25 m - 1,644 x 22 eur vo výške 36,17 eur a z
nákladov na lešenie v zmysle rozpočtových nákladov žalovaného v 3/ rade ako subjektu zodpovedného
za škodu v rozsahu 23,4 m2 (čl. 221) x 1,58 eur (čl. 61) vo výške 36,97 eur, v celkovej výške 368,07 eur
vrátane 20 % DPH vo výške 73,61 eur, čo predstavuje sumu 441,68 eur.

Predloženým znaleckým posudkom boli rozpočtové náklady na uvedenie betónového múrika
nachádzajúceho sa pri východnej strane rodinného domu žalobkyne vyčíslené na sumu 236,57
eur, vrátane izolácie proti vode a vlhkosti. Zo záverov znaleckého posudku nesporne vyplýva, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania stavebného technického stavu, teda funkčnosti,
resp. nefunkčnosti ochranného múrika nachádzajúceho sa na východnej strane obvodového múru
jej rodinného domu bez viditeľnej hydroizolácie. Preto súd pri určení nákladov na jeho uvedenie do

pôvodného stavu síce vychádzal zo záverov znaleckého posudku na čl. 227, avšak po odpočítaní
nákladov na izolácie proti vode a vlhkosti, t.j. vo výške 236,57 eur mínus náklady na izolácie proti vode,
vlhkosti vo výške 31,17 eur, čo predstavuje 205,40 eur, vrátane 20 % DPH vo výške 41,08 eur, v celkovej
výške 246,48 eur.
Vo vzťahu k terénnym úpravám realizovaným na pozemku žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktoré mali

byť vykonané v rozpore s vydaným dodatočným stavebným povolením, čím malo dôjsť k zvýšeniu
podmáčania poškodených základov rodinného domu žalobkyne, vyplýva, že žalovaní v 1/ a 2/ rade
boli stavebníkmi v tomto rozsahu, žalovaný v 3/ rade stavebníkom nebol, a preto za takúto škodu
nezodpovedá. Pokiaľ sa týka žalovaných v 1/ a 2/ rade, a v súčasnej dobe už len žalovaná v 2/ rade,
bolo zistené, že štátny stavebný dohľad Mesto Prešov ako stavebný úrad podaním zo dňa 12.10.2010

konštatoval, že stavebníci, teda žalovaní v 1/ a 2/ rade realizujú terénne úpravy podľa overenej
dokumentácie a v súlade s vydaným rozhodnutím, a to pod bodom 11 - 15 osobitných podmienok.
Zároveň zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že terénne úpravy realizované na pozemku pôvodne
vo vlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade susediacim z pozemkom žalobkyne nespôsobujú zvýšené
podmáčanie, vrátane vlhnutia muriva východnej strany domu, nakoľko tieto boli realizované v súlade

so stavebným povolením, rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby a kolaudačným rozhodnutím,
za dodržania osobitných podmienok rozhodnutia zo dňa 23.8.2010 pod bodom 11 - 15, napriek tomu,
že nemohol z dôvodu neexistujúceho výškopisu pôvodného stavu pred realizáciou terénnych úprav
odkontrolovať zachovanie pôvodnej úrovne terénu pozemku vo väzbe k jestvujúcemu rodinnému
domu vo vlastníctve žalobkyne, z dôvodu ochrany objektu pred zamákaním zrážkových vôd. Znalec

konštatoval,ženemôžedochádzaťkpoškodzovaniumurivavýchodnejstenyrodinnéhodomužalobkyne
nesprávnym riešením odvodu dažďových vôd zo spevnených plôch a strechy domu pôvodne vo
vlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade a vypúšťaním vody z bazéna, pretože tieto sú vypúšťané do
mestskej kanalizácie cez kanalizačnú šachtu a zrážkové vody zo spevnených plôch sú vypúšťané cez
odvodňovací žľab do vsakovacej jamy nachádzajúci sa na parcele XXXX. Terénne úpravy pri rodinnom

dome žalobkyne sú vysvahované smerom k rodinnému domu pôvodne vo vlastníctve žalovaných od
rodinného domu žalobkyne. Zároveň je realizované vyspadovanie od cesty k parcele č. XXXX, pričom
rozdiel vo výške úrovne severnej a južnej fasády rodinného domu žalobkyne je 1,04 m2, čo predstavuje
dostatočný spád na odtok dažďovej vody z terénu na parcele č. XXXX nachádzajúcej sa medzi rodinným
domom žalobkyne a spevnenou plochou terasy na parcele č. XXXX/X. K podmáčaniu základového

muriva domu žalobkyne zrážkovými vodami mohlo dochádzať len v minulosti pred realizovaním
terénnych úprav.
Preto prvoinštančný súd skonštatoval, že žalovaní v 1/ a 2/ rade realizovali terénne úpravy v súlade s
rozhodnutím stavebného úradu, a preto nezodpovedajú za škodu žalobkyni a nie sú splnené podmienky
na to, aby žalobkyni bola priznaná vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade škoda. Preto v tejto časti žalobu

zamietol.
Taktiež prvoinštančný súd zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým
posudkom z dôvodu hospodárnosti a tvrdenia svedka D.. X. E., že zrealizované terénne úpravy mali za
následok zmenu základových pomerov žalobkyne, je podľa prvoinštančného súdu názorom laickým, a
nie odborným vyjadrením, keďže neboli verifikované relevantnými odbornými meraniami a technickými

výpočtami po fyzickej ohliadke realizovaných terénnych úprav na pozemku žalovaných v 1/ a 2/ rade.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 3/ rade, ktorý
namietal uloženú povinnosť v rozsudku uhradiť žalobkyni škodu vo výške 688,16 eur s prísl. Namietal, že
prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil. V odôvodnení svojho rozsudku náležite nerozviedol,

na základe čoho (akých skutočností) dospel k záveru, že došlo ku škode, kým a v akej miere zavinenia
a čo bolo príčinou vzniku škody, aby bolo odôvodnenie aspoň presvedčivejšie, ak nie už presvedčivé.
Namietal, že nedošlo k aplikovaniu ust. § 415 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalobkyni a ďalej
podľa § 441 Občianskeho zákonníka poškodená prispela a zaslúžila sa o škodu tým, že zastavila
práce, čo bolo jedinou príčinou vzniku škody, ktorá by nebola vznikla, ak by nezasiala a nezabránila do

zveľadenia jej majetku.
Súd podľa § 443 Občianskeho zákonníka nezisťoval cenu starej a opotrebovanej veci v čase poškodenia
a tak zistiť rozsah poškodenia, súd zistil, aká je obvyklá cena opravy steny, pričom táto je dokonca
vyššia, než by predmetnú cenu opravil žalovaný v 3/ rade a nie je možné ustáliť sumu, o koľko sa údajne
znížil majetok poškodenej.
Žalovaný v 3/ rade namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je odôvodnené v súlade s ust.

§ 157 ods. 2 O.s.p., je nelogické, arbitrárne a svojvoľné a nepreskúmateľné v dôvodoch. Ustanoveným
znalcom nebola zisťovaná a zistená ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodenej (zmenšenie
majetku), alebo ušlý zisk (to, čo by poškodená mohla získať, nebyť vzniku škody), ale koľko stojí oprava
starej, zničenej, opotrebovanej, zdravie, majetok, prírodu a životné prostredie ohrozujúcej steny. Ak by
bola takto vec rozhodnutá, aby bola neopravená a ešte staršia, počasím zničenejšia, opotrebovanejšia,

zdravie, majetok, prírodu a životné prostredie ohrozujúca stena, s peniazmi u poškodenej, ktorá
zapríčinila nedokončenie opravy steny na náklady žalovaných v 1/ a 2/ rade, k čom viedla ústna dohoda
a písomná by bola opäť s totožným cieľom opraviť na vlastné náklady žalovaných v 1/ a 2/ rade a takto
sa v podstate obohatí na úkor žalovaného v 3/ rade. Žiadna škoda žalobkyni nevznikla a tobôž nie
škodcom žalovaným v 2/ rade. Táto škoda nie je v príčinnej súvislosti s údajným porušením povinnosti

a nie je naplnený ani jeden predpoklad vzniku škody. Nie je daná príčinná súvislosť priama. Žalovaný v
3/ rade urobil všetky pre to, aby majetok žalobkyne bol ochránený pred škodami, ku ktorým dochádza
práve vinou žalobkyne. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal s tým, že otázky, ktoré položil znalcovi,
tieto mu neboli zadané, naviac, znalec mal určiť rozsah poškodenia a nie osloviť tretiu osobu, ktorá
predložila len náklady, ktoré sú nevyhnutné nie na uvedenie do pôvodného stavu, ale ako zhodnotenie

vlastníctva majetku žalobkyne, ktorá v prípade, ak by tieto práce nebola zastavila (tu žalovaný v 3/ rade
dáva do pozornosti ust. § 441 ako zavinenie poškodenej, ktorá si udelením súhlasu a bezdôvodným
odopretím zavinila škodu sama, keď úmyselne čakala na začiatok prác tak, aby mohla bezdôvodne
žalovať), mala by celú stenu zhodnotenú za sumu cca 500 eur, za ktorú chcel žalovaný v 1/ a 2/ rade
zhodnotiť prostredníctvom žalovaného v 3/ rade východnú stenu žalobkyne. Následne odpoveď na prvú

otázku je nelogická a absurdná, pretože nevyčíslil náklady na to, čo bolo údajne poškodené, ale na
opravu a znehodnotenie steny. V tom istom nelogickom a absurdnom závisí odpoveď na druhú otázku,
keď znalec spolu s treťou osobou uvádzal napríklad potrebu hydroizolácie, ktorá tam nikdy nebola, s čím
sa súd aspoň vysporiadal a tak nie je možné uviesť do pôvodného stavu, keď taký stav neexistoval a
neexistuje ani pred 13.4.2014, ani v čase vypracovania posudku a tobôž nie v čase vyhlásenia rozsudku

a odvolania proti nemu.
Priznanie úroku z omeškania prvoinštančným súdom vo výške 9 % od 9.5.2012 je neodôvodnené. V
tejto časti rozsudku prvoinštančného súdu je arbitrárny. Týmto rozsudku nespravodlivosť súd priamo
založil. Preto žiadal žalovaný v 3/ rade, aby prvoinštančný rozsudok bol zmenený a žaloba voči nemu
zamietnutá s povinnosťou nahradiť trovy konania.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalobkyňa. Žiadala, aby
odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. ak by boli zistené podmienky, aby bol rozsudok
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
Žalobkyňa namietala, že znalec D.. L. Z. neakceptoval pri vypracovaní znaleckého posudku otázky

žalobkyne, pričom súd určil otázku v tom zmysle, že žiadal vypočítať náhradu pri uvedení do pôvodného
stavu, pričom nie je technicky ani reálne možné uviesť veci do pôvodného stavu. Žalobkyňa v
priebehu konania spochybňovala objektivitu znalca, keď ku ohliadke neprizval žalobkyňu, nezahrnul
do znaleckého posudku jej fotodokumentáciu, odmietol od nej prevziať odklady svedčiace v jej
prospech, podstatnú časť svojho času strávil v dome žalovaných a nevykonal žiadne merania a

zamlčal podstatné skutočnosti o terénnych úpravách a zavlažovacom systéme. Do znaleckého posudku
nedoložil fotodokumentáciu pôvodného terénu, čo by svedčilo o tom, že neboli dodržané osobitné
podmienky dodatočného stavebného povolenia a ďalšie podstatné náležitosti. Žalobkyňa namietala
odbornosť znalca, keď nie je oprávnený vykonávať činnosti v odvetví pozemné stavby - terénne úpravy,statika stavieb, odhad ceny nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác, stavebného materiálu a
najmä odvetvie vodohospodárstva a odvodňovania a zavlažovania. Znalecký posudok je vypracovaný
povrchne v dôsledku nedostatku odbornosti, venoval sa len okrajovo, k príčinám vlhnutia nehnuteľnosti

nevykonalžiadnezodpovedajúcemerania,čosvedčí,ženemápraktickéateoretickévedomostivodbore
pozemné stavby a stavebný materiál, ako aj odvodňovanie a terénne úpravy. Znalec na prvú otázku
odpovedá tak, že výšku nákladov stanovuje podľa rozpočtu spravovaného pani H. P., keď ide o osobu,
ktorá nemá na túto činnosť oprávnenie. To isté sa týka aj odpovede na otázku č. 2 znaleckého posudku.
Namietala, že ide o znalecký posudok neupotrebiteľný.

Pokiaľ sa týka terénnych prác, so závermi znaleckého posudku nesúhlasí, pretože tvrdenia znalca
sú amaterizmom, pretože dostatočný spád sa určuje výpočtami, tabuľkami a špecifikuje sa podľa
povrchu terénu a intenzity dažďa a odborník na túto problematiku mal toto vypracovať ešte v projektovej
dokumentácii tak, ako to požaduje zákon. Pochybenia znalca vidí žalobkyňa aj v tom, že znalec
nevedel odpovedať na otázku č. 13 osobitných podmienok, pretože nemal projekt a tvrdil, že neexistuje
výškopis pôvodného stavu terénu. Znalec mal požadovať realizáciu kopaných sond v teréne v blízkosti

domu žalobkyne, pričom odborník by zistil a geodeticky overil výšku pôvodného stavu terénu pod
násypmi. Práve terénne úpravy a ich realizácia v rozpore s dodatočne vydanými stavebnými povoleniami
je predmetom žaloby. Namietala, že nie je možné povoliť terénne úpravy v takom rozsahu, ako to
bolo v rozhodnutí Mesta Prešov č. spisu B2010/13579-MK zo dňa 23.8.2010 a kde sú doložené
v projektovej dokumentácie kóty pôvodného terénu, čiže počiatočného stavu, pretože nie je možné

stanoviť podmienku, že úroveň upraveného terénu bude v maximálnej miere priblížená k pôvodnému
terénu, ak nejestvujú kóty. Súdny znalec nemal projektovú dokumentáciu, nemôže určiť pôvodnú úroveň
terénu z dôvodu, že neexistuje výškopis pôvodného stavu. Tento znalecký posudok súd však považoval
za kvalifikovaný, vypracovaný s náležitými odbornými a praktickými znalosťami aj napriek tomu, že
znalec nešpecifikoval, aký postup zvolil pre zistenie podmáčania domu, ako vykonal meranie vlhkosti,

nevykonal žiadnu analýzu predchádzajúceho a súčasného stavu, podopretú odbornými meraniami.
Prvoinštančný súd mal ustanoviť nového znalca, vypracovať nový kontrolný znalecký posudok, čo
neurobil. Tým neúplne zistil skutkový stav veci.
Súd v napadnutom rozsudku tvrdil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v časti určenia funkcie
betónového múrika. Znalec nemal oprávnenie na pozemné stavby a terénne úpravy, nemôže vedieť

zodpovedne s plnou znalosťou vyjadriť sa k dôvodom vlhnutia muriva a funkcie ochranného betónového
múrika a základov domu, rozstreku dažďových vôd a k problematike odvádzania povrchových vôd zo
strany žalovaných v 1/ a 2/ rade.
Žalobkyňa ďalej namietala, že žaloba voči žalovanej v 2/ rade bola zamietnutá. Žalovaná v 2/ rade
nikdy nebola vypočutá napriek tomu, že žalovaný v 1/ rade sa odvolával na jej prítomnosť pri

jednotlivých úkonoch, bola účastníčkou stavebného kolaudačného konania. Žalovaná v 2/ rade nesie
plnú zodpovednosť za činnosť žalovaného v 3/ rade, ktorý vykonával stavebné terénne práce nielen
podľa projektovej dokumentácie, ale aj podľa vlastníkov stavby. Nemôže byť žaloba voči žalovanej v 2/
rade zamietnutá, keď naviac bola dedičkou po nebohom žalovanom v 1/ rade.
Súd určil výšku škody podľa rozpočtových nákladov osoby, ktorá nebola ani ustanovená súdom, ani

nemá na túto činnosť oprávnenie, pretože skutočnú výšku škody určuje v súdnom konaní súdny znalec
priamo a nie cez rozpočtára, ktorý má oprávnenie pre činnosť cenotvorba, rozpočtovanie a podobne.
Súd vychádzal z rozpočtových nákladov žalovaného v 3/ rade, ktorý vyčíslil len opravu omietky na
rodinnom dome bez ohľadu na vonkajšie vplyvy a ďalšie následné s tým súvisiace poškodenia domu a
práve žalovaného v 3/ rade zaviazal k náhrade škody. Rozsudok je zmätočný, má nedostatočne zistený

skutkový stav a vady, pre ktoré je nesprávny.

4. K odvolaniu žalovaného v 3/ rade sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá namietala, že by spôsobila
škodu tým, že zastavila práce. Uviedla, že si u žalovaných žiadne práce neobjednala, žiadny zásah
do domu nedovolila, ústna dohoda z 10.4.2010, pri ktorej žalovaný v 3/ rade nebol, sa týkala výlučne

predchádzajúceho zdokladovania estetizácie, nie prevedenia. Preto nemohla čakať na začiatok činnosti
žalovaného v 3/ rade, aby ich mohla bezdôvodne žalovať. Žalovaní ju nikdy nevyzvali, aby estetizovala
omietku, ani sa nikdy nevyjadrili, čo im prekáža, či dokonca ohrozuje ich život, zdravie a majetok.
Rovnako na to neupozornili žiadnu inštitúciu a prvýkrát túto vec uviedli až v súdnom konaní.
Estetizácia tak, ako to robili žalovaní, sa nikdy nevykonáva zbíjačkou, čakanom, násilnom plošnom

odstraňovaní omietky a hydroizolácie, ktorá bola súčasťou stavby. Po opravách žalovaných je stena v
havarijnom stave a stala sa skutočným ohrozením života žalobkyne, zdravia a majetku.5. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v čase, keď základným procesným pravidlom
pre konanie pred súdom prvej inštancie bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol
od 1.7.2016 nahradený novým procesným predpisom, Civilným sporovým poriadkom. Ide o zákon č.

160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v svojich prechodných ustanoveniach (§ 470 CSP) zakotvil princíp okamžitej
aplikovateľnosti nového procesného predpisu na všetky konania, ktoré boli začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Okrem toho platí tzv. justifikácia účinkov procesných úkonov, podľa ktorej
sa pripisuje relevancia všetkým právnym úkonom procesného charakteru, vykonaným stranami sporu a

súdom, ktoré boli podľa doteraz platného procesného predpisu vykonané, aj keď nový procesný predpis
s takýmito účinkami neráta.

6. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozsudok prvoinštančného súdu okrem

výroku, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 688,16 eur s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 9.5.2012 do zaplatenia, je správny a v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu potvrdil. Rozsudok prvoinštančného súdu, ktorým bola uložená povinnosť
žalovanému v 3/ rade na náhradu škody žalobkyni podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

7. Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je náhrada škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť
v súvislosti s odstránením omietky z východnej časti jej rodinného domu na obvodovom múre dňa
13.4.2010, ďalej poškodením základov domu dňa 30.4.2010 a terénnymi úpravami realizovanými na
pozemku vlastnícky patriacom žalovaným v 1/ a 2/ rade v rozpore s dodatočným povolením stavby.

Žalobkyňa svojou žalobou vymedzila predmet konania. Tým, že vymedzila predmet konania, žiadala
za škody, ktoré jej mali žalovaní v 1/ až 3/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť, pričom tieto škody
vyčíslila podľa žaloby predbežne na 4.500 eur. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa v priebehu konania
niekoľkokrát sama navrhovala vypracovanie znaleckého posudku, resp. že je ochotná znalecky posudok
na uplatnený nárok predložiť. V priebehu celého konania aj napriek tomu, že znalecký posudok znalca

D.. L. Z., vrátane odborného vyjadrenia, ktoré znalec vypracoval, sústavne namietala a nesúhlasila so
závermi a ani s odbornosťou tohto znalca, vlastný znalecký posudok si vyhotoviť nedala.
Žalobkyňa má povinnosť nielen tvrdiť určité okolnosti, ale má povinnosť tieto okolnosti, ktoré tvrdí a z
ktorých odvodzuje svoj nárok aj preukázať.
V priebehu celého konania žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody vo výške nad 688,16 eur s prísl.

nepreukázala, a teda nepreukázala, že by žalovaní v 1/ a 2/ rade jej spôsobili škodu v súvislosti s tým,
že vykonali terénne úpravy na svojom pozemku v rozpore s dodatočným povolením stavby. V priebehu
konania aj znalec D.. L. Z., ale aj z listinných dôkazov, a to konkrétne zo stanoviska Mesta Prešov zo dňa
12.10.2010, vydaného na základe žiadosti žalobkyne, nebolo preukázané, že by žalovaní v 1/ a 2/ rade
realizovali terénne úpravy v rozpore s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby č. B/2010/13579-MK

zo dňa 23.8.2010, ani v rozpore s osobitnými podmienkami, ani ostatnými podmienkami stanovenými
v tomto stavebnom povolení. Dokonca znalec D.. Z. potvrdil vo svojom znaleckom posudku, že práve
po zrealizovaní stavebných úprav na teréne žalovaných v 1/ a 2/ rade nie sú základy domu žalobkyne
podmáčané a ani jej murivo v tejto súvislosti nevlhne. V minulosti, keď neboli terénne úpravy vykonané,
mohlo dochádzať k podmáčaniu základov muriva rodinného domu žalobkyne zrážkovými vodami. V

súčasnosti takýto stav znalec vylučuje. Pri vyhodnotení dodržiavania jednotlivých osobitných podmienok
v dodatočnom stavebnom povolení zo strany stavebníkov, teda žalovaných v 1/ a 2/ rade bolo zistené,
že títo dodržali všetky tam stanovené podmienky a nesúlad sa nezistil ani pri kolaudačnom konaní.
Žalobkyňa nepreukázala opak, a preto v tejto časti jej nárok nie je dôvodný. Správne preto rozhodol
prvoinštančný súd, keď v tejto časti nárok žalobkyne na náhradu škody (ktorú mimochodom v žalobe ani

nevyčíslila) zamietol. Neboli preukázané žiadne atribúty zodpovednosti žalovaných (protiprávne konanie
žalovaných, škoda, neexistuje ani príčinná súvislosť a ani zavinenie).

8. Odvolací súd sa ďalej vysporiadal s odvolacou námietkou žalobkyne vo vzťahu k zastaveniu konania
voči žalovanému v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade bol riadnym účastníkom konania až do momentu, kedy

stratil právnu spôsobilosť a spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže po ňom neprebehlo riadne
dedičské konanie, ale bolo konanie zastavené a bol vydaný nepatrný majetok osobe, ktorá sa postarala
o jeho pohreb, nie je možné v prejednávanej veci konať s jeho dedičmi. Nárok vo vzťahu k tejto osobežalobkyni zanikol a tak správne postupoval prvoinštančný súd, keď voči tejto osobe konanie zastavil,
pretože táto osoba zomrela a nemôže sa ďalej aktívne zúčastňovať tohto konania.

9. Vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade je potrebné uviesť, že nárok voči nej žalobkyňa opäť nepreukázala
a to nielen vo vzťahu k terénnym úpravám, ale ani vo vzťahu k škode, ktorá žalobkyni mala vzniknúť
poškodením omietky z východného obvodového múru rodinného domu žalobkyne, a ani poškodením
základov domu dňa 30.4.2010. V tejto časti v priebehu prvoinštančného konania bolo zistené, že aktívne
jednal ešte žalovaný v 1/ rade najskôr so žalobkyňou, od ktorej získal predbežný ústny súhlas, pričom

žalobkyňa podmieňovala vykonanie týchto zásahov písomnou dohodou. To, že má žalovaný predbežný
ústny súhlas od žalobkyne, oznámil žalovanému v 3/ rade. Žalovaný v 3/ rade bol povinný vykonávať
stavebné práce na pozemku žalovaných v 1/ a 2/ rade. Ako sám pred prvoinštančným súdom uviedol,
tieto práce v dôsledku zamedzenia prestojov v čase neprítomnosti žalovaného v 1/ rade začal vykonávať
aj na rodinnom dome žalobkyne, kde bol len predbežný ústny súhlas žalobkyne bez toho, aby bola
podpísaná písomná zmluva podľa žiadosti žalobkyne. Sám žalovaný v 3/ rade uviedol, že iniciatívu na

vykonávanie týchto prác vykonal on a z jeho strany a na jeho pokyn sa začalo s odstraňovaním omietky a
betónového okapového múrika pri rodinnom dome žalobkyne. Teda v danom prípade žalovaná v 2/ rade,
ktorá niesla a nesie zodpovednosť aj za úkony svojho manžela z titulu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, nezodpovedá za to, že žalovaný v 3/ rade bez jej alebo manželových výslovných pokynov
začal vykonávať činnosť, ktorá nebola nimi priamo zadaná, a teda za tieto úkony a prípadné škody

zodpovedá žalovaný v 3/ rade. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď vo vzťahu k žalovanej
v 2/ rade žalobu zamietol.

10. Žalobkyňa v žalobe určila zodpovednosť žalovaných v 1/ až 3/ rade spoločne a nerozdielne. Len súd
môže skúmať mieru zavinenia a rozhodnúť o inej zodpovednosti žalovaných za škodu. V danom prípade

prvoinštančný súd zistil, že ide o delenú zodpovednosť a tak vzhľadom na tieto okolnosti a okolnosti
celého prípadu prvoinštančný súd zistil, že zodpovedným za vzniknutú škodu za poškodenú omietku
a poškodený betónový múrik pri rodinnom dome zodpovedá žalovaný v 3/ rade. Žalovaná v 2/ rade
nikdy žalovanému v 3/ rade nedala pokyn na vykonávanie týchto stavebných prác na rodinnom dome
žalobkyne a ani ak by žalovaná v 2/ rade zodpovedala za úkony svojho manžela, ani v tomto prípade jej

zodpovednosť nie je daná, pretože ani žalovaný v 1/ rade nikdy neuložil žalovanému v 3/ rade vykonávať
takúto činnosť na rodinnom dome žalobkyne. Úlohou žalovaného v 3/ rade bolo vykonávať stavebné
úpravy na pozemku žalovaných v 1/ a 2/ rade. Všetci zúčastnení vedeli, že žalobkyňa podmieňuje
umožnenie vykonávania tejto práce uzatvorením písomnej dohody, ktorá však uzatvorená nebola, a
preto žalovaní v 1/ a 2/ rade nemohli a nedali pokyn na takýto zásah do rodinného domu žalobkyne.

Preto v danom prípade nie je zodpovedná žalovaná v 2/ rade za tvrdenú škodu žalobkyne, ktorá mala
vzniknúť v tejto súvislosti s odstraňovaním omietky a betónového múrika.

11. Javí sa podľa vykonaného dokazovania, že tu je daná v celom rozsahu zodpovednosť žalovaného
v 3/ rade, ktorý túto svoju zodpovednosť pred prvoinštančným súdom na pojednávaní dňa 18.10.2013

priznal. Priznal začatie vykonávanie prác z vlastnej iniciatívy z dôvodu zabránenia prestojov pri realizácii
stavebných prác. Preto v tejto časti odvolacia námietka žalovanej v 3/ rade a žalobkyne nie je dôvodná.
Za prípadnú škodu zodpovedá žalovaný v 3/ rade. Rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k tejto
zodpovednosti je jasné, prehľadné, stručné, nie je arbitrárne, ale je náležite odôvodnené a zodpovedá
v tom čase platným kritériám pre vyhotovovanie súdnych rozhodnutí uvedených v tom čase v ust. § 157

ods. 2 O.s.p.

12. V prejednávanej veci prvoinštančný súd však opomenul, že okrem zodpovednosti žalovaného v 3/
rade podľa § 441 Občianskeho zákonníka môže byť zodpovedná aj žalobkyňa, pretože ak sa zistí, že
bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená

výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Žalovaný v 3/ rade v priebehu celého konania namietal a nakoniec zdôraznil to aj v odvolaní, že
žalobkyňa spoluzavinila vznik tvrdenej škody tým, že zastavila práce na estetizácii svojho rodinného
domu, a to obvodového múru vo východnej časti a tým znemožnila žalovanému v 3/ rade dokončiť
túto činnosť a vykonať vlastne investíciu zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade do jej rodinného domu do

omietky východnej steny obvodového múru a do betónového múrika. Touto okolnosťou sa nezaoberal a
prvoinštančný súd ju opomenul vyhodnotiť, aj keď vždy v rozhodnutí súdu sa súd prípadnou spoluvinou
žalobcu musí zaoberať.13. To, že prvoinštančný súd vyčíslil škodu na sumu 688,16 eur, je z rozhodnutia prvoinštančného
súdu nepreskúmateľné v tej časti, kde prvoinštančný súd tvrdí, že vychádzal z výsledkov znaleckého
dokazovania, ale aj z rozpočtových nákladov vyčíslených žalovaným v 3/ rade. Tu je nepreskúmateľná

okolnosť, v akom rozsahu a aké úkony sú vyčíslené na uvedenie veci do pôvodného stavu, pričom
pri uvedení veci do pôvodného stavu sa vychádza z ceny v čase poškodenia. To, že žalovaný v
3/ rade sám vyčísľoval rozpočtové náklady, ide o vyčíslenie pre prípad, ak by bol realizoval opravu
rodinného domu žalobkyne, nie v rozsahu uvedenia do pôvodného stavu. Naopak, je nepreskúmateľné,
prečo prvoinštančný súd vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku sa nakoniec priklonil k takémuto

vyčísleniu žalovaného v 3/ rade. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je v tejto časti nepreskúmateľné a
nie je možné zistiť, akými úvahami sa pri vyhodnocovaní týchto okolností riadil.

14. Nepreskúmateľné je aj rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k úrokom z omeškania. Tento
nárok nemá v prvoinštančnom rozsudku žiadne odôvodnenie, a preto odvolaciemu súdu neostávalo nič
iné, než v tejto časti, teda vo vyhovujúcom výroku prvoinštančného súdu rozsudok zrušiť a vrátiť na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Bude úlohou prvoinštančného súdu presne uviesť, z akých dôkazov vychádzal pri určovaní výšky
škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť v súvislosti s poškodením omietky a betónového múrika a
svoje rozhodnutie náležite aj odôvodniť. Zároveň prvoinštančný súd odôvodní aj úroky z omeškania a

vysporiada sa so všetkými podstatnými námietkami žalovaného v 3/ rade vo vzťahu k podmienkam jeho
zodpovednosti za takto vzniknutú škodu.

16.Vzhľadomnato,žekonanievovzťahukžalovanejv2/radesavodvolacomkonanískončilo,odvolací
súd jej priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP

a voči žalobkyni jej priznal nárok trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorej výške podľa § 262
ods. 2 CSP rozhodne prvoinštančný súd.
Vo zvyšku bude úlohou prvoinštančného súdu rozhodnúť aj o ďalších trovách konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.