Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213722
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213722.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne E. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, H., právne zastúpenej PUCHALLA SLÁVIK & PARTNERS, Kmeťova
24, Košice, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16,
Bratislava, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C 464/2015-71 zo dňa 1.7.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že cit.:

„I. U r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300064293 uzavretá medzi účastníkmi konania dňa
21.08.2013 j e n e p l a t n á .
II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur na účet prevádzkovateľa systému
Slovenská pošta a.s. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku..“

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 21.08.2013 strany sporu uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni
úver vo výške 1.500 eur. Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému úver v mesačných splátkach vo výške
77,05 eur. Strany dňa 21.08.2013 uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky
titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300064293 vo výške 1.500 eur s tým, že na základe dohody je
zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky vo výške 77,05 eur mesačne.

4. Prijal právny názor, podľa ktorého bolo preukázané, že účastníci konania dňa 21.08.2013 uzatvorili
úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,-- eur, ktorý
sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 77,05 eur. Dňa 21.08.2013účastníci konania uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej žalobkyňa súhlasila s tým,
aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného zabezpečilo vykonaním zrážok zo mzdy žalobkyne
zamestnávateľom žalobkyne. Z prednesov účastníkov konania bolo preukázané, že na základe dohody

o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ žalobkyni realizoval zrážky zo mzdy. Zamestnávateľovi žalobcu
súd predbežným opatrením uložil zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy odo dňa doručenia uznesenia o
nariadení predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej- Po oboznámení
sa s obsahom uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy súd právny úkon - dohodu o zrážkach zo
mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je neurčitý, v rozpore so zákonom. V čl. I.

dohody o zrážkach zo mzdy je neurčitým spôsobom špecifikovaná výška zabezpečenej pohľadávky.
Nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací inštitút plnenia zo zmluvy o
úvere č. 8300064293, alebo aj iných nešpecifikovaných revolvingových úveroch, resp. príslušenstva
pohľadávok, ktoré nie sú presne špecifikované. Zabezpečená pohľadávka musí byť v dohode o zrážkach
zo mzdy vymedzená určitým spôsobom, zrejmým obom zmluvným stranám. V čl. II. dohody o zrážkach
zo mzdy je výška dohodnutých splátok uvedená neurčitým spôsobom. Ustanovenie o tom, že „pokiaľ

nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek
dôvodu), alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných
pohľadávokvýškamesačnýchzrážokzomzdyvnajbližšomnasledujúcommesiacičimesiacochzvýšená
na dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady

všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí." Je neurčité, aká
výška mesačnej zrážky zo mzdy môže byť realizovaná. Ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy
predstavujú jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa, ktorý má byť uspokojený aj nad dohodnutú
výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje
obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Ustanovenie dohody je navyše

v rozpore s ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne
neplatný právny úkon aj pre rozpor so zákonom - ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, keď v dohode o zrážkach zo mzdy žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola poučená o
dôsledkoch uzavretia dohody a nemala možnosť ju odmietnuť. Je zrejmé, že ust. § 5a ods. 1 písm. a)
uvedeného zákona nadobudlo účinnosť 01.05.2014. Je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21.04.2015, podľa ktorého ustanovenie
§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou. Toto ustanovenie, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a
právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1

písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13
EHS, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Dohoda bola uzatvorená ako formulárová, nebola individuálne dojednaná, žalobca ako
spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola mu predložená na podpis pri podpise

zmluvy. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach

zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy
nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je potrebné dodať, že je právne
irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok (v tomto prípade
aj k realizácii zrážok došlo), dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky. V
tomto smere súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa
21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený

uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd dospel k záveru, že
uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon.5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255, ods. 1 a § 262, ods. 2 CSP tak, že úspešnej žalobkyni
priznal právo na náhradu trov konania.

Obsah odvolania

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, resp. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Ďalej v odvolaní uviedol, že ustanovenie o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy je

samostatným ustanovením a je zrejmé, že samotná dohoda o zrážkach môže bez takéhoto ustanovenia
ostať v platnosti. Jeho vylúčením z dohody sa totiž neodstráni časť. ktorá upravuje výšku zrážky
ako takú. Už z tohto pohľadu je nesporné, že nemôže ísť o dôvod neplatnosti dohody ako celku.
Ustanovenie o vymedzení zabezpečovanej pohľadávky zahrňujú vo svojej definícii pohľadávky, ktoré
vznikajú z konkrétne označenej úverovej zmluvy. Môže isť o pohľadávku titulom úveru, revolvingu.
nároku na zákonné príslušenstvo a pod. Z formulácie zabezpečenej pohľadávky a súdom uvádzaných

dôvodov je ale nesporné, že ak zabezpečovaná pohľadávka bude zahrňovať napríklad len úverovú
pohľadávku, stále pôjde o splnenie náležitosti dohody. Žalovaný napáda záver súdu o neurčitom
vymedzení pohľadávky. Táto neurčitosť má spočívať v tom, že žalovanému má umožňovať podľa
súdu nešpecifikované pohľadávky, ktoré iba vzniknú v budúcnosti. Určenie zabezpečovanej pohľadávky
nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom,

na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základným
spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká. Právny
vzťah (resp. dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Z označenia „všetky
prípadné a dlžníkovi poskytnuté revolvingy" nie je možné interpretovať bez úvodnej časti dohody, v
ktorom sa označuje zmluvný vzťah (zmluva o revolvingovom úvere číslo ...), v rámci ktorého revolving

môže byť poskytnutý. Určitosť právneho úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu, na
základe ktorého sa dá posúdiť, aký je obsah vzájomných práv a povinností. Dohoda o zrážkach zo
mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a
tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho
úkonu je teda nesporné, čo pohľadávka znamená. Súd prvej inštancie dospel jednak k predčasnému

záveru o neurčitosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky a súčasne v rozsudku okrem neurčitého
konštatovania „podľa názoru súdu“ ani nevymedzil, v čom neurčitosť spočíva. Zároveň je posúdenie
súdu nelogickým, pretože potom v zmysle záverov prezentovaných v rozsudku by nemohlo byť
zabezpečiteľné dohodou o zrážkach zo mzdy resp. akýmkoľvek spôsobom príslušenstvo pohľadávky
(tiež vzniká až v budúcnosti). Žalovaný napáda postup súdu. ktorý svoje rozhodnutie založil aj na odkaze

na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo 8300064293 bola
uzavretá dňa 21.08.2013 a preto je potrebné vychádzať zo skutkového a právneho stavu platného v čase
uzavretia zmluvy. Uvedené znamená, okrem iného, že napríklad právna úprava platná a účinná neskôr
nie je aplikovateľná na uvedený právny vzťah, pokiaľ tak zákon výslovne neurčuje. Právne predpisy sa
vykladajú tak. aby boli zachované základné princípy a požiadavky vyplývajúce z Ústavy SR. Jedným z

nich je aj princíp materiálneho právneho štátu, ktorý určuje zákaz spätného pôsobenia právnej normy
(t.j. princíp zákazu retroaktivity). Súd prvej inštancie takýmto spôsobom vo veci nekonal a nepostupoval,
čím podľa žalovaného porušil zákaz retroaktívneho pôsobenia ustanovení zákona. Súd preto neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy posúdil na základe nesprávnej právnej normy, nakoľko použitie §5a zákona
č. 250/2007 Z.z. je v tejto právnej veci neprípustné a vylúčené.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Žalovaný v odvolaní namieta záver súdu o nesprávnosti záveru súdu o neurčitosti vymedzenia

zabezpečovanej pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami sporu
uzavretá dňa 23.8.2013 za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o
revolvingovom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom
tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o
spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods.

2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané ( § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

11. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka
za poplatok za poskytnutie revolvingového úveru, pričom jednotlivé zmluvné podmienky takejto zmluvy
o obdobných prípadoch boli súdmi v početných prípadoch judikované ako neprijateľné. Nie je sporné,

že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 O.z. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k
dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo
či sa spotrebiteľ priamo obráti na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova
zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť

nikto neurčil.

12. Vychádzajúc zo Smernice 93/13/EHS, spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol

vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27.06.2000, Oceáno Group Editorial
a Salvat Editores, C-240/98 až C 244/98, z 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05). S cieľom zabezpečiť
úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav
môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky
Súdneho dvora Európskej únie Oceáno Grupo Editoriál a Salvat Editores bod 27; Mostaza Claro, bod

26; Asturcom Telecomunicaciones bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť bod 39). Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok , či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľnej zmluvnej podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach

zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by
vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo
mzdy,išlobyopozbavenieSmernice93/13/EHSajejužitočnéhoúžitku.Nazdôrazneniesprávnostitohto
záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12

Valéria Marcinová - Pohotovosť, s.r.o.

13. Ďalším odvolacím argumentom žalovaného bolo, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. §
5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. Súd síce v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval tento paragraf, ale
dôvody pre určenie neplatnosti boli odlišné.

Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z. z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi prinedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

14. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na
poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53
ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za
určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a i). Pre záver súdu bolo

relevantné, že sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia
jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť
aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

15. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti
neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje

zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.
303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil
riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a

presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo
veci samej ako rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Správnemu
rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý

odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách
konania uvedenými, potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1, 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %, pretože bola v odvolacom konaní plne úspešná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).