Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116217374
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116217374.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej
a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, reg. č.:
542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713,

zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16,
Bratislava,IČO:47234547,protižalovanému:Z.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XXXX/XX,J.,zastúpený
spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, IČO: 36 858 820, o zaplatenie 8.792,44 Eur
s prísl., v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 40Csp/11/2016-187
zo dňa 19. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 40Csp/11/2016-187 zo dňa 19. júna 2016 vo výroku o trovách

konania (výrok IV.) p o t v r d z u j e.

V nenapadnutej časti (výrok I. až III.) zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v časti žalovanej
sumy 3.542,33 Eur (výrok I.), žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.839,25 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10.129,25,- Eur od 03.12.2014 do
13.01.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 9.539,25,- Eur od 14.01.2015 do 13.02.2015, vo výške
5,05% ročne zo sumy 9.069,25,- Eur od 14.02.2015 do 12.03.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy
8.599,25,- Eur od 13.03.2015 do 12.04.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 8.129,25,- Eur od

13.04.2015 do 15.05.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 7.659,25,- Eur od 16.05.2015 do 15.06.2015,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 7.189,25,- Eur od 16.06.2015 do 16.07.2015, vo výške 5,05% ročne zo
sumy 6.719,25,- Eur od 17.07.2015 do 25.08.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 6.319,25,- Eur od
26.08.2015 do 25.09.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.849,25,- Eur od 26.09.2015 do 23.10.2015,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.549,25,- Eur od 24.10.2015 do 24.11.2015, vo výške 5,05% ročne
zo sumy 5.249,25,- Eur od 25.11.2015 do 27.11.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.839,25,-

Eur od 28.11.2015 do zaplatenia, s povolením splácať žalovanému všetko v pravidelných mesačných
splátkach po 225,- Eur mesačne, vždy do posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, s prvou
splátkou splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudol rozsudok právoplatnosť, až
do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas
sa stáva celý dlh splatný (výrok II.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.). O trovách konania
rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal (výrok IV.).2. Svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa trov konania, o ktorých rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP odôvodnil tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,
pretože úspech žalobcu bol nízky (cca 10 %) a v časti, v ktorej bolo konania zastavené na základe

čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, treba pripočítať úspech na stranu žalovaného.

3. Proti predmetnému rozsudku, vo výroku o trovách konania (výrok IV.) podal odvolanie žalovaný.
Poukázal na situáciu, keď sa náhrada trov konania spravuje zásadou úspechu vo veci a okresný súd
nijakým spôsobom neodôvodnil skutočnosť, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania napriek

tomu, že úspech žalovaného v konaní podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku predstavoval cca
90 %. Žiadal preto odvolací súd, aby zmenil výrok napadnutého rozsudku o trovách konania tak, že
žalovanému prizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu jeho úspechu v spore.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008, podľa ktorého pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci

pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže príslušenstvo žalobca
nevyčíslil vo svojej žalobe, ktorá situácia nastala aj v tomto konaní. Bol toho názoru, že pri priznaní istiny
vo výške 4.839,25 Eur bol úspech žalovaného v predmetnom spore 44,96 % a nie 90 %, ako to tvrdí
žalovaný v podanom odvolaní. Žiadal preto odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o trovách konania potvrdil.

5. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný (tzv. replika). Nesúhlasil s názorom žalobcu, že
procesný úspech žalovaného v spore je 44,96 %. Jeho úspech je s prihliadnutím na odôvodnenie
napadnutého rozsudku 90 %. Výšku nároku na náhradu trov konania možno v danom prípade vypočítať
tak, že od úspechu žalovaného (90 %) sa odpočíta úspech žalobcu (10 %), na základe čoho vznikne

žalovanému čistý úspech v konaní, a teda aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

6. K replike žalovaného sa vyjadril žalobca (tzv. duplika), ktorý zotrvával na svojich tvrdeniach
produkovaných vo vyjadrení k odvolaniu. Nakoľko v tomto vyjadrení žalovaný nepredložil žiadne nové
skutkové ani právne argumenty, predmetné vyjadrenie súd prvej inštancie ďalej protistrane nedoručoval.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V
nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

8. Žiada sa zdôrazniť, že odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia bol striktne obmedzený na
prípadné pochybenia súdu prvej inštancie vytýkané odvolateľom, teda pri posúdení otázky nepriznania
náhrady trov konania žiadnej zo strán z dôvodu čiastočného úspechu oboch procesných strán.

9.Zásadaúspechuvsporesapremietavustanovení§255Civilnéhosporovéhoporiadkuakoesenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci
a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)
charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť
v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo

vzťahukpredmetusporuúspechom(t.j.víťazstvom)vspore.Plnýúspechvsporesazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej. Plný úspech v spore môže mať
žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie
ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.

10. V sporových konaniach často dochádza k situácii, keď je konanie buď čiastočne alebo ako celok
zastavené. V takom prípade sa nárok na náhradu trov konania určuje v zmysle § 256 CSP, keď súd
posúdi, ktorá zo strán sporu zastavenie konania zavinila a nárok na náhradu trov konania potom prizná
protistrane.

11. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana v spore úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak
predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Nakoľko nietžiadny rozumný dôvod, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom,
časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Ak by úspech strán v spore bol približne rovnaký, náhrada sa
neprizná nikomu. Čiastočné procesné úspechy sa teda vzájomne do rovnakej výšky anulujú. Zvyšná

časť je determinantom pre záver o čiastočnom priznaní nároku na náhradu trov konania. Potom pri
zásadne rovnakých čiastkových úspechoch súd môže vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania v danom prípade aplikoval § 255 ods. 2 CSP,

keď nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu z dôvodu, že sporové strany boli
v konaní úspešné v približne rovnakom rozsahu.

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 8.792,44 Eur s prísl., nakoľko
však príslušenstvo nevyčíslil, úspech strán sporu sa pre potreby rozhodnutia o trovách konania ďalej
odvíjal od meritórneho úspechu, ktorý strany sporu dosiahnu v súvislosti so žalovanou istinou (pozri

napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Obo/243/2007).

14. Súd prvej inštancie v poradí prvým meritórnym výrokom konanie v časti žalovanej sumy 3.542,33
Eur s prísl. zastavil, pričom z obsahu spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku má odvolací
súd preukázané, že k zastaveniu uvedenej časti konania došlo na základe dispozitívneho úkonu

žalobcu, ktorý vzal žalobu v uvedenej časti dňa 02.12.2016 späť. Nakoľko tento dispozitívny úkon
neodôvodnil konaním žalovaného, ktorý by na takto vykonanom úkone niesol procesné zavinenie
(správanie žalovaného pred podaním žaloby, počas konania a pod.), nárok na náhradu trov konania, a
tým pádom aj procesný úspech, bolo potrebné v tejto časti priznať žalovanému. O tom, že takýto postup
zvolil aj súd prvej inštancie, svedčí posledná veta odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti o trovách

konania (odsek 23).

15. V poradí druhým výrokom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
časť žalovaného nároku vo výške 4.839,25 Eur spolu s prísl., na základe čoho možno konštatovať, že
v uvedenej časti konania bol žalobca úspešný.

16. Tretím výrokom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ktorý postup zakladá pre
rozhodnutie o trovách konania neúspech žalobcu.

17. Celkový úspech žalobcu v konaní, v ktorom sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 8.792,44 Eur

predstavuje sumu 4.839,25 Eur, ktorý možno percentuálne vyjadriť hodnotou 55,04 %. V ostatnej časti
bol žalobca neúspešný, ktorý procesný neúspech vo veci je vyjadrený súčtom časti istiny, v ktorej
bolo konanie zastavené (3.542,33 Eur) a časti istiny, v ktorej bola žaloba zamietnutá (410,86 Eur),
t.j. 3.953,19 Eur. Percentuálne vyjadrenie neúspechu žalobcu v konaní má potom hodnotu 44,96 %.
Uvedený neúspech žalobcu sa zároveň v sporovom konaní považuje za úspech žalovaného.

18. Čistý úspech strán sporu v konaní, ktorý sa určuje rozdielom medzi úspechom a neúspechom
sporových strán, v danom prípade predstavuje v percentuálnom vyjadrení 10,08 % v prospech žalobcu,
t.j. žalobca bol v konaní pre potreby rozhodnutia o trovách konania úspešný v približne 10 % žalobou
uplatneného nároku.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nesporné, že k rovnakému úspechu žalobcu v konaní
dospel aj konajúci súd prvej inštancie, keď s prihliadnutím na meritórne rozhodnutie ustálil, že úspech
žalobcu bol nízky (cca 10 %).

20.Súdprvejinštancienazákladetaktozistenéhopomeruúspechustránsporuďalejsprávnepostupoval
v zmysle § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého na základe zistených čiastočných úspechov sporových
strán, ktorých rozdiel bol nízky, pristúpil k rozhodnutiu o tom, že právo na náhradu trov konania nepriznal
ani jednej z nich („...prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo“).

21. Žalovaný v podanom odvolaní namietal rozhodnutie okresného súdu z dôvodu, že v odôvodnení
týkajúcom sa trov konania bolo uvedené: „úspech žalobcu bol nízky (cca 10 %)“. Je nesporné, že
súd prvej inštancie mohol pre charakteristiku konečného úspechu žalobcu v konaní, ku ktorému sa
dopracoval určením rozdielu medzi čiastočnými úspechmi sporových strán, zvoliť jeho vhodnejšiucharakteristiku „čistý úspech“, resp. „konečný úspech“. Uvedený gramatický nedostatok však nemožno
považovať za relevantný odvolací dôvod žalovaného, podľa ktorého bol v konaní žalobca úspešný len
v približne 10 %, čiastočný úspech žalovaného potom predstavuje 90 % a čistý úspech žalovaného 80

%. Uvedené tvrdenie žalovaného nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozsudku ako celku, keď je z
výrokovej časti v spojení s odôvodnením jednotlivých výrokov zrejmé, v akom rozsahu boli strany sporu
v jednotlivých častiach konania úspešné a v časti odôvodnenia týkajúcej sa trov konania sú stručne
uvedené úvahy, ktoré súd viedli k rozhodnutiu o trovách konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Odvolací
súd preto s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolaciu námietku žalovaného, ktorá bola de

facto jediným odvolacím dôvodom, posúdil ako nedôvodnú.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorý je
priamoúmernýplnémuneúspechužalovaného(odvolateľa).Ovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodne
v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3
za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).