Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210929
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316210929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, AK Karadžičova 8, 821 08
Bratislava, proti žalovanému: E. B., O.. XX.XX.XXXX, V. H. XXX, XXX XX H., o zaplatenie 809,76 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j evo výške 183,75 eur s príslušenstvom.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa XX.XX.XXXX sa právny predchodca žalobcu domáhal zaplatenia sumy
809,76 eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa X.XX.XXXX uzavrela spoločnosť VÚB, a.s. zmluvu o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. 21871809, s úrokom 22,80% so schváleným úverovým
rámcom298,75eursosplátkoupo10,-eur.Žalovanýsivšakneplnilpovinnostizozmluvyajehoplatobnú
disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie
žalobca vystavil ku dňu 8.10.2016 nový výpis z bankovej knihy obsahujúci súhrn debetných položiek s

prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 809,76 eur.
3. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX súd pripustil zmenu strán sporu tak, že na miesto žalobcu Consumer
Finance Holding, a.s. vstúpil terajší žalobca.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti späť dňa XX.X.XXXX pre sumu 183,75 eur.
Predmetom konania tak zostala suma 626,01 eur, úrok z omeškania vo výške 8% p.a zo sumy 626,01
eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhrada trov konania.

6. Žalovaný sa k veci vyjadril na pojednávaní dňa X.X.XXXX, kde uviedol, že je spotrebiteľ a že nechce
viac platiť.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby s prílohami, a to žiadosťou o aktiváciu
pôžičkovej karty Quatro, obchodnými podmienkami, výpisom z účtu, uznesením o zmene strany sporu,
čiastočným späťvzatím a zistil tento skutkový stav:
8. Podľa predložených listín, žalovaný požiadal pôvodného žalobcu o vydanie a používanie pôžičkovej
karty Quatro Y. X.XX.XXXX.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok pôvodný žalobca VÚB, a.s. postúpil pohľadávku voči žalovanému
na žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
10. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
zmluvu o pôžičkovej karte, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému a vydanie pôžičkovejkarty podľa príslušných ustanovení dojednaných v zmluve a v Obchodných podmienkach s dohodnutým
úverovým rámcom a pravidelnou mesačnou splátkou. Žalovanému boli následne finančné prostriedky
žalobcom poskytnuté, tak ako je to zrejmé z predloženého splátkového kalendára.

11. Z platobnej histórie a pohybov na účte vyplýva, že žalovaný posledné čerpanie finančných
prostriedkov vykonal dňa 9.6.2012. Po tomto dátume na konto účtu žalovaného boli účtované len
poplatky a úroky. Poslednú úhradu dlhu žalovaný vykonal dňa XX.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX už
predchodca žalobcu účtoval žalovanému poplatok za náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej
splatnosti.

12. Podľa ustanovenia §261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí
(§476), zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§591), zasielateľskej zmluvy (§601), zmluvy
o prevádzke dopravného prostriedku (§638), zmluvy o tichom spoločenstve (§673), zmluvy o otvorení
akreditívu(§682), zmluvy o inkase (§692), zmluvy o bankovom uložení veci (§700), zmluvy o bežnom
účte (§708) a zmluvy o vkladovom účte (§716).

13. Podľa ustanovenia §25 ods. 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
14. Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
15. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako

spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá X.XX.XXXX, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

16. Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
17. V zmysle ustanovenia §100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať.
19. V zmysle ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky.
20. Podľa ustanovenia §107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
21. Ako vyplýva z ustanovenia §111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
22. Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.23. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa podľa ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej
dobe.

24. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr),
že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie
získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v
prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného

obohatenia skutočne došlo.
25. Ako je zrejmé z predloženého prehľadu transakcií na bežnom účte, žalobca uviedol vo výpise
položku „ Náklady na vymáhanie do vyhl. okamžitej splatnosti“ dňa XX.X.XXXX a teda vtedy už vedel,
že sa žalovaný obohatil na jeho úkor. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikol v predmetnej
veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému

obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba
v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť
dňa 26.1.2012 a uplynula najneskôr dňa XX.X.XXXX. Keďže žalobca podal na súd žalobu až dňa
XX.XX.XXXX, uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na

uvedené žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
26.Ajvprípade,akbysúdpovažovalplneniezpovolenéhoprečerpaniaakoplneniezplatnéhoprávneho
úkonu, pohľadávku žalobcu by pokladal za premlčanú.
27. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente,

keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve.
Všeobecná 3ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od
slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený

vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R.1/1998).
28. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov, na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.
Podľa vyššie cit. §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ

sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
29. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má
a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie
(§ 54 ods. 1Občianskeho zákonníka). Ustanovenie §54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s

dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch
vrátane úverov. Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej
úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník),ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.

Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie §54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku. Súd je toho názoru, že akékoľvek
ustanovenie zmluvy alebo jeho súčastí, ktoré je v rozpore s §54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovanejako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust.
Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na
spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských

vzťahoch vrátane úverov. Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Pričom podľa bodu 77 podmienok pre vydanie a používanie
platobných kariet, zmluva medzi klientom a bankou uzatváraná podľa týchto obchodných podmienok je

zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, na ktorú sa primerane vzťahujú špecifické ustanovenia
zák. č. 258/2001 Z.z.
30. Zmluva nemá ani náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch čím by sa
považovala za bezúročnú a bez poplatkov a žalobca by mal nárok len na vrátenie toho čo žalovanému
poskytol. No v tomto prípade žalobca uviedol v podaní zo Y. XX.X.XXXX, že žalovaný čerpal približne
340,- eur, no uhradil vyše 4.000,- eur a teda preplatil to čo dostal od pôvodného žalobcu, preto aj z tohto

dôvodu by bolo potrebné žalobu zamietnuť.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Súd žalobu žalobcu zamietol a teda žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto by mu
patrila náhrada trov konania. Žalovaný si však trovy konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.