Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312212848
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312212848.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté deti: E. W.. nar. XX.XX.XXXX,
V. W., nar. XX.XX.XXXXa Y. W., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyvČadci,detirodičov:matkaIng.R.W.,rod.V.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom V., Q. č. XXX, zastúpená spoločnosťou Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka,
JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná č. 2835/1A, Čadca a otec Y. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou, so sídlom J. Y.. XX, A.,
o zvýšenie výživného na maloleté deti, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca
č. k. 6P/73/2012-209 zo dňa 29. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6P/73/2012-209 zo dňa 29. júla 2014 z r u š u j e
a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil podľa § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine výživné
na maloleté deti tak, že počnúc dňom 01.12.2012 zvýšil výživné na maloletého E. na sumu 230,00 Eur
mesačne, na maloletého V. na sumu 150,00 Eur mesačne a na maloletého Y. na sumu 120,00 Eur
mesačne, ktoré výživné je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-tého dňa toho ktorého
mesiaca vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.12.2012 do 29.07.2014 u maloletého E. v sume 2
100,00 Eur, u maloletého V. v sume 1 170,00 Eur a u maloletého Y. v sume 550,00 Eur povolil súd

otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach u maloletého E., V. a Y. po 30,00 Eur
mesačne, k rukám matky vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, ak
nebude zaplatená hoci i len jedna splátka. Uvedeným rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného
súduČadcač.k.13P/26/2011zodňa10.01.2012,ktorýmbolourčenévýživnénamaloletédeti.Otrovách
konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že o rodičovských právach a povinnostiach k

maloletým deťom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. k. 13P/26/2011
zo dňa 10.01.2012. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na strane
matky sa zmenili pomery v tom, že na jej strane oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k zníženiu
funkčného platu, a i keď nenastala od poslednej úpravy výživného zmena pomerov takého charakteru,
ktorá by bola výraznou zmenou, súd konštatoval, že vzhľadom na vek detí aj obdobie jedného roka
je obdobím, ktoré významným spôsobom ovplyvňuje výdavky na strane spotreby u troch chlapcov,

ktorí dospievajú a náklady, ktoré matka preukazovala v konaní, považoval súd za pravdivé a dôvodné.
Na druhej strane súd z dokladov predložených do súdneho spisu, najmä vyúčtovania dane z príjmov
otca uzavrel, že ak otec pracuje v zahraničí počas roka iba niekoľko mesiacov, pokiaľ sa zdržuje na
Slovensku mohol by vykonávať rôzne drobné práce na dohodu, ktoré je však samozrejme obtiažne
preukazovať. Aj napriek tomu, z dokladov predložených súdu, mal súd za to, že priemerný čistý mesačný
príjem otca detí v prepočte priemerným kurzom dánskej koruny k euru predstavuje sumu prevyšujúcu

2 300,00 Eur mesačne, keď okrem toho má bonusy týkajúce sa príspevkov jeho zamestnávateľa na
dôchodkové poistenie, sám si platí na dôchodkové poistenie slušné sumy, ktoré ho zabezpečujú prebudúce obdobia. Teda jeho postavenie oproti postaveniu matky detí, ktorá si významnú časť svojej
vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou a uhrádzaním nákladov na domácnosť, odôvodňuje
zvýšiť výživné u všetkých troch maloletých detí, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Vzhľadom na obdobie, od ktorého bolo výživné zvýšené, súd vyčíslil dlžné výživné, ktoré predstavuje
rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a zvýšeným výživným. Prihliadajúc na výšku vyčísleného
dlžného výživného, toto povolil súd otcovi splácať v splátkach.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal

rozsudok okresného súdu zrušiť ako nepreskúmateľný a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu výšky výživného, a
to vzhľadom na uplynutý čas, a skutočnosť, že nebola preukázaná zákonná zmena pomerov. Pokiaľ
okresný súd zvýšenie výživného odôvodnil v napadnutom rozsudku, s takýmto odôvodnením sa otec
nestotožnil, považoval ho za nelogické a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci
a následne aj v rozpore s ustanovením § 120 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ ide o zníženie funkčného platu matky

maloletých detí, táto nijakým spôsobom nepreukázala dôvod zníženia oproti predchádzajúcim dvom
rokom, a ani sa k tomuto nevyjadrila, súd v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonal. Je nesporné,
že výživné na maloleté deti sa opiera o náklady spojené s výchovou týchto detí; v tomto smere aj na
minimum výdavkov, ktoré matka dokladovala, súd nevykonal dokazovanie, ktoré výdavky sa týkajú detí
a ktoré matky, a zároveň tieto ani nekvalifikoval z hľadiska ich celkovej výšky. Pokiaľ súd vykonával

dokazovanie ohľadom majetkových pomerov na strane otca, napriek tomu, že otec predložil výplatné
pásky, z ktorých bolo úplne zrejmé, ktoré týždne pracoval a ktoré týždne nepracoval, súd nevykonal
dokazovanie týmito výplatnými páskami a zároveň sa ani nezaujímal o druh pracovnej náplne otca
resp. jeho zdravotný stav, nakoľko tento pracuje ťažkou fyzickou pracou, a to opracovávaním veľkých
kusov mramoru a kameňa, ktorá práca je natoľko fyzicky náročná, že už v čase rozvodového konania

avizoval, že bude musieť s touto prácou skončiť, pretože má zdravotné problémy. Otec žiadal, aby súd
vykonal ohľadne predložených daňových priznaní za rok 2012 a 2013 znalecké dokazovanie z oblasti
ekonomiky, nakoľko výklad jednotlivých položiek týchto daňových priznaní zo strany právneho zástupcu
matky je tendenčný, vytrhnutý z kontextu, avšak súd si tento výklad osvojil. Súd vôbec nevyhodnotil
skutočnosť, že otec v roku 2014 pracoval len 4 týždne, a teda v čase vyhlásenia rozsudku nemal žiaden

príjem. Zároveň otec poukázal na to, že príjem, ktorý mal z činnosti v Dánsku už nemá, nakoľko ku dňu
31.07.2014, teda po vyhlásení rozsudku zamestnávateľ otcovi zrušil dohodu o pracovnej činnosti. Pokiaľ
aj pracoval v Dánsku, mal vysoké náklady, do práce musel docestovať a musel tam hradiť všetky náklady
spojenésbývaním,atopocelýrok,zároveňmutiežvznikalinákladynastravné.Kjednotlivýmpoložkám,
ktoré preukazoval otec ako náklady na život v Dánsku súd vôbec neprihliadol. Ak súd poukazoval

na dôchodkové poistenie otca, odvolateľ zdôraznil, že sa jedná o budúce plnenia nastupujúce pri
vzniku dôchodkového veku otca, t. j. nemožno tieto dávky zohľadňovať v stanovení príjmu. Dal do
pozornosti, že okresný súd sa nezaujímal o majetkové pomery matky, keď táto je vlastníčkou pozemkov
nemalého rozsahu a rodinného domu. Otec nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, je držiteľom viac ako
desaťročného motorového vozidla. Tieto skutočnosti však neboli zo strany súdu nijako zisťované, ani

dôkazne prehodnotené. S poukazom na § 120 ods. 2 O.s.p. otec tvrdil, že v prejednávanej veci nebol
riadne zistený skutkový stav a súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, na
základe čoho dospel aj k nesprávnym zisteniam. Zdôraznil, že okresný súd právne pochybil pokiaľ
nezisťovalskutočnúzmenupomerov,ktorábyodôvodňovalazvýšenievýživnéhonamaloletédetitakmer
o 60% za rok od riadneho určenia výživného súdom. Otec sa riadne zúčastňoval pojednávaní tak,

že mu nemožno priťažiť konštatáciu, že konanie trvalo dva roky. K odvolaniu otec pripojil pracovnú
zmluvu, ktorou dokladov, že od 18.08.2014 má uzavretú pracovnú zmluvu podľa § 43 Zákonníka práce
na obdobie do 31.10.2014.

Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť

apriznaťnáhradutrovodvolaciehokonania.Tvrdeniaotcavodvolaní,ževdôsledkuzúčastňovaniasana
pojednávaniach súdu prišiel o prácu v Dánsku, otec ničím nepreukázal. K výplatným páskam, ktoré otec
predložil v súdnom konaní sa nedá usúdiť, že sú všetky a tieto neboli ani zamestnávateľom očíslované,
neboli opatrené odtlačkom pečiatky zamestnávateľa a chýbal aj vlastnoručný podpis zamestnávateľa.
Príjem, ktorý vyplýval z predložených výplatných pások otca sa nestotožňoval s príjmom uvedeným na

daňových dokladoch pochádzajúcich z Dánska. Čo sa týka zdravotného stavu otca a náročnosti jeho
práce, počas pojednávania otec neuvádzal, že danú prácu nemôže vykonávať. Pokiaľ priložil doklad
o uzavretom pracovnom pomere vo firme František Comorek - Kamenárstvo, tu vykonáva ten istý
druh práce, a preto tvrdenia otca z odvolania sú vykonštruované a nelogické. Námietky otca, že súdnezisťoval skutočnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodnila zvýšenie výživného na maloleté deti, k nim
matka uviedla, že v čase prebiehajúceho konania o rozvod manželstva nebola schopná uvažovať nad
výškou výživného z dôvodu pretrvávajúcej psychickej traumy, ktorú jej svojím konaním spôsobil otec.

Konaním odporcu bolo okrem psychickej traumy spôsobené aj drobné fyzické zranenie a odporca sa k
prečinu nebezpečného vyhrážania doznal a dňa 15.02.2012 uzavrel s matkou dohodu o zmieri. Návrh
na zvýšenie výživného podala z dôvodu, že pomery od posledného určenia výživného sa zmenili pod
vplyvom spoločenskej situácie, rastu, vývoja cien a záujmových aktivít maloletých detí. Rovnako sa
zmenila aj jej finančná situácia, znížením platu. Námietka otca, že súd neprihliadal na jeho životné

náklady v Dánsku matka uviedla, že na tieto okolnosti otec nepredložil žiaden hodnoverný a relevantný
dôkaz. Pokiaľ ide o skúmanie majetkových pomerov na strane rodičov, dala do pozornosti, že aj otec je
spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom sa zdržiava. Svoje pozemky nadobudla v dedičskom konaní.
Dom v ktorom žije je zaťažený úvermi, ktoré vznikli za čias trvania manželstva. K vyjadreniu pripojila
dohodu o zmieri zo dňa 15.02.2012, výpis z LV č. XXXX, ktorým dokladovala, že otec je spoluvlastníkom
stavby súpisné č. XXX v obci L..

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 O.s.p. tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k
deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane

povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne
zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami
(fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného
rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň,

počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov a výdavkov povinného rodiča,

ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými
výdavkami. V zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2
Zákona o rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu dieťaťa musia byť v
konaní spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení účastníkov konania, a
tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene
odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou
dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach

povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti atď.). Ak sa tak
stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo
dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je
prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých
bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu.

Základné kritéria pre zistenie skutkového stavu v konaní určujú ustanovenia § 120 a nasl. O.s.p. V
sporovomkonaníjevždynaúčastníkovi,abyoznačilrelevantnéskutočnostiodôvodňujúceuplatňovanie,
resp. bránenie jeho práva a následne aj tieto skutočnosti zodpovedajúcim spôsobom preukázal
(označením príslušného dôkazného prostriedku). V konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti tieto

pravidlá neplatia, súd je povinný zisťovať skutkový stav bez ohľadu na procesnú aktivitu, či pasivitu toho
ktorého účastníka. Dôkazy vyhľadáva a vykonáva aj vtedy, ak tieto neboli v konaní navrhnuté (§ 120 ods.
2 O.s.p.). Uvedený princíp sa prejavuje následne aj v odvolacom konaní, kedy druhostupňový súd nie jeviazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a možno tu prihliadať
aj na skutočnosti a dôkazy doposiaľ netvrdené a neuplatnené (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

V posudzovanej veci podala matka návrh na zvýšenie výživného dňa 05.12.2012, v ktorom sa domáhala
zvýšenia výživného na maloleté deti, ktoré bolo upravené naposledy rozsudkom Okresného súdu Čadca
sp. zn. 13P/26/2011 zo dňa 10.01.2011. Svoj návrh odôvodňovala stále sa zvyšujúcimi nákladmi na
výživu maloletých deti, ich školské ako aj mimoškolské aktivity.
Okresný súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov, pripojením listinných dôkazov, avšak

vyhodnotenierozhodujúcichokolnostípotrebnýchpreaplikáciu§78ods.1Zákonaorodinenepovažoval
odvolací súd za postačujúce.

Predovšetkým sa žiada uviesť, že matka v návrhu na zvýšenie výživného uviedla, že otec je zamestnaný
v zahraničí a jeho príjem uviesť nevie. Okresný súd za účelom zistenia príjmov povinného rodiča
vykonal dokazovanie, výsledky ktorého však nenašli odraz v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K

produkovaným dôkazom nezaujal okresný súd v rozsudku relevantné stanovisko. Keďže sa jednalo
o doklady od zahraničného zamestnávateľa, právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 29.07.2014
navrhlavykonaťdôkaznavýkladročnéhozúčtovaniapríjmovotcazarok2012a2013,pretožeodvodové
a daňové povinnosti na Slovensku a v Dánsku sú odlišné. Uznesením na pojednávaní súd návrh právnej
zástupkyne zamietol, avšak dôvod jeho nevykonania nevyplýva zo zápisnice o pojednávaní, ani z

odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia.Nedostatkyvdokazovanísaprejaviliajprivykonávanílistinných
dôkazov, keď súd prvého stupňa protokoláciu a priebeh dokazovania v zápisniciach z pojednávaní
neuviedol. Žiada sa uviesť, že zmena pomerov, na ktorej základe má súd rozhodnúť podľa § 78 ods. 1
Zákona o rodine sa odvodzuje od skoršieho rozhodnutia o výživnom, z ktorého dôvodu bol súd povinný
príslušným procesným postupom zistiť obsah aj ďalších listín (nielen obsah spisu od podania návrhu

v aktuálnom konaní), ale predovšetkým obsahom spisu Okresného súdu Čadca č. k. 13P/26/2011 v
častiach týkajúcich sa rozhodujúcich okolností pre stanovenie výšky výživného pre maloleté deti.
Krajský súd mal tiež za to, že okresný súd nevenoval náležitú starostlivosť pri hodnotení príjmov otca,
ktorývrozhodujúcomobdobípracovalvDánsku.Jepravdou,žesúčasťouspisovéhomateriálujedaňové
priznanie otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, ako aj správa Daňového úradu Žilina, pob.

Čadca zo dňa 04.02.2014, avšak zostalo nevysvetleným, z akého dôvodu súd nevykonal dokazovanie
za účelom zistenia príjmov otca aj za rok 2013, pokiaľ rozhodoval dňa 29.07.2014. Príjmy otca za rok
2013 tak z pohľadu daňových povinností a príjmovej situácie za rok 2013 zostali neobjasnené.

Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že konanie vo veciach maloletých, ktoré možno začať bez návrhu,

sa súd naďalej spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za
zistenie skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné
návrhy a aktivitu účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Napriek tomu, že návrhy na ďalšie dokazovanie
účastníkmi neboli v konaní produkované, okresný súd mal postupovať v súlade s vyššie uvedeným
zákonným ustanovením a vykonať dokazovanie na zistenie skutkového stavu na základe ktorého by

mohol ustáliť, či v súdenej veci sú dané predpoklady pre zvýšenie výživného otca a od ktorého dátumu.
Zárobkové schopnosti a možnosti otca okresný súd zistil nedostatočne a jeho rozhodnutie je v tomto
smere predčasné. Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 O.s.p.). Dôkaz listinou sa pritom vykoná tak, že predseda
senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to

neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu spisového materiálu
jednoznačne vyplýva, že okresný súd pochybil, keď na pojednávaniach neoboznámil účastníkov s
obsahom spisového materiálu a listinnými dôkazmi, ktoré sa v ňom nachádzajú, no napriek tomu svoje
rozhodnutie oprel o takéto dôkazy, čím porušil svoje procesné povinnosti vo vzťahu k účastníkom
konania. Z obsahu zápisníc o súdnom pojednávaní vôbec nevyplýva, že samosudkyňa na začiatku

pojednávania v súlade s ust. § 118 ods. 1 O.s.p. oznámila výsledky prípravy pojednávania.

Hoci odôvodnenie rozsudku obsahuje odkaz na dokazovanie listinami, takéto dôkazy listinou postupom
v zmysle ust. § 129 ods. 1 O.s.p., t. j. prečítaním listiny alebo jej časti alebo oznámením jej
obsahu na pojednávaní samosudkyňou doposiaľ neboli vykonané. O tom svedčí obsah zápisníc o

súdnych pojednávaniach konaných v dňoch 16.04.2013 a 29.07.2014. Z obsahu zápisníc o súdnych
pojednávaniach uvedených vyššie vyplýva, že okresný súd v tomto konaní nevykonal žiadne dôkazy
listinami, ktorými odôvodnil vydanie rozsudku vo veci samej v písomnom vyhotovení rozsudku. Zistenie
skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, keďže sa jedná o konanie v zmysle ust. § 81 ods. 1 O.s.p.,je súd povinný splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivitu účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.), a to aj
v prípade, že ďalšie návrhy na dokazovanie účastníkmi neboli/nebudú v konaní produkované. Okresný
súd sa týmto ustanovením dôsledne neriadil a príjem otca zisťoval nedostatočne tak, ako to odvolateľ

uvádza vo svojom opravnom prostriedku.

Pokiaľ ide o výšku výživného, odvolací súd na podklade skutkových okolností (ako boli nedostatočne
zistené v rámci prvostupňového konania) dospel k záveru, že prvostupňový súd pri zisťovaní skutkového
stavu a určení výživného, dôsledne nevychádzal z ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 v spojení s § 75 ods.

1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 a § 120 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ sa okresný súd týmito zákonnými
ustanoveniami v konaní dôsledne neriadil, jeho rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu a bolo predčasné. V dôsledku toho, odvolací súd rozsudok okresného súdu
podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.

Ak sa súd prvého stupňa nezoberal dostatočne skutkovým stavom veci a dopustil sa viacerých

procesných pochybení, potom si súd nesplnil ústavne a zákonom vymedzenú povinnosť garantovať
účastníkovi konania obsah základného práva na súdnu ochranu, právo na spravodlivú ochranu jeho
práv a oprávnených záujmov. Účelom fungovania opravného súdu je na základe opravných prostriedkov
preskúmať, či sa na súde prvého stupňa dosiahol účel občianskeho súdneho poriadku vyjadrený v
§ 1 v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe

prvostupňového súdu.

Z tohto dôvodu bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie,
v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých pochybení a k riadnemu vykonaniu dokazovania jednak
podrobných výsluchom účastníkov, vykonaniu dokazovania listinnými dôkazmi v zmysle § 129 O.s.p., to

všetko v nadväznosti na vyššie formulovaný právny názor odvolacieho súdu a k zhodnoteniu všetkých
zistených skutočností, pričom výsledné úvahy súdu sa v celej komplexnosti prejavia v novom rozhodnutí
vo veci samej. Krajský súd pripomína, že pre rozhodnutie vo veci samej bude podstatné dôsledné
porovnanie pomerov v čase posledného rozhodovania a v aktuálnom konaní, a to jednak na strane
maloletých detí ako aj na strane rodičov, ale najmä povinného rodiča. Pokiaľ konanie prebieha od roku

2012, s ohľadom na precízne zistený skutkový stav nie je vylúčené stanoviť výživné aj diferencovane
za jednotlivé obdobia, a to všetko v nadväznosti na zistené skutkové okolnosti (potreby maloletých detí,
resp. príjmová situácia na strane rodičov).

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.