Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116218130
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116218130.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobkyne: C. S., rod. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P. XXX, J. R. K., štátna občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom
Ščurym, advokátom, so sídlom F., K. XXXX, proti žalovaným: v rade 1/ P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXXX/XX, J. R. K., štátny občan SR, v rade 2/ J. C., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, J.

R. K., štátna občianka SR, žalovaní 1/, 2/ právne zastúpení JUDr. Ivanom Glovniakom, advokátom, so
sídlom U., D. A. XXXX/XX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/, 2/
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 41C/314/2016-17 zo dňa 28.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ zdržať sa akéhokoľvek
obmedzenia spoločnej vodovodnej prípojky k rodinným domom súp. č. XXX a XXX v k. ú. J. R. K., ktorá
je vedená po parcele KN-C č. 3475/2 zastavené plochy a nádvoria o výmere 252 m2, zapísanej na LV
č. XXXX vedenej Okresným úradom Kysucké Nové Mesto - odbor katastrálny pre k. ú. J. R. K., obec
J. R. K., okres Kysucké Nové Mesto a umožniť žalobkyni nerušene užívať túto vodovodnú prípojku ako

jediný zdroj vody k rodinnému domu súp. č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Kysucké Nové Mesto - odbor katastrálny pre k. ú. J. R. K., obec J. R. K., okres Kysucké Nové
Mesto, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyni uložil povinnosť,
aby do 30 dní od vydania tohto uznesenia podala na tunajšom súde žalobu o zriadenie
vecného bremena. Rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 324 ods. 1, § 325 os. 1, 2 písm. d), § 329 ods.
1, 2, § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Vo veci sa okresný súd oboznámil
s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to žalobou o nariadenie neodkladného opatrenia (č. l. 1 - 4
spisu), kópiou katastrálnej mapy (č. l. 6 - 7 spisu), výpisom z katastra nehnuteľností (č. l. 8 - 9 spisu),
preukazom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (č. l. 10 spisu), Výzvou žalovanej v rade
2/ na odstránenie vodovodnej prípojky z pozemku žalovaných v rade 1/ a 2/ zo dňa 27.06.2016 (č. l.

11 spisu) a Čestným prehlásením manžela žalobkyne (č. l. 12 spisu). Po oboznámení sa s listinnými
dôkazmi okresný súd posúdil žalobu žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia a prijal záver, že
žalobkyňa osvedčila aspoň základné skutočnosti v rovine ich pravdepodobnosti, t. j. okolnosti svedčiace
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčila existenciu
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okresný súd nemal pochybnosti o naliehavom právnom
záujme žalobkyne, ani o potrebe a naliehavosti neodkladnej úpravy formou neodkladného opatrenia.

Súd dodáva, že žalobkyňa osvedčila existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a
to pravdepodobnosť nároku, ktorá jej vyplýva z vydržania a obavu z bezprostredne hroziacej ujmy, ktorájej hrozí faktickým konaním žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí sú bezpodieloví spoluvlastníci parcely KN-
C č. 3475/2 zastavené plochy a nádvoria o výmere 252 m2, po ktorej je vedená vodovodná prípojka k
rodinnému domu žalobkyne. Okresný súd mal totiž osvedčenú skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/

chcú odstránenie vodovodnej prípojky a to napriek tomu, že uvedená vodovodná prípojka je jediným
zdrojom vody pre žalobkyňu. Navyše uvedenú vodovodnú prípojku užívala žalobkyňa spolu s právnou
predchodkyňou žalovaných v rade 1/ a 2/ (pani N.) 24 rokov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
dospel okresný súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia

§ 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko okresný súd v tomto konaní vyhovel žalobe žalobkyni v celom
rozsahu a nariadil neodkladné opatrenie.

3. Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1/ a v 2/ rade. Namietajú
nesprávne uvedenie adresy trvalého pobytu, keďže na adrese uvedenej žalobkyňou nemajú žiadny

pobyt. Táto skutočnosť musela byť žalobkyni zrejmá a žalovaní sa domnievajú, že úmyselne uviedla
neexistujúcu adresu, aby sa zmarilo doručovanie písomností. Bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia
súd prevzal ako adresu na doručovanie neexistujúcu adresu pobytu uvedenú žalobkyňou, a to aj napriek
výslovne zákonom stanovenej povinnosti doručovať na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Súd
porušil ust. § 106 ods. 1 C. s. p. a taktiež neskúmal, či žaloba má náležitosti vyžadované zákonom,

a to najmä ust. § 133 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 132 C. s. p., § 326 C. s. p., teda, či sú
riadne označené strany konania. Jednoznačne tak neboli splnené procesné podmienky na vydanie
neodkladného opatrenia. Následkom porušenia tejto povinnosti sa žalovaná v rade 2/ dozvedela o
uloženej zásielke na pošte iba náhodou, pričom mala problém aj so samotným vydaním tejto zásielky.
Poukazujú na ust. § 326 C. s. p., pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

stačí osvedčiť skutočnosti, aby súd mohol prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, tak súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, t. j. je daný odvolací dôvod
v zmysle 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. Z ust. § 326 C. s. p. jednoznačne vyplýva, že nepostačuje
pravdepodobnosť nároku, ale pre nariadenie neodkladného opatrenia zákon vyžaduje hodnovernosť
skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku. V tomto prípade každopádne nemožno

hovoriť o hodnovernosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je tento nárok ani určito označený. Žalobkyňa v
niektorých častiach uvádza, že mala nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním,
čo nekriticky prevzal súd prvej inštancie do svojho rozhodnutia pri identifikácii nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Žalobkyňa neuviedla skutočnosti, z ktorých má vydržanie tohto práva odvodzovať.

Sama žalobkyňa pravdepodobne vedomá si nemožnosti nadobudnutia uvedeného práva vydržaním,
uviedla, že navrhuje, aby súd upravil pomery tak, že žalovaným uloží povinnosť strpieť vodovodnú
prípojku žalobkyne na pozemku žalovaných. Pokiaľ by skutočne súd poskytoval ochranu už vydržanému
právu spočívajúcemu v práve strpieť užívanie pozemku žalovaných umiestnenou vodovodnou prípojkou,
tak by nebol dôvod začínať zo strany žalobkyne súdne konanie o zriadenie vecného bremena, čomu

zodpovedá povinnosť žalobkyne podať do 30 dní žalobu o zriadenie vecného bremena v zmysle
2. výroku napadnutého uznesenia. Aj súdu aj žalobkyni teda bolo jednoznačne zrejmé, že žiadne
právo k pozemku žalovaných žalobkyni nesvedčí. Pokiaľ teda súd na jednej strane z predložených
dôkazov dospel k pravdepodobnosti vydržania práva, ktorému nesprávne poskytol ochranu nariadením
neodkladného opatrenia, tak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie. Samotné uznesenie o neodkladnom opatrení je neurčité v otázke nároku,
ktorému sa poskytuje ochrana, ktoré skutočnosti prevzal nekriticky súd prvej inštancie z neurčitého
návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Súd neurčito raz odôvodňuje svoje rozhodnutie
tým, že poskytuje ochranu právu už vydržanému a na druhej strane uloží povinnosť podať v rozpore s

týmto zistením žalobu o zriadenie tohto práva už existujúceho, pričom tieto dve skutočnosti sa navzájom
celkom jednoznačne vylučujú. Tvrdia, že žalobkyňa nikdy nemohla vydržať žiadne právo. Predpoklady
vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi
nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva (§ 130, § 134 Občianskeho zákonníka). Je potrebné,
aby nadobúdateľ bol oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu, pričom tejto skutočnosti sa súd

prvej inštancie nevenoval ani v rovine jej hodnoverného osvedčenia, ktorá skutočnosť je skutočnosťou
nevyhnutnou aj pre vyslovenie aspoň pravdepodobnosti vydržania. Oprávnená držba spočíva v dobrej
viere držiteľa, ktorá sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť,
teda aj k právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dobráviera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usúdiť, že toto presvedčenie
držiteľa je opodstatnené. Žalobkyňa však vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
napriek tvrdeniu o vydržaní predmetného práva ani len netvrdí, že by akýkoľvek, aj len domnelý, titul

odôvodňujúci aspoň pravdepodobnosť vydržania existoval. Takúto skutočnosť samozrejme netvrdí z
dôvodu, že takýto titul neexistuje. Samotné zakresľovanie vodovodnej prípojky do katastrálnej mapy
je potrebné považovať iba za tvrdenie žalobkyne o tom, že sa na tomto pozemku
táto prípojka nachádza, nie za dôkaz, ktorý by mohol aspoň osvedčiť tvrdenie žalobkyne o existencii
prípojky na označenom pozemku. Je nesporné, že prípojka sa nachádza na pozemkoch žalovaných,

ale žalovaní nemajú vedomosť o tom, na ktorej parcele sa táto prípojka nachádza. Žalovaní
teda namietajú, že žalobkyňa neosvedčila, že na pozemku označenom v neodkladnom opatrení sa
skutočne nachádza nejaká vodovodná prípojka, nakoľko táto môže byť umiestnená aj na inom pozemku
žalovaných. Z existencie chodníka nevyplýva, že by pod inžinierskou stavbou sa mala nachádzať
vodovodná prípojka. Pokiaľ súd prevzal takéto tvrdenie bez akéhokoľvek osvedčenia tejto skutočnosti,
tak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobkyňa tvrdí,

že predmetná prípojka je jediným možným zdrojom pitnej vody pre žalobkyňu. Takéto tvrdenie žalovaní
popierajú a na preukázanie tvrdenia, že žalobkyňa má možnosť samostatnej vodovodnej prípojky,
predkladajú vyjadrenie spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., že žalobkyňa má
možnosť napojenia sa na vodovod prípojkou vedúcou cez jej pozemok v tesnej
blízkosti jej rodinného domu. Z predloženého vyjadrenia vyplýva aj dôvod, prečo sa žalovaní rozhodli pre

rekonštrukciu ich vodovodnej prípojky. Vodovodná prípojka označená ako spoločná prípojka žalobkyňou
nespĺňa aktuálne technické parametre a niektoré jej časti sú skorodované, vzhľadom k čomu dochádza
k presakovaniu vody. Dodržiavaním napadnutého uznesenia by mohlo dôjsť k havarijnému
stavu a k ohrozeniu zdravia osôb. Žalovaní popierajú tvrdenie žalobkyne, že financovala celý výkop
vodovodnej prípojky, ako i odbočku samotnej plastovej prípojky výlučne ona so súhlasom pôvodného

vlastníka N. S.. Na preukázanie nepravdivosti tohto ničím neosvedčeného tvrdenia predkladajú čestné
vyhlásenia dedičov N. S.. Zo žiadneho dôkazu ani v rovine hodnoverného osvedčenia, ani v rovine
pravdepodobnosti nevyplýva, že by nejaká hrozba ujmy z faktického konania žalovaných hrozila. Pokiaľ
mal súd prvej inštancie na mysli zaslanie žiadosti žalovanej v rade 2/, tak z tejto
žiadosti a oznámenia naopak vyplýva, že žalovaná v rade 2/ navrhuje určité riešenie protiprávneho

stavu spôsobeného žalobkyňou. Výslovne uviedla v tejto žiadosti, že počká, aby si mohli žalobkyňa s
manželom zriadiť ich prípojku. Samotné spísanie tejto žiadosti a jej zaslanie nie je možné hodnotiť ako
faktické konanie, z ktorého by vyplývala nejaká bližšie súdom nešpecifikovaná ujma žalobkyni. Samotná
žiadosť žalovanej v rade 2/ nesmerovala k žiadnemu faktickému odpojeniu žalobkyne od zdroja vody. V
prípadenedosiahnutiadohodysažalovanávrade2/plánovalaobrátiťnasúdsochranoujejvlastníckeho

práva k predmetnému pozemku pred protiprávnym správaním žalobkyne. Vo vzťahu k žalovanému v
rade 1/, ktorý predmetnú výzvu neposielal, nie je absolútne zrejmé, z čoho mal súd osvedčené, že by
práve žalovaný v rade 1/ mal vykonávať nejaké faktické konanie, ktoré by malo viesť k nejakej neurčenej
ujme žalobkyne, keďže k tomuto nebol predložený akýkoľvek dôkaz. Súd prvej inštancie vzhľadom k
uvedenému dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Je potrebné uviesť, že vydanie neodkladného opatrenia je núteným obmedzením vlastníckeho práva
žalovaných k predmetnej vodovodnej prípojke, ktoré v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR alebo čl. 11
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, na
základe zákona a za primeranú náhradu. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v
rozpore s uvedeným ústavným právom. Súd ani žalobkyňa nijakým spôsobom neodôvodnili, z akého

dôvodu neodkladným opatrením bola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa konania vymedzeného
v prvej časti 1. výroku napadnutého uznesenia a osobitne povinnosť umožniť žalobkyni nerušene
užívať vodovodnú prípojku. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti je rozhodnutie vykonateľné vtedy,
ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného, povinného, presné vymedzenie práv a povinností
na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. V danom prípade

absentuje materiálny predpoklad vykonateľnosti predmetného uznesenia. Súd sa tiež nevysporiadal s
otázkou, či predmetná vodovodná prípojka je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. V
tejto súvislosti poukazujú na rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 28.01.1994, sp. zn. 3Cdo 375/93. Čo
sa týka náhrady trov konania, tak takéto rozhodnutie je podľa názoru žalovaných vo vzťahu k náhrade
žalobkyni predčasné, nakoľko o trovách konania by mal rozhodovať súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. Rozhodovanie o trovách konania by malo význam iba v prípade žalovaných,
ktorí nemajú možnosť podaním žaloby začať samotné konanie, a tak by nebolo možné rozhodovať o
tomto nároku v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaní navrhujú krajskémusudu, aby uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil. Tiež navrhujú, aby odvolací súd rozhodol
o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovaným v 1/ a v 2/ rade trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že súd pozná právo, a to najmä v tom kontexte,
že žalovaní v rade 1/ a 2/ ponúkajú osobitný výklad ustanovení o neodkladnom opatrení, ktorý účelovo
upravujú vo svoj prospech. Predovšetkým namietajú ich správne označenie, najmä čo do ich trvalého
pobytu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaní v rade 1/ a 2/sú označení riadne menom
a priezviskom, ako i dátumom narodenia, čo ani samotní žalovaní nepopierajú. Žalobkyňa uviedla

pobyt žalovaných v dome súp. č. XXX, ktorý zakúpili vedľa nej v Meste Kysucké Nove Mesto, kde
sa i dennodenne zdržiavajú. Naopak, mala za to, že na adrese na ul. I. sa už žalovaní v rade 1/, 2/
nezdržiavajú a ak áno, sporadicky. Zastáva názor, že nesprávne uvedenie adresy nie je vykonaným
dôkazom, na základe ktorého by súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorý by mohol byť
odvolacím dôvodom. Za nedôvodné možno označiť i to, že žalovaní sa domnievajú, že neodkladné
opatrenie doteraz nenadobudlo vykonateľnosť, pretože v ňom sú ako žalovaní označené osoby, ktoré

neexistujú. Rodinný dom súp. č. XXX, v ktorom býva, bol postavený skôr, ako rodinný dom žalovaných
v rade 1/ a 2/ súp. č. 763. Predchádzajúca vlastníčka domu pani I. jej povedala, že prvú vodovodnú
prípojku robila ona sama a na túto sa pripojili vlastníci rodinného súp. č. XXX S.. Z katastrálnej mapy,
na ktorej je zakreslená vodovodná prípojka, je zrejmé, že hlavný prívod vody vo vlastníctve SEVAKu
ide cez jej pozemok v dĺžke asi 20 m a až následne ide ich spoločná prípojka po pozemku vo

vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/. Nesúhlasí s tvrdením, že vodovodná prípojka presakuje. K čestným
prehláseniam priloženým k odvolaniu zo strany D. U., W. a O. C. uvádza, že sa pamätá, že samotná pani
N. S. hovorila D. U. pred ňou a jej manželom, aby nezabudla, že S. jej dali na výkop vodovodnej prípojky
1.000,- Kčs (vtedy to bolo dosť peňazí). Popiera preto ňou uvádzané skutočnosti. Pán W. S. pri výmene
vodovodnej prípojky nebol prítomný, teda nemôže ako svedok svedčiť. Navyše jeho svedeckú pokladá

za účelovú. Zároveň spochybňuje vyhlásenie O. C.. Poukazuje na to, že vo svojom návrhu riadne opísala
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy. Poukazuje tiež na list žalovanej 2/,
ktorý jej bol doručený dňa 10.07.2016 a vodovodná prípojka mala byť odstránená do 5 dní. Pokiaľ sa
žalovaní 1/, 2/ venujú nemožnosti nadobudnutia práva vydržaním, v tejto časti pokladá odvolanie za
nedôvodné, pretože súd sa až vo veci samej bude venovať zriadeniu vecného bremena, pričom návrh

na začatie konania vo veci samej už podala. Poukazuje tiež na rozporné tvrdenia žalovaných, keď na
jednej strane uvádzajú, že nevedia, kde sa vodovodná prípojka nachádza a na druhej strane, že sa
prípojka nachádza na pozemkoch žalovaných. Opätovne poukazuje na list žalovanej v 2/ rade, kde je
výslovne uvedené, že bude od vody natrvalo odpojená. Pokiaľ sa žalovaný v rade 1/ domnieva, že vo
vzťahu k nemu nie je uvedené žiadne faktické konanie, ktoré by malo viesť k nejakej neurčitej ujme, tak

je potrebné uviesť, že list zo dňa 27.06.2016 je síce v záhlaví označený, že ho písala J. C., ale je zrejmé,
že ho v množnom čísle písali žalovaní v rade 1/ a 2/. Keďže právny úkon sa posudzuje podľa obsahu
a na liste vlastníctva sú označení ako vlastníci rodinného domu súp. č. 763 žalovaní v rade 1/ a 2/, tak
je potrebné týchto i riadne označiť. Tiež poukazuje na ust. § 145 ods. 1 veta prvá OZ. Dôvod odvolania,
že vonkajšia prípojka nie je stavbou, nie je v tomto štádiu súdneho konania opäť namieste, pretože sa

ňou bude zaoberať súd až vo veci samej. Majú za to, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania
správne. Žiadajú, aby napadnuté uznesenie bolo ako vecne správne potvrdené.

5. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne udávajú, že zákon pre riadne označenie strany
sporu zákon vyžaduje aj označenie pobytu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že ako miesto trvalého pobytu

označila susediaci rodinný dom súp. č. XXX, tak žalovaní k tomuto tvrdeniu uvádzajú, že tento rodinný
domjevskutočnostirozostavanáhospodárskabudovabezsúpisnéhočísla,akotovyplývazpriloženého
LV č. XXXX. Žalobkyňa teda nepravdivo tvrdí, že by v uvedenej stavbe hospodárskej budovy mali mať
žalovaní trvalý pobyt. Rodinný dom momentálne stavajú žalovaní na inej parcele a nový trvalý pobyt
žalovaných teda určite nebude v budove, ktorá mala súpisné číslo XXX. Zároveň popierajú tvrdenia

žalobkyne ohľadne ich zdržiavania sa na tomto mieste. Žalovaní teda trvajú na adrese na doručovanie
uvedenej z ich strany. Poukazujú, že vzhľadom na uvedené tvrdenia tiež možno konštatovať, že
vodovodná prípojka k rodinnému domu súp. č. XXX neexistuje. Aj z tohto dôvodu je neodkladné
opatrenie nesprávne. Nelogické sú tvrdenia žalobkyne, že jej rodinný dom bol postavený skôr, čo má
mať za následok to, kto staval vodovodnú prípojku, keďže vodovodná prípojka nemusela byť stavaná v

tom istom čase ako dom. Poukazujú tiež, že predložené zakreslenie verejného vodovodu spoločnosťou
SEVAK nie je zakreslením predmetnej vodovodnej prípojky, ale ide o možnosť napojenia sa na verejný
vodovod. Tvrdenie o vybudovaní vodovodnej prípojky predchádzajúcou vlastníčkou domu žalobkyne
je nelogické s poukazom na to, že táto by si vybudovala vodovodnú prípojku v zmysle zakresleniavodovodného potrubia SEVAKom na bližší prístupový bod k verejnému vodovodu na svojom pozemku,
nie dlhšou trasou cez cudzí pozemok bez právneho dôvodu. Dňa 24.09.2016 došlo k v odvolaní
predpokladanej, resp. obávanej havárii na predmetnej vodovodnej prípojke s poukazom na zlý technický

stav. V tejto súvislosti poukazujú na nepravdivé tvrdenie žalobkyne o výmene kovovej prípojky za
plastovú. Žalobkyňa určite nevymieňala na svoje náklady spolu s N. S. kovovú vodovodnú prípojku
za plastovú, keď v dôsledku korózie kovového potrubia vodovodnej prípojky došlo dňa 24.09.2016
k havarijnému stavu, kedy žalovaným vznikli vysoké škody už nie presakovaním, ale masívnym
únikom vody, ktorý dokázal vytrhnúť zo zeme celú kanalizačnú šachtu žalobkyne. Nesúhlasia tiež so

spochybňovaním čestných vyhlásení zo strany žalobkyne, čo sú len ničím nepreukázané tvrdenia.
Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdením žalobkyne, že skutočnosť, či existuje alebo neexistuje právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, nie je dôležitá v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ale
iba vo veci samej. Súd sa musel venovať aj existencii alebo neexistencii práva, ktorému má poskytnúť
ochrana v konaní, aj keď dokazovanie sa nevykonáva v takom rozsahu ako vo veci samej. Pokiaľ je
tvrdené, že sa podaním žaloby mali rozplynúť všetky pochybnosti o tom, či údajne malo právo už vniknúť

alebo má byť ešte len zriadené, tak označenie žaloby na prvej strany žaloby ako žaloba o
zriadenie vecného bremena je v rozpore s obsahom žaloby, keď podľa obsahu nejde o
žalobu o zriadenie vecného bremena. Čo sa týka vyjadrení žalobkyne ohľadom konania žalovaného v
rade 1/, tak tento popiera, že by jeho manželka konala za neho. List písaný žalovanou v rade 2/ tiež
nie je bežnou vecou. Čo sa týka odvolacieho návrhu, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom, a

tak odvolací súd môže zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vtedy, ak odvolateľ navrhuje zrušenie.
Rovnako sa to týka aj návrhu na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa doplnila svoje vyjadrenie, keď uviedla, že sa udiali ďalšie dôležité skutočnosti pre konanie.
Dňa 23.09.2016 si žalovaní v rade 1/ a 2/ robili vodovodnú prípojku k svojmu novému rodinnému domu,

ktorý stavajú na mieste pôvodného rodinného domu súp. č. XXX, ktorý úplne zbúrali. Dňa 23.09.2016
odchádzala na víkend, riadne jej tiekla voda, a to i po vybudovaní novej prípojky žalovanými v rade
1/ a 2/. Domov sa vrátila v nedeľu poobede dňa 25.09.2016, pričom som zistila, že voda netečie, a
preto zisťovala príčinu. Zistila som, že ani ostatné domy na našej ulici nemajú vodu, a preto jej manžel
volal pánovi S., ktorý robil prípojku žalovaným v rade 1/ a 2/. Ten mu oznámil, že sa vyskytla porucha

vodovodnéhopotrubia(ktorábolazdôvodu,žečasťvodovodnejprípojkybolaeštezpozinku,čonevedeli
Severoslovenské vodárne a ani oni). Z tohto dôvodu sa žalovaní 1/ a 2/ chceli s ňou stretnúť.
Preto ich navštívil jej manžel. Vyhlásili, že jej rodinný dom sa môže pripojiť novým potrubím na jestvujúci
zrekonštruovaný vodovod dňa 23.09.2016, na čo dávajú súhlas. Preto jej manžel hneď na druhý deň,
v pondelok dňa 26.09.2016, za pomoci pána S. urobil novú vodovodnú prípojku, dokonca ju posunul

bližšie k jej rodinnému domu, aby nezavadzala žalovaným rade 1/ a 2/ na prístupovej komunikácii k ich
rodinnému domu. Za vodovodnú prípojku osobne zaplatila sumu 809,- eur. Jej manžel sa
bol osobne poďakovať pani C., mali za to, že sa urovnali susedské vzťahy a že bude dôvodné zobrať
návrh späť. Na to sa jej ozvala pani C., ktorá jej povedala, že požaduje nájom za vodovodnú
prípojku v sume 9,- eur mesačne, preto sa rozhodla zotrvať na návrhu, pretože stále existuje obava, že

ju môžu žalovaní v rade 1/ a 2/ odpojiť od vodovodnej prípojky.

7. K doplnenému vyjadreniu žalovaní 1/, 2/ uvádzajú, že poukazujú na výrok neodkladného opatrenia,
ktoré vodovodnú prípojku vymedzuje ako spoločnú prípojku k rodinnému domu súp. č. XXX, pričom
je nesporné, že tento rodinný dom už ako rodinný dom neexistuje. Spoločná vodovodná prípojka

taktiež neexistuje, nakoľko žalobkyňa správne uviedla, že žalovaní si zriadili novú vodovodnú prípojku k
rozostavanému rodinnému domu a stará prípojka ostala zachovaná iba z dôvodu, že žalobkyňa odmietla
uznať katastrofálny technický stav uvedenej prípojky ohrozujúci aj jej zdravie a túto prípojku premiestniť
na svoj pozemok. Tento stav dospel až k tomu, že žalovaným vznikli značné škody na ich majetku
haváriouprípojky.Pokiaľžalobkyňatvrdí,žeaniSEVAK,anionaalebojejmanželnevedeli,žepredmetná

prípojka je z pozinku, SEVAK vedel, že pôvodná prípojka bola skorodovaná a že nebola plastová,
nakoľko toto aj oznámil žalovaným. Nesúhlasia s tvrdením, že mali dať manželovi žalobkyne súhlas
na zriadenie novej prípojky (rekonštrukciu), ktorá sa môže napojiť na zrekonštruovaný vodovod dňa
23.09.2016, a to minimálne na 20 rokov. Žalovaní popierajú tieto tvrdenia žalobkyne, nakoľko nedali
žiadny osobitný súhlas s užívaním ich pozemku, ale v rámci vzniknutej havárie umožnili rekonštrukciu

pôvodne spoločne užívanej prípojky iba v rozsahu a na základe nariadeného neodkladného opatrenia.
Žalovaní nijakým spôsobom nezriadili žiadne právo k pozemku žalovaných so žiadnym časovým
vymedzením. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žiadali od nej nájom vo výške 9,- eur mesačne, tak je potrebné
uviesť, že žalovaní nežiadali nájom, ale žiadali odplatu za protiprávne užívanie pozemku.8. Žalobkyňa vo svojom opätovnom stanovisku k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ polemizuje s tvrdením
žalovaných 1/, 2/ o adrese ich pobytu, pričom má za to, že zákon nevyžaduje uvedenie trvalého pobytu

strán sporu, ale postačuje i uvedenie pobytu strán sporu. Udáva, že pôvodnú vodovodnú prípojku k jej
rodinnému domu vybudoval pán S. v roku 1960, pričom ju zriadil cez pozemok parc. KNC č. 3475/2,
ktorý je v súčasnej dobe zapísaný na žalovaných v rade 1/ a 2/. Rodinný dom zdedila E. I., od ktorej
žalobkyňa následne tento rodinný dom odkúpila a v roku 2000 alebo 2001 ešte s pôvodnou vlastníčkou
rodinného domu súp. č. XXX pani N. S. túto vodovodnú prípojku zrekonštruovala na vlastné náklady.

Ďalej poukazuje na to, že stupeň rozostavanosti rodinného domu žalovaných nemá pre toto konanie
právny význam. Pripojená príloha k vyjadreniu žalovaných, a to vyjadrenie k možnosti napojenia sa na
verejný vodovod od spoločnosti SEVAK a. s. zo dňa 03.10.2016 preukazuje, kadiaľ vedie
verejný vodovod a že je tu možnosť napojenia. Zároveň poukazuje, že na parcele KNC č. 3477/1, 3476 a
3477/2 sa nenachádza verejný vodovod, čo potvrdzuje, pretože na týchto parcelách sa nachádza, resp.
je vybudovaná sporná súkromná vodovodná prípojka. Pokiaľ ide o spochybnenie výmeny kovového

potrubia na plastové, ktorého vykonanie na jej náklady uvádzala, potvrdenie zo spoločnosti SEVAK
hovorí o tom, že bola hlásená porucha na verejnom vodovode, a teda uvedené sa netýka
spornej vodovodnej prípojky, preto je sporná vodovodná prípojka jej súkromná. Do času, kým nie je
rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena, existujú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. V následnom stanovisku žalobkyňa uvádza, že trvá na tom, že žalovaní v rade 1/, 2/ úplne zbúrali
zbúrali svoj rodinný dom súp. č. XXX a na jeho mieste v súčasnosti vyrastá nejaká stavba, ktorá je na
liste vlastníctva uvedená ako rozostavaná stavba. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že nevedela,
že predmetná vodovodná prípojka je z pozinku, vo svojom vyjadrení uviedla, že časť vodovodnej
prípojky bola ešte z pozinku, čo nevedela ani ona, ani Severoslovenské vodárne. Uvedené tvrdenia sú

evidentne iné, hoci ich opäť právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ účelovo prekrúca. Je evidentné,
že žalovaní v rade 1/ a 2/ jej dali súhlas na pripojenie novým potrubím na jestvujúci zrekonštruovaný
vodovod zo dňa 23.09.2016, pretože jej nebránili dňa 26.09.2016 v jeho vybudovaní. Súhlas v tomto
prípade možno dať aj konkludentne. Nesúhlasí s tým, čo uvádza právny zástupca žalovaných, že
rekonštrukciuprípojkyrobilapreto,abynezasahovaladopozemkužalovaných,pričomtútoopäťrobilana

cudzompozemku.onauviedla,žejubližšieposunulakjejrodinnémudomu,abynezavadzalažalovaným
v rade 1/, 2/ na prístupovej komunikácii. Trvá na svojom tvrdení, že žalovaní 1/, 2/ uviedli, že chcú nájom
9,- eur mesačne. Za absolútne absurdné pokladá tvrdenie žalovaných v rade 1/ a 2/ v tom, že spoločná
vodovodná prípojka neexistuje. Je evidentné, že naďalej existuje spoločná vodovodná prípojka, z ktorej
je napojený ten-ktorý dom, teda jej a rozostavaný dom žalovaných v rade 1/ a 2/.

10. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom ďalšom vyjadrení zdôrazňujú, že rodinný dom č. súp. XXX už neexistuje.
Žalobkyňa vedela o jeho neexistencii už zo stavebného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť ešte
pred začatím tohto konania. Ani časť, ani celá prípojka nebola ku dňu havárie plastová, ale iba z pozinku,
kovová a skorodovaná, ako to vyplýva opäť z dôkazov, ktoré predkladajú žalovaní,

to je v rozpore s doterajšími tvrdeniami žalobkyne. Žalobkyňa po havárii nesporne zriadila na inom
mieste v pozemku žalovaných novým potrubím novú prípojku (nie spoločnú, nakoľko žalovaní zriadili
zase úplne na inom mieste osobitnú prípojku), a tým opätovne bez akéhokoľvek právneho dôvodu takto
užívapozemokžalovaných.Tiežpoukazujúnapostojžalobkyne,žežiadenproblémjejnerobilorozkopať
a zničiť záhradu žalovaných, pričom je tu stále riziko, že havária sa bude opakovať, pričom sa obáva

rozkopania svojej záhrady.

11. V ďalšom stanovisku sa žalobkyňa vyjadruje k tvrdeniam žalovaných 1/, 2/ o neexistencii rodinného
domu č. súp. XXX, pričom poukazuje na stavebné povolenie č. Výst. 827/2016-An2 zo dňa 20.05.2016,
kde sa uvádza, že stavebné povolenie sa vydáva na stavbu -stavebné úpravy rodinného domu so

zmenou účelu na hospodársku budovu. Je teda zrejmé, že uvedený rodinný dom existoval a existuje,
len prebehne jeho stavebná úprava a zmení sa jeho účel na hospodársku budovu. K zmene užívania
stavby dôjde až jej kolaudačným rozhodnutím. Pokiaľ ide o oznámenie Mesta Kysucké Nové Mesto č.
1442/2016 zo dňa 10.08.2016 o zrušení súpisného a orientačného čísla, aj z uvedeného oznámenia
vyplýva a je zrejmé, že rodinný dom č. súp. XXX nezanikol, len došlo a dochádza k jeho prestavbe

na hospodársku budovu, ktorá bude mať pridelené nové súpisné číslo. Rozporuje tvrdenia žalovaných,
že mení svoje tvrdenia. Naďalej trvá na to, že spoločná vodovodná prípojka je napojená na verejný
vodovod.12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania podaného
žalovanými v 1/ a v 2/ rade v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania napadnuté uznesenie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C. s. p.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolacie námietky odvolací súd nepovažuje
za dôvodné.

14. V zmysle ust. § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd

môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. V zmysle ust. § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. V zmysle ust. § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Účelom predbežného opatrenia je poskytnúť strane sporu súdnu ochranu v prípadoch, v ktorých iba

rýchla a primeraná súdna ochrana je naplnením základného práva na súdnu ochranu. Podmienkou na
nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov alebo obava z
ohrozenia exekúcie. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov je otázkou skutkovou a existenciu
tejto potreby súd vyvodzuje z konkrétnych okolností danej veci. Potrebu dočasnej úpravy možno
akceptovať za stavu, ak bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného

opatrenia, sa stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami vyplývajúce z
týchto vzťahov by bez dočasnej právnej úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti.

18. Neodkladné opatrenie je opatrením faktickým. Nijako neprejudikuje výsledok sporu vo veci samej
a aj pre krátkosť času, v ktorom musí byť za účelom predbežnej ochrany účastníkov strán sporu

vydané, prevažuje materiálna ochrana pred ochranou formálnou. Práve tejto dočasnosti neodkladného
opatrenia a rýchlosti, v akej musí byť o ňom rozhodnuté, sú prispôsobené aj postupy pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení.

19. Nepochybne aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať všeobecné náležitosti žaloby,

ako aj osobitné náležitosti, ktoré ustanovuje C. s. p. v § 326.

20. Elementárnou náležitosťou každej žaloby je riadne označenie strany sporu. Fyzická osoba musí
byť označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo
iným identifikačným údajom. Neznamená to však, že pri uvedení nesprávnej adresy trvalého pobytu

alebo skutočného pobytu strany sporu je daná nemožnosť súdu konať o žalobe, resp. nevykonateľnosť
rozhodnutia. Účelom tohto označenia je totiž identifikovať stranu sporu tak, aby ju nebolo možné zameniť
sinou.Stranasporujetakidentifikovanáviacerýmiidentifikačnýmiúdajmizhľadiskajejindividualizáciea
nezameniteľnosti. Pokiaľ je strana sporu správne označená menom, priezviskom a dátumom narodenia,
nesprávne uvedenie pobytu, či už trvalého alebo skutočného pobytu spornej strany nebráni súdu v

konaní pokračovať a v prípade zistenia odlišného pobytu takejto osoby označenie pobytu strany zmeniť
aj bez súčinnosti navrhovateľa.

21. Súd dáva za pravdu žalovaným v 1/ a v 2/ rade, že žalobkyňa nesprávne označila ich pobyt
na neexistujúcej adrese. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú však dostatočne identifikovaní svojim menom,

priezviskom a dátumom narodenia, čo umožňuje súdu s nimi ako stranami sporu konať.

22. Nesprávnym označením pobytu žalovaných v 1/ a v 2/ rade nedošlo k takej vade konania, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie veci.

23. Pokiaľ ide o doručovanie súdnych písomností, zákon na prvom mieste ukladá súdu doručovať
písomnosti na adresu trvalého pobytu. Pokiaľ však zásielka bola doručovaná aj na inú adresu
a na tejto adrese si žalovaní 1/, 2/ zásielku prevzali, nemá táto skutočnosť dopad na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia.24. Odvolací súd ďalej udáva, že strany sporu sa v odvolaní, následných vyjadreniach a stanoviskách
neprimerane zaoberajú otázkou, ktorá nemá zásadný význam na vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia, a to existenciou rodinného domu č. XXX v J. R. K.. Existencia či neexistencia tejto stavby
s uvedeným súpisným číslom totiž nijako nesúvisí s oprávnenosťou uplatneného nároku o určenie
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, a to ani v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia
za účelom nerušeného užívania vodovodnej prípojky k rodinnému domu žalobkyne č. XXX, čo je
účelom predmetnej súdnej ochrany. Rozhodným je právny režim nehnuteľnosti parcely KNC č. 3475/2,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2, zapísanej na LV č. XXXX vedenej Okresným úradom
Kysucké Nové Mesto pre katastrálne územie J. ktorú nehnuteľnosť tvrdené právo žalobkyne obmedzuje.
V tomto smere síce možno konštatovať, že žalovaní 1/, 2/ preukázali, že súp. č. XXX bolo zrušené a
stavba, ku ktorej v minulosti bolo pridelené, je predmetom prestavby so zmenou účelu užívania stavby,
to však pre rozhodnutie v súdenej veci nie je rozhodujúce. Ak je potom aj vo výroku uznesenia uvedené
toto neexistujúce súpisné číslo, nemá to vplyv na vykonateľnosť výroku uznesenia, pretože ako súdu,

tak aj dotknutým stranám sporu je z uznesenia dostatočne zrejmé, že ochrana sa poskytuje žalobkyni
za účelom nerušeného užívania vodovodnej prípojky k rodinnému domu súp. č. XXX, ktorá je vedená
po parcele KNC č. 3475/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2, zapísanej na LV č. XXXX
pre katastrálne územie J. R. K..

25. Z rozsiahlych podaní oboch strán sporu je zrejmé, že na pozemku vo vlastníctve žalovaných v 1/ a v
2/ rade je zriadená vodovodná prípojka, ktorá vedie k domu žalobkyne, ktorá je takto zriadená a užívaná
už mnoho rokov a zasahuje právne vzťahy nielen účastníkov konania, ale predovšetkým ich právnych
predchodcov, od ktorých žalobkyňa odvodzuje tvrdený nárok.

26. Účelom a zmyslom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je prejudiciálne posúdiť, či
uvedený nárok žalobkyni patrí. To bude až predmetom konania o veci samej, ktorá žaloba už bola
podanánaOkresnýsúdŽilinadňa22.09.2016avediesapodspisovouznačkou13C/205/2016.Hocitáto
žaloba je označená ako žaloba o zriadenie a strpenie vecného bremena užívania vodovodnej prípojky,
vychádzajúc z obsahu tohto podania vyplýva, že ide o určenie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu (prvý výrok) a zároveň žalobu o uloženie povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúci
vecnému bremenu. V tejto súvislosti odvolací súd dáva za pravdu žalovaným v 1/ a v 2/ rade, že
skutočnosti tvrdené žalobkyňou zodpovedajúce tvrdeniu, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu jej
už vzniklo, čomu nezodpovedá uložená povinnosť podať žalobu o zriadenie práva vecného bremena, ale
žalobu o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Tento nedostatok uznesenia okresného

súdu (jeho druhý výrok) stratil svoje opodstatnenie z dôvodu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu
už došlo k podaniu žaloby zo strany žalobkyne.

27. Povinnosťou žalobcu je v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti
hodnoverneosvedčujúcichdôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana.Účelomsúdu

nie je v tomto štádiu konania posúdiť, či žalobkyni patrí nárok, ktorý bude predmetom rozhodovania vo
veci samej, ale či skutočnosti, ktoré opísala v návrhu a od ktorých odvodzuje nárok, môžu
po ich preukázaní v riadnom konaní viesť k záveru o existencii nároku.

28. Žalobkyňa odvodzuje uplatnený nárok od práva vecného bremena užívať vodovodnú prípojku

zriadenú na pozemku žalovaných, ktoré jej malo vzniknúť v minulosti na základe dohody právnych
predchodcov žalobkyne a právnych predchodcov žalovaných, ako aj samotnej žalobkyne s právnou
predchodkyňou žalovaných o zriadení a umiestnení vodovodnej prípojky na pozemku žalovaných v
1/ a v 2/ rade. Žalobkyňa teda uvádza aj právny titul (dohodu spoluvlastníkov oprávnenej a povinnej
nehnuteľnosti), pričom úlohou súdu v súdenej veci v štádiu o nariadenie neodkladného opatrenia nie je

vyvodzovať záver, či je na strane žalobkyne tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, to bude
až predmetom konania vo veci samej.

29. Odvolací súd sa zhodne s právnym záverom súdu prvej inštancie domnieva, že žalobkyňa
preukázala tvrdenými skutočnosťami v návrhu na začatie konania, ako aj pripojenými listinnými dôkazmi

potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov nariadeným predbežným opatrením. Odvolací súd
dodáva, že v priebehu konania nastali ďalšie skutočnosti, ktoré len potvrdzujú potrebu dočasnej úpravy
pomerov účastníkov do rozhodnutia súdu vo veci samej, v ktorom sa rozhodne,
či tvrdené právo žalobkyne požíva súdnu ochranu.30. Prívod vody do domovej nehnuteľnosti, ktorá sa využíva na bývanie, je podstatnou otázkou pre
využívanie nehnuteľnosti, zároveň súvisiacu s ochranou zdravia obyvateľov domovej nehnuteľnosti.

Bez ohľadu na skutočný úmysel žalovaných v 1/ a v 2/ rade odvolací súd dáva za pravdu žalobkyni,
že z listu podpísaného žalovanej v 2/ rade mohla vyvodiť dôvodnú obavu z prerušenia dodávky vody
do svojej nehnuteľnosti. List žalovanej v 2/ rade žalobkyni písaný v Kysuckom Novom Meste dňa
27.06.2016 dáva totiž žalobkyni ultimátum na odstránenie vodovodnej prípojky do 15.07.2016 s tým,
že po uplynutí uvedeného dátumu bude od vody natrvalo odpojená, čo nepochybne predstavuje vážnu

hrozbu pre žalobkyňu vo vzťahu k užívaniu svojej domovej nehnuteľnosti. Hoci tento list je podpísaný
iba žalovanou 2/, nepochybne sa vzniknutá situácia a nariadenie neodkladného opatrenia dotýka aj
práv a povinností žalovaného 1/, ako bezpodielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, na ktorej sa sporná
vodovodná prípojka nachádza.

31. Nariadené neodkladné opatrenie môže obmedziť aj vlastníka nehnuteľnosti, nemôže však dôjsť

k nevyváženému zásahu do vzťahu účastníkov alebo tretích osôb. V danom prípade však odvolací
súd konštatuje, že nariadenie predbežného opatrenia, hoc obmedzuje žalovaných v 1/ a v 2/ rade
ako vlastníkov nehnuteľnosti, nezasahuje do ich právneho postavenia nad mieru primeranú pomerom,
pretože ujma, ktorá by hrozila žalobkyni neposkytnutím ochrany, je väčšia ako tá, ktorá predstavuje
obmedzenie žalovaných do rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti poukazuje

odvolací súd predovšetkým na dlhoročné nerušené užívanie vodovodnej prípojky na
pozemkužalovaných1/,2/žalobkyňouapredtýmjejprávnymipredchodcami,akoajzávažnosťnásledku
prerušenia dodávky pitnej vody do nehnuteľnosti žalobkyne.

32. Pokiaľ žalovaní argumentujú čl. 20 Ústavy SR, odvolací súd udáva, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ako aj žaloba vo veci samej sú postavené na tvrdení žalobkyne, že pozemok
žalovaných v 1/ a v 2/ rade užíva na základe právneho dôvodu. Žalobkyňa je v tomto smere zodpovedná
za výsledok konania vo veci samej prostredníctvom inštitútu trov konania, ale aj inštitútu náhrady škody
pre prípad, že by neodkladné opatrenie bolo nariadené na základe jej návrhu neoprávnene.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, a to aj vo
vzťahu k výroku o trovách konania neodkladného opatrenia.

34. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo podané pred začatím konania vo
veci samej, predstavuje samostatné konanie, v ktorom je súd povinný rozhodnúť o trovách konania

účastníkov podľa výsledku tohto konania.

35. V prípade, ak však neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že
sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je
povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli (§ 340 ods. 1 C. s. p.).

36. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 C. s. p. s poukazom na ust. §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešnou účastníčkou, preto sú
jej žalovaní 1/, 2/ povinní zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu tak, ako ich vyčísli
súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)