Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110231618
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8110231618.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX J.,
zast. Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanému
Pharma plus, spol. s.r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 36 454 605, zast. JUDr. Lýdiou
Farbakyovou, advokátom, so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 4020,30 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 16C/245/2010-275

zo dňa 13.11.2014 v pomere hlasov 2:1 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa uznesenie .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením prerušil konanie za účelom
postúpenia návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska v zmysle ustanovenia
§ 109 ods.1 písm. b/ veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).

Poukázal na ustanovenia § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, čl. 20 ods.1
veta prvá a druha, ods. 3 veta prvá, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vodôvodneníuviedol,sútudôvodypreto,abyÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky podrobilkontrolesúlad

ustanovenia § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961Zb. o pozemných komunikáciách s čl. 20 ods.1 veta prvá a
druha, ods. 3 veta prvá, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd z toho hľadiska, či je ústavne konformnou označeným
zákonným ustanovením upravená verejno-právna povinnosť vynucujúca plnenie povinnosti vlastníka
s obmedzením jeho vlastníckych práv bez akejkoľvek kompenzácie za vynútenie plnenia a obmedzenie.
Prvostupňovýsúdkonanieprerušil,pretožeprerušeniekonaniajeprocesnýmpredpokladomprepodanie

návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc jeho
nepreskúmateľnosť a tým spôsobené prieťahy v samotnom konaní. Poukázala na skutočnosť, že
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil nepoužitím správneho právneho predpisu čo vyplynulo
z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co 100/2013 z 24.10.2013 a preto sa jej javí prerušenie

konania v nesúlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a
zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť.Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší okrem iného aj vtedy, ak pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis ktorý sa týka veci, je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

v tom prípade postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Vyššie citované zákonné ustanovenie umožňuje všeobecnému súdu skúmať, či všeobecne záväzný
právny predpis nie je v rozpore s ústavou. Túto otázku je všeobecný súd nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať kedykoľvek počas konania na súde pre rozhodnutím vo veci, pretože skutočne by nemohol

aplikovať všeobecne záväzný právny predpis v tom prípade, ak by dospel k záveru, že je v rozpore s
ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Všeobecný
súd podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. je oprávnený túto otázku posudzovať, avšak iba za účelom či
konanie treba prerušiť a požiadať Ústavný súd o zaujatie stanoviska. Konečný právny záväzný názor o
otázke ústavnosti právneho predpisu je oprávnený vysloviť iba Ústavný súd Slovenskej republiky (článok
125 Ústavy Slovenskej republiky).

Z citovanej právnej normy vyplýva, že zákonodarca v právnej norme § 109 ods. 1 písm. a/ až c/
Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje dôvody pre prerušenie konania obligatórne, teda také
dôvody, za splnenia ktorých zákonných podmienok ustanovených v tejto právnej norme súd je povinný
konanie vo veci prerušiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd uznesením č. 16C 245/2010 -267 zo dňa
27.01.2014 prerušil konanie za účelom postúpenia návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky za
účelom zaujatia stanoviska v zmysle ustanovenia § 109 ods.1 písm. b/ veta druhá O.s.p.. pretože
dospel k záveru, že všeobecné záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci a ktorý by mal byť aplikovaný

vychádzajúc z ustálenia skutkového stavu odvolacím súdom, je v rozpore s ústavou a medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenska republika viazaná. Voči vyššie uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa
dňa 12.02.2014 odvolanie, v ktorom namietala jeho nepreskúmateľnosť a navrhla napadnuté uznesenie
zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k 21Co 66/
2014-273 zrušil napadnuté uznesenie pre nedostatočnú špecifikáciu dôvodov pre ktorý prvostupňový

súd zamýšľal postúpiť vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky za účelom zaujatia stanoviska a
vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Následne prvostupňový súd konanie napadnutým
uznesením prerušil s uvedením dôvodov pre podanie Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska k
nesúladu ustanovenia § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961Zb. o pozemných komunikáciách s čl. 20 ods.1
veta prvá a druha, ods. 3 veta prvá, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych

záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti
rozhodnutia najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 7/2009)

Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobkyne, že v napadnutom uznesení absentujú

úvahy, na základe ktorých bolo prerušene konanie. Prvostupňový súd jasne uvádza, že prerušuje
konanie z dôvodu, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podrobil kontrole súlad ustanovenia § 9a
ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách s čl. ods.1 veta prvá a druha, ods. 3 veta
prvá, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd z toho hľadiska, či je ústavne konformnou označeným zákonným ustanovením

upravená verejno-právna povinnosť vynucujúca plnenie povinnosti vlastníka s obmedzením jeho
vlastníckych práv bez akejkoľvek kompenzácie za vynútenie plnenia a obmedzenie.

Prvostupňový súd pri vytváraní právneho názoru dospel k záveru, že zákonné ustanovenie vo
všeobecnom záväznom právnom predpise aplikovanom v predmetnej veci je v rozpore s Ústavou

Slovenskej republiky a Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách a svoj záver aj riadne a
zrozumiteľné vysvetlil potrebou preskúmania predmetného zákonného ustanovenia z hľadiska ústavnej
konformity.Interpretácia a aplikácia zákonného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého
vyslovenie nesúladu prvostupňový súd uplatňuje v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom,
musí zároveň v tomto vytvárať právny základ pre jeho rozhodnutie v danej veci. Ustanovenie § 9 ods.

4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách spĺňa tento predpoklad, pretože vzhľadom na
skutkový stav zistený súdom prvého stupňa je možne ho aplikovať pri rozhodovaní vo veci samej.

Za daného stavu, ak sa rozhodol prvostupňový súd postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska prerušenie konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b O.s.p je zákonné. Ustanovenie § 109 ods. 1

O.s.p., totiž taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie prerušiť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.