Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110231618
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110231618.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne S. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J., na ul. Y. č. X proti
žalovanému Pharma plus, spol. s r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Čapajevovej č. 23, o zaplatenie sumy
4.020,30 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.2.2012
č.k. 16 C 245/2010 - 166 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalovaný je vlastníkom budovy
so súp. č. 6127, nachádzajúcej sa v J., na ul. Z. č. XX. V priestoroch tejto budovy sa nachádza

gynekologická ambulancia MUDr. B. R., kde bola žalobkyňa ošetrená dňa 2.2.2010 v čase od
8.15 do 8.40 hodiny. Pri vychádzaní z budovy sa žalobkyňa podľa vlastného tvrdenia pošmykla v
mieste poškodenia dlažby a následne spadla. V dôsledku pádu utrpela tržné poranenie, zlomeninu
vonkajšieho členka nad väzivovým spojením ihlice a píšťaly v dolnej časti predkolenia. V konaní
vypočutý svedok MUDr. J. R. vyhotovil znalecký posudok o bolestnom žalobkyne. Bolestné stanovil
na 270 bodov. Za najpravdepodobnejšiu príčinu úrazového deja MUDr. J. R. označil buď pošmyknutie

alebo zakopnutie o nejakú nerovnosť. Miesto pred vchodom do budovy je vyložené dlažobnými
kockami, ktoré sú na niektorých miestach poškodené, resp. chýbajúce. Je to zrejmé z fotodokumentácie
realizovanej žalobkyňou dňa 5.4.2011. Vychádzajúc zo správy Slovenského hydrometeorologického
ústavu Bratislava dňa 2.2.2010 v čase od 8.00 do 9.00 hod. bolo v lokalite mesta Prešov zamračené bez
atmosférických zrážok. Bolo bezvetrie. Teplota vzduchu sa pohybovala okolo -13 oC, vlhkosť vzduchu
bola 90 %. Povrch pôdy bol úplne pokrytý snehom do výšky 22 cm, bol zaznamenaný výskyt námrazy.

Prízemná vodorovná dohľadnosť dosahovala 200 m, čo sa definuje ako výskyt hmly.

Základnými predpokladmi všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody. Zavinenie sa predpokladá, avšak škodca sa môže svojej
zodpovednosti zbaviť. Porušením právnej povinnosti sa rozumie tiež porušenie tzv. generálnej prevencie

vyplývajúcej z ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Porušenie právnej povinnosti, vznik škody aj príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou preukazuje poškodený.

Vznik škody na zdraví žalobkyňa jednoznačne preukázala. Rovnako spornou nebola ani výška škody
kvantifikovaná na základe vystaveného posudku o bolestnom. Pokiaľ ide o miesto úrazu žalobkyne z
vykonaných dôkazov je zrejmé, že k pádu žalobkyne došlo buď v priestore pred vchodovými dverami do

samotného objektu žalovaného, v mieste stretu tohto priestoru s priľahlým chodníkom alebo na chodníku
pred budovou.Žalobkyňa ale neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o porušení právnej povinnosti zo strany
žalovaného. Zo žiadneho dôkazného prostriedku nevyplynulo, aby žalovaný porušil svoju prevenčnú

povinnosť a neodpratal sneh. Za pochybné sa tiež považovalo tvrdenie žalobkyne o nafúkaní snehu až
ku vchodovým dverám. Podľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave v čase
úrazu žalobkyne lokalita mesta Prešov bola bez atmosférických zrážok a nachádzalo sa v nej bezvetrie.
Sneženie nie je spomínané ani v predpovedi uvedenej v meteoinfo správe zo dňa predchádzajúcemu
dňu úrazu. Napadnutie nového snehu sa predpovedalo až v správe vydanej 2.2.2010 o 22.03 hod. teda

v čase po úraze. Nie je vylúčené, že osoby v danej lokalite sa pohybujúce, prípadne vchádzajúce do
budovy mohli pri chôdzi sneh skôr napadnutý a nachádzajúci sa kdekoľvek, obuvou naniesť. Pokiaľ
žalobkyňa, ako sama uviedla, takto nanosený sneh videla už pri vchode do budovy, musela vedieť,
že obdobná situácia bude existovať aj pri jej vychádzaní z budovy. Ide o prirodzený dôsledok pohybu
väčšieho počtu osôb, ktorý je v ranných hodinách v budove v ktorej sa nachádzajú zdravotnícke
zariadenia, obvyklý. Pokiaľ tento fakt nebrala do úvahy, resp. mu nevenovala náležitú pozornosť a pri

chôdzi sa pošmykla, nemôže byť ujma na zdraví prenesená do majetkovej sféry žalovaného. Takúto
predstavu je potrebné považovať za zjavne nespravodlivú a neprijateľnú. Obdobný záver k otázke
odškodňovania úrazov chodcov na klzkých či neuprataných chodníkoch vyplýva aj zo zjednocujúceho
stanoviska prijatého v októbri 2011 občianskoprávnym a obchodným kolégiom Najvyššieho súdu Českej
republiky, podľa ktorého závadami v schodnosti pozemnej komunikácie sa rozumejú natoľko významné

zmeny (zhoršenia) v schodnosti komunikácie, že chodec ani pri obozretnej chôdzi rešpektujúcej stav
komunikácie či dôsledky poveternostných vplyvov nemôže ich výskyt predpokladať a účinne na ne
reagovať. Zjednodušene povedané pokiaľ chodec vie, že chodník nie je uprataný, je na ňom námraza a
napriek tomu sa na ňom pohybuje tak, že tieto faktory neberie do úvahy, potom v prípade úrazu nemôže
očakávať, že bude odškodnený. Odškodnenie by mohol chodec očakávať vtedy, ak dôjde k nečakanej

zmene, ktorú nemohol predpokladať (napríklad dôjde k náhlej zmene počasia a chodník sa nečakane
zmení na poľadovicu). Pokiaľ totiž vstupuje na chodník, ktorý nesie znaky zimného počasia, potom sa
musí chovať podľa tejto situácie, ktorá je mu vopred známa a tej prispôsobiť pohyb a svoje chovanie.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zmeniť tak, aby jej žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadovala rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu sa vo veci
nesprávne rozhodlo. Ako dôkaz požadovala vyžiadať si správu zo Slovenského hydrometeorologického

ústavu v Bratislave o charaktere počasia na území mesta Prešov dňa 2.2.2010. Vyžiadaná správa o
počasí dňa 2.2.2010 sa týkala len časového obdobia od 8.00 hod do 9.00 hod. V konaní pritom nikdy
s istotou netvrdila, že v čase, keď išla na vyšetrenie snežilo. Uviedla len, že dňa 2.2.2010 bolo v noci
veľmi zima a silno snežilo. To, že v rozhodnom období na celom území snežilo a snehová pokrývka na
Slovensku v posledných dňoch permanentne narastala, snehové vrstvy sa hromadili a výška snehu na

celom území sa dala merať v dm vyplynulo aj z internetovej stránky meteoinfo.sk. Rovnako podľa správy
Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave zo dňa 8.6.2011 povrch pôdy bol úplne pokrytý
snehom do výšky 22 cm. Kedy tento sneh napadol a odkiaľ pochádza sa v odôvodnení rozhodnutia
nenachádza žiadna zmienka. V čase úrazu mala obutú vhodnú zimnú obuv bez opätkov určenú na
nosenie v zimnom období. Pred vstupom do objektu žalovaného si dieru v dlažbe v mieste pošmyknutia

nevšimla. Pri vychádzaní z budovy si počínala náležitým spôsobom a preto záver o nevenovaní náležitej
pozornosti chôdzi nie je v súlade s vykonaným dokazovaním.

Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie je opodstatnené.

V danom prípade zamietnutie žaloby bolo odôvodnené neunesením dôkazného bremena žalobkyňou

vo vzťahu k tvrdeniu o porušení právnej povinnosti žalovaného nakoľko so žiadneho z dôkazných
prostriedkov nevyplynulo, aby žalovaný si nesplnil svoju povinnosť odpratať sneh.S týmto konštatovaním sa stotožniť nedá. Medzi dôkazné prostriedky vychádzajúc z ustanovenia §
125 O.s.p. sa zaraďuje i výsluch účastník. Žalobkyňa pritom pri svojom výsluchu jednoznačne popísala
stav komunikácie pred budovou žalovaného, ako aj spôsob akým došlo k poškodeniu jej zdravia.

Úrazový dej uvádzaný žalobkyňou sa pritom zhoduje s opisom úrazového deja opísaného MUDr. J. R.
na pojednávaní konanom dňa 28.2.2012. Na ňom vyslovil svoj predpoklad o vzniku úrazu v dôsledku
pošmyknutia sa alebo zakopnutia o nejakú nerovnosť. Nerovnosti pred vstupom do budovy žalovaného
sú zrejmé z priloženej fotodokumentácie a existencia výskytu námrazy, ako aj súvislej vrstvy snehu
vyplýva zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave zo dňa 8.6.2011 (č.l. 39

spisu). Za takejto situácie tvrdenie o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne oporu vo
vykonanom dokazovaní nemá.

Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť ani to, akým spôsobom žalobkyňa nevenovala chôdzi náležitú
pozornosť. Len úvaha o tom, že ak žalobkyňa pred vstupom do budovy videla nanesený sneh, musela si
byť vedomá toho, že táto situácia sa nezmení ani pri vychádzaní z budovy, nie je dôkazom o neopatrnosti

žalobkyne. Ak totiž vstup do budovy bol pokrytý snehom ako mohla žalobkyňa predpokladať existenciu
nerovnosti alebo zľadovatelého povrchu pod snehom.

Priamo v rozpore s ustanovením § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
v znení účinnom v čase vzniku úrazu je tvrdenie o možnosti chodca žiadať odškodnenia úrazu iba

pri nečakanej zmene počasia, ktorú nemohol predpokladať. V súlade s týmto ustanovením vlastníci,
správcovia alebo užívatelia nehnuteľnosti zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v
schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli
bez prieťahov odstránené. Jedným z predpokladov zodpovednosti je neodstránenie závad v schodnosti
bez prieťahov. Nečakaná zmena počasia, teda nie je okolnosťou umožňujúcou priznanie odškodnenia

chodcovi, ale okolnosťou vylučujúcou priznanie odškodnenia. V dôsledku náhlej zmeny počasia nastáva
stav, kedy subjekt zodpovedný za schodnosť chodníka nie je objektívne schopný ihneď odstrániť závady
v schodnosti.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 157 O.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je

predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý
záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na
súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa

uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní vo veci samej.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a
ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby z neho bolo zrejmé,
v akom stave sa nachádzalo miesto úrazu pri vychádzaní žalobkyne z budovy žalovaného, či bol a
kým odprataný sneh, ktorého výška v lokalite mesta Prešov mala dosahovať 22 cm, aké opatrenia boli

urobené v súvislosti so zaznamenaným výskytom námrazy a akým spôsobom žalobkyňa nevenovala
chôdzi náležitú pozornosť.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.