Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/142/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111215095
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3111215095.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v spore žalobcu X.. O. C., štátneho občana SR,

bytom A. XX, D., zastúpeného Advokátskou kanceláriou ONDRUŠEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Koceľova 25, Bratislava, IČO 36 867 942 proti žalovanému Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany
SR, so sídlom Pri Šajbách 12, Bratislava, IČO 34 000 666, zast. Mgr. Tomášom Szabom, advokátom,
so sídlom Radvanská 23, Bratislava, o neplatnosť výpovede takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa
24.02.2011, doručené žalobcovi dňa 25.02.2011, je neplatné.

Návrh žalovaného, aby súd určil skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného s a z a m i e t a.

Žalobca má právo proti žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal neplatnosti výpovede zo dňa 24.02.2011. Uviedol, že dňa
01.01.2008 uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol
zaradený na pracovnej pozícii - technik s miestom výkonu práce: D. - J. XX. Dňa 25.02.2011 obdržal
od žalovaného výpoveď z pracovného pomeru, v zmysle ktorej si ako správca objektu nesplnil svoje
povinnosti tým, že "nevykonal riadnu obhliadku poškodeného žľabu (rímsy) na BD v R. na Ul. S.

č. XX a nevyhotovil z nej zápis", "nevyplnil formulár č. 019-02 - Žiadosť o opravu" a "nezabezpečil
opravu poškodeného žľabu bytového domu". Predmetným konaním tak mal porušiť jednu zo základných
povinností zamestnanca podľa § 81 písm. a) ZP. Vzhľadom k tomu, že sa u neho údajne jednalo
o opakované porušenie pracovnej disciplíny, žalovaný s ním ukončil pracovný pomer výpoveďou podľa
§ 63 ods. 1 písm. e) ZP. Uviedol, že bol niekoľkokrát v R. za účelom vykonania obhliadky, pričom viackrát
vykonal obhliadku aj poruchy na uvedenom žľabe. Z dôvodu posúdenia prípadného havarijného stavu
vykonal obhliadku aj v situácii, keď pršalo, aj po daždi, no závada na žľabe sa neukázala. O celej situácii

informoval priameho nadriadeného - Ing. K., ktorý bol aj osobne prítomný na obhliadke
poškodeného žľabu a mohol tak vyhodnotiť závadný stav. Ani za jeho prítomnosti sa nedalo jednoznačne
určiť, z ktorého konkrétneho miesta zateká nájomcovi Ing. C. K.. Po vykonanej obhliadke následne
všetky zistené závady a poruchy zaevidoval a oznámil ich Ing. K., ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že
"budeme musieť niečo urobiť". No napriek tomu k žiadnym ďalším krokom zo strany žalovaného nedošlo
a vec "ostala stáť". Ohľadom nevyplneného formulára uviedol, že predmetný formulár nemuseli technici,
teda aj on, počnúc 01.09.2010 na základe pridelenia finančných limitov vyplňovať, ak rozpočtované

náklady na opravu neprekročili technikovi pridelený finančný limit. Toto bol práve jeho prípad. V súvislosti
s výpoveďou uviedol, že samotný pracovný pomer zo strany zamestnávateľa bol s ním ukončený
výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) ZP z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Podmienkou ukončenia pracovného pomeru výpoveďou v zmysle uvedeného ustanovenia je však to,že v posledných šiestich mesiacoch musel byť v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne
upozornený na možnosť výpovede. Uvedená podmienka, podľa jeho názoru, splnená nebola. Pokiaľ
ide o avizované porušenie pracovnej disciplíny, tak toto malo byť zistené kontrolou zo dňa 06.09.2010,

pričom on sa až dňa 26.10.2010 dozvedel o liste s názvom "Upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny (§ 63 ods. 1 písm. e) ZP". Čo sa týka samotného "Upozornenia", tak zo strany žalovaného
nebol žiadnym spôsobom napomenutý alebo vyrozumený o tom, že doterajší spôsob predkladania
faktúr je nedostatočný, naopak bolo mu kompetentnými osobami oznámené, že všetky faktúry sa majú
priamo adresovať na sekretariát žalovaného, kde sa budú evidovať. Takýmto spôsobom postupovali

všetci zamestnanci, čo žalovaný akceptoval a nikdy voči tomu relevantným spôsobom nezakročil.
Všetky faktúry, ktoré boli odberateľom žalovaného od 09.06.2008 do 05.09.2010 uhradené, adresoval
na sekretariát na ich evidenciu. V tomto smere tak s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k pochybeniu
zamestnanca, ktorý mal evidenciu vykonávať, pretože ku každej faktúre bola priložená "Žiadanka" spolu
s očíslovanou objednávkou (číslo jej bolo pridelené p. Q., ktorému bolo potrebné, pred jej vystavením,
poslať vyplnený formulár 019-02). Čo sa týka zoznamu chýbajúcich dokumentov zo dňa 07.09.2010

(adresovaný od Ing. K.) a zo dňa 04.10.2010 (adresovaný od Ing. S.), tento neobsahoval iba jeho
nedoložené objednávky, ale aj nedoložené objednávky iných technikov a zamestnancov žalovaného. Z
uvedených skutočností vyplýva, že na evidenciu predložil všetky potrebné (resp. vyžiadané) dokumenty
a pracovnú disciplínu tak v tomto smere porušiť nemohol. Uviedol, že dňa 22.09.2010 mu bola doručená
pozvánka na pracovnú poradu zameranú na: "Priraďovanie dokumentov do Evidencie objednávok a

zmlúv a práca s E-spisom ako systémom na Evidenciu dokumentácie z Verejného obstarávania".
Do uvedeného dátumu na svojom úseku verejné obstarávanie neriešil. Napriek tejto skutočnosti bol
sankcionovaný listom zo dňa 25.10.2010 - "Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny § 63 ods. 1
písm. e) ZP". Predmetný list mal byť určený všetkým technikom na oddelení, na ktorom bol zamestnaný
aj on. Následne u svojho nadriadeného namietal, že mu list nemal byť určený, na čo mu bolo oznámené,

že jeho sa táto vec netýka (že tak boli "potrestaní" všetci technici), a že vo vzťahu k nemu
ho má považovať za bezpredmetný. Bol toho názoru, že ak žalovaný vytýkal zlé vykonávanie práce, tak
potom objektívne všetci technici, ktorí pracovali na oddelení spolu s ním, museli postupovať nesprávne,
tým pádom si svoju prácu nemohli robiť dobre a riadne. V takom prípade by tak do úvahy prichádzalo
ukončenie pracovného pomeru nielen s ním, ale aj ostatnými technikmi, avšak žalovaný adresoval

výpoveď iba jemu. Túto situáciu preto vnímal ako určitú formu diskriminácie. Vzhľadom na uvedené nie
je možné súhlasiť s tvrdením, že v jeho prípade sa jednalo o "opakované porušenie pracovnej disciplíny
v posledných šiestich mesiacoch" tak, ako je to uvedené vo výpovedi z pracovného pomeru. Dodal, že
všetky skutočnosti, uvedené v žalobe písomne uviedol i v stanovisku k výpovedi z pracovného pomeru
zo dňa 20.04.2011. V zmysle predmetného listu zároveň uviedol, že trvá na tom, aby ho

zamestnávateľ naďalej zamestnával, čo však žalovaný ignoroval a na predmetný list mu nezaslal žiadne
stanovisko. V súvislosti s výpoveďou uviedol, že v zmysle § 74 ZP je zamestnávateľ povinný
výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zároveň je táto povinnosť
uvedená v čl. 22 Kolektívnej zmluvy žalovaného a aj v jeho Pracovnom poriadku ON č. 0-002-1, bod 5.3.
Nemal žiadnu vedomosť o tom, že výpoveď bola akýmkoľvek spôsobom prerokovaná s príslušným

odborovým orgánom. Ak by výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, muselo mu to
byť bezodkladne oznámené, rovnako ako výsledky rokovania, avšak nič z toho nebolo uvedené či už
vo výpovedi z pracovného pomeru, ani v inom relevantnom dokumente. V konečnom dôsledku nie je k
dispozícii žiadna zápisnica, ani iný relevantný doklad o prerokovaní výpovede a jej dôvodoch. S ohľadom
na uvedené mal oprávnený dôvod domnievať sa, že žalovaný podniká účelové kroky, ktorých cieľom je

"preukázať", že výpoveď bola s príslušným odborovým orgánom riadne prerokovaná. Je presvedčený,
že zamestnávateľ nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami ZP a predmetnú
výpoveď považuje za neplatnú.

2.Napojednávanídňa18.05.2012žalobcauviedol,žežiadnymspôsobomneporušilpracovnúdisciplínu.

Výpoveď považoval za neplatnú. Žalovaný mu dal výpoveď v čase, keď čerpal dovolenku. Chcel si
výpoveď prečítať a chcel sa k tomu aj vyjadriť, čo mu nebolo umožnené. Výpoveď prevzal, ale odmietol
ju podpísať. V náplni pracovnej činnosti mal výkon správy domového a bytového fondu podľa schválenej
organizačnej štruktúry. V rámci tohto bol povinný v prípade, ak nájomca bytov žalovanému nahlásil
určitú závadu, zistiť, v čom táto závada spočívala a kto má povinnosť ju odstrániť, príp. uhradiť jej

odstránenie. Pamätal si, že Ing. K. nahlásil v minulosti závadu, ktorá sa týkala odtokového žľabu. Potom,
čonájomcazávadunahlásil,bolurobiťobhliadkunamiestesamom,nažľabežiadnepoškodenienevidel.
Túto skutočnosť oznámil aj samotnému nájomcovi. Tento však opätovne nahlasoval závadu, preto sa
na žľab bol pozrieť opätovne aj za dažďa. Ani vtedy žiadnu závadu nezistil, volal na miesto samé ajIng. K., ktorý sa s ním takejto obhliadky zúčastnil. Ani spolu závadu nezistili. S Ing. K. sa dohodli, že
keď sa bude robiť oprava uvedenej nehnuteľnosti za použitia lešenia, toto využijú, aby z lešenia pozreli
aj žľab. Je nehospodárne, aby lešenie stavali len kvôli obhliadke žľabu, keďže sa ani počas dažďa

nepreukázala žiadna závada. Mal vedomosť o tom, že žľab mal byť upchatý strešným šindľom, pretože
strecha na predmetnej nehnuteľnosti bola v havarijnom stave. Čo sa týka výpovedného dôvodu, že
nevyplnil formulár č. 019-02 žiadosť o opravu a nezaslal ho vedúcemu oblastnej správy, k tomu sa
nevedel vyjadriť, pretože nevedel, aký konkrétny formulár nevyplnil. V tejto časti považoval výpovedný
dôvod za neurčitý. Uviedol, že svoje povinnosti si plnil, vždy riadne formuláre vyplňoval. Tieto vyplňoval

aj z dôvodu, aby mesačne neprečerpal limit stanovený na opravy, a teda na plnenie jeho
pracovnej činnosti. Bol si istý, že vyplnil formulár č. 019-02 aj pri oprave žľabu v R.. Tento však nemal
k dispozícii, mal by ho mať žalovaný.

3. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Mal za to, že podmienky § 63 ods. 1 písm. e) ZP boli
splnené. Žalobca bol posledných 6 mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne

upozornený na možnosť výpovede. Dôvodom výpovede bolo menej závažné porušenie disciplíny
žalobcom. Prípisom mu oznámil, že zistil porušenie pracovnej disciplíny, a to, že
žalobca od 09.06.2008 do 05.09.2010 riadne neplnil povinnosti predkladania zmlúv a objednávok
verejného obstarávania na zápis do evidencie EIS. Žalobca bol k takejto činnosti povinný v zmysle
ON 3-003-2 Verejné obstarávanie s účinnosťou od 09.06.2008 (konkrétne bod 7 písm. N), kde bola

zamestnancom (garantom akcie) uložená povinnosť predkladať podpísaný dokument z vereného
obstarávania (objednávku, zmluvu) do 14 kalendárnych dní oddeleniu rozvoja riadenia na zaevidovanie
do informačného systému. Ak dokumenty nebudú predložené včas alebo vôbec, bude to považované
za závažné porušenie pracovnej disciplíny. ON 3-003-8 Verejné obstarávanie účinnej od 07.06.2010
bola zavedená 14 dňová lehota na predkladanie podpísaných dokumentov z verejného obstarávania

(objednávku, zmluvu) sekretariátu riaditeľa, kde ho referent sekretariátu zaeviduje do informačného
systému. Ak dokumenty nebudú predložené včas alebo vôbec, bude to považované za závažné
porušeniepracovnejdisciplíny.To,žedanéporušeniepovinnostibolopovažovanézazávažnéporušenie
pracovnej disciplíny, bolo dané tým, že spravuje majetok štátu a jeho povinnosťou ako správcu je riadne
sa o zverený majetok starať, čo je zakotvené v zákone č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu,

pričom táto povinnosť obsahuje okrem iného aj riadnu evidenciu dokladov vyhotovených pri výkone
správy. Dodržiavanie postupov stanovených v ON č. 3-003-2 a ON č. 3-003-8 Verejné obstarávanie
vyplývalo žalobcovi priamo z popisu jeho pracovnej činnosti. Žalobca bol s daným dokumentom riadne
oboznámený a absolvoval školenie ohľadne ich obsahu (pozvánka školenie k ON č.
3-003-8 Verejné obstarávanie uskutočnené dňa 03.06.2010). Žalobca nesplnil ani príkaz riaditeľa č. X-

XXX-X z 02.09.2010 na predloženie všetkých chýbajúcich dokumentov v lehote do 09.09.2010. Príkaz
riaditeľa bol vydaný z dôvodu, že v auguste 2010 prebehla kontrola, ktorá poukázala na nedostatky v
evidencii zmlúv a objednávok v EIS. Dňa 06.09.2010 prebehla porada riaditeľa, na ktorej boli vedúci
jednotlivých oddelení informovaní o jej výsledkoch a následne Ing. K., vedúci oblastnej správy, žalobcu
informoval o jeho nedostatkoch pri evidencií zmlúv a objednávok a bol upozornený na dodatočnú lehotu

na predloženie chýbajúcich dokumentov (do 09.09.2010). Dňa 07.09.2010 bol žalobcovi doručený email
s chýbajúcimi dokumentmi žalobcu. Na porade riaditeľa dňa 30.09.2010 bolo konštatované nesplnenie
príkazu riaditeľa č. X-XXX-X (neboli predložené všetky chýbajúce objednávky a zmluvy) a bola uložená
náhradná lehota na predloženie chýbajúcich dokumentov do 08.10.2010. Dňa 04.10.2010 bol žalobca
písomne vyzvaný na vyjadrenie k zisteným nedostatkom (nepredloženie chýbajúcich objednávok a

zmlúv) a na ich odstránenie v lehote do 08.10.2010. Výzva obsahovala zoznam chýbajúcich objednávok
a zmlúv. Žalobca na výzvu nereagoval a svoje povinnosti si v dodatočnej lehote nesplnil. Na porade
riaditeľadňa11.10.2010bolokonštatovanéopätovnénesplneniesipovinnostižalobcu(takakoajďalších
zamestnancov) v dodatočnej lehote a bolo konštatované porušenie jeho pracovnej disciplíny. Listom
zo dňa 25.10.2010 doručil žalobcovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť

dania výpovede. Žalobca toto písomné upozornenie bezodkladne nenamietal. Reagoval až vo svojom
stanovisku k výpovedi, ktoré mu bolo doručené dňa 28.04.2011. Svoje tvrdenia v ňom uvádzané (t. j.,
že predložil na zápis všetky chýbajúce dokumenty od 09.06.2008 do 05.09.2010 a plnil príkaz riaditeľa
č. X-XXX-X z 02.09.2010 na predloženie všetkých chýbajúcich dokumentov v lehote do 09.09.2010 a
následne do 08.10.2010) nijako nepreukázal, a preto ich považoval za účelové. Dňa 02.09.2010 podal

Ing. K. písomnú žiadosť o opravu rímsy na bytovom dome na S. ulici v R., žiadosť bola adresovaná
priamo žalobcovi. Ing. K. ústne informoval žalobcu o zatekajúcej rímse už v 07/2010 a následne sa
opakovane ústne dopytoval žalobcu, ako sa bude ďalej pokračovať pri odstránení závady. Z dôvodu
nečinnosti žalobcu podal Ing. K. dňa 15.11.2010 sťažnosť na nečinnosť žalobcu na MO SR. V období od16.11.2010do18.01.2011prebehlonaMOSRkonanie,ktoréhopredmetombolookreminéhoajšetrenie
konania žalobcu v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. O výsledku sa dozvedel dňa 26.01.2011,
pričom bolo konštatované, že žalobca porušil povinnosti technika správy domového a bytového fondu,

s ktorými bol riadne oboznámený. Žalobca nevykonal riadnu ohliadku poškodenej rímsy a nevyhotovil
z nej zápis, nevyplnili formulár č. 019-02 Žiadosť o opravu a nezaslal ho vedúcemu oblastnej správy
DaBF a nezabezpečil opravu poškodeného žľabu, potreba ktorej mu bola nahlásená
nájomcom Ing. C. K. ústne začiatkom 07/2010, hoci bol k tomu povinný do 30 dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti a ani písomne nevyrozumel žiadateľa o ďalšom postupe pri riešení žiadosti.

Žalobca svojím konaním porušil pracovnú disciplínu, ku dodržiavaniu ktorej sa zaviazal v Pracovnej
zmluve a dodržiavanie ktorej mu vyplývalo aj z § 47 ods. 1 písm. b) ZP. Svojím konaním porušil jednu zo
základných právnych povinností zamestnanca, vyplývajúcu z § 81 písm. a) ZP, a to povinnosť pracovať
zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi.
Dňa 07.02.2011 doručil odborovej organizácii žiadosť o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru.
Prílohou žiadosti bola aj predmetná výpoveď. Mal za to, že aj napriek tomu, že neexistuje záznam o

prerokovanípredmetnejvýpovedežalobcu sodborovouorganizáciou,platízákonnýpredpoklad,
že k jej prerokovaniu došlo v zmysle § 74 ZP. Dňa 25.02.2011 so žalobcom pred odovzdaním výpovede
prerokoval opakované porušenie disciplíny a následne mu odovzdal výpoveď, ktorú žalobca prevzal,
avšak jej prevzatie odmietol potvrdiť podpisom. Daná výpoveď obsahuje výpovedný dôvod - opakované
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré pozostáva z nesplnenia si niekoľkých pracovných

povinností. Dôvod výpovede je dostatočne jasný, konkrétny a zrozumiteľný. Tvrdenie žalobcu, že časť
výpovedného dôvodu, ktorá sa týka nevyplneného formulára, je neurčitá, považoval za účelové, keďže
formulár je v texte riadne označený, teda konkretizovaný, číslom, ako aj názvom a číslom normy, z ktorej
vyplývaajetedanezameniteľný,pričomzúvodnejčastitextuvýpovedejejasné,preakúporuchumalbyť
vyplnený; v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. Cdo/2/2008 zo dňa 28.07.2008,

ktorého právna veta znie: "Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať
do všetkých podrobností (detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď
z pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo
bola daná zamestnancovi výpoveď." Žalobca svoje tvrdenia o plnení svojich pracovných povinností (t.j.,
že vykonal riadnu obhliadku poškodeného rímsy a vyhotovil zápis z tejto obhliadky; vyplnil formulár č.

019-02 a zaslal ho vedúcemu oblastnej správy domového a bytového fondu p. K.; zabezpečil
opravu poškodeného žľabu) nijako nepreukázal, a preto ich treba považovať za účelové. K
tvrdeniu žalobcu, že mal vyplniť formulár 019-01, nie je celkom pravdivé. Každý technik mal "limity" na
opravu (napr. 300,- €), nemusel v takom prípade žiadať o "odsúhlasenie" nadriadeného, nakoľko bol
sám (technik) oprávnený schváliť opravu do tejto výšky, čím sa malo zamedziť jednak preťažovaniu

nadriadených so schvaľovaných každých i zanedbateľných nákladov, znížiť nadbytočná byrokracia,
zrýchliť vykonanie opravy, aby ju bolo možné vykonať flexibilnejšie. Sám žalobca bol iniciátorom návrhu,
že svoje žiadanky po dohode s nadriadeným začal zasielať emailom, čím sa ešte zrýchlila komunikácia
a vykonanie opravy. Ako už bolo spomenuté, nebol žalobca povinný vždy vyplňovať žiadanky na opravu
(formulár019-01),pretožemalpridelené(akoajostatnítechnici)finančnélimitynavykonaniestavebných

prác a služieb. Žiadanka bol dokument, na základe ktorého žalobcov nadriadený posúdil
požadovanú žiadosť o opravu a pridelil číslo objednávky pre realizátora opravu, resp. služby. Ale keď
dostali technici k dispozícii finančné limity (školenie s p. N. niekedy začiatkom, resp. v polovici roka
2010), tak vypisovanie žiadaniek nebolo potrebné, pretože technik si vlastnú žiadosť odsúhlasil sám
sebe (samozrejme len v rámci tohto stanoveného limitu). Tvrdenia o tom, že ostaní technici požadované

formuláre riadne vypĺňali, nie je pravda. Žalobca vyhlasuje, že „ani ostatní technici pri prideľovaní limitov
formulár 019-01 priebežne nevypĺňali", uviedol, že žalobca sa povinnosti vyplniť formulár č. 019-02 a
zaslať ho vedúcemu oblastnej správy domového a bytového fondu, ktorá mu vyplývala z čl. 6.1.4 ON
č. 3-007 - 02 Zabezpečenie základnej prevádzkovej údržby (platnej a účinnej od 12.04.2010), nevedel
zbaviť za žiadnych okolností. Je zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že táto povinnosť odo dňa 01.09.2010

(resp. vo vyjadrení žalobca tvrdil, že už začiatkom, resp. v polovici roka 2010) bola zrušená z dôvodu
pridelenia finančných limitov, nemusel byť uvedený formulár č. 019-02 vyplnený, ak rozpočtové náklady
na opravu neprekročili technikovi pridelený finančný limit. Žalobca si bol vedomý svojej povinnosti v
zmysle uvedeného, čo aj potvrdil pri svojom výsluchu dňa 18.05.2012, keď uviedol, že: je si istý, že
vyplnil formulár č. 019-02 aj pri oprave žľabu v R.. Tento však nemá k dispozícii, mal by ho mať žalovaný.

Tvrdenia žalobcu ohľadne údajného splnenia si jeho povinnosti vyplniť formulár č. 019-02 a zaslať
ho vedúcemu oblastnej správy domového a bytového fondu si odporujú (nakoľko pri svojom výsluchu
dňa 18.05.2012 tvrdil, že nevie, aký formulár mal vyplniť, následne, že si je istý, že ho vyplnil a vo
svojich písomných vyjadreniach tvrdil, že vôbec nebol povinný vždy tento formulár vypĺňať, pretože malpridelené (ako aj ostatní technici) finančné limity na vykonanie stavebných prác a služieb), a preto ich
považoval za zavádzajúce. Zároveň poukázal na to, že ostatní zamestnanci (technici) si svoju povinnosť
vyplývajúcu im z čl. 6.1.4 ON č. 3-007 - 02 Zabezpečenie základnej prevádzkovej údržby riadne plnili

tak, ako to vyplýva aj z nimi predložených vyplnených formulárov č. 019-02. Limity, na ktoré opakovane
žalobca poukazoval (napr. príloha č. 1 k ON č. 3-003-7, príloha č. 1 k ON č. 3-003-10), súviseli už
s kompetenciami a so zabezpečením konkrétneho postupu zamestnanca pri verejnom obstarávaní
(zadávanie zákaziek) a vyplývali z ON č. 3-003 - Verejné obstarávanie (pričom finančnými limitmi boli
zamestnanci viazaní už od 01.04.2008). Od výšky týchto finančných limitov verejného obstarávania

záviselo, kto konkrétne v rámci organizačnej štruktúry bol garantom akcie pri verejnom obstarávaní
(t.j., akému oddeleniu bola automaticky pridelená akcia a bol povinný zabezpečiť prípravu podkladov
konkrétnejakcie)aboloprávnenýnapodpisovanieobjednávokazmlúv,prostredníctvomktorýchvznikali
obchodné vzťahy. T.j. tak, ako vyplývalo žalobcovi aj z jeho popisu pracovných činností (účinnom odo
dňa 01.10.2009) bol povinný vykonať riadnu ohliadku a vyhotoviť zápis o ohliadke nahlásenej poruchy
podľa ON 3-007 Zabezpečenie základnej prevádzkovej údržby (vyplniť formulár č.

019-02 podľa ON 3-007) a až po jeho odsúhlasení vedúcim oblastnej správy domového a bytového
fondu bol povinný postupovať podľa ON 3-003 Verejné obstarávanie. Súhlasil s tým, že v roku 2010 bol
naplánovaný odpredaj bytov v nich bývajúcim nájomcom, avšak nie je pravdou, že z toho dôvodu by
sa v daných bytoch a bytových domov vykonávali len havarijné opravy, či nevyhnutné opravy. V daných
bytovkách sa vykonávali bežné opravy a údržba tak, ako aj vyplýva zo zoznamu uzatvorených zmlúv

za rok 2010. Žalobca zavádza, ak tvrdí, že v daných bytovkách boli vykonávané len havarijné opravy,
či nevyhnutné opravy. Uvedené by bolo v rozpore s účelom jeho zriadenia a fungovania,
ktorý je daný v jeho zriaďovacej listine, t.j. je povinný najmä vykonávať správu a údržbu bytového fondu
v jeho správe vyplývajúcu zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov a je povinný plniť si povinnosti v zmysle § 664 OZ (povinnosť udržiavať predmet nájmu v

užívania schopnom stave). Jeho samotným poslaním je zabezpečovať do doby likvidácie a odpredaja
majetku komplexnú správu bytového a ubytovacieho fondu rezortu MO. T. z. malo dôjsť k odpredávaniu
bytov na S. ulici v R. (zaradené do odpredaja koncom roka 2009), pričom investovanie do takýchto bytov
nemohlo byť v žiadnom prípade iracionálne, tak ako to tvrdí žalobca, nakoľko z jeho zriaďovacej listiny
mu vyplýva povinnosť vykonávať správu a údržba bytov. To, že nebol vyhotovený plán údržby a opráv

pre lokalitu na S. ulici v R. pre rok 2010, bolo len z dôvodu, že sa predpokladalo, že v tom roku dôjde
k odpredaju bytov v predmetnom bytovom dome, automaticky to neznamenalo, že by bežné opravy
a údržby v tejto lokalite neboli vykonávané. Sám žalobca potvrdil, že v tejto lokalite opravy a údržbu
vykonával. K e-mailu zo dňa 31.12.2010 od O. S. uviedol, že je pre toto konanie nepodstatný, nakoľko z
neho vyplýva, že na základe rozhodnutia MO SR boli zakázané až do odvolania vystavovať objednávky

a zmluvy od 01.01.2011, a to z dôvodu zvýšenia transparentnosti verejného obstarávania a informačnej
správy, ktoré sa týkali zavedenia elektronickej aukcie pri verejnom obstarávaní. T.j. zákaz sa vzťahoval
len na obdobie od 01.01.2011, a to z dôvodu zavedenia elektronickej aukcie pri verejnom obstarávaní a
vzhľadom na nejasné podmienky, kedy je stanovená povinnosť využívať elektronickú aukciu, a tento bol
však len dočasný (do obdobia spresnenia podmienok k povinnosti využívania elektronických aukcií a

následnebolzrušený).Vzhľadomnauvedenéuviedol,žeajvýpoveďsvedkaIng.C.F.,bývaléhoriaditeľa
zo dňa 02.10.2013, pôsobí zmätočne a zaujato voči nemu. K tvrdeniu svedka, že "bežné opravy a údržby
sa nevykonávali vôbec, príp. len vo výnimočných prípadoch a v súlade s tým, čo bolo naplánované,
pretože by bolo naozaj nelogické, aby sme opravovali to, čo predávame za nízke ceny", uviedol, že toto
sa nezakladá na pravde, a to predovšetkým z dôvodu, že bol povinný plniť si úlohy vyplývajúce mu z

jeho zriaďovacej listiny (správa, údržba, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spravovaných
bytov, odstraňovanie závad). To, že si plnil svoje povinnosti a vykonával aj bežné opravy
a údržby a boli na ne vyčlenené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, jednoznačne vyplýva aj z
prehľadu uzatvorených zmlúv za rok 2010, ako aj z prideľovania finančných limitov v zmysle prílohy č.
1 k ON Č. 3-003 Verejné obstarávanie zamestnancom v rámci jeho organizačnej štruktúry. Zdôraznil,

že smernica ON č. 3-007 - 02 Zabezpečenie základnej prevádzkovej údržby presne ukladá postup,
aký mal žalobca dodržať pri nahlásení závady, pričom nerozlišuje medzi nepatrnou, malou či veľkou
závadou. Žalobca ničím nepreukázal, že by vykonal riadnu ohliadku poškodenej rímsy, sám potvrdil,
že závadu nevedel poriadne identifikovať a že vyhotovil zápis z tejto ohliadky. Žalobca zadefinovaný
postup nedodržal, čím porušil body 6.1.2, 6.1.3., 6.1.4. a bod 6.4 ON č. 3-007 - 02, pochybil a tým sa

dopustil toho, že na majetku mohla vzniknúť škoda. Pričom keby nedošlo k následnej oprave závady,
dôsledky mohli byť značné. T.j. potom, ako si svoje povinnosti žalobca riadne nesplnil, došlo jeho
priamym nadriadeným k riadnej obhliadke a k identifikácii závady na bytovom dome, na základe čoho
bolo zistené, že závada spočíva v tom, že bol poškodený H. a upchatá rímsa z opadaných šindľova následne došlo k oprave závady. K vykonaniu opravy závady nebolo potrebné lešenie a výmena
šindľovej strechy a hodnota opravy bola vo výške 180,- €. Žalobcom predložené listinné dôkazy cenovej
ponuky na strechy R.-S. XX,XX, XX a predbežného plánu opráv považoval za nedôveryhodné. Cenová

ponuka na strechy nie je datovaná, nie je podpísaná kompetentnou osobou a predbežný plán opráv nie
je podpísaný, nie je na ňom dátum, kedy mal byť vyhotovený a či s ním bol oboznámený. K tvrdeniu
žalobcu o zlyhaní úplne všetkých technikov uviedol, že žalobca (tak isto aj iní zamestnanci) si v období
od 09.06.2008 do 05.09.2010 riadne neplnil povinnosti predkladania zmlúv a objednávok verejného
obstarávania určené oddeleniu na zápis do evidencie EIS, keďže nepredložil na zápis všetky takéto

dokumenty. Žalobca aj ostatní zamestnanci, ktorí mali právo obstarávať práce, služby alebo tovar,
boli k tejto činnosti povinní v zmysle ON 3-003-2 Verejné obstarávanie s účinnosťou od 09.06.2008 a
ON 3-003-8 Verejné obstarávanie s účinnosťou od 07.06.2010. Žalobca aj ostatní zamestnanci boli s
uvedenými normami riadne oboznámení (školenie zo dňa 03.06.2010, na ktorom svoju účasť žalobca
nenamietal a zriadený prístup k internetu, kde sa na jeho portáli nachádzali uvedené organizačné
normy). Povinnosť v bode 7 písm. n) ON 3-003-2 a následne v bode 7 písm. l) ON 3-003-8 bola

jednoznačne formulovaná, a preto tvrdenie žalobcu, že došlo k zlyhaniu školiaceho systému a systému
práce ako takého alebo k zlyhaniu nadriadených, ktorí nedokázali implementovať požadované kroky
do prevádzky, sa javí ako hrubo urážajúce. Dodržiavanie postupov stanovených v ON 3-003 Verejné
obstarávanie vyplývalo žalobcovi priamo z popisu jeho pracovnej činnosti. Aj napriek uvedenému, keď
zistil porušenie povinnosti na strane žalobcu, ako aj ostatných zamestnancov, umožnil im splnenie si

uvedenej povinnosti v dodatočných lehotách (09.09.2010 a 08.10.2010). E-mailom zo dňa 07.09.2010
žalobcovi doručil zoznam chýbajúcich objednávok a zmlúv. Následne ho listom zo dňa 04.10.2010
(žalobcom prevzatý dňa 05.10.2010) opakovane upozornil, že ním neboli predložené všetky zmluvy a
objednávky, opätovne mu zaslal zoznam chýbajúcich zmlúv a objednávok a vyzval ho, aby sa vyjadril k
zisteným nedostatkom a odstránil ich v termíne do 08.10.2010. Žalobca na uvedené písomnosti v danom

období nereagoval a svoje povinnosti si riadne nesplnil (zoznam chýbajúcich zmlúv z jeho evidencie,
detail zmluvy z jeho systému). Dané bolo konštatované aj na porade dňa 11.10.2010. Čo sa týka
žalobcom predloženej kópie objednávok - zaslanie zo dňa 11.09.2010, ten považoval za nedôveryhodný,
nakoľko neobsahuje, aké konkrétne kópie objednávok mu mali byť zaslané, dokument nie je podpísaný
a ani nie je priložený žiadny doklad o tom, či daný dokument spolu s prílohami prevzal. Zdôraznil, že

až potom, ako si žalobca uvedené povinnosti riadne nesplnil, ani v dodatočných lehotách, listom zo
dňa 25.10.2010 (žalobcom prevzatý dňa 26.10.2010) ho upozornil na porušenie pracovnej disciplíny
v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) ZP. Žalobca uvedené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny
v danom období nenamietal. Na základe uvedených skutočností sa javí ničím nepodložené tvrdenie
žalobcu, že rozporoval pokarhanie od riaditeľa Ing. F. za nezaloženie dokumentov v stanovenom termíne

do systému E-spisu a odmietol ho podpísať, lebo si splnil povinnosti v stanovenom termíne (september
2010), za zavádzajúce. Poukázal na to, že dňa 15.09.2010 nadobudla účinnosť ON 3-003-9
Verejné obstarávanie, v zmysle ktorej /bod 7 písm. j)/ bol priamo garant akcie povinný po úspešnom
uzavretí obchodného vzťahu začať v spolupráci s dodávateľom realizáciu predmetu plnenia a do piatich
pracovných dní zoskenovať objednávku, resp. zmluvu a priradiť k zaevidovanej objednávke,

resp. zmluve prostredníctvom "Evidencie objednávok a zmlúv" na jeho internetovej stránke. Garant
akcie zodpovedal za to, že zoskenovaný dokument je zhodný s podpísaným originálom. Nedodržanie
uvedeného postupu sa považovalo za porušenie pracovnej disciplíny. T.j. už samotným garantom
akcie bola uložená povinnosť, aby evidenciu zmlúv a objednávok verejného obstarávania zapisovali
do evidencie EIS. Žalobca aj ostatní zamestnanci boli s uvedenou normou (vrátane nového systému

vedenia evidencie zmlúv a objednávok a zapisovania do evidencie EIS) riadne oboznámení (školenie zo
dňa 22.09.2010). Čo sa týka listinného dôkazu - rozpracovanie otázky č. 2 z dokumentu o súčinnosti, ten
považuje za nedôveryhodný, nakoľko nie je podpísaný, nie je na ňom dátum, kedy mal byť vyhotovený
a ktoré osoby sa s ním mali oboznámiť. Zdôraznil, že listom zo dňa 22.11.2010 vyzvalo MO SR žalobcu
k poskytnutiu súčinnosti, t.j. k vyjadreniu sa k otázkam obsiahnutých v tejto písomnosti, nakoľko na

MO bola doručená sťažnosť na údajné neplnenie povinností jeho zamestnancov. Následne žalobca
vypracoval odpovede na dané otázky a poslal ich e-mailom dňa 29.11.2010 Ing. K.. Ing. K. sa oboznámil
s danými skutočnosťami uvádzanými v liste a odpoveďami žalobcu na položené otázky (t.j. o tom, že
prebieha na MO SR šetrenie z dôvodu podania sťažnosti na nečinnosť žalobcu), čiastočne ich upravil
a následne listom zo dňa 01.12.2010 poskytol MO SR vyjadrenie k položeným otázkam. Vzhľadom na

uvedené je absolútne nelogické, aby následne žalobca dňa 14.12.2010 predkladal Ing. K. rozpracovanie
otázky č. 2 dokumentu o vyžiadanie súčinnosti v dobe, keď už bola poskytnutá súčinnosť MO SR (listom
zo dňa 01.12.2010). Je toho názoru, že žalobca vedome nevykonával svoje povinnosti vyplývajúce
mu z ON, s ktorými bol riadne oboznámený. Tým vedome porušil povinnosti súvisiace so správoumajetku štátu, nakoľko povinnosť správcu riadne ho spravovať je zakotvená v zák. č. 278/1993 Z.z. o
správe majetku štátu a zároveň ho neinformoval o možnosti vzniku škody a tým vedome porušil svoju
prevenčnú povinnosť. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť. Pre prípad, ak bude mať súd

napriek tvrdeným a preukázaným skutočnostiam za to, že výpoveď je neplatná, navrhol, aby súd na
prejednávanú vec aplikoval § 79 ods. 1 ZP a rozhodol tak, že pracovný pomer žalobcu skončí ku dňu
právoplatnosti tohto rozsudku, pričom nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával, a to aj s prihliadnutím na opakované porušenie pracovnej disciplíny a
neochotu žalobcu s patričnou vážnosťou riešiť prijaté sťažnosti od nájomcov vo vzťahu k spravovanému

majetku, preto sa z tohto pohľadu žalobca javí vo vzťahu k nemu ako nespoľahlivý, čo s poukazom na
hodnotu zvereného majetku, je pre neho neakceptovateľné.

4. Rozsudkom č. k. 26C/142/2011 - 350 zo dňa 08.06.2016 tunajší súd určil, že skončenie pracovného
pomeru žalobcu výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 24.02.2011, doručené žalobcovi dňa
25.02.2011, je neplatné. Návrh žalovaného, aby súd určil skončenie pracovného pomeru žalobcu u

žalovaného zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie.

6. Uznesením č.k. 19Co/371/2016-385 zo dňa 26.01.2017 Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že listom zo
dňa 25.10.2010 bol žalobca upozornený na porušenie pracovnej disciplíny s tým, že zamestnávateľ mu
zároveň oznámil, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny bude zamestnávateľ nútený
skončiť s ním pracovný pomer výpoveďou, je podstatné pre posúdenie, či boli splnené podmienky pre
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, či žalobca porušil pracovnú disciplínu tiež aj po 25.10.2010.

Nie je pritom rozhodujúce, že kontrola Ministerstva obrany SR, sekcia kontroly - inšpekcie ministerstva
obrany vykonala kontrolu sťažnosti Ing. C. K., podanú dňa 15.11.2010 na Ministerstvo obrany SR v
časovom období od 16.11.2010 do 18.01.2011. Záver o tom, či žalobca porušil pracovnú disciplínu po
25.10.2010, predstavuje skutkové zistenia súdu. Skutkový záver, že k porušeniu pracovnej disciplíny
zo strany žalobcu ohľadne odstránenia závady na poškodenej rímse malo dôjsť už okolo 01.04.2010,

žalovaný v podanom odvolaní spochybňuje s tým, že takýto záver nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Aj keď súd prvej inštancie na túto okolnosť vykonal dokazovanie, nie je zrejmé, z čoho
vyvodil, že k porušeniu pracovnej disciplíny ohľadne poškodenej rímsy malo dôjsť už okolo 01.04.2010,
pričom písomná žiadosť o odstránenie závady bola doručená sťažovateľom až dňa 02.09.2010 a
následná sťažnosť na nečinnosť dňa 15.11.2010, z čoho je zrejmé, že aj po 25.10.2010 pretrvávala

požiadavka Ing. C. K. na opravu rímsy v bytovom dome. Žalobcovi bola daná zo strany žalovaného
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
predpokladá splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede, a to, že žalobca bol v súvislosti
s porušením pracovnej disciplíny na možnosť výpovede v posledných šiestich mesiacoch písomne
upozornený. Ak by žalobca bol na možnosť výpovede upozornený, hoci pracovnú disciplínu neporušil,

nebola by táto podmienka predpokladaná v § 63 ods. 1 písm. e) ZP splnená. Výpoveď by bola neplatná
tiež v prípade, ak by vo výpovedi vytýkané porušenie pracovnej disciplíny (menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny) nebolo v konaní preukázané. Preto súd prvej inštancie bol povinný skúmať splnenie
tejto hmotnoprávnej podmienky výpovede a tiež každé z porušení pracovnej disciplíny, ktoré
bolo postihnuté výpoveďou. Aby však súd mohol dospieť k záveru o neplatnosti výpovede, musia

právnemu záveru o neplatnosti výpovede predchádzať nepochybné skutkové zistenia o tom, že žalobca
sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny, resp. porušenie pracovnej disciplíny nedosahuje intenzitu,
ktorá zakladá dôvod na výpoveď. Nepostačí, aby súd konštatoval, že o porušení pracovnej disciplíny
má dôvodné pochybnosti, a preto dospel k záveru o neplatnosti výpovede. Rovnako nepostačí,
že porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúce v nevykonaní ohliadky, zamestnávateľ nepreukázal, keď

sa zároveň konštatuje, že predmetnú závadu sa žalobcovi nepodarilo identifikovať (ktorý záver by
nasvedčoval tomu, že ohliadka vykonaná bola) a opravu rímsy nevykonal z dôvodu hospodárneho
prístupu k finančným prostriedkom žalovaného (ktorý záver by zhodne nasvedčoval tomu, že žalobca
opravu považoval za potrebnú). Takéto konštatovanie súdu prvej inštancie v spojení so záverom, že
žalobca formulár po vyplnenej ohliadke nevyplnil a nezaslal svojmu zamestnávateľovi, čo prvostupňový

súd vytkol žalobcovi, nezakladá jednoznačný zaver, že žalobca sa nedopustil takého menej závažného
porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by zakladalo dôvod na výpoveď z pracovného pomeru. Skutkový
záver, že žalobca sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, je vzhľadom
na vyššie uvedené predčasný. V ďalšom konaní je preto súd prvej inštancie povinný jednoznačne ustáliť,či sa žalobca dopustil porušenia pracovnej disciplíny s tým, že dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného
a len v prípade, že žiaden skutok, za ktorý bola žalovanému daná výpoveď, nedosiahne stupeň menej
závažného porušenia pracovnej disciplíny, možno preskúmavanú výpoveď považovať za neplatnú. V

závislosti od posúdenia žaloby o neplatnosť výpovede súd rozhodne aj o nároku žalovaného, ktorý sa
domáhal určenia skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením žaloby, pracovnej zmluvy
zo dňa 31.12.2007, opisov pracovných činností, dohody o zmene prac. zmluvy, výpoveď z prac. pomeru,

stanoviska k výpovedi z prac. pomeru, písomných vyjadrení žalovaného, žiadosti o prerokovanie
výpovede, upozornenia na porušenie prac. disciplíny, zápisnice o prešetrení sťažnosti zo dňa 15.
novembra 2015, interných smerníc žalovaného, záznamu z prerokovania porušovania pracovnej
disciplíny, listu - dodržiavanie pracovných úloh vyplývajúcich z ON 3-003, oznámenia žalovaného,
nariadenie riaditeľa k evidencii objednávok a zmlúv, zápisnice z pracovnej porady zo dňa
06.09.2010, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, žiadosti o opravu rímsy, listu o vyžiadanie

súčinnosti, mail zo dňa 31.12.2010, organizačnú štruktúru, zoznam chýbajúcich objednávok a zmlúv
žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

8. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 31.12.2007 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.06.2008.
Miestom výkonu práce bola D. - J. XX. Ako druh práce bol dojednaný technik správy domového a

bytového fondu oddelenia, stavebnými úpravami, udržiavacími prácami a stavebnými časťami stavby.
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.2008 bol pracovný pomer uzatvorený na dobu
neurčitú počnúc dňom 01.07.2008. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.09.2008 počnúc
dňom 01.09.2008 bol zmenený druh práce na technik oblastnej správy domového a bytového fondu -
D. - technický dozor nad drobnými stavbami, stavebnými úpravami, udržiavacími prácami a stavebnými

časťami stavby.

9. Dňa 24.02.2011 dal žalovaný žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP výpoveď z pracovného
pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočíva v tom, že ako technik správy DaBF
do územnej pôsobnosti (lokality), do ktorého patrí aj bytový dom v R. na ul. S. XX, do dnešného dňa

nevykonal riadnu ohliadku poškodeného žľabu (rímsy) na BD v R. na ul. S. č. XX a nevyhotovil z nej
zápis, ako aj nevyplnil formulár č. 019-02 Žiadosť o opravu a nezaslal ho vedúcemu oblastnej správy
DaBF, hoci bol na povinný podľa organizačnej normy zamestnávateľa č. ON 3-007-02 Zabezpečenie
základnej prevádzkovej údržby (body 6.1.2,6.1.3,6.1.4) platnej od 12.04.2010 (ďalej len ON 3-007-02)
zverejnenej odo dňa jej platnosti, t. j. od 12.04.2010 na intranetovej stránke zamestnávateľa, ku ktorej

má neobmedzený prístup od októbra 2007 a nezabezpečil opravu poškodeného žľabu tohto bytového
domu, potreba ktorej mu bola nahlásená nájomcom tohto BD Ing. C. K. najskôr ústne začiatkom júla
2010 a následne aj písomnou žiadosťou zo dňa 02.09.2010, v ktorej žiadal o zabezpečenie vykonania
tejto opravy, hoci bol na to povinný do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti a
ani písomne nevyrozumel žiadateľa o ďalšom postupe tak, ako mu to ukladá bod 6.4 ON 3-007-02.

Predmetným konaním porušil jednu zo základných právnych povinností zamestnanca, ustanovenú v
§ 81 psím. a) ZP, a to povinnosť pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v
súlade s právnymi predpismi, konkrétne svojou nečinnosťou v tomto prípade nezabránil poškodzovaniu
majetku štátu. Vzhľadom na to, že v jeho prípade ide o opakované porušenie pracovnej disciplíny v
posledných šiestich mesiacoch, pričom na možnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou bol

písomne upozornený, rozviazal s ním zamestnávateľ pracovný pomer v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) ZP.
Výpovedná doba je dvojmesačná a začne plynúť od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

10. V stanovisku k výpovedi z pracovného pomeru doručenému žalovanému dňa 28.04.2001 žalobca

uviedol zhodné skutočnosti ako v žalobe. Zároveň trval na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej
zamestnával.

11. Listom zo dňa 02.09.2010, adresovanom žalobcovi, Ing. C. K. uviedol, že už je to viac ako päť
mesiacov, čo spolu komunikujú o oprave rímsy. Veril, že po jeho prísľuboch sa v tejto záležitosti niečo

urobí,pretoženákladynaopravunemusiabyťzatiaľvysoké,ajkeďdôsledkymôžubyťznačné.Nazdával
sa, že sa jedná o havarijný stav, ktorý by sa mal riešiť, čo najskôr. Na priloženej fotografii označil miesto
pravdepodobne poškodeného spoja rímsy, ako aj následky zatekania. Žiadal o urýchlenú opravu a
písomné vyrozumenie, kde sa oprava uskutoční.12. Listom "Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny § 63 ods. 1 písm. e) ZP" zo dňa
25.10.2010, doručenom žalobcovi dňa 26.10.2010, mu zamestnávateľ oznámil, že kontrolou vykonanou

zamestnávateľom dňa 06.09.2010 bolo zistené, že porušil pracovnú disciplínu tým, že si v období
od 09.06.2008 do 05.09.2010 riadne neplnil povinnosť predkladania zmlúv a objednávok z verejného
obstarávania zamestnávateľa na ich zápis do evidencie elektronického informačného systému
zamestnávateľa (ďalej len EISz), keďže nepredložil na zápis všetky takéto dokumenty, ako aj tým, že
nesplnil príkaz zamestnávateľa, a to konkrétne príkaz riaditeľa na predloženie všetkých chýbajúcich

dokumentov v lehote do 09.09.2010 na ich zápis do EISz, pričom túto povinnosť si úplne nesplnil ani do
dnešného dňa, hoci bol na túto skutočnosť už upozornený prípisom zamestnávateľa zo dňa 04.10.2010
(Ing. S.). O jeho porušení povinností predkladania dokumentov na zápis do evidencie EISz, ako aj
chýbajúcichdokumentovbolosobneinformovanýpriamymnadriadeným Ing.N.K.popracovnej
porade, ktorá sa uskutočnila dňa 06.09.2010. Zoznam chýbajúcich dokumentov mu bol zaslaný emailom
dňa 07.09.2010. Uvedené konanie považoval za porušenie pracovnej disciplíny. Predmetná kontrola

bola vykonaná na základe príkazu riaditeľa obsiahnutého v smernici č.1-024 zo dňa 02.09.2010 a
zameraná na plnenie povinností zamestnancov zodpovedných za predkladanie dokumentov určenému
oddeleniunazápisdoevidencieEISzvobdobíod09.06.2008do06.09.2010.Tátopovinnosťmuvyplýva
z bodu 7 internej smernice č. 3-003 Verejné obstarávanie (vydanie č. 2 - 8) účinnej od 09.06.2008.
V prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny budú nútení skončiť s ním pracovný pomer

výpoveďou.

13.Listomzodňa07.02.2011žalovanýpožiadalZákladnúorganizáciuodborovéhozväzuzamestnancov
o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru týkajúcej sa žalobcu.

14. Z listu zo dňa 04.10.2010 označenom ako Dodržiavanie pracovných úloh vyplývajúcich z ON 3-003
Verejné obstarávanie - vyjadrenie a odstránenie nedostatkov, adresovanom žalobcovi, vyplýva, že v
zmysle platnej ON 3-003 o verejnom obstarávaní garant akcie v zmysle bodu 7 predkladá podpísaný
dokument (objednávku, zmluvu) do 14 kalendárnych dní od podpisu na sekretariát riaditeľa, kde ho
referent sekretariátu zaeviduje do informačného systému. V prípade havárie, kedy nie je možné priložiť

cenovú ponuku (napr. ak nie je čas na jej vypracovanie z dôvodu havárie v bytovom dome a pod.),
je garant akcie povinný priložiť k dokumentu (objednávke) charakteristiku
havárie a navrhovaný spôsob jej opravy. Ak dokumenty nebudú predložené včas alebo vôbec, bude to
považovanézazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny.Garant,ktorýmáskener,nepredkladádokument
na sekretariát riaditeľa, ale je povinný dokument naskenovať a zapísať do elektronického systému do

7 kalendárnych dní. Na základe príkazu riaditeľa č. 1-034 k evidencii objednávok a zmlúv a výsledkov
následnej kontroly bolo zistené, že za stredisko 055 chýbajú v liste špecifikované objednávky, resp.
zmluvy. Na základe uvedeného ho zamestnávateľ vyzval o vyjadrenie k zisteným skutočnostiam a o
odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 08.10.2010. Zároveň bol vyzvaný, aby skontroloval
vecný obsah jeho objednávok, resp. zmlúv vystavených v roku 2010 (predmet zmluvy, cenu, dátum

podpisu, podpisy oboch zmluvných strán a zhodu pripojeného dokumentu so zápisom v evidencii
objednávok a zmlúv v termíne do 31.10.2010. Uvedený list žalobca prevzal dňa 05.10.2010.

15. Emailom O. S. zo dňa 31.12.2010 adresovaným zamestnancom žalovaného medzi nimi aj
žalobcovi vyplýva, že na základe rozhodnutia MO SR k uzneseniu vlády SR č. 653/2010 k zvýšeniu

transparentnosti verejného obstarávania a informačnej správy z 8.12.2010, ktoré sa týkajú
zavedenia elektronickej aukcie pri verejnom obstarávaní a vzhľadom k doteraz nejasným podmienkam,
kedy je povinnosť využívať elektronickú aukciu, sa zakazuje až do odvolania vystavovať objednávky a
zmluvy od 01.01.2011.

16. Emailom O. S. zo dňa 11.01.2011 adresovaným zamestnancom žalovaného medzi nimi aj žalobcovi
je zrejmé, že zákaz vystavovania objednávok a zmlúv, ktorý im bol zaslaný emailom 31.12.2010, platí i
naďalej. Výnimku tvoria objednávky a zmluvy na odstránenie havárií (pričom je potrebné rešpektovať OS
3-003 verejné obstarávania a OS 3-007 Zabezpečenie základnej prevádzkovej údržby) a objednávky,
ktoré sa viažu k uzatvoreným rámcovým zmluvám, pri ktorých bolo urobené verejné obstarávanie

(súťaž) a boli uzatvorené do 31.12.2010. Súčasne v súvislosti s pripravovanou zmenou OS 3-003
Verejné obstarávanie (verejná aukcia, zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr) im zaslala nové limity
oprávňujúce podpísať objednávku, resp. zmluvu.17. Svedok Ing. C. F., bývalý riaditeľ žalovaného, sa k okolnostiam skončenia pracovného pomeru
žalobcu nevedel vyjadriť, nakoľko bol z funkcie riaditeľa odvolaný asi v januári 2011. Žalobca nebol
jeho priamy podriadený, mal svojho vedúceho. Pamätal si, že v minulosti viac ľudí dostali upozornenia.

Problém sa riešil celoplošne, týkal sa viacerých zamestnancov. Jednalo sa o porušenie pracovnej
disciplíny v tom zmysle, že sa nenahadzovali objednávky do elektronického systému. Pracovníci boli
upozorňovaní za rovnaké porušenie pracovnej disciplíny. Uviedol, že žalovaný predával byty celoplošne
z dôvodu, že sa mal znižovať, príp. rozpredať jeho majetok a následne sa mal doviesť k likvidácii.
Predmetom predaja boli aj byty na ul. S. XX v R.. Tieto byty sa predávali nájomníkom za nízke

ceny. Žalovaný ako správca mal veľké výdavky, preto sa aj on ako riaditeľ snažil neplytvať finančnými
prostriedkami a robili sa len nevyhnutné opravy a údržby, bolo teda logické, že nebudú opravovať a
rekonštruovať bytovky, v ktorých sa majú byty predávať. Trval na tom, že do plánu opráv sa zaraďovali
len akútne stavy. Bežné opravy a údržby sa nevykonávali vôbec, príp. len vo výnimočných prípadoch a
v súlade s tým, čo bolo naplánované, pretože by bolo nelogické, aby opravovali to, čo predávali za nízke
ceny. K mailu zo dňa 31.12.2010 uviedol, že si to presne nepamätá, ale pokiaľ takýto mail napísala O.

S., tak jej dal pokyn na základe rozhodnutia ministra. Takýchto príkazov bolo viac. Vo funkcii riaditeľa bol
u žalovaného 4 roky. V tom čase mal žalovaný asi 4-5000 bytov. Tento stav bytov sa znižoval v dôsledku
odpredaja majetku žalovaného. V období, keď bol riaditeľom, všetky výdavky na rôzne opravy a údržby
hodnotil negatívne, pretože často dochádzalo k zbytočnému čerpaniu prostriedkov žalovaného. V čase,
keď bol riaditeľom, zodpovedal za prostriedky štátu, preto sa snažil tieto výdavky minimalizovať.

18. Svedok Ing. N. K., zamestnanec žalovaného, sa nevedel vyjadriť k okolnostiam skončenia
pracovnéhopomerusožalobcom.Akojehonadriadenývedel,žežalobcaporušilpracovnúdisciplínutak,
že neodstránil závadu hlásenú v R. na ul. S.. Zo sťažnosti Ing. K. vyplývalo, že sa jednalo o poškodenie
rímsy.Technik,ktorýmánastarostidanúlokalitu,jepovinnýurobiťohliadkuanáslednevypísaťžiadanku,

v ktorej stanoví predpokladanú cenu opravy. Od žalobcu takúto žiadanku nikdy neobdržal. Jednalo
sa o formulár 019-01. Sám sa bol pozrieť na uvedenú závadu. Bol však v R. za iným účelom, a to
rekonštrukcie strechy vedľajšieho domu. Vtedy sa tam stretol so žalobcom, zrejme bol vtedy na ohliadke.
Po vykonaní ohliadky žalobcovi povedal, aby dal závadu odstrániť. Závadu so žalobcom nevedeli
identifikovať. Povinnosťou zodpovedného technika, teda žalobcu, bolo v takomto prípade

zavolať odborníka - špecialistu, ktorý bude vedieť stanoviť príčinu závady a približnú cenu odstránenia
tejto závady. Takto žalobca nepostupoval. O tejto veci vedel aj z dôvodu, že zo strany MO SR
bola vykonaná kontrola a bolo potrebné sa k tomu vyjadriť. Po vykonanom šetrení vyhodnotila inšpekcia
sťažnosť ako opodstatnenú. Žalobcovi povedal, že závadu je potrebné odstrániť, čo žalobca neurobil ani
do skončenia jeho pracovného pomeru. V R. na mieste samom sa so žalobcom stretli až potom,

čo závadu urgoval Ing. K.. Od žalobcu obdržal vyplnený formulár 019-01 naposledy v júni 2010. Odvtedy
si v tomto smere žalobca svoje povinnosti neplnil. Formulár nevyplňoval ani v prípade iných žiadostí
o odstránenie závad. Žalobcu ústne vyzýval, aby si svoje povinnosti plnil. Nemal vedomosť o tom, že
žalobca bol písomne upozornený potom, čo porušil svoje povinnosti ako technik ohľadne odstránenia
závady v R.. Nepamätal si presne, kedy so žalobcom vykonali obhliadku poškodeného žľabu. Spresnil

svoju výpoveď v tom smere, že stretnutie so žalobcom pri obhliadke v R. nebolo náhodné. Sám toto
stretnutie inicioval, aby sa dostavil k zisteniu závady v R.. O závade sa dozvedel od žalobcu, ktorý mu
povedal, že vykonal obhliadku predmetného domu, závadu však nevedel identifikovať. Pri obhliadke
domužalobcoviuviedol,žezávadutrebaodstrániť,pretožeajnapriektomu,ženepršalo,stenydomuboli
zvlhnuté. Žiadanku na vykonanie opravy bol technik povinný vyplniť vždy bez ohľadu na výšku nákladov,

ktoré bolo potrebné vynaložiť na opravu. Do sumy 300,- € bol technik dokonca oprávnený objednávku
vystaviť sám. Vedel o tom, že žalobca nevypĺňal požadované formuláre z dôvodu, že mal k tomu zaujať
stanovisko. V čase, keď žalobca dostal výpoveď, boli u žalovaného zamestnaní 2 technici pre oblasť
U. kraja a títo požadované formuláre riadne vypĺňali. Poukázal na to, že aj keď si žalobca neplnil svoje
povinnosti, nevyplňoval potrebné formuláre, žalovaný ho písomne neupozorňoval, bol upozorňovaný

len ústne, resp. telefonicky. Predmetom činnosti žalovaného bolo zabezpečovanie správy a údržby
domového a bytového fondu vo vlastníctve štátu a v náplni činností žalobcu bolo zabezpečovanie správy
údržby v lokalitách R., D., C. v zmysle pracovnej náplne. Závada v R. bola odstránená asi až
po roku od jej nahlásenia, neodstránením tejto závady hrozili vysoké škody na majetku vo vlastníctve
štátu.Zúčastnilsaprerokovaniaporušeniapracovnejdisciplínyžalobcu.Pamätalsi,žesažalobcabránil,

nesúhlasil s tým, čo mu bolo zo strany zamestnávateľa vytýkané a že mu bola pri tomto prerokovaní
odovzdaná výpoveď. Pamätal si, že všetci technici mali resty v evidencii žiadaniek a objednávok v
systéme elektronickej evidencie a boli na to písomne upozornení. Najväčšie resty mal žalobca. Technici
tieto dokumenty sami nenahadzovali do systému, nahadzovala ich sekretárka riaditeľa. Technici mali lenpovinnosť zaslať tieto dokumenty na sekretariát riaditeľa. V dôsledku porušenia pracovných povinností
zo strany žalobcu žalovanému nevznikli ďalšie škody na dome na S. ul. v R..

19. Svedkyňa Ing. O. S., bývalá zamestnankyňa žalovaného, u ktorého pracovala do 30.04.2011,
uviedla, že pôvodne pracovala na odbore organizácie vedenia. Od nástupu nového riaditeľa
Ing. I. bola premiestnená na ekonomické oddelenie. V jej pôsobnosti boli predovšetkým práce
organizačného charakteru a zabezpečovanie pracovných náplní zamestnancov, organizačných
poriadkov, vnútropodnikových právnych predpisov. Po nástupe Ing. I. jej bola pridelená aj časť agendy

v oblasti účtovníctva. Nevedela sa vyjadriť k okolnostiam skončenia pracovného pomeru žalobcu.
Sama dostala výpoveď z organizačných dôvodov vo 02/2011. K upozorneniu na porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 25.10.2010 uviedla, že predmetné upozornenie vypracovala. Pri jeho vyhotovení
vychádzala zo skutočností, že jednotliví vedúci oddelení a technici porušovali prijaté zásady evidencie
objednávok a zmlúv. Prax pri evidovaní objednávok a zmlúv bola taká, že tieto zodpovední pracovníci
zasielali na sekretariát, kde boli následne skenované a evidované v systéme. Porušovanie zo strany

technikov spočívalo v tom, že nepredkladali zmluvy podľa poradia. Medzi pracovníkmi, ktorí porušovali
tieto zásady, bol aj žalobca, ale boli tam aj iní pracovníci. Evidenciu objednávok a zmlúv porušovali
všetci technici a všetci zrejme dostali aj upozornenie. Pri vyhotovení listu dodržiavanie pracovných úloh
vyplývajúcich z ON 3-03, verejné obstarávanie - vyjadrenia k odstránení nedostatkov, vychádzala z
evidencie objednávok a zmlúv v PC. Je možné, že tieto zmluvy boli napr. zo strany žalobcu medzičasom

zaslané na sekretariát a až následne skenované. K zoznamu chýbajúcich objednávok a zmlúv sa
následne evidoval dátum ich zaradenia do evidencie v PC. Pripustila, že predmetný dátum, ktorý je do
tohto zoznamu rukou dopísaný, nemusel skutočne korešpondovať s dátumom zaslania objednávok a
zmlúv na sekretariát, pretože tieto listiny evidovala asistentka riaditeľa popri svojej inej práci. Ona jej s
tým taktiež pomáhala. Je možné, že niektoré zmluvy tam boli aj viac ako pol roka, kým boli nahodené

do systému. List zo dňa 04.10.2010 bol napísaný aj napriek tomu, že niektoré zmluvy a objednávky
už boli na sekretariáte, avšak ešte neboli zaevidované. Dokonca sa stalo, že v roku 2010 sa evidovali
zmluvy predložené na sekretariáte v roku 2009. Zoznam týchto neevidovaných objednávok a zmlúv
bol vytiahnutý z PC, hoci tieto zmluvy sa v čase vyhotovenia tohto zoznamu, a teda aj listu zo dňa
04.10.2010, mohli nachádzať na sekretariáte riaditeľa. Pamätala, že zmluvy technici zasielali priebežne.

20. Svedkyňa D. I., personálna pracovníčka, mzdová účtovníčka, pokladníčka, majetková účtovníčka,
predsedníčka odborovej organizácie, uviedla, že v minulosti žalovaný písomne vyzval odborovú
organizáciu na prerokovanie výpovede žalobcu pre porušenie pracovnej disciplíny. V tomto prípade ako
odborová organizácia nezasadli, využili ustanovenie kolektívnej zmluvy a ZP o tom, že ak sa v lehote

10 dní nevyjadria, je vec prerokovaná. Výpoveď danú žalobcovi teda neprejednali so žalovaným a ani
so žalobcom tak, ako sa to robilo v prípade skončenia pracovných pomerov s inými zamestnancami z
dôvodu nadbytočnosti. Uviedla, že sa zúčastnila na základe ústneho pozvania riaditeľa dňa 25.02.2011
odovzdávania výpovede žalobcovi. Pri tomto stretnutí boli žalobcovi oznámené nedostatky, ktoré mu boli
vytýkané v predchádzajúcich upozorneniach a na základe ktorých bol s ním ukončený pracovný pomer.

Uviedla, že sú malá odborová organizácia. O jednotlivých zasadnutiach nevedú zápisnice. Potom, čo
jej bola doručená žiadosť o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru, túto skutočnosť oznámila
jednotlivým členom odborovej organizácie. S nimi sa následne dohodli, že to nebudú prerokovávať
z dôvodu, že sa malo jednať o porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť ešte
za bývalého riaditeľa F., preto sa k tomu nevyjadrovali. Skutočnosť, že jej bola doručená žiadosť

o prerokovanie výpovede, neoznámila všetkým členom odborového zväzu. Žiadosť o prerokovanie
výpovede žalobcu prevzala osobne, túto jej doručila sekretárka riaditeľa.

21. Podľa § 59 ods. 1 ZP účinného v čase výpovede pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b)
výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

22. Podľa § 61 ods. 1, 2 ZP účinného v čase výpovede výpoveďou môže skončiť pracovný
pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,

inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

23. Podľa § 62 ods. 1, 2 ZP účinného v čase výpovede, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa
skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnancaa je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa
najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného

dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

24. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP účinného v čase výpovede zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol
okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej

závažnéporušeniepracovnejdisciplínymožnodaťzamestnancovivýpoveď,akbolvposlednýchšiestich
mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

25.Podľa§63ods.3,5ZPúčinnéhovčasevýpovedepreporušeniepracovnejdisciplínyalebozdôvodu,
pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď
iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej

disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo
dňa, keď dôvod výpovede vznikol. Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie
pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť
sa k nemu.

26. Podľa § 74 ZP účinného v čase výpovede výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov,
inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k

prerokovaniu došlo.

27. Podľa § 77 ZP účinného v čase výpovede neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer

skončiť.

28. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá ZP účinného v čase výpovede, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe
a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho

pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, bola podaná

dôvodne, preto jej vyhovel.

30. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov
vyplývajúcim z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zo

strany zamestnanca (a to aj z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce
rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej
disciplíny. Tieto pojmy ZP nedefinuje, aj keď od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu
zamestnanca. K skončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny
môže zamestnávateľ pristúpiť, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom,

pre ktorý by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo ak sa dopustil jej porušenia
menej závažným spôsobom. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych
okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k
plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako
aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca

spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.. Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny môže dať
zamestnávateľ výpoveď len za predpokladu, že zamestnanca v období posledných šiestich mesiacov
písomne upozornil na možnosť výpovede.31. V danej veci mal súd preukázané, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného ako technik oblastnej
správy domového a bytového fondu, technický dozor nad drobnými stavbami, stavebnými úpravami,
udržiavacími prácami a stavebnými časťami stavby. Žalovaný dal žalobcovi dňa 24.02.2011 výpoveď

podľa § 63 ods. 1 písmena e) ZP pre porušenie pracovnej disciplíny. Z tejto listiny je zrejmé, že
žalobca bol písomne upozornený na možnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, pričom v
jeho prípade sa jednalo o opakované porušenie pracovnej disciplíny v posledných šiestich mesiacoch,
ktoré bolo zistené kontrolou MO SR. Výpoveď bola doručená žalobcovi 25.02.2011. Výpovedná doba
bola dvojmesačná a začala plynúť 01.03.2011 a skončiť mala 30.04.2011. Žalobca podal žalobu na

súde dňa 27.06.2011, teda neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatnil na súde v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Boli teda splnené podmienky na
postup podľa § 77 ZP. Z listiny o skončení pracovného pomeru zo dňa 24.02.2011 je zrejmé, že ide
o skončenie pracovného pomeru pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, lebo žalobca ako
zamestnanecbolvposlednýchšiestichmesiacochvsúvislostisporušenímpracovnejdisciplínypísomne
upozornený na možnosť výpovede. Dňa 25.10.2010 bol žalobca upozornený na porušenie pracovnej

disciplíny a písomné vyhotovenie tohto upozornenia mu bolo doručené dňa 26.10.2010, v ktorom mu
zamestnávateľ oznámil, že kontrolou vykonanou dňa 06.09.2010 bolo zistené, že porušil pracovnú
disciplínu tým, že si v období od 09.06.2008 do 05.09.2010 riadne neplnil povinnosť predkladania
zmlúv a objednávok z verejného obstarávania na ich zápis do evidencie elektronického informačného
systému, keďže nepredložil na zápis všetky takéto dokumenty, ako aj tým, že nesplnil príkaz riaditeľa

na predloženie všetkých chýbajúcich dokumentov v lehote do 09.09.2010 na ich zápis do evidencie
elektronického informačného systému, pričom túto povinnosť si úplne nesplnil ani do 25.10.2010,
hoci bol na túto skutočnosť už upozornený prípisom zamestnávateľa zo dňa 04.10.2010. K ďalšiemu
porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom, pre ktoré s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer,
malo dôjsť tým, že nevykonal riadnu ohliadku poškodenej rímsy a nevyhotovil z nej zápis, nevyplnil

formulár č. 019-02 a nezaslal ho vedúcemu oblastnej správy, hoci bol na to povinný podľa
organizačnej normy zamestnávateľa č. ON 3-007-02 Zabezpečenie základnej prevádzkovej údržby
(body 6.1.2,6.1.3,6.1.4) platnej a zverejnenej od 12.04.2010 na intranetovej stránke zamestnávateľa,
ku ktorej mal neobmedzený prístup od októbra 2007 a nezabezpečil opravu poškodenej rímsy, potreba
ktorej mu bola nahlásená nájomcom bytového domu Ing. C. K. najskôr ústne začiatkom júla 2010 a

následne aj písomnou žiadosťou zo dňa 02.09.2010, v ktorej ho žiadal o zabezpečenie vykonania tejto
opravy, hoci bol na to povinný do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti a ani písomne nevyrozumel
žiadateľa o ďalšom postupe tak, ako mu to ukladá bod 6.4 ON 3-007-02, čo bolo zistené kontrolou
MO SR vykonanou v období od 16.11. do 18.01.2011. I uvedené je zrejmé z výpovede z pracovného
pomeru zo dňa 24.02.2011. Zo žiadosti o opravu rímsy Ing. C. K. zo dňa 02.09.2010 adresovanej

žalobcovi vyplynulo, že už viac ako päť mesiacov komunikujú so žalobcom o oprave rímsy. Z uvedeného
listu súd vyvodil, že k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu ohľadne nevykonania ohliadky
poškodenej rímsy tak malo dôjsť niekedy v 04/2010 (keďže predmetný list Ing. K. bol zo dňa 02.09.2010
a oznamovateľ v ňom uvádza, že už viac ako päť mesiacov spolu komunikujú so žalobcom o oprave
rímsy), t. j. oznamovateľ závadu nahlásil najneskôr 01.04.2010, na základe čoho mal žalobca vybaviť

žiadosť o opravu v lehote 30 dní odo dňa jej nahlásenia a zo strany žalobcu tak malo dôjsť k porušeniu
pracovnej disciplíny ešte v čase pred písomným upozornením zo dňa 25.10.2010, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 26.10.2010, a nie po tomto písomnom upozornení. Ohľadne predmetnej žiadosti súd ešte
uvádza, že táto bola žalovanému doručená písomne dňa 02.09.2010. Žalobca bol teda podľa bodu 6.4
ON 3-007-02, vydanej dňa 12.04.2010, povinný vybaviť žiadosť v 30 dňovej lehote odo dňa doručenia

písomnej žiadosti, t. j. najneskôr dňa 02.10.2010, t. z., že v tomto prípade by sa žalobca
žalovaným vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny dopustil dňa 02.10.2010, t. j. rovnako v čase
pred písomným upozornením. Napriek uvedenému žalovaný so žalobcom ukončil pracovný pomer tak,
ako keby k takémuto porušeniu pracovnej disciplíny došlo až po predmetnom písomnom upozornení.
Z uvedeného teda súd vyvodil záver, že po písomnom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny

zo dňa 25.10.2010 (doručené žalobcovi dňa 26.10.2010) zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu jeho
pracovných povinností špecifikovaných vo výpovedi z pracovného pomeru, preto žalovaný nemohol dať
žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP z dôvodov špecifikovaných v písomnom vyhotovení
výpovede z pracovného pomeru, a preto súd považoval výpoveď za neplatnú. Ohľadne žalovaným
tvrdenéhoporušeniapracovnejdisciplínyžalobcom, atonevykonanímriadnejohliadkypoškodenej

rímsy, súd ešte dodáva, že žalovaný nepreukázal v spore, že žalobca po nahlásení závady nevykonal
ohliadku poškodenej rímsy. Naopak v spore bolo preukázané, že žalobca vykonal ohliadku poškodenej
rímsy. Vykonanie obhliadky žalobcom potvrdil aj svedok Ing. N. K., ktorý uviedol, že jeho stretnutie so
žalobcom pri obhliadke v R. nebolo náhodné. On sám toto stretnutie inicioval ohľadne ohliadky závadyna dome na S. ulici v R.. O závade na ul. S. sa dozvedel od žalobcu, ktorý mu povedal, že vykonal
obhliadku predmetného domu, závadu však nevedel identifikovať. Z uvedeného je teda zrejmé, že
žalobca minimálne dvakrát vykonal ohliadku rímsy v R.. Takže nevykonanie obhliadky poškodenej rímsy,

podľa názoru súdu, nemôže byť dôvodom pre skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného.
Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca opravu rímsy nezabezpečil, avšak, podľa názoru
súdu, z dôvodu, že nevedel predmetnú závadu identifikovať (čo je zrejmé z výpovede svedka Ing. N.
K.), nemohol teda ani určiť, či sa bude jednať o finančne náročnú opravu alebo nie a predovšetkým kvôli
hospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami žalovaného s poukazom na to, že byty v danej

lokalite boli zaradené do odpredaja koncom roka 2009 (čo je zrejmé z písomného vyjadrenia žalovaného
zo dňa 14.02.2014), preto v tomto smere nemožno konanie žalobcu hodnotiť ako porušenie pracovnej
disciplíny. Snaha o hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami žalovaného žalobcom vyplývala
z požiadaviek žalovaného, čo možno vyvodiť i z výpovede svedka Ing. C. F., bývalého
riaditeľa žalovaného, ktorý uviedol, že predmetom predaja majetku vo vlastníctve žalovaného boli aj
byty na ul. S. XX v R.. Byty sa predávali nájomníkom za nízke ceny. Žalovaný ako správca mal veľké

výdavky, preto sa aj on ako riaditeľ snažil neplytvať finančnými prostriedkami a robili sa len nevyhnutné
opravy a údržby, bolo teda logické, že nebudú opravovať a rekonštruovať bytovky, v ktorých sa majú byty
predávaťadoplánuoprávsazaraďovalinaozajlenakútnestavy.Bežnéopravyaúdržbysanevykonávali
vôbec, príp. len vo výnimočných prípadoch a v súlade s tým, čo bolo naplánované, pretože by bolo
nelogické, aby opravovali to, čo predávali za nízke ceny. V období, keď bol riaditeľom, všetky takéto

výdavky na rôzne opravy a údržby hodnotil negatívne, pretože často dochádzalo k zbytočnému čerpaniu
prostriedkov žalovaného. Zodpovedal za prostriedky štátu, preto sa snažil tieto výdavky minimalizovať.
Žalovaný tak, ako už bolo uvedené, potvrdil, že malo dôjsť k predaju bytov na ulici S. v R. (zaradené do
predaja koncom roka 2009) a že nebol vyhotovený plán údržby a opráv pre lokalitu na S. ulici v R. na rok
2010 práve z dôvodu, že sa rátalo s predajom uvedených bytov. I vzhľadom na uvedené mal súd za to,

že žalobca pri plnení svojich povinností nepostupoval svojvoľne, nerešpektujúc svojho zamestnávateľa,
naopak, podľa názoru súdu, žalobca sa vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi správal hospodárne
v súlade s jeho požiadavkami, čo potvrdzuje výpoveď svedka Ing. C. F., ktorá nebola relevantným
spôsobom žalovaným vyvrátená. Čo sa týka porušenia pracovnej disciplíny žalobcom v období od
09.06.2008 do 05.09.2010 a dodatočne do 25.10.2010 ohľadne nepredkladania zmlúv a objednávok z

verejného obstarávania na ich zápis do evidencie elektronického informačného systému, hoci bol na túto
skutočnosť už upozornený prípisom zamestnávateľa zo dňa 04.10.2010, je potrebné poukázať na to, že
z písomných upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, zo zápisníc z pracovných porád, z emailu O.
S. o chýbajúcich objednávkach a chýbajúcich zmluvách je zrejmé, že k takémuto porušeniu
malo dôjsť aj zo strany iných technikov žalovaného, nie len žalobcu. Navyše z vyjadrenia svedkyne

O. S. vyplynulo, že prax pri evidovaní objednávok a zmlúv bola taká, že tieto zodpovední pracovníci
zasielali na sekretariát, kde boli následne skenované a evidované v systéme. Svedkyňa poukázala aj
na skutočnosť, že niektoré zmluvy boli na sekretariáte aj viac ako pol roka, kým boli nahodené do
systému. Ďalej uviedla, že list zo dňa 04.10.2010 bol napísaný aj napriek tomu, že niektoré zmluvy a
objednávky už boli na sekretariáte, avšak ešte neboli zaevidované, pretože ich evidovala asistentka

riaditeľa popri svojej práci. Ona jej s tým pomáhala. Dokonca sa stalo, že v roku 2010 sa evidovali zmluvy
predložené na sekretariáte v roku 2009. Ohľadne listu - dodržiavanie pracovných úloh
vyplývajúcich z ON 3-03, verejné obstarávanie - vyjadrenia k odstránení nedostatkov, uviedla, že pri
jeho vypracovaní vychádzala z evidencie objednávok a zmlúv v počítači, pričom pripustila možnosť, že
tieto zmluvy boli napr. zo strany žalobcu medzičasom zaslané na sekretariát a až následne skenované.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že žalovaný v spore nepreukázal ani takéto
porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, a preto aj z tohto dôvodu súd výpoveď z pracovného
pomeru považoval za neplatnú. V spore bolo ďalej zistené, že žalobca nevyhotovil zápis z ohliadky,
nevypracoval potrebný formulár a nezaslal ho zamestnávateľovi, resp. vykonanie uvedeného v spore
nepreukázal, čo však samo o sebe nepostačuje na ukončenie jeho pracovného pomeru výpoveďou i

s poukazom na to, že žalobca svojím konaním žalovanému nespôsobil žiadnu škodu. Vzhľadom na
uvedené mal súd za to, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným je neplatná. Ohľadne prerokovania
výpovede podľa § 74 ZP žalovaný zastával názor, že v danom prípade platí nevyvrátiteľná domnienka
stanovená v druhej vete § 74 ZP. Žalobca v spore vyjadril pochybnosť o tom, že došlo k takémuto
prerokovaniu jeho výpovede z pracovného pomeru, keďže nemal žiadnu vedomosť o tom, že malo

dôjsť k prerokovaniu jeho výpovede odborovým orgánom, i s poukazom na to, že zo žiadnych iných
dôkazov oboznámených v spore nevyplynulo, že žalovaný požiadal odborový orgán o prerokovanie
jeho výpovede, napr. táto skutočnosť nie je uvedená vo výpovedi z pracovného pomeru, ani v zázname
z prerokovania porušenia z pracovnej disciplíny zo dňa 25.02.2011. V tejto súvislosti súd poukazujena ustanovenie § 74 ZP v znení účinnom v čase výpovede z pracovného pomeru, ktorý určoval
povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov

zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 ZP spôsobuje
ich neplatnosť, t. j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný v
tomto smere predložil žiadosť o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru zo dňa 07.02.2011, ktorá
bola v rovnaký deň doručená odborovej organizácii, čo je zrejmé z písomného vyhotovenia žiadosti, na
ktorej je vyznačené prevzatie odborovou organizáciou (pečiatka, podpis, dátum prevzatia). I svedkyňa D.

I., predsedníčka odborovej organizácie žalovaného, potvrdila doručenie žiadosti odborovej organizácii.
Svedkyňa ďalej uviedla, že v tomto prípade ako odborová organizácia nezasadli, využili ustanovenie
kolektívnej zmluvy a Zákonníka práce o tom, že ak sa v lehote 10 dní nevyjadria, je vec prerokovaná. Z
uvedeného je zrejmé, že odborová organizácia žalovaného a aj žalovaný postupovali v súlade s § 74 ZP
účinného v čase výpovede a súd teda v spore v tomto smere nezistil porušenie ZP zo strany žalovaného,
ktoré by bolo dôvodom neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.

32. Súd zamietol návrh žalovaného na skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného ku dňu
právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu
naďalej zamestnával, a to aj s prihliadnutím na opakované porušenie pracovnej disciplíny a neochotu
žalobcu s patričnou vážnosťou riešiť prijaté sťažnosti od nájomcov vo vzťahu k spravovanému majetku,

preto sa z tohto pohľadu žalobca javí vo vzťahu k žalovanému ako nespoľahlivý, čo s poukazom na
hodnotu zvereného majetku, je pre žalovaného neakceptovateľné, keďže žalovaný v spore nepreukázal
také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, priznal mu súd náhradu
trov konania proti žalovanému vo výške 100 % v zmysle citovaného § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.