Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9Cb/58/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807200906
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8807200906.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Mesto

Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87/1, Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, zast. JUDr. Ing. Michalom
Plentom, advokátom, AK Námestie slobody 6, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: BYTERM, s.r.o. so
sídlom Sídlisko I. 1008, Vranov nad Topľou, IČO: 31 668 879, zast. JUDr. Milošom Kaščákom AK M.R.
Štefánika 171, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 22.625,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcajepovinnýnahradiťžalovanémutrovykonaniavovýške3357,45eurnaúčetprávnehozástupcu

žalovaného JUDr. Miloša Kaščáka, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa dňa 06.02.2007 podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalobcu zaplatiť mu sumu 681.614,-Sk, t.j. 22.625,44 eur vrátane úrokov z omeškania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že mestom Vranov n/T a žalovaným bola uzatvorená dňa 30.05.1996 mandátna zmluva
s účinnosťou od 01.07.1996. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.06.2001. Predmetom
mandátnej zmluvy podľa čl. II bol záväzok mandatára , žalovaného zabezpečovať správu majetku
mesta Vranov n/T , t.j. vecí hnuteľných a nehnuteľných a majetkových správ viažucich sa k tomuto
majetku. V rámci uvedených činnosti sa mandatár zaviazal predovšetkým zabezpečovať činnosti

súvisiace so zabezpečením obsluhy a prevádzky tepelných zariadení a ekonomické činnosti súvisiace
so spravovaným majetkom. V rámci týchto činnosti bol mandatár povinný viesť predpísanú ekonomickú
evidenciu spravovaného majetku a hospodárenia s ním, vrátane vykonávania inventarizácie tohto
majetku, vyhotovovania a predkladania štatistických hlásení, spracúvania podkladov potrebných pre
vypracovanie rozpočtu mandatára, pre podanie daňových priznaní, pričom samotné daňové priznania
spracúva a predkladá mandant. Poukázal na čl. III podľa ktorého v prípade zavinenia škody v súvislosti
s výkonom podľa predmetu tejto zmluvy má mandant proti mandatárovi nárok na jej úhradu. Na

základe mandátnej zmluvy vypracovával žalovaný rôzne výkazy týkajúce sa tepelného hospodárstva.
Spracovával vo vlastnom mene „ Vyúčtovanie dodávky tepla na vykurovanie za rok za bytové domy
mesta Vranov n/T“ Ako príklad uviedol rok 1997. Na základe týchto výkazov zostavoval žalovaný výkaz
„ vyúčtovanie dotácii k cene tepelnej energie za rok“. Tento výkaz bol následne doručený na Daňový
úrad vo Vranove nad Topľou a slúžil ako podklad pre vyplatenie dotácii zo štátneho rozpočtu SR. Podľa
vyúčtovania dotácii k cenám tepelnej energie za rok 1997 uplatnil žalovaný skutočnú potrebu dotácii
vo výške 19.185.624,-Sk. Podľa Prehľadu o finančnom zúčtovaní dotácii k cenám tepelnej energie

so štátnym rozpočtom za rok 1998 uplatnil žalovaný skutočnú potrebu dotácii vo výške 12.602.397,-
Sk. Podľa prehľadu o finančnom zúčtovaní dotácii k cenám tepelnej energie so štátnym rozpočtom za
rok 1999 uplatnil žalovaný skutočnú potrebu dotácii vo výške 5.335.199,-Sk. Uviedol ďalej že v dňoch
25.10.2004 do 16.12.2004 s prerušením vykonávala Správa finančnej kontroly v Košiciach následnúfinančnú kontrolu použitia účelových dotácii poskytnutých zo štátneho rozpočtu SR k cenám tepelnej
energie za obdobie rokov 1997,1998,1999. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie§ 6 ods. 3
zákona č. 303/1995 Z.z.o rozpočtových pravidlách, tieto sú podrobne uvedené v rozhodnutí zo dňa

19.01.2005. V rozhodnutí bolo konštatované , že neboli splnené podmienky pre poskytovanie dotácii
k cenám tepelnej energie pre roky 1997,1998,1999 a kontrolovaný subjekt si nárokoval , obdŕžal
neoprávnene použil prostriedky dotácie v roku 1997 vo výške 246.534,-Sk, v roku 1998 vo 61.240,-
Sk a v roku 1999 vo výške 41.549,-Sk, neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu v roku
1998 vo výške 210,-Sk, v roku 1999 vo výške 178,-Sk,bv roku 1999 vo výške 1.184,-Sk,, t.j. vo výške

350.895,-Sk. V dôsledku toho bolo rozhodnutím SFK zo dňa 19.01.2005, č. 3/1091/2004/301 uložené
mestu Vranov n/T odviesť do štátneho rozpočtu neoprávnené použité a zadržané prostriedky štátneho
rozpočtu v celkovej výške 350.895,-Sk a penále zo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu a za
neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu v celkovej výške 565.137,-Sk. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2005. Z rok 1997 bolo penále za zadržané prostriedky štátneho
rozpočtu vo výške 383.607,-Sk, penále za neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu vo

výške 419,-Sk, za rok 1998 bolo penále za zadržané prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 95.298,-
Sk, penále za neodvedené výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 356,-Sk, za rok 1999 bolo
penále za zadržané prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 83.098,-Sk, penále za neodvedené výnosy
z prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 2.368,-Sk, čo predstavuje mestu škodu v celkovej výške
916.032,-Sk. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že do 30.6.2001 vykonávala správu tepelného a bytového

hospodárstva žalovaná spoločnosť na základe mandátnej zmluvy. Žalobca má za to, že žalovaný ako
bývalý mandatár spôsobil škodu a je za ňu zodpovedný v zmysle ust. čl. III mandátnej zmluvy a podľa
ust. § 373, 566 a násl. zákona č. 513/1991 Zb. Predmetné žiadosti o poskytovanie dotácie na teplo pre
kalendárne roky 1997,1998,1999 mal s odbornou starostlivosťou vyčísliť a uplatniť žalovaný, avšak túto
odbornú povinnosť si nesplnil. Škoda vznikla v dôsledku nesprávneho prepočtu na strane žalovaného a

pretoztohtodôvoduboliuplatnenéajsankcie.Uviedol,žecelkováškodapredstavujesumu681.614,-Sk,
táto pozostáva zo škody vo výške 608.258,-Sk , zo sumy 24.452,-Sk, - neoprávnené použité prostriedky
a zo sumy 48.904,-Sk, - penále za neoprávnené použité prostriedky mesta. Žalobca túto škodu vyčíslil
v liste zo dňa 16.09.2005 a vyzval žalovaného na jej úhradu.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobu žiadal zamietnuť. Okrem iného uviedol, že počas trvania

mandátnej zmluvy žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil. Uvedené rozhodnutie SFK zo dňa 19.01.2005
je nesprávne. Poukázal na to, že žalobca nevyužil možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie.
Rozhodnutie mohlo byť v konečnom dôsledku preskúmané aj súdom, avšak ani túto možnosť žalobca
nevyužil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to mandátnou zmluvou zo
dňa24.03.1993, vyúčtovaním dotácii k cenám tepelnej energie za roky 1997, 1998, 1999, rozhodnutím
SFK zo dňa 19.01.2005, faktúrou vystavenou žalobcom zo dňa 22.8.2006, č. 1310600023, výzvou
žalobu na úhradu škody zo dňa 16.09.2005, vyjadrením žalovaného zo dňa 28.02.2008, listom SFK zo
dňa09.04.2008,listomMinisterstvafinanciíSRzodňa25.10.2001,listomGenerálnej prokuratúryzodňa

10.9.2001, Rozhodnutím MF SR zo dňa 4.12.2001 Č.. XXXXX/XXXX-XX, vyúčtovaním dodávky tepla na
vykurovania za rok 1997, úradným záznamom zo dňa 10.11.2004 spísanom na mestskom úrade Vranov
n/T , stanoviskom mesta Vranov n/T zo dňa 9.12.2004, listom mesta Vranov n/T zo dňa 2.11.2004,
listom mesta Vranov n/T zo dňa 8.11.2004, odpoveďou žalovaného zo dňa 09.11.2004, listom MF SR
zo dňa 09.03.2005, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.10.2005 + prílohami na čl. 128-135, vyjadrením

žalobcuvovecizodňa21.3.2011,výzvoužalobcu kúhradeškodyzodňa16.09.2005,listomžalovaného
dňa 21.03.2002 adresovaný žalobcovi, výzvou na mimosúdne vyrovnanie, listom SFK zo dňa 10.5.2011
o potvrdení vyrovnania záväzku, vyjadrením žalovaného vo veci zo dňa 24.05.2011, listom Generálnej
prokuratúry zo dňa 10.9.2001na čl. 171-173, dohodou o splátkach zo dňa 26.04.2005, pripojeným
spisom tun. súdu sp.zn. 9Cb/261/2001 , výsluchom účastníkov konania a svedkov a na základe takto

vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

Z mandátnej zmluvy zo dňa 24.3.1993 vyplýva, že žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár
uzavreli v z zmysle ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka túto mandátnu zmluvu. Z čl. II
tejto zmluvy vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovaného zabezpečovať správu

majetku mesta Vranov n/T , t.j. vecí hnuteľných a nehnuteľných a majetkových správ viažucich
sa k tomuto majetku, ktoré sú presne uvedené v prílohe tejto zmluvy. V rámci uvedených činnosti
sa mandatár zaviazal predovšetkým zabezpečovať činnosti súvisiace so zabezpečením obsluhy a
prevádzky tepelných zariadení a ekonomické činnosti súvisiace so spravovaným majetkom. V rámcitýchto činnosti bol mandatár povinný viesť predpísanú ekonomickú evidenciu spravovaného majetku a
hospodárenia s ním, vrátane vykonávania inventarizácie tohto majetku, vyhotovovania a predkladania
štatistických hlásení, spracúvania podkladov potrebných pre vypracovanie rozpočtu mandatára, pre

podanie daňových priznaní, pričom samotné daňové priznania spracúva a predkladá mandant. Bol ďalej
povinný viesť finančné prostriedky získané zo spravovaného majetku oddelene na osobitnom účte v
banke, ako ho aj spravovať.

Podľa čl. III tejto zmluvy je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní s odbornou starostlivosťou,

činnosť na ktorú sa zaviazal je povinný uskutočňovať s v súlade so zmluvou a v súlade so záujmami
mandanta, ktoré pozná a ktoré musí poznať. Mandant je povinný štvrťročne, do 20. dňa po skončení
príslušného štvrťroka písomné , formou rozboru hospodárenia so spravovaným majetkom informovať
mandanta o stave spravovaného majetku a súvisiacich majetkových práv. V prípade že mandant
včas požiada mandatára o poskytnutie špecifických informácii o spravovanom majetku, je mandatár
povinný tieto informácie zapracovať do rozborov. Mandatár je povinný umožniť povereným zástupcom

mandanta nazerať do všetkých dokladov týkajúcich sa spravovaného majetku. Všetky doklady týkajúce
sa spravovaného majetku sú vlastníctvom mandanta,.
Z čl. III tejto zmluvy vyplýva, že v prípade zavinenia škody v súvislosti s výkonom podľa predmetu tejto
zmluvy má mandant proti mandatárovi nárok na jej úhradu

Z čl. VI vyplýva, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.6.2001. Z vyjadrení oboch účastníkov
konania, že ďalšia mandátna zmluva medzi nimi uzavretá nebola. Neskôr žalobca mandátnu zmluvu
s rovnakým obsahom pokiaľ sa jedná o správu majetku mesta Vranov n/T, t.j. vecí hnuteľných a
nehnuteľných a majetkových správ viažucich sa k tomuto majetku a v rámci uvedených činnosti
aj zabezpečovanie činnosti súvisiace so zabezpečením obsluhy a prevádzky tepelných zariadení a

ekonomické činnosti súvisiace so spravovaným majetkom uzavrel so spoločnosťou Mestský Bytový
podnik, a.s.

Z rozhodnutia Správy finančnej kontroly zo dňa 19.01.2005, č. 3/1091/2004/301 vyplýva, že SFK uložila
žalobcovi, mestu Vranov n/T v zmysle ust. § 47 ods. 2 zákona č. 303/95 Z.z. povinnosť odviesť

do štátneho rozpočtu neoprávnene použité a zadržané prostriedky vrátane penále v celkovej výške
916.032,-Sk. Z tohto bolo neoprávnene použitých a zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu v sume
350.895,-Sk, penále za neoprávnene použité a zadržané prostriedky štátneho rozpočtu bolo vo výške
565.137,-Sk. SFK uložila žalobcovi odviesť aj penále vo výške 0,2% zo sumy odvodu za každý aj
započatý deň neoprávneného použitia zadržania prostriedkov štátneho rozpočtu od 17.12.2004 až do

ich vrátenia.

Z tohto rozhodnutia a predloženej korešpondencie mesta Vranov n/T vyplýval že následná finančná
kontrola u žalobcu bola vykonávaná v dňoch 25.10.2004 do 16.12.2004 a to priebežne a s prerušením,
teda už v čase keď skončila platnosť mandátna zmluva, ktorú mal žalobca uzavretú so žalovaným. V

tomto čase už správu tepelného hospodárstva vykonávala spoločnosť I. H. C..

Z faktúry č. 1310600023 vyplýva že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 681.614,-Sk, v zmysle
mandátnej zmluvy. Ide o škodu vo výške 608.258,-Sk, sumu za neoprávnene použité prostriedky vo
výške 24.452,-Sk a penále za neoprávnene použitie prostriedkov mesta vo výške 48.904,-Sk.

Z listu žalobcu zo dňa 16.09.2005 vyplýva, že vyzval žalovaného na úhradu škody v celkovej výške
681.614,-Sk z dôvodov tak ako to uviedol v žalobnom návrhu doručenom súdu.

Z vyjadrenia žalovaného vo veci zo dňa 28.02.2008 vyplýva, že žalovaný so žalobou nesúhlasí a

žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že počas trvania mandátnej zmluvy žalovaný žiadnu škodu žalobcovi
nespôsobil. Uvedené rozhodnutie Správy finančnej kontroly zo dňa 19.01.2005 je nesprávne. Poukázal
na to, že žalobca nevyužil možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie. Rozhodnutie mohlo byť v
konečnom dôsledku preskúmané aj súdom, avšak ani túto možnosť žalobca nevyužil. Žiadal, aby
žalobca vysvetli prečo nenamietla nesprávne rozhodnutia a neodvolala sa aj napriek tomu, že ho

žalovaný na tieto okolnosti upozorňoval. Ich výpočty potrebné pre poskytovanie dotácii boli správne.
Podklady k jednotlivým výpočtom sa nachádzali u žalobcu, pretože mu boli zápisnične odovzdané.
Žalovaný počas konania poukázal na obdobne prípady, kde vykonávali správu tepelného hospodárstva ,
za žalobcu sa odvolávali a boli úspešný. ( čl. 115, čl. 171-173).Z listu MF SR zo dňa 25.10.2001 adresný žalovanému vyplýva, že Ministerstvo financií SR zastáva
názor, že napadnuté rozhodnutie je správne pretože mesto Vranov Akceptovalo výšku uloženej pokuty,

nenamietalo nič proti právoplatnému rozhodnutiu, nepožiadalo o obnovu konania, nepožiadalo o
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Z úradného záznamu napísanom v kancelárií vedúcej ekonomického oddelenia MsÚ Vranov nad Topľou
dňa 10.11.2004 o 11,00 hod. z telefonického rozhovoru s V.. N. I., Y. G. H., G.. M.. B.. Vranov nad

Topľou vyplýva, že V.. Z. W. U. B. V.. N. I., že Správa finančnej kontroly Košice vykonáva v Mestskom
úrade vo Vranove následnú finančnú kontrolu použitia účelových dotácii poskytnutých zo ŠR SR k
cenám tepelnej energie za obdobie rokov 1997,1998,1999. Na základe požiadavky SFK na predloženie
písomnej vysvetlivky ku kontrolným zisteniam SFK zo dňa 5.11.2004 požiadala IT.. N. I., Y. G. H., G..
M.. B.., ktorá do dňa 30.6.2001 vykonávala na základe mandátnej zmluvy správu tepelného a bytového
hospodárstva mesta o predloženie písomnej vysvetlivky, pričom som mu prečítala požiadavku SFK

zo dňa 5.11.2004. Informovala ho, že s požiadavkou o podanie vysvetliviek sa osobne obrátila dňa
5.11.2004 na C.. T., bývalého pracovníka tepelného hospodárstva spoločnosti H., G.. M.. B.., tento sa
údajne na tieto záležitosti nepamätá. Listom primátora mesta zo dňa 8.11.2004 mesto listom primátora
požiadalo V.. Š. K., M. G. I. H. C., Z.. G.. o zabezpečenie písomných vysvetliviek B. C.. Y., vedúceho
tepelného úseku a. s., ktorý v preverovanom období rokov 1997,1998,1999 pôsobil ako vedúci divízie

tepelného hospodárstva G.. H., G.. M.. B.. Ten sa vyjadril, že ich žiadosti nemôže vyhovieť z dôvodov
uvedených v liste zo dňa 9.11.2004. Odpoveď V.. Š.U. K. mu prečítala, kde v závere listu V.. K. uviedol,
že by bolo vhodnejšie, aby oslovili priamo spol. H., G.. M.. B.., ktorá by k požiadavkám SFK mohla zaujať
relevantné stanovisko. Odpoveď V.. K. je v prílohe tohto úradného záznamu. V závere telef. rozhovoru
konateľa spol. H., G.. M.. B.. V.. N. I. zdvorilo požiadala o urýchlene podanie písomného stanoviska,

resp. vysvetliviek k zisteným skutočnostiam prebiehajúcej kontroly a to v termíne najneskôr do 2 dní. V
prípade, že do tohto termínu je vyjadrenie mesto neobdrží, hrozí mestu zo strany SFK Košice vrátenie
neoprávnene použitých prostriedkov účelovej dotácie k cene tepla, penále za neoprávnené použitie
dotácie k cene tepla, teda škoda, ktorú mesto následne bude musieť uplatňovať voči tomu, kto túto
škodu spôsobil. Telefonický rozhovor sa viedol za účasti I.. I. I..

Z listu žalobcu zo dňa 9.12.2004 okrem iného vyplýva, že Mesto Vranov nad Topľou oznámilo
konateľovi žalovaného to, že SFK Košice vykonala následnú finančnú kontrolu použitia účelových dotácii
poskytnutých zo ŠR SR k cenám tepelnej energie za obdobie rokov 1997,1998,1999. Vykonávanou
kontrolou bolo zistené porušenie rozpočtovej disciplíny v dôsledku čoho mesto bude povinné odviesť do

ŠR SR neoprávnene použité prostriedky vrátane penále v celkovej výške 911 722,61 Sk. Vzhľadom na
to, že správe tepelného a bytového hospodárstva mesta do 30.6.2001 vykonávala na základe mandátnej
zmluvy Vaša spoločnosť, mesto požiadalo, aby sa písomne vyjadrili k zisteniam SFK, prípadne vzniesli
kvalifikované námietky proti zisteniam v termíne do 12.12.2004. V prílohe im zaslali Správu o výsledku
následnej finančnej kontroly č. X/XXXX/PZ-XX/XXXX-XXX vrátene všetkých príloh.

Vprípade,žemestobudemusieťneoprávnenépoužitéprostriedkyvrátiťdoŠRbudúvočiichspoločnosti
uplatňovať náhradu v zmysle príslušných právnych predpisov.

Z listu žalobcu zo dňa 02.11.2001 adresovaného Mestskému bytovému podniku, a.s. vyplýva, že mesto
Vranov dňa 2.11.2004 v prílohe listu zaslalo požiadavku Mestskému bytovému podniku, a. s., V.. Š.U.

K., M. Z.. G.., ktorou ho urgovali predloženie podkladov k následnej finančnej kontrole v termíne do
3.11.2004 nakoľko požiadavky na ich predloženie boli prejednané dňa 27.10.2004 s C.. Y., vedúcim
tepelného úseku ich spoločnosti. Z listu zo dňa 08.11.2004 vyplýva, že žalobca požiadali uvedený podnik
aj o zaslanie vysvetlenia k požiadavkám SFK. na tieto požiadavky mesta Vranov n/T Mestský bytový
podnik , ktorý v tom čase vykonával správu tepelného hospodárstva reagoval negatívne- odpoveď zo

dňa 09.11.2004, čl. 125.

Z vyjadrenia zástupcu žalobcu vo veci zo dňa 21.03.2011 vyplýva, že medzi Mestom Vranov nad Topľou
(ako mandantom) a spol. H., G.. M.. B.. Vranov bola uzatvorená dňa 30.5.1996 Mandátna zmluvy s
účinnosťou od 1.7.1994. Zmluvy bola uzatvorená na dobu určitú do 30.6.2001. Správu tepelného a

bytového hospodárstva mesta do 30.6.2001 (a to už od roku 1993) vykonávala na základe Mandátnej
zmluvy G.. H., G.. M.. B.. D.. Porušovaním povinnosti vyplývajúcich z Mandátnej zmluvy čl. II. - činnosti
súvisiacich so zabezpečovaním obsluhy a prevádzky tepelných zariadení, resp. ekonomických činnosti
súvisiacich so spravovaným majetkom G. H., G.. M.. B.. D. bola Mestu Vranov spôsobená škoda. Vžalobe podanej na súde dňa 6.2.2007 si uplatnil žalobca škodu vo výške 681.614,- Sk. Žalobca má za
to, že žalovaný ako bývalý mandatár spôsobil škodu a je za ňu zodpovedný v zmysle čl. III Mandátnej
zmluvy a podľa § 373, § 566 a násl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Predmetné žiadosť

o poskytnutie dotácie na teplo pre kalendárne roky 1997,1998,1999 mal s odbornou starostlivosťou
vyčísliť a uplatniť žalovaný, ale túto odbornú povinnosť nesplnil. Škoda vznikla v dôsledku nesprávneho
prepočtu na strane žalovaného a z tohto dôvodu boli uplatnené následné sankcie zo strany SFK.
Uplatnená škoda pozostáva z položiek, ktoré vyčíslil žalobca v Liste - výzva k úhrade škody, vrátenie
neoprávnene použitých prostriedkov rozpočtu mesta a úhrade zo dňa 16.9.2005 takto:

1. Škoda vo výške 608 258,- Sk pozostáva z uvedených súm a to:
- Nárokované, obdržané a neoprávnené prostriedky ŠR SR za rok 199 vo výške 41 549,- Sk
- Neodvedené výnosy z prostriedkov ŠR SR v celkovej výške 1 572,- Sk, z toho: za rok 1997 vo výške
210,- Sk, za rok 1998 vo výške 178,- Sk, za rok 1999 vo výške 1 184,- Sk
-PenálezazadržanýchaneodvedenýchprostriedkovŠRSRvcelkovejvýške565137,-Skztoho:zarok
1997 za zadržané prostriedky ŠR SR 383 607,- Sk, za rok 1997 za neodvedené výnosy z prostriedkov

ŠR 419,- Sk, za rok 1998 za zadržané prostriedky ŠR SR 95 289,- Sk, za rok 1998 za neodvedené
výnosy z prostriedkov ŠR 356,- Sk, za rok 1999 za zadržané prostriedky ŠR SR 83 098,- Sk , za rok
1999 za neodvedené výnosy z prostriedkov ŠR 2 368,- Sk
2. Neoprávnene vyplatená odmena v celkovej výške 24 452,- Sk, žalovaný porušil rozpočtovú disciplínu
tým, že z neoprávnene zvýšených výnosov z tepelného hospodárstva za roky 1997,19998,1999 mu bola

neoprávnenevyplatenáodmena,ktorápredstavovalavzmyslečl.IV.Mandátnejzmluvy7,0%zvýnosov,
3. Penále za neoprávnené použitie prostriedkov mesta vo výške 48 904,- Sk , žalovaný neoprávneným
odčerpaním prostriedkov vyplatením odmeny z neoprávnených výnosov porušil rozpočtovú disciplínu a
na základe uvedeného bol povinný zaplatiť penále za neoprávnené použitie prostriedkov mesta.
Na základe uvedeného predstavuje celková požadovaná škoda sumu 681 614 Sk (22.625,44 EUR).

Z potvrdenia SFK zo dňa 10.05.2011 vyplýva, že Správa finančnej kontroly Košice zaslala Mestu Vranov
nad Topľou dňa 10.5.2011 na základe ich písomnej žiadosti zo dňa 6.5.2011 podanie v ktorom potvrdila
vyrovnanie pohľadávky štátu uloženej rozhodnutím č. 3/1091/2004/301 zo dňa 19.1.2005. Predmetným
rozhodnutím bol uložený odvod neoprávnene použitých a zadržaných prostriedkov ŠR SR vo výške 350

895,- SK ako aj penále za neoprávnené použité a zadržané prostriedky ŠR vo výške 565 137,- Sk s
povinnosťou dopočtu vo výške 0,2 % zo sumy odvodu od 17.12.2004 až do dňa ich vrátenia, max. však
do 2-násobku odvodu. Rozhodnutie SFK Košice nadobudlo právoplatnosť 8.2.2005 a vykonateľnosť
23.2.2005. Medzi SFK Košice a mestom Vranov nad Topľou bola dňa 26.4.2005 uzavretá dohoda o
splátkach v zmysle §6a zákona NR SR č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších

predpisov. Predmetom dohody boli splátky odvodu vo výške 350 895,- Sk, predpísané penále vo výške
656 137,- Sk, dopočítané penále 80 637,- Sk, t. j. pohľadávka spolu 996 669,- Sk. SFK Košice ako
správca pohľadávky štátu potvrdila, že Mesto Vranov nad Topľou vysporiadalo celú dlžnú sumu 996
669,- podľa uzavretej dohody o splátkach.

Z vyjadrenia zástupcu žalovaného zo dňa 24.05.2011 okrem iného vyplýva, že žalovaný počas trvania
mandátnej zmluvy žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil a preto žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobca
ako subjekt, ktorý je po skončení trvania mandátnej zmluvy zodpovedný za správu tepelného a bytového
hospodárstva, nevyužil riadne ani mimoriadne opravné prostriedky a to v správnom konaní a následne
aj v režime správnej súdnictva podľa príslušných ustanovení O.s.p. proti nesprávnemu rozhodnutiu SFK.

Žalobca doteraz nevysvetlil, prečo nepodal proti rozhodnutiu, ktoré ukracuje mestský rozpočet, ani len
odvolanie. Týmto svojim konaním akceptoval výšku uloženej pokuty, ako túto situáciu správne popísal
jeden z vypočutých svedkov. Žalobca opomína zohľadniť skutkový stav, ktorý nastal po ukončení trvania
mandátnej zmluvy (ďalej len „zmluva“). Celá agenda vzťahujúca sa na správu bytového a tepelného
hospodárstva a súvisiace činnosti (vrátane agendy dotácií) bola odovzdaná žalobcovi. Došlo aj k

fyzickémuodovzdaniucelejpísomnejdokumentáciežalobcovi.Zvykonanéhodokazovaniajednoznačne
vyplýva, že táto dokumentácia sa skutočne nachádzala v archíve žalobcu a SFK vychádzala pri výkone
kontroly z originálov dokladov predložených žalobcom (zrejme až na základe výziev alebo urgencií SFK
ako to naznačujú výpovede niektorých svedkov). Kontrolovaným subjektom bolo mesto Vranov nad
Topľou. Oni neboli prizvaní ako účastník správneho konania, nebol im doručený protokol o výsledku

kontroly, ktorý by obsahoval všetky zákonné formálne a obsahové náležitosti a nemali k dispozícii
rozhodnutie SFK ani podklady, na základe ktorých by bolo možné toto rozhodnutie napadnúť. Od
podania žaloby žalobca neuviedol z akých ustanovení zmluvy, príp. zákona odvodzuje našu povinnosť
napádať opravnými prostriedkami rozhodnutia vydané aj s niekoľkoročným časovým odstupom odkončenia trvania mandátnej zmluvy. Takáto činnosť by nepochybne presahovala rámec zákonnej alebo
zmluvnej prevenčnej povinnosti upozorniť mandanta na hroziacu škodu po ukončení trvania mandátnej
zmluvy. Potenciálne hroziaca škoda, spočívajúca v sankciách uložených orgánmi finančnej kontroly

nemôže byť považovaná za bezprostredne hroziacu škodu, na ktorú by sme boli schopní žalobcu
upozorniť, príp. vykonať nevyhnutné kroky na zabránenie jej vzniku. Činnosť orgánov finančnej kontroly
nie je možné ovplyvniť. Je otázne, ako by sa žalobca zachoval, ak by mu dali vyjadrenie k záverom
kontroly ( či už na základe ním poskytnutých podklad alebo bez nich) a toto vyjadrenie ( ktoré by navyše
nemalo voči kontrolným orgánom žiadnu relevanciu - keďže sme neboli kontrolovaným subjektom ani

účastníkom konania) ukázalo ako nepostačujúce a ak by aj tak vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť
pokutu a odviesť peňažné prostriedky. Vymáhal by aj v tomto prípade tieto sumy od nás? Nie je nám
známe či žalobca nemal a ani v súčasnosti nemá zamestnaných pracovníkov kvalifikovaných na výkon
správy tepelného hospodárstva a s tým súvisiace administratívne a ekonomické činnosti, ktorí by boli
schopní podať opravný prostriedok. My sme ako mandatár opravné prostriedky efektívne využívali.
Ustanovenie § 13 ods. 1 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe upravuje náležitosti protokolu

o výsledku vykonanej kontroly. V tomto konaní sme už uvádzali, že žalobcovi doručený protokol všetky
tieto náležitosti neobsahoval, napriek tomu žalobca podľa našich informácií voči tomuto nedostatku
nenamietal. Považujeme za nespornú skutočnosť, že na zistenie takto zrejmého nedostatku a efektívnu
obranu proti nemu žalobca vôbec nepotreboval akékoľvek kvalifikované vyjadrenie osôb, ktoré za
mandatára vykonávali techn. výpočty dotácií. Tento a ďalšie argumenty mohol na svoju efektívnu obranu

využívať priamo žalobca, ktorý však zrejme aj s odstupom čatu doteraz nepochopiteľne považuje všetky
rozhodnutia kontrolných orgánov a tomu predchádzajúce konania z správne. Uviedol, že žalobca svoju
žalobu podanú v roku 2007 odôvodňuje údajným pochybením pri výpočte dotácií k cenám tepla v rokoch
1997 až 1999. Z uvedeného dôvodu opätovne vznášame v tejto veci námietku premlčania. Nezakladá sa
na pravde tvrdenie žalobcu, že v dôsledku nesprávneho prepočtu dotácií mu vznikla škoda. Ak žalobcovi

vznikla povinnosť zaplatiť pokutu alebo odviesť peňažné prostriedky - poskytnuté dotácie naspäť do ŠR
SR,taktátopovinnosťmuvzniklalenakonásledokjehoúplnejpasivityvsúvislostisnepodanímriadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov. O tom, že my sme počas trvania tieto opravné prostriedky
v prospech žalobcu náležite využívali, svedčia o.i.: upozornenie Generálnej prokuratúry na porušenie
zákona adresované SFK (vydané na základe nášho podnetu), rozhodnutie Ministerstva financií SR o

nami podanom rozklade, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a odpoveď Ministerstva financií
SR na našu sťažnosť. Všetky uvedené doklady už boli pred súdom predložené. Opakovane poukazujú
na nedostatok súčinnosti zo strany žalobcu, na ktorú bol podľa § 376 Obchodného zákonníka povinný.
Pod sp. zn. 9Cb 261/01 sa na tunajšom súde viedlo konania o vydanie dokumentácie. Návrh bol
zamietnutý a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2003. Teda už v roku 2003 žalobca vedel,

že v dôsledku uplynutia dohodnutého času platnosti zmluvy a právoplatného rozsudku súdu v konaní o
vydanie dokumentácie je plne zodpovedný za správu tepelného hospodárstva.

Z pripojeného spisu tun. súdu sp.zn. 9Cb 261/01 vyplýva, že na tunajšom súde viedlo konania o vydanie
dokumentácie. Návrh bol zamietnutý a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2003. Z uvedeného

teda vyplýva, že žalovaný v tomto čase už nedisponoval dokumentáciou , ktorá by sa týkala správy
tepelného hospodárstva. Teda preukázateľne tieto dokumenty musel mať v správe a držbe žalobca
resp. mestský bytový podnik, ktorý následne prevzal činnosti , ktoré pôvodne vykonával žalovaný.

Právny zástupca žalobcu vo veci poukázal na to, že škoda , ktorá je uplatnená v tomto konaní sa týka

rokov kedy žalovaný vykonával správu na tepelnom hospodárstve, postupoval v súlade s uzatvorenou
mandátnou zmluvou. Následne keď sa prišlo na to, že správa finančnej kontroly chce uložiť žalobcovi
pokutu bol vyzvaný žalovaný štatutárny zástupca žalovaného , aby poskytol súčinnosť pri riešení
tejto problematiky. Všetky tieto doklady sa nachádzajú v spisovom materiály. Poukázal na to, že zo
strany žalovanej spoločnosti nedošlo k žiadnej súčinnosti. Pokiaľ ide o vznesené námietku premlčania

uviedol, že nejde o občiansko-právny vzťah ale o obchodno-právny vzťah, kde platia iné premlčacie
doby a to štyroch rokov. Právny zástupca žalobcu na otázku súdu aby zdôvodnil prečo žalobca
nevyužil riadne a mimoriadne opravné prostriedky proti predmetnému rozhodnutiu vydanému správou
finančnej kontroly uviedol, že v tomto mesto nemalo k dispozícií kompetentných pracovníkov a to z
oblasti tepelného hospodárstva, ktorí by vedeli zaujať adekvátne stanovisko. Uviedol, že žalovaný

bol požiadaný o súčinnosť pri riešení problematiky opravné prostriedky nemohol podať, lebo nebol
účastníkom, to malo podávať mesto, pretože on v tomto období už nevykonával činnosť. Opätovne
poukázal na to, že mesto nemalo pracovníkov, ktorí by tejto problematike rozumeli. Preto sa to dalo
do správy a ide o dotácie, ktoré boli poskytované na výrobu tepla, ktoré si uplatňovalo mestoprostredníctvom žalovaného na základe tejto mandátnej zmluvy do 30.06.2001. Týka sa to tohto
obdobia. Do tohto obdobia zastupoval mesto a vykonával správu žalovaný. Ak v tomto čase prišla
pokuta bolo oprávnenie žalovaného podávať za mesto opravne prostriedky, pretože mal takéto široké

oprávnenie v zmysle mandátnej zmluvy. Mandátna zmluva zanikla 30.06.2001 a to uplynutím doby.
Predmetné rozhodnutie bolo vydané až neskôr.

Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie k námietke premlčania v
tejto veci treba aplikovať ustanovenie § 106 Obč. zákonníka a to dvojročnú premlčaciu lehotu. Pokiaľ

ide o časové súvislosti tejto veci uviedol, že dotácie za teplo boli vypočítavané z rokov 1997, 1998
a 1999. Správa finančnej kontroly za tieto obdobia vykonala kontrolu v roku 2004 kontrolovaným
subjektomboloMesto Vranovn.T.,následne vroku 2005bolovydané rozhodnutie správou finančnej
kontroly , ktorému predchádzala správa ohľadom finančnej kontroly a protokol, ktorý bol v tejto súvislosti
vypracovaný. Žalovaná spoločnosť H. nebola účastníkom tohto konania. Protokol z tejto finančnej
kontroly nebol doručený. Poukazovala žalovaná spoločnosť na to, ako sa má žalobca brániť proti

vydanému rozhodnutiu. Uvádzali, že napr. jedna z nesprávnosti tohto rozhodnutia je alebo predošlého
protokolu o vykonaní kontroly bolo to, že daný protokol neobsahoval všetky náležitosti, ktoré mal
obsahovať správa o finančnej kontrole za roky 1997 až 1999. Majú za to, že toto bol taký zrejme
formálny nedostatok , ktorí mohli jednoduchým spôsobom odhaliť aj zamestnanci žalobcu, ktorí v tomto
období boli bývalými zamestnancami žalovaného teda skúsenosti s danou problematikou už mali.

Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného okrem iného vyplýva, že tak ako bolo povedané správu
mesta ukončili v júni 2001. Prax bola taká, že ak bola kontrolovaná časť tepelného hospodárstva
mesta boli sme v čase platnosti mandátnej zmluvy prizývaní k tejto kontrole ako odborný garant a
spracúvateľ materiálu tepelného hospodárstva. Ako už bolo povedané bola v roku 2004 vykonaná

kontrola ku ktorej sme vôbec neboli prizvaní , nevedeli sme o tom, že takáto kontrola je. Zvykom
bolo tak, že v prípade počas kontroly sa niektoré nedostatky vysvetľovali. My sme nemohli vedieť , či
je kontrolovaná časť tvorby ceny tepla alebo nejaké technické zariadenie. V tom čase tvorba ceny
tepla bol náročný účtovný úkon preto to robili ľudia, ktorí boli prakticky v tomto smere každý rok
školení.Vroku 2004 tí ľudia,ktorítounásrobili bolizamestnaní vMestskom bytovompodniku,ktorýv

tom čase vykonával tú činnosť, ktorú sme vykonávali my a boli to pracovníci, ktorí boli zamestnancami
a.s. Mesta Vranov n. T. Mesto malo priamy dosah na túto spoločnosť. Išlo o pracovníkov pána T., Y.,
C. G., slečna S.. Sú to všetko pracovníci, ktorí boli v tom čase u nás zamestnaní a potom išli v čase
platnosti mandátnej zmluvy a od roku 2004 keď skončila platnosť mandátnej zmluvy všetci títo ľudia
skončili pracovný pomer u nás a išli do Mestského bytového podniku. Vykonávali tam tú istú činnosť.

Robili tú istú činnosť ako zamestnanci MsBP. Žalobca o tom vedel, nakoľko v spise sú listy, ktorými
vyzýval MsBP aby im predložil stanoviská kul zisteným nedostatkom. Výsledok správy finančnej
kontroly je len dokladom na základe ktorého sa pokuta nedáva, ale protokol je ten materiál ku ktorému
sa treba vyjadriť a tento sme my nedostali ako firma. Keď žalobca uviedol, že oni sú povinní platiť
škodu tak dáva do úvahy keď účtovný okruh kde sa to teplo počíta dostal zo štátu dotáciu a potom ju

následne mal vrátiť o päť rokov , či je to vôbec škoda? Poukázal na to, že ide o finančné prostriedky,
ktoré dostalo mesto a potom ich len vrátilo. Škodou by mohlo byť len to penále. Podľa ich názoru
na základe týchto vecí ku ktorým sme sa dostali bolo jednoducho treba urobiť odborné stanovisko,
ale materiály ktoré k tomu bolo treba už nemali, nakoľko v tom čase ich už malo mesto . To, že boli
doložené nejaké prílohy z nich sa nedá vypočítať ale bo určiť to, či tento výpočet bol správny alebo

nie. K tomu bolo potrebné použiť všetky papiere , ktoré sa nachádzali u žalobcu.

Právny zástupca žalobcu na otázku súdu či v období po skončení platnosti mandátnej zmluvy so
žalovaným bola uzatvorená s MsBP nová mandátna zmluva a či táto mala rovnaký predmet činnosti
ako mal žalovaný uviedol, že áno od 1.7.2001 bola uzatvorená mandátna zmluva s Mestským

bytovým podnikom a táto mala rovnaký predmet činnosti.

Právna zástupca žalovaného k veci poukázal a doplnil vyjadrenie konateľa žalovaného , ktorý sa
vyjadril k určitým časovým okolnostiam a konkrétne na to, ako bolo ukončené hospodárenie v zmysle
mandátnej zmluvy. Do 30.1.2001 bola v platnosti mandátna zmluva medzi žalobcom a žalovaným.

Žalovaný realizoval výpočet dotácií k cenám tepla a na základe týchto výpočtov boli poskytnuté
finančné prostriedky žalobcovi. Až so značným časovým odstupom bola vykonaná kontrola teda
v tom čase už dávno žalovaný nebol viazaný mandátnou zmluvou a v zmyslel ust. § 566 a
nasl. Obchodného zákonníka je nemožné aby mandatár ďalej pokračoval vo vykonávaní týchtočinností. Podanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov bolo plne v réžií žalobcu. Pokiaľ
sa jedná o otázku premlčania myslím si, že v danom prípade nie je nevyhnutné ani potrebné aby
nadobudlo právoplatnosť uvedené rozhodnutie správy finančnej kontroly pretože, žalobca vedel už

v roku 2004, že hrozí škoda. Máme za to, že ak bola žaloba podaná dňa 06.02.2007 bolo právo na
náhradu škody premlčané. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie právneho zástupcu žalobcu v tom, že nežaluje
jednotlivých pracovníkov ale spoločnosť chcem uviesť, sám uvádza, že opravné prostriedky neboli
proti týmto rozhodnutiam podávané z dôvodu, pretože nemali k dispozícií pracovníkov, ktorí by mali
s týmto skúsenosti a pritom je preukázateľne, že bola založená nová obchodná spoločnosť, kde boli

títo bývalí pracovníci žalovaného zamestnaní. Informácie, ktoré žalobca potreboval na to aby podal
odvolanie proti rozhodnutiu týmito disponoval. Chcem poukázať na to, že žalovaný nebol žiadnym
spôsobom oprávnený brániť sa proti tomuto rozhodnutiu a či už proti nezákonnému postupu nakoľko
pri výkone kontroly alebo neskôr neboli sme oprávnení brániť sa proti vydaným rozhodnutiam. Neboli
sme účastníkom správneho konania ani zúčastnenou osobou. Žiadne opravné prostriedky by z našej
strany nemali právnu releváciu.

Podľa ust. § 420 ods. ,1,2,3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 757 ObZ pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto
zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa ust. § 566 ods. 1,2 ObZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho

účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta
alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie
záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Podľa ust. § 567 ods. 1,2,3 ObZ Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou

starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov
mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný
oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na
zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo
nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa

však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

Podľa ust. § 570 ObZ mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie
záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť
ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný dať včas poistiť, len keď to

určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to na účet mandanta.

Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené s poukazom na citované zákonné
ustanovenia má súd za to, že nárok žalovaného na náhradu škody nie je dôvodný.

Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody sú
protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie. Prvé
tri predpoklad majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. Občiansky zákonník uvádza
ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu a túto predpokladá. Exkulpácia škodcu je založená na
preukázaní tohto, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou. Ustanovenia

§ 373 ma povahu dispozitívnu, teda účastníci zmluvného vzťahu si môžu dohodnúť povinnosť nahradiť
škodu aj na princípe zavinenia. Úprava Obchodného zákonníka to umožňuje. Len za splnenia týchto
predpokladov možno hovoriť o vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu. Obchodný zákonník hovorí
ešte o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, ak ich preukáže zbaví sa zodpovednosti.Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej
povinnosti ,teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie

je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené
protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (zavinený
protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej
strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon,
t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo

právnej irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. PV prípade, keď právo vo
výnimočných prípadoch zodpovednosti dôsledky nahradiť škodu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré
nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov, v tých
prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako prejav vedomia a vôle
človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho
charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). Úkon je

protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom
zákonníku to zn., že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§373), ako aj o porušenie
povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§757). Obchodný zákonník na viacerých miestach
ustanovuje obdobnú platnosť §373 a nasl., a to aj pre prípady, keď škoda nevznikla ako dôsledok
porušenia povinnosti (napr. §353,357). V prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok porušenia

povinnosti ,chýba protiprávny úkon, a preto nemožno hovoriť ani o zodpovednosti. Platí zásada, že
bez protiprávnosti nieto zodpovednosti. V týchto prípadoch sa síce využíva mechanizmus náhrady
škody (§373 a nasl.), ale škoda tu nie je zodpovednostnou sankciou. Povinnosť nahradiť škodu nemá
zodpovednostný charakter.

Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku
poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum
cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví
v zmenšení majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Charakter

skutočnejškodymajúajnáklady,ktorépoškodenýmárnevynaložil(napr.priprípraveplnenia)aktorésav
dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej
strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy
sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma
spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré , nebyť vzniku škody, bolo

možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať.
Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetko škodu.

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti . Príčinná súvislosť
znamená,žemedziporušenímpovinnosti(príčinou)avznikomškody(následkom)musíbyťvzťahpríčiny

a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina
je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória
prírodnáaspoločenská.Máobjektívnupovahu.Jejaplikáciavoblastiprávaspočívavskutkovomzistení.
Príčinnúsúvislosťspravidladokazujepoškodený.VObchodnomzákonníkusúvšakupravenéajprípady,
keď príčinnú súvislosť zákon predpokladá (§533 ods. 1. § 622 ods.1). S kauzálnym nexom určitým

spôsobom súvisí aj problematika predvídateľnosti škody, ktorá obmedzuje povinnosť nahradiť škodu len
na predvídateľnú škodu a vylučuje zodpovednosť v rozsahu, v akom škodu nebolo možné predvídať. O
nepredvídateľnosti škody pozri vo výklade o rozsahu škody.

Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie

danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia
záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti.
V prípade náhrady škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti môže byť
oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah
protiprávnosti ako základy predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný

k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten , kto podľa zákona
za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten ,kto porušil záväzok. Môže ňou byť
dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila
záväzok, a to vtedy ,a keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti zaosobu použitú na splnenie(§ 331). V zásade platí, že v prípade porušenia povinnosti zo záväzku je ten,
kto svoju povinnosť porušil, zodpovedný voči druhej zmluvnej strane. V ňom Najvyšší súd ČR dospel k
záveru, že „porušenie zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý

nie je účastníkom zmluvy“(R 56/2004). Z neho vyplynul záver, že právo na náhradu škody môže mať aj
tretia osoba, pokiaľ záväzok, ktorý bol porušený, mal dopad na právnu sféru poškodeného.
Začiatok plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody upravuje § 398.
Ustanovenie je dispozitívne, a preto si zmluvné strany môžu dohodnúť aj iný zodpovednostný systém
náhrady škody, prípadne ho modifikovať.

Ustanovenia o Mandátnej zmluve, od ktorej odvádza žalobca svoj nárok v konaní stanovujú, že v prípade
škody postupuje sa v zmysle ust. § 373 a nasl. ObZ. účastníci konania si v zmluve v čl. III dohodli
osobitne, že v prípade zavinenia škody v súvislosti s výkonom podľa predmetu tejto zmluvy má mandant
proti mandatárovi nárok na jej úhradu. Teda medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté to, že musí byť
splnený aj predpoklad zavinenia škody.

Celková škoda, ktorú si žalovaný uplatňuje v podanej protižalobe predstavuje sumu 681.614,-Sk, t.j.
22.625,44 eur a táto pozostáva zo sumy 608 258,- Sk ktorá pozostáva zo súm: nárokované, obdržané
a neoprávnené prostriedky ŠR SR za rok 199 vo výške 41 549,- Sk, neodvedené výnosy z prostriedkov
ŠR SR v celkovej výške 1 572,- Sk, z toho: za rok 1997 vo výške 210,- Sk, za rok 1998 vo výške 178,-

Sk, za rok 1999 vo výške 1 184,- Sk, penále za zadržaných a neodvedených prostriedkov ŠR SR v
celkovej výške 565 137,- Sk z toho: za rok 1997 za zadržané prostriedky ŠR SR 383 607,- Sk, za rok
1997 za neodvedené výnosy z prostriedkov ŠR 419,- Sk, za rok 1998 za zadržané prostriedky ŠR SR
95 289,- Sk, za rok 1998 za neodvedené výnosy z prostriedkov ŠR 356,- Sk, za rok 1999 za zadržané
prostriedky ŠR SR 83 098,- Sk , za rok 1999 za neodvedené výnosy z prostriedkov ŠR 2 368,- Sk. Ďalej

je to suma za vyplatená odmena v celkovej výške 24 452,- Sk, žalovaný porušil rozpočtovú disciplínu
tým, že z neoprávnene zvýšených výnosov z tepelného hospodárstva za roky 1997,19998,1999 mu bola
neoprávnene vyplatená odmena, ktorá predstavovala v zmysle čl. IV. Mandátnej zmluvy 7,0 % z výnosov
a penále za neoprávnené použitie prostriedkov mesta vo výške 48 904,- Sk , žalovaný neoprávneným
odčerpaním prostriedkov vyplatením odmeny z neoprávnených výnosov porušil rozpočtovú disciplínu a

na základe uvedeného bol povinný zaplatiť penále za neoprávnené použitie prostriedkov mesta.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po preskúmaní vecí vrátane pripojených spisov, tak ako je
to vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobca sa nedopustil aj s poukazom na žalovaným uvádzané
zákonné ustanovenia žiadneho protiprávneho konania, ktorým by spôsobil žalovanému škodu. Žiadne

porušenie povinnosti žalovaného v zmysle zákona a ustanovení uzavretej mandátnej zmluvy nebolo v
konaní žalobcom preukázané. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný dopustil nejakého protiprávne
správanie. Žalovaný žiadnym spôsobom neporušil ustanovenia uzavretej mandátnej zmluvy. V čase
vykonávania kontroly už pre žalobcu nevykonával správu tepelného hospodárstva a ako to vyplynulo z
vykonaného dokazovania, nemal žiadne podklady k poskytnutiu vysvetlenia SFK o čom svedčí obsah

pripojeného spisu sp.zn. 9Cb 261/2001. Ku kontrole nebol prizvaný. Keďže už nevykonával správu
majetku žalobcu nemohol ani podať proti rozhodnutiu SFK odvolanie, nebol oprávneným subjektom,
ktorý by mohol podať odvolanie, nemal na to splnomocnenie. Účastníkom správneho konania bol sám
žalobca, ktorý nevyužil možnosť podať proti predmetnému rozhodnutiu od ktorého odvodzuje svoj nárok
odvolanie a to ani mimoriadne opravné prostriedky aj keď mal informácie od žalovaného, že toto

rozhodnutie je nesprávne a trpí aj určitými formálnymi vadami. V zmysle uvedeného sám žalobca sa
podieľal na to, že bol povinný škoda vo výške 608 258,- Sk a nijakým spôsobom sa proti tomuto nebránil.
Uvedená suma pozostáva zo súm : nárokované, obdržané a neoprávnené prostriedky ŠR SR za rok
199 vo výške 41 549,- Sk, neodvedené výnosy z prostriedkov ŠR SR v celkovej výške 1 572,- Sk, z
toho: za rok 1997 vo výške 210,- Sk, za rok 1998 vo výške 178,- Sk, za rok 1999 vo výške 1 184,- Sk,

penále za zadržaných a neodvedených prostriedkov ŠR SR v celkovej výške 565 137,- Sk z toho: za rok
1997 za zadržané prostriedky ŠR SR 383 607,- Sk, za rok 1997 za neodvedené výnosy z prostriedkov
ŠR 419,- Sk, za rok 1998 za zadržané prostriedky ŠR SR 95 289,- Sk, za rok 1998 za neodvedené
výnosy z prostriedkov ŠR 356,- Sk, za rok 1999 za zadržané prostriedky ŠR SR 83 098,- Sk , za rok
1999 za neodvedené výnosy z prostriedkov ŠR 2 368,- Sk. Táto suma je nepochybná s poukazom na

rozhodnutie SFK avšak k jej uhradeniu nedošlo zavinením žalovaného, spôsobil si tom sám žalobca.

Keďže žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil nejaké dohodnutú povinnosť nejakú povinnosť
nemá žalobca voči žalovanému nárok ani na ďalšie ním požadované sumy a v tomto prípade sa nemôžeani jednať o nejakú škodu. Ide o sumu za vyplatenú odmenu v celkovej výške 24 452,- Sk, ktorú
žalobca požaduje za to, že žalovaný porušil rozpočtovú disciplínu tým, že z neoprávnene zvýšených
výnosov z tepelného hospodárstva za roky 1997,19998,1999 mu bola neoprávnene vyplatená odmena,

ktorá predstavovala v zmysle čl. IV. Mandátnej zmluvy 7,0 % z výnosov a o penále za neoprávnené
použitie prostriedkov mesta vo výške 48 904,- Sk, ktoré žalobca požaduje od žalovaného za to, že
žalovanýneoprávnenýmodčerpanímprostriedkovvyplatenímodmenyzneoprávnenýchvýnosovporušil
rozpočtovú disciplínu a na základe uvedeného bol povinný zaplatiť penále za neoprávnené použitie
prostriedkov mesta.

Navyše preukázateľne v období kedy bola vykonávaná kontrola správu majetku žalobcu vrátane
správy tepelného hospodárstva vykonával spoločnosť Mestský bytový podnik, ktoré preukázateľne
ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania zamestnala tie isté osoby pokiaľ ide o správu tepelného
hospodárstva, ktoré túto činnosť vykonávali u žalovaného, mali teda potrebné vedomosti, aby sa
kompetentne mohli vyjadriť k námietkam SFK a teda tvrdenie žalobcu o tom, že nedisponoval osobami,

ktoré by mali potrebné vedomosti je nedôvodné. Žalobca mohol podať proti rozhodnutiu SFK opravný
prostriedok a neurobil tak. Z týchto vyššie uvedených dôvodov sa žalovaný nemohol dopustil žiadneho
protiprávneho konania. Z hľadiska § 373 ObZ je síce nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou
zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná.
Musí ísť o úkon, t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak

by bolo právnej irelevantné. Ustanovenia o Mandátnej zmluve, ktorú uzavreli účastníci tohto konania a
od ktorej odvádza žalobca svoj nárok v konaní stanovujú, že v prípade škody postupuje sa v zmysle ust.
§ 373 a nasl. ObZ. účastníci konania si v zmluve v čl. III dohodli osobitne, že v prípade zavinenia škody
v súvislosti s výkonom podľa predmetu tejto zmluvy má mandant proti mandatárovi nárok na jej úhradu.
Teda medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté to, že musí byť splnený aj predpoklad zavinenia škody

a to žalovaným, čo v konaní nepochybne preukázané žalobcom nebolo.

Po preskúmaní veci súd nezistil, že by boli naplnené ďalšie predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou z dôvodov tak ako je to vyššie
uvedené. Na tomto nič nemení ani výpovede svedkov, zamestnancov žalobcu , či osôb , ktoré vykonávali

kontrolu. Keďže je preukázateľne, že neboli splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu, nemôže sa žalobca domáhať jej úhrady voči žalovanému a z tohto dôvodu nemá nárok ani na
žiadané úroky z omeškania z tejto sumy.

Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd priznal žalovanému,
ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému bráneniu práva proti
žalobcovi.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania na strane žalovaného pozostávajú z priznaných trov právneho zastúpenia vo výške eur
podľa vyčíslenia trov konania v písomnom podaní zo dňa 7.3.2012.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3
357,45eur podľavyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie

právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 3 287,16 eur podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a),b) a c), § 14 ods. 5 písm.
b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania dňa 23.2.2008 .................................386,70 eur
- písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.2.2008 ...............................386,70 eur

- účasť na pojednávaní dňa 14.4.2008 ...............................................386,70 eur......
- účasť na pojednávaní dňa 17.9.2009 vo výške 1 (odročenie pojednávania) ... 96,68 eur
- účasť na pojednávaní dňa 17.12.2009 vo výške 1 (odročenie pojednávania) . 96,68 eur
- účasť na pojednávaní dňa 21.2.2011 ..............................................386,74 eur.......
- účasť na pojednávaní dňa 14.4.2011 ..............................................386,74 eur.......

- účasť na pojednávaní dňa 5.12.2011 ..............................................386,74 eur.......
- účasť na pojednávaní dňa 13.2.2012 ...............................................386,74 eur......
- účasť na pojednávaní dňa 7.3.2012 ................................................386,74 eur.......

Náhrada hotových výdavkov v sume 70,29 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ( režijný paušál) - rok 2008
vo výške 18,90 eur (3 x 6,30 eur), rok 2009 vo výške 13,90 eur (2 x 6,95 eur), rok 2011 vo výške 22,23
eur (3 x 7,41 eur) a rok 2012 vo výške 15,26 eur (2 x 7,63 eur).

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu za právne úkony - porada s klientom dňa

15.4.2008, porada s klientom dňa 24.2.2011, porada s klientom dňa 8.12.2011, nakoľko právny zástupca
žalovaného súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že takéto úkony boli vykonané a v akom časovom
rozpätí boli vykonané. V súvislosti s tým nepriznal súd právnemu zástupcovi žalovaného ani režijný
paušálzatietoúkony.Súdďalejprávnemuzástupcovižalovanéhonepriznalodmenuanáhradurežijného
paušálu za úkon - písomné vyjadrenie zo dňa 24.5.2011, nakoľko nemal za preukázanú účelnosť tohto

písomného podania. Zo súdneho spisu je zrejmé, že na pojednávaní konanom dňa 14.4.2011 súd vytýčil
nový termín pojednávania na deň 26.5.2011. Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na tomto
pojednávaní ospravedlnil a zároveň požiadal o odročenie pojednávania na iný vhodný termín. Následne
súdu doručil písomné vyjadrenie zo dňa 24.5.2011, pričom zo strany súdu nebol vyzvaný na predloženie
takéhoto písomného vyjadrenia a na ďalšom pojednávaní mal možnosť skutočnosti obsiahnuté v danom

vyjadrení prezentovať.

Spolu priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 3 357,45 eur a súd v zmysle vyššie uvedených
zákonných ustanovení zaviazal žalobcu k ich náhrade tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 OSP)iesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť
len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l OSP
b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.