Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/493/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223668
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112223668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: J.. A. K., A. T. XX, A.,
zast. JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom, so sídlom Heydukova 12-14, Bratislava, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo

dňa 12. marca 2014, č.k. 12C 144/2012-117, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd zmenu návrhu n e p r i p ú š ť a .
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po opakovaných
zmenách petitu návrhu domáhal od odporcu zaplatenia škody v sume 5.101,85 eur a nemajetkovej ujmy
v sume 20.845,44 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom, a to prieťahmi v konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 10C 232/1991, v ktorom sa domáhal mzdového
nároku z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru a po jeho priznaní sa skutočného plnenia
nedomohol, pretože jeho zamestnávateľ, Výstavníctvo n.p. - ako povinný, bol vytunelovaný a exekučné
konanie bolo neúspešné z dôvodu nemajetnosti povinného. Rozhodol tak podľa § 3 ods. 1, 2, § 9
ods. 1, 2, § 17, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., účinného v rozhodnom období a § 9 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013, keď z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp.

zn. 10C 232/1991 zistil, že súd v ňom konal o návrhu navrhovateľa vylúčeného z konania sp. zn. 12C
71/87, predmetom ktorého bola náhrada mzdy od 26.09.1984 do 25.08.1985 s príslušenstvom z
titulu prekážok v práci, ktorú si odporca uplatnil proti odporcovi Výstavníctvo Bratislava a.s. Bratislava,
a v ktorom konaní navrhovateľ opakovane menil výšku uplatneného nároku, pričom zmenu návrhu
naposledy súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 29.03.2010, na ktorom odporca žalobný návrh
navrhovateľa uznal čo do dôvodu a výšky a súd rozsudkom zo dňa 29.03.2010, právoplatným dňa
03.05.2010, zaviazal odporcu na zaplatenie 1.074,33 eur spolu s úrokom z omeškania v celkovej

sume 5.101,58 eur za obdobie od 26.09.1984 do 29.03.2010. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že
súdny exekútor dňa 08.03.2011 zaslal navrhovateľovi informáciu o stave konania sp. zn. Ex-85/2011 v
exekučnej veci proti povinnému Výstavníctvo Bratislava a.s. Bratislava, ktorým mu oznámil, že povinný
nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, z výpisu zo sociálnej poisťovne je zrejmé, že nemá
žiadnych zamestnancov a neodvádza žiadne odvody od roku 2007, napriek vydaným príkazom na
začatie exekúcie a exekučných príkazov neboli na účet súdneho exekútora pripísané žiadne finančné

prostriedky, a teda jeho pohľadávka je nevymožiteľná. Uviedol, že odporca v konaní vzniesol námietku
premlčania, ktorú posúdil podľa § 19 ods. 1 cit. zákona ako dôvodnú, keď nálezom Ústavného súdu SR
č.k. IV. ÚS 63/04-69 zo dňa 20.04.2005 a odpoveďou Okresného súdu Bratislava I na sťažnosťnavrhovateľa v konaní sp. zn. 10C 232/1991 zo dňa 19.11.2008 mal za preukázané, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 10C 232/1991 boli konštatované prieťahy v
konaní príslušným orgánom, a to ku dňu rozhodnutia Ústavného súdu SR, t.j. do 20.04.2005 a v období

od 19.02.2007 do 10.10.2007, v období od 18.01.2008 do 24.06.2008 a v období od 09.07.2008
do 16.10.2008 a vychádzal len z týchto konštatovaných prieťahov príslušným orgánom, keď dospel k
záveru, že v konaní o náhrade škody z titulu nesprávneho úradného postupu nemá právomoc skúmať
ďalšie prieťahy v tomto konaní a navrhovateľ sa tak o škode vzniknutej mu nesprávnym úradným
postupom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 10C 232/1991 dozvedel dňom

rozhodnutia, resp. dňom doručenia rozhodnutia, t.j. najneskôr dňa 30.11.2008 a nárok na náhradu
škody nemajetkovej ujmy uplatnil na súde až dňa 23.07.2012, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej
trojročnej lehoty. Napriek záveru o premlčaní žalobného návrhu posudzoval aj splnenie podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.
a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v konaní došlo k
nesprávnemu úradnému postupu konštatovaním prieťahov do 20.04.2005 a v období od 19.02.2007

do 10.10.2007, v období od 18.01.2008 do 24.06.2008 a v období od 09.07.2008 do 16.10.2008. Ďalej
dospel k záveru, že nevymoženie súdom priznanej sumy navrhovateľovi rozsudkom zo dňa 29.03.2010
v konaní sp. zn. 10C 232/1991 nie je v príčinnej súvislosti so zisteným nesprávnym úradným postupom
súdu v uvedenom konaní, konštatovaným v Náleze Ústavného súdu SR č. k. IV ÚS 63/04-69 zo
dňa 20.04.2005 a v odpovedi predsedníčky Okresného súdu Bratislava I na sťažnosť navrhovateľa v

uvedenom konaní zo dňa 19.11.2008 Spr. 3822/08, ale je následkom nečinnosti povinného, ktorý si
nesplnil súdom uloženú povinnosť a sám navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že už do 19.04.1992
bol povinný Výstavníctvo Bratislava n.p., vytunelovaný, a preto aj iný mzdový nárok uplatňovaný v
konaní vedenom na Okresnom Bratislava I sp. zn. 12C 53/91, dňa 03.07.1997 vzal späť. Ďalej v
odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie

nemajetkovejujmyspočívajúcejpodľajehotvrdenívtom,žeponeplatnomskončenípracovnéhopomeru
vo Výstavníctve n.p. zo dňa 22.04.1983, kde pracoval ako obchodno-ekonomický námestník, pracoval
ako pomocný robotník na JRD Prašník pri Piešťanoch, napriek tomu, že má ukončené vysokoškolské
vzdelanie a zamestnávateľ mu dával zlé kádrové posudky; túto nemajetkovú ujmu si uplatňoval za
obdobie od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C 74/83 od 19.02.1986

do 29.03.2010, kedy súd rozhodol rozsudkom v konaní sp. zn. 10C 232/1991. Dospel k záveru,
že navrhovateľom uplatnená nemajetková ujma nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom v konaní sp. zn. 10C 232/1991, ale je následkom neplatného skončenia pracovného
pomeru, o ktorom bolo rozhodnuté v inom súdnom konaní. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal odôvodnením, že mu žiadne trovy

nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.
Namietal, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že posledné vyjadrenie predsedníčky súdu o
tom, že v konaní 10C 232/91 došlo k prieťahom, bolo navrhovateľom doručené dňa 30.11.2008, avšak

vyvodil z toho nesprávne závery, že týmto dňom sa navrhovateľ dozvedel o škode, a teda nasledovným
dňom mu začala plynúť 3-ročná premlčacia doba. Namietal, že o škode sa dozvedel až vtedy, keď mu
súdny exekútor oznámil nevymožiteľnosť jeho pohľadávky pre nemajetnosť povinného, a to správou
zo dňa 08.03.2011. Keďže žalobu podal dňa 23.07.2012, nemôže byť jeho nárok premlčaný. Namietal,
že z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého vzhľadom na právnu úpravu podľa zákona č.

514/2003 Z.z. súd konštatoval, že nemohol sám skúmať prieťahy v konaní, ale musel sa spoľahnúť
na konštatované prieťahy v náleze ÚS z roku 2005 a vyjadrenia predsedu súdu z roku 2008,
je zrejmé, že súd posudzoval vznik jeho nároku na náhradu škody podľa novelizovaného ustanovenia
účinného od roku 2013, čím nesprávne rozšíril účinky zákona do minulosti, keď poukázal na to, že
žalobu o náhradu škody podal dňa 23.07.2012, o škode sa dozvedel v priebehu roka 2011 a predmetné

konanie bolo ukončené v roku 2010. Vzhľadom na znenie zákona účinného v čase vzniku nároku
navrhovateľa na náhradu škody, súd mal právomoc urobiť si vlastný úsudok o zbytočných prieťahoch
v konaní pri rešpektovaní Nálezu Ústavného súdu SR. Tvrdenie súdu o tom, že považoval spoločnosť
Výstavníctvo Bratislava a.s. za vytunelované už v roku 1992 považoval za irelevantné, pretože išlo
len o domnienku navrhovateľa vychádzajúcu z nesprávnej interpretácie transformácie tejto spoločnosti

Fondom národného majetku, nemal ani exekučný titul, a preto nemohol podať návrh na exekúciu skôr
a nemohol ani spoľahlivo poznať majetkovú situáciu tejto spoločnosti a z obsahu spisu a rozsudku je
zrejmé, že táto spoločnosť bola založená Fondom národného majetku, pričom jej základné imanie pri
založení bolo vo výške vtedajšieho skutočného majetku a z výpisu z obchodného registra je zrejmé, žespoločnosťdoroku2000zvyšovalazákladnéimanianatakmer4-násobokpôvodnejhodnoty.Nesprávne
súdprvéhostupňadospeltiežkzáveru,ženesprávnyúradnýpostupnebolpreukázaný,keďnepreukázal
prieťahy v celom súdnom konaní 10C 232/91. Namietal, že ani nie je možné, aby boli zistené zbytočné

prieťahy v celom súdnom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené. Poukázal na to, že Ústavný súd
SR konštatoval v konaní 10C 232/91 viac ako 12-ročné nepretržité prieťahy (15.02.1993-20.04.2005) a
konštatoval ich aj predseda súdu za ohraničené obdobia v roku 2007-2008. Súd si však mal
urobiť úsudok sám, a keďže posledný úkon súdu v konaní 10C 232/91 pred rokom 1993 bol vykonaný
dňa 08.02.1989, celé obdobie od 09.02.1989 do 15.02.1993 je obdobím nečinnosti súdu a zbytočných

prieťahov v konaní. Na základe uvedeného sú podľa jeho názoru preukázané prieťahy v trvaní najmenej
17 rokov 4 mesiace a 16 dní; súd v konaní 10C 232/91 rozhodol dňa 29.03.2010. Namietal, že ak by
sa v konaní nevyskytli tieto prieťahy, rozhodnutie by bolo vydané najneskôr 13.11.1992; v tom čase
prebehla práve transformácia dlžníka navrhovateľa a jeho majetok bol ohodnotený na 45.598.000 Sk
(1.503.618,14 eur). Preukázal všetky podmienky vzniku nároku na náhradu škody, a to protiprávne
konanie žalovaného spočívajúce v zbytočných prieťahoch v uvedenom konaní, vznik škody, keď

jeho priznaná pohľadávka nemohla byť vymožená z dôvodu nemajetnosti dlžníka aj aj príčinný vzťah
medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody, pretože tým, že sa súd dopustil prieťahov v
extrémnej dĺžke, došlo medzičasom k insolvencii jeho dlžníka.
Odporca sa v odvolacom konaní nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.06.2014 navrhovateľ upresnil svoj nárok v odvolacom
konanítak,žeuviedol,ženeuplatňujesinemajetkovúujmuažiadal,abysúd vodvolacomkonaníuložil
odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu v sume 1.074,33 eur s úrokom z omeškania 204.821,- eur.

Odvolací súd posúdil uvedené podanie navrhovateľa ako zmenu návrhu na začatie konania podľa § 95
ods. 1 O.s.p.
Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 vety prvej O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

V prvostupňovom konaní sa navrhovateľ po zmene petitu, pripustenej súdom prvého stupňa, uznesením
dňa 12.03.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 5.101,58 eur titulom náhrady škody a sumy

20.845,44 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Zmeneným návrhom v odvolacom konaní si neuplatnil
nemajetkovú ujmu a domáhal sa proti odporcovi zaplatenia sumy 1.074,33 eur s úrokom z omeškania
v sume 204.821,- eur. Týmto zmeneným návrhom v odvolacom konaní si navrhovateľ uplatňuje iný
nárok ako v prvostupňovom konaní, takže výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre
konanie o zmenenom návrhu, a preto odvolací súd túto zmenu návrhu navrhovateľa v odvolacom

konaní nepripustil podľa § 95 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.
Predmetom odvolacieho konania bol navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.101,85
eur titulom náhrady škody a sumy 20.845,44 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, spôsobenej
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v prieťahoch v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I sp. zn. 10C 232/1991, v ktorom sa domáhal mzdového nároku z titulu neplatne skončeného

pracovného pomeru a po jeho priznaní nebola táto jeho pohľadávka uspokojená ani v exekučnom konaní
z dôvodu nemajetnosti povinného.
Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď
skúmal premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa
ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Nesprávne však dospel k záveru, že navrhovateľ sa o škode dozvedel z odpovede Okresného súdu
Bratislava I na jeho sťažnosť najneskôr dňa 30.11.2008. Škoda navrhovateľovi nevznikla samotným
konštatovaním prieťahov v konaní sp. zn. 10C 232/1991, ale až nevymožiteľnosťou jeho pohľadávky,
o ktorej sa dozvedel zo správy súdneho exekútora zo dňa 08.03.2011, a preto až týmto dňom začala
navrhovateľovi plynúť zákonom stanovená 3-ročná premlčacia doba, a keďže navrhovateľ podal návrh

na začatie konania dňa 23.07.2012, uplatnil si právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pred
uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby, a preto toto jeho právo nie je premlčané.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal aj dokazovanie za účelom zistenia skutočností
rozhodujúcich pre posúdenie splnenia zákonom stanovených podmienok vzniku zodpovednosti štátuza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., a to v rozsahu
dôkazných návrhov účastníkov v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a správne dospel k záveru, že v konaní

nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, a to prieťahmi v konaní
sp. zn. 10C 232/2010 a vznikom škody, ako aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom v konaní sp. zn. 10C 232/1991 a vznikom nemajetkovej ujmy navrhovateľovi.
Z vykonaného dokazovania nálezom Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 63/04-69 zo dňa 20.04.2005 a
odpoveďou predsedníčky Okresného súdu Bratislava I na sťažnosť navrhovateľa v konaní sp. zn. 10C

232/1991 zo dňa 19.11.2008 súd prvého stupňa vyvodil správny skutkový záver, že v uvedenom konaní
boli preukázané prieťahy do 20.04.2005, pričom z odôvodnenia Nálezu ÚS SR zo dňa 20.04.2005
vyplýva, že tieto prieťahy boli konštatované od 15.02.1993, a následne v období od 19.02.2007 do
10.10.2007, v období od 18.01.2008 do 24.06.2008 a v období od 09.07.2008 do 16.10.2008. Správne
tiež tieto zistené prieťahy v konaní posúdil ako nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z.z.

Škoda navrhovateľovi podľa jeho tvrdení vznikla tým, že jeho pohľadávka právoplatne priznaná mu v
konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 10C 232/1991, nebola uspokojená, a to ani
v exekučnom konaní z dôvodu, že žalovaná organizácia do 19.04.1992 vytunelovala celý majetok, a
preto sa po tomto období nemohol dovolať svojho práva na náhradu mzdy. Z uvedeného je zrejmé, že
škoda vznikla navrhovateľovi nevymožiteľnosťou jeho pohľadávky, ktorá podľa jeho tvrdení nastala už

v roku 1992, a preto ku vzniku tejto škody nemohlo dôjsť v dôsledku nesprávneho úradného postupu
v konaní 10C 232/1991 v období od 15.02.1993 do 20.04.2005 a následne v roku 2007 a 2008.
Nie je preto splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.
Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že jeho tvrdenie, že spoločnosť Výstavníctvo Bratislava a.s. považoval

za vytunelované už v roku 1992, je irelevantné, pretože išlo len o domnienku vychádzajúcu
z nesprávnej interpretácie transformácie tejto spoločnosti Fondom národného majetku a z výpisu
spoločnosti z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť do roku 2000 zvyšovala základné imania na
takmer 4-násobok pôvodnej hodnoty a ďalej, že ak by sa v konaní nevyskytli prieťahy, rozhodnutie by
bolo vydané najneskôr dňa 13.11.1992 a v tom čase bol majetok dlžníka navrhovateľa ohodnotený

na 45.298.000 Sk a v roku 2000 bolo základné imanie dlžníka zvýšené na 176.534.000 Sk.
Navrhovateľ však v návrhu na začatie konania, ako aj v priebehu prvostupňového konania, neuviedol
žiadne skutočnosti týkajúce sa majetku jeho dlžníka v období po roku 1992, ale ako rozhodujúcu
skutočnosť z hľadiska vzniku jeho práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy tvrdil
v prvostupňovom konaní, že žalovaná organizácia do 19.04.1992 vytunelovala celý majetok a aj na

pojednávanídňa17.01.2014uviedol,žeprávoplatnepriznanéhonárokunanáhradumzdysanedomohol
z toho dôvodu, že jeho zamestnávateľ Výstavníctvo a.s. bolo pretransformované 19.04.1992 do Fondu
národného majetku.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v odvolaní uviedol nové skutočnosti, ktoré neuviedol v
prvostupňovom konaní a neoznačil ani žiadne dôkazy na preukázanie týchto skutočností, a preto

odvolací súd na tieto skutočnosti nemohol prihliadať ani v rámci odvolacieho dôvodu podľa § 205a
ods. 1 písm. d/ O.s.p., pretože obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by navrhovateľ bez svojej viny tieto
nemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňaataktiežnebolasplnenápodmienka
prípustnosti uplatňovania nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní podľa § 205a ods. 1 písm.
c/ O.s.p., pretože odporca bol súdom prvého stupňa riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Vzhľadom na uvedené je irelevantná aj námietka navrhovateľa týkajúca sa ďalších prieťahov v konaní,
o ktorých si podľa jeho názoru mal konajúci súd sám urobiť úsudok, keď podľa tvrdení navrhovateľa, ak
by sa v konaní nevyskytli tieto všetky prieťahy, rozhodnutie by bolo vydané najneskôr dňa 13.11.1992,
avšak v tom čase podľa tvrdení navrhovateľa bola už žalovaná organizácia nemajetná, z čoho je zrejmé,
že aj v prípade, ak by nedošlo k prieťahom v konaní pod sp.zn. 10C 232/91, bola by súdom

priznaná pohľadávka navrhovateľa nevymožiteľná.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že aj navrhovateľom
uplatnená nemajetková ujma spočívajúca v tom, že po neplatnom skončení pracovného pomeru vo
Výstavníctve n.p. zo dňa 22.04.1983, kde pracoval ako obchodno-ekonomický námestník, pracoval ako
pomocný robotník na JRD Prašník pri Piešťanoch, napriek tomu, že mal ukončené vysokoškolské

vzdelanie, nevznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom v konaní sp. zn. 10C
232/1991, ale je následkom neplatného skončenia pracovného pomeru, o ktorom bolo rozhodnuté v
inom súdnom konaní.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolpodľa§224ods.1O.s.p.a§142ods.1O.s.p.aodporcovi,

ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich
náhradu neuplatnil riadnym návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.