Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116229060
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116229060.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:
Stredná odborná škola, Lipová 8, 972 51 Handlová, IČO: 42 024 471, právne zast. JUDr. Ingrid
Nováková, advokátka so sídlom, ČSA 12, 972 51 Handlová, proti žalovanému: STREMONT, s.r.o., so
sídlom Nesluša 982, IČO: 36 717 991, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o.,
so sídlom V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o zaplatenie 400,- Eur s prísl.

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 400,- Eur a o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 400,- Eur od 09.12.2016 do 15.12.2016 zastavuje.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400,-
Eur od 01.01.2014 do 08.12.2016, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 07.11.2016, doručeným Okresnému súdu
Žilina dňa 16.11.2016, domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške
400,-Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,25%ročneod01.01.2014dozaplateniaanáhradytrov
konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej

žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, čím porušil zmluvné povinnosti.

2. Na základe uvedeného súd vydal dňa 23.11.2016 platobný rozkaz, voči ktorému bol dňa 19.12.2016
podaný odpor z dôvodu, že z vystavenej faktúry bola dňa 27.02.2014 úhrada vo výške 199,50 Eur
a následne suma 400,- Eur bola dňa 25.08.2014 uhradená taktiež na účet žalobcu uvedený vo
vystavenej faktúre, avšak suma sa vrátila späť z dôvodu nesprávneho čísla účtu, preto opätovne zaslal

platbu na rovnaký účet dňa 08.12.2016, ale opätovne sa vrátila. Preto žalovaný zaplatil dlžnú sumu
poštovou poukážkou na adresu žalobcu dňa 15.12.2016. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť
a nepriznať ani úroky z omeškania, nakoľko žalobca neoznámil zmenu bankového spojenia, teda
neposkytol súčinnosť.

3. Následne súd nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas, avšak

na pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil
svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko po čiastočnom späťvzatí predmetom konania
sú už len úroky z omeškania a trovy konania. Súd akceptoval dané ospravedlnenie a konal v
neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Preto súd konal v neprítomnosti strán
konania a s poukazom na uvedené súd nepovažoval návrh žalovaného na rozhodnutie pre zmeškanie
za opodstatnené, pričom mal za to, že neboli splnené podmienky v zmysle § 278 CSP. Súd v zmysle §

188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu žalovaného a prečítanímlistín tvoriacich spisový materiál. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný
skutkový stav:

4. Žalobca tvrdil, že žalovaný si objednal pre svojich zamestnancov ubytovanie, na základe čoho bola
po poskytnutí služieb vystavená faktúra č. XXXXXX so splatnosťou 31.12.2013 na sumu 599,50 Eur.
Žalovaný však zaplatil iba sumu 199,50 Eur, aj to až 27.02.2014 a zvyšnú dlžnú sumu neuhradil ani
na výzvu.

5. Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. XXXXXX na sumu 599,50 Eur so splatnosťou do
31.12.2013.

4. Žalobca podaním z 27.01.2017 zobral žalobu v časti istiny 400,- Eur späť z dôvodu jej úhrady. Zároveň
poukázal na to, že žalovaná istina bola uhradená až po vydaní platobného rozkazu, pričom aj prvú
úhradu vykonal až po splatnosti faktúry. Pokiaľ sa žalovanému platba vrátila, bolo v jeho záujme zistiť

dôvod a neostať nečinný. Taktiež poukázal na zmenu účtu až zmluvou zo dňa 12.05.2014. Zároveň
poukázal na to, že žalovaný si nesplnil riadne svoju povinnosť ani na výzvu zo dňa 26.02.214, keďže
žalovaný zaplatil faktúru iba čiastočne.

5. Zároveň žalobca podaním zo dňa 12.04.2017 (l.č. 47 obsahu spisu) uviedol, že požaduje zaviazať

žalovaného na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.01.2014 do
08.12.2016. Vzhľadom k tomu, že pôvodne v návrhu požadoval „do zaplatenia“, a bolo zistené, že suma
400,- Eur bola zaplatená poštovou poukážkou dňa 15.12.2016, avšak v podaní zo dňa 12.04.2017
požadoval úroky z omeškania do 08.12.2016, súd posúdil podľa obsahu podania, že zo strany žalobcu
došlokďalšiemuspäťvzatiu,atovčastiúrokovzomeškaniaod09.12.2016do15.12.2016.Súduvedené

posúdil ako späťvzatie a nie zmenu návrhu, nakoľko žalobca daným podaním požadoval menej než v
pôvodnom návrhu, teda nepochybne išlo o späťvzatie a s tým sa stotožnil aj žalovaný.

6. Podľa § 145 CSP
(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

7. Podľa § 146 CSP
(1)Súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodovnesúhlasí.Nanesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu.

8. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd konanie o zaplatenie sumy 400,- Eur s úrokmi z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400,- Eur od 09.12.2016 do 15.12.2016, zastavil, a to
bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas žalovaného, keďže k späťvzatiu v danej časti došlo pred prvým

pojednávaním a nebol potrebný súhlas žalovaného. Predmetom konania tak zostali úroky z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.01.214 do 08.12.2016.

9. Medzi stranami konania nebol sporný zmluvný vzťah, ako ani vystavená faktúra. Žalovaný uvedené
nerozporoval, ani nespochybňoval, dokonca žalovanú istinu zaplatil po vydaní platobného rozkazu.

10. Podľa § 151 ods.1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné.

11. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov.

12. Žalovaný však nesúhlasil s priznaním úrokov z omeškania, nakoľko žalovanú istinu sa pokúšal
zaplatiť aj pred podaním žaloby, a to v časti 199,50 Eur faktúru uhradil dňa 27.02.2014, a sumu 400,-Eur sa pokúsil zaplatiť dňa 25.08.2014 a 08.12.2016, kedy sa však vrátila späť z dôvodu nesprávneho
bankového účtu žalobcu, keďže došlo k zmene čísla účtu uvedeného na faktúre a teda zo strany žalobcu
nebola poskytnutá súčinnosť, keďže neoznámil žalovanému zmenu účtu.

13. S uvedeným názorom žalovaného sa súd nestotožňuje. Je nepochybné, že faktúra bola splatná
do 31.12.2014. Žalovaný neuhradil žiadnu časť faktúry v lehote jej splatnosti, keďže čiastočne v sume
199,50 Eur ju uhradil až 27.02.2014, teda 2 mesiace po jej splatnosti, teda už v tom čase bol v omeškaní
a bola len vôľa žalobcu, že sa nedomáhal zaplatenia súdnou cestou v tom čase. Čo sa týka účtu

uvedeného na faktúre, faktúru nie je možné považovať za zmluvu, či nejakú dohodu. Pokiaľ je vo faktúre
uvedené číslo účtu, neznamená to, že je to dohoda o mieste plnenia. Taktiež na faktúre je uvedené aj
sídlo žalobcu. Preto je vecou dlžníka, pokiaľ nie je osobitná dohoda, ako bude plniť svoj záväzok. Pokiaľ
sa rozhodol úhradu vykonať poukázaním na účet žalobcu, bolo to jeho rozhodnutie a bolo jeho vecou
zistiť správnosť číslo účtu. Žalobca v čase vystavenia faktúry uviedol aktuálne údaje o účte, sídle,...,
ktoré v takom stave boli minimálne do splatnosti faktúry. Žalovaný však neakceptoval splatnosť faktúry

a čiastočnú úhradu vykonal až 2 mesiace po splatnosti, avšak v čase, keď údaje uvedené na faktúre
boli stále aktuálne. Ďalšiu platbu sa rozhodol vykonať až dňa 25.08.2014, a to poukázaním na účet,
kedy sa však už platba vrátila späť z dôvodu nesprávneho bankového spojenia. Z ničoho nevyplýva
povinnosť žalobcu oznamovať zmeny údajov účtu,... dlžníkovi, t.j. žalovanému, a to po splatnosti faktúry.
Pokiaľ žalovaný sa rozhodol vykonať úhradu po splatnosti faktúry, a to dokonca cca 8 mesiacov po

splatnosti, a to spôsobom poukázaním a účet, bolo v jeho záujme preveriť si aktuálnosť a správnosť
údajov na faktúre splatnej pred 8 mesiacmi. Je neprípustné, aby žalovaný - dlžník sa rozhodol uhradiť
faktúru s 8-mesačným meškaním a vinil žalobcu - veriteľa, že mu neoznámil zmenu účtu. Predsa žalobca
nemohol vedieť, kedy sa žalovaný rozhodne plniť a akým spôsobom a nie je povinný každú zmenu sídla,
obchodného mena, účtu,... oznamovať svojim dlžníkom. Keď sa žalovanému vrátila platba späť, bolo v

jeho záujme a jeho povinnosťou zistiť miesto plnenia. Predsa žalovaný si zvolil formu plnenia, tak si mal
preveriť aktuálnosť údajov zvoleného miesta plnenia. Nie je možné konštatovať, že žalovaný sa dostal
do omeškania konaním žalobcu.

14. Žalovaný napriek tomu, že sa mu vrátila platba, pričom je nutné zdôrazniť, že táto platba bola

vykonaná až 8 mesiacov po splatnosti faktúry a spôsob plnenia bol zvolený výlučne žalovaným,
nevykonal žiadne kroky na splnenie svojho záväzku, a to úhradu celého dlhu. Predsa nič mu nebránilo
skontaktovať žalobcu, resp. zvoliť spôsob úhrady poštovou poukážkou.

15. Ak aj žalovaný tvrdil, že sa skontaktoval s J.. B., ktorý mu ale neoznámil číslo účtu, je nutné zdôrazniť,

že žalovaný sa údajne skontaktoval až po doručení platobného rozkazu, teda v roku 2016, t.j. cca 3 roky
od splatnosti faktúry. Žalovaný však jednak nepreukázal žiadne skontaktovanie so žalobcom a jednak
nebola zistená žiadna prekážka uhradiť dlh v lehote splatnosti, resp. skontaktovať sa so žalobcom po
vrátení platby v roku 2014, resp. zvoliť iný spôsob platby. Napriek tomu žalovaný bol nečinný a dlh
neuhradil bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Dlh uhradil až po vydaní platobného rozkazu a po

jeho doručení dňa 02.12.2016, a to 15.12.2016, čo je 3 roky po splatnosti faktúry, po podaní žalobného
návrhu.

16. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný bol s úhradou faktúry v omeškaní, a to dokonca s celou
sumou, avšak žalobca požaduje úroky z omeškania iba zo sumy 400,- Eur, ktorá bola skutočne uhradená

až dňa 15.12.2016. Teda až do skutočnej úhrady bol žalovaný v omeškaní, avšak žalobca požaduje
úroky z omeškania v zmysle jeho doručeného podania iba do 08.12.2016. Preto súd priznal úroky z
omeškania do 08.12.2016 od 01.01.2014, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti vystavenej faktúry.

17. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a

to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

18. V zmysle § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.19. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania, ktoré si uplatnil vo výške 5,25% ročne. Keďže žalovaný
riadne a včas nesplatil faktúru, dostal sa do omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry
do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania skôr a z vyššej sumy, ale žalobca požaduje úroky

z omeškania iba zo sumy 400,- Eur od 01.01.2014 od 08.12.2016, hoci k úhrade došlo až poštovým
poukazom zo dňa 15.12.2016. Výšku úrokovej sadzby, ktorú súd posúdil za primeranú, súd osobitne
nedokazoval, nakoľko má o tejto skutočnosti vedomosť z inej sporovej agendy /§ 186 CSP/.

20. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

21. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Podľa § 256 CSP
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane.

24. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu, keďže jednak k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalovaného a vo
zvyšku predmetu konania bol úspešný žalobca v celom rozsahu. Čo sa týka zastavenia v časti úrokov
z omeškania za obdobie od 09.12.2016 do 15.12.2016, v tejto časti súd posúdil späťvzatie žaloby bez

zdôvodnenia a bez preukázania zavinenia žalovaným, teda bolo nutné posúdiť procesné zavinenie v tej
časti zo strany žalobcu. Avšak súd posúdil v zmysle čl. 4 CSP, že procesné zavinenie žalobcom v tej časti
je nepatrné, preto súd sa nezaoberal pomerom úspechu a neúspechu za danú časť, ktorá predstavuje
úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne za 7 dní.

25. O výške trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).