Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413218412
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413218412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: D.. G. Š., Z.. XX.X.XXXX,
B. Q. XX, B., zastúpeného advokátkou: Mgr. Hedviga Kosztúr, so sídlom Hlboká cesta 6, Šamorín,
proti žalovaným: 1/ P. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. Q.Á. XX, B., 2/ F.. F. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z.F.. Q..
G. XX, B., obom zastúpeným advokátom: JUDr. Dušan Pálka, so sídlom Polianky 5, Bratislava, o
vypratanie bytu, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa
05. novembra 2014, č.k. 22C/297/2013-76, v spojení s opravným uznesením zo dňa 08. decembra 2014,
č.k. 22C/297/2013-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovaným povinnosť vypratať do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku byt č. XX, Z.L. Q. na X. X. bytového domu so súp. č. XXXX, vo vchode č. XX
na Q. R. V. B., s tým, že podľa ust. § 151ods. 3 O.s.p. o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je vlastníkom bytu č. XX, na X. X. bytového domu na Q. R.
Č.. XX V. B., pričom v predmetnom byte býva a byt užíva žalovaný 1/ spoločne so žalovanou 2/. Poukázal
na skutočnosť, že žalovaní pôvodne v byte bývali so súhlasom žalobcu, ktorý však v súčasnosti už s

ich bývaním v byte nesúhlasí a opakovane ich na vypratanie bytu vyzval, nakoľko žalovaná 2/ sa do
bytu nasťahovala bez jeho vedomia a súhlasu, pričom byt; po tom, ako na byte vymenili
zámky a znemožnili tak žalobcovi vstup; užívajú bez právneho dôvodu a bezodplatne, a to za stavu, keď
žalobca predmetný byt potrebuje pre seba a svoju rodinu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že
sú splnené predpoklady na vyhovenie podanej žalobe.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ domáhajúc
sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietali, že v konaní bolo preukázané, že v

predmetnom byte bývajú so súhlasom žalobcu, a preto tvrdenie, že byt užívajú bez právneho dôvodu,
považujú za zavádzajúce. Poukázali na to, že napadnutým rozsudkom bola žalovanému 1/, takmer 70
- ročnému otcovi žalobcu, uložená povinnosť vypratať byt, v ktorom býva od roku 1982, bez nároku na
bytovú náhradu. Vytkli v tejto súvislosti prvoinštančnému súdu, že s ich návrhom, aby im bola uložená
povinnosť byt vypratať po pridelení bytovej náhrady, sa vôbec nezaoberal, z ktorého dôvodu označili
napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Zároveň namietali, že nakoľko v byte bývali so súhlasom
žalobcu, bolo povinnosťou súdu zaoberať aj otázkou, či medzi nimi a žalobcom nevznikol nájomný vzťah

podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a či bol tento nájomný vzťah riadne skončený. Napokon
zdôraznili, že rozhodnutím o vyprataní bytu bez nároku na bytovú náhradu bolo porušené ich právo ako
nájomcov na bytovú náhradu, vyplývajúce im v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. a/ Občianskehozákonníka, pričom vypratanie žalovaného 1/ z predmetného bytu považujú po etickej i právnej stránke
za neudržateľné.
3. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných stotožnil s napadnutým

rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý žiadal ako vecne správny potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že je výlučným
vlastníkom predmetného bytu, ako i to, že ústne i písomne vyjadril voči žalovaným svoj jednoznačný
nesúhlas s ich užívaním tohto bytu, keď ich opakovane vyzval na vysťahovanie z bytu. Zdôraznil, že
nikdy nemal, ani neprejavil vôľu uzatvoriť so žalovaným 1/ zmluvu o nájme, a preto, keď k uzatvoreniu

zmluvy o nájme medzi nimi nedošlo, je nedôvodná v tomto smere i argumentácia žalovaných v podanom
odvolaní. Zdôraznil tiež, že žalovaná 2/ je vlastníčkou iného bytu v bytovom dome na Z. Q.. G.
Č.. XX V. B., do ktorého sa môžu žalovaní odsťahovať, a teda žalovaný 1/ má bytovú otázku vyriešenú.
Nakoľko teda predloženými dôkazmi nepochybne preukázal, že boli splnené všetky predpoklady pre
uloženie povinnosti žalovaným vypratať bez nároku na bytovú náhradu predmetný byt č. XX, na X. X.
bytového domu na Q. R. Č.. XX V. B., ktorý užívajú bez právneho dôvodu, súd prvej inštancie rozhodol

vecne správne, keď podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel; a účelové a bez právneho významu sú
i odvolacie námietky žalovaných, ktorých cieľom je len ich snaha predĺžiť neoprávnené užívanie bytu,
za ktorý neuhrádzajú žiadne nájomné.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
5. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie vo veci samej,
a následne na jeho základe dospel aj k správnemu záveru o dôvodnosti podanej žaloby o

vypratanie predmetného bytu žalovanými, a to bez nároku na bytovú náhradu. Je totiž nepochybné, že
žalobca, ktorý je vlastníkom daného bytu, nesúhlasí s ďalším užívaním bytu žalovanými, a preto žalovaní
predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu. Za daného stavu, keď žalobca žalovaných opakovane,
avšak bezvýsledne, na vypratanie bytu vyzval, je nepochybné, že žalovaným vznikla povinnosť byt
vypratať, keď ďalším jeho užívaním neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu k bytu. Súd

prvej inštancie tiež správne nepodmienil splnenie povinnosti žalovaných byt vypratať zabezpečením
bytovej náhrady. V prípade vypratania bytu užívaného bez právneho dôvodu, svojvoľne a proti vôli
jeho vlastníka, totiž neoprávnený užívateľ nemá; na rozdiel od nájomcu; nárok na bytovú náhradu. Z
uvedených dôvodov považuje odvolací súd závery prvoinštančného súdu, ktorý vychádzal z toho, že
v preskúmavanej veci sú splnené všetky podmienky na vyhovenie podanej žalobe, za vecne správne,

pričom ani obsah odvolania žalovaných nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov.
6. Pokiaľžalovanívpodanomodvolanítvrdia,žemajúprávobytužívaťnazákladesúhlasuudelenéhoim
žalobcom, odvolací súd uvádza, že toto ich tvrdenie nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania,
keďjenepochybné,žehocispočiatkužalobcasichbývanímvbytesúhlasil,neskôrimtentosúhlasodňal,

v dôsledku čoho im právny titul na užívanie bytu zanikol. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť,
že žalovaný 1/ je otcom žalobcu a v byte býva od roku 1982, keď uvedená skutočnosť je z
hľadiska existenciu právneho titulu (dôvodu), ktorý by ktoréhokoľvek zo žalovaných oprávňoval byt
užívať, bez právneho významu. Nedôvodná je v tejto súvislosti tiež argumentácia žalovaných v odvolaní,
že vypratanie žalovaného 1/ z bytu je neudržateľné po etickej stránke. Totiž z vykonaného dokazovania,

najmä však z výpovede svedkyne F.. M. Š. (bývalej manželky žalovaného 1/) vyplýva,
že o získanie predmetného bytu, ktorý svedkyňa získala bezodplatne od svojho brata, sa žalovaný 1/
nezaslúžil, ako i to, že dôvodom prevodu bytu (členských práv v Stavebnom bytovom družstve B. D.)
na žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný 1/ požíval alkoholické nápoje, vodil do bytu svojich kamarátov
a priateľky, čo v spojitosti so skutočnosťou, že za byt neplatil nájomné, viedlo k obave, že o byt rodina

príde. Zároveň však z výpovede označenej svedkyne vyplýva, že žalovanému bolo umožnené v byte
bývať iba do doby, kedy bude žalobca byt potrebovať pre seba a svoju rodinu.
7. Nedôvodná je tiež argumentácia žalovaných, ktorí v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkajú, že
sa vôbec nezaoberal tým, či v tomto prípade nedošlo k uzavretiu zmluvy o nájme podľa § 685
ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. či bol tento nájomný vzťah riadne skončený. Z vykonaného

dokazovania, ani z ostatného obsahu spisu, totiž nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli
nasvedčovať konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/, prípadne
obomi žalovanými, keď neboli preukázané akékoľvek prejavy vôle oboch strán smerujúce k vzniku
nájomného vzťahu, ktorého obsahom je odplatné prenechanie veci (bytu) na užívanie za dohodnutúdobu. Naviac, i samotní žalovaní v spore tvrdia, že oprávnenie predmetný byt užívať im vyplýva zo
súhlasu udeleného žalobcom, a nie z uzavretej nájomnej zmluvy.
8. Napokon,pokiaľžalovanívodvolanínamietajú,žerozhodnutímovyprataníbytubeznárokunabytovú

náhradu bolo porušené ich právo ako nájomcov na bytovú náhradu, vyplývajúce im v zmysle ust. § 711
ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaným
nesvedčí právne postavenie nájomcov predmetného bytu, a preto im v súvislosti s vyprataním bytu
nepatrí ani bytová náhrada. Zároveň v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na to, že vypratanie bytu
bez priznania bytovej náhrady nebude mať za následok, že žalovaní sa ocitnú bez akejkoľvek možnosti

bývania. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalovaná 2/; ktorá je družkou žalovaného 1/; je výlučnou
vlastníčkou bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na Z. Q.. G. Č.. XX V. B.,
a v spore nebolo preukázané, že by uspokojeniu potreby bývania žalovaných v označenom byte bránili
akékoľvek objektívne prekážky.
9. Vzhľadom na uvedené, po právnom zhodnotení rozhodujúcich skutočností vyplývajúcich z obsahu
spisu,odvolacísúdneuznalopodstatnenosťdôvodov,naktorépoukazovaližalovanívosvojomodvolaní,

a pokiaľ teda súd prvej inštancie podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vypratania predmetného
bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. X. bytového domu so súp. č. XXXX, vo vchode č.
XX na Q. R. V. B., bez nároku na bytovú náhradu, vyhovel, rozhodol vecne správne, a
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).