Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205333
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513205333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ C. T., L.. X.X.XXXX, J.
G. XXX, XXX XX G., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov, Kpt. Nálepku 1, 2/ O. T., L.. XX.X.XXXX, J. E. XX, XXX
XX Ľ. a 3/ O. T., L.. XX.XX.XXXX, J. E. XX, XXX XX Ľ., o zaplatenie 4 977,81 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/4/2014-170 zo dňa 25.04.2017
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) Konanie v časti
o zaplatenie istiny vo výške 2680 Eur zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným v 1. až
3. rade náhradu trov konania nepriznal. Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, Lehnice
náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, , čl. 3 ods. 1, 2, 3

a 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 3 a 4, § 54
ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1, § 565, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.
a) a b), § 4 ods. 1 až 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 8 ods. 1, § 23a zákona
č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 ods. 1až 3, § 3 ods. 2 a 3, § 6 ods. 1 a 7, § 7 ods. 1 a 5,
§ 9 ods. 1, 2 a 6, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
V odôvodnení uviedol, že Žalobca žalobou, podanou dňa 3.10.2013, sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných zaplatiť mu sumu 4 977,81 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 4 977,81

eur od 11.5.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 10.5.2011
vo výške 17,09 eur a trovy konania.
Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade
dňa 8.7.2005 zmluvu o splátkovom úvere číslo 530829238, na základe ktorej im poskytol úver vo výške
6 638,78 eur (200 000 Sk) pri premenlivej úrokovej sadzbe 9,10 % ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať
úver 119 splátkami vo výške 87,33 eur (2 631 Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky
20.8.2005 a konečnou splatnosťou úveru stanovenou na deň 20.6.2015. Poplatok za poskytnutie úveru

bol stanovený vo výške 132,78 eur (4 000 Sk) a poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur (50 Sk)
mesačne.
Pôvodný veriteľ dňa 24.3.2011 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil žalobcovi pohľadávku z
úverovej zmluvy.Žalobca podaním zo dňa 20.4.2017, označeným ako čiastočné späťvzatie žaloby uviedol, že zo strany
žalovaných boli po podaní žaloby vykonané úhrady v celkovej výške 2 680 eur.Vzhľadom na späťvzatie
žaloby žalobcom a súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v

časti späťvzatia žaloby zastavil. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostalo zaplatenie
sumy vo výške 2.297,81 eur s príslušenstvom.
V prejednávanom prípade išlo zo strany banky, pôvodného veriteľa, o spotrebiteľskú, typovú, vopred
predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším počtom občanov.
Zmluva o úvere uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovanými neobsahuje rozčlenenie splátok

úveru na istinu, úroky a iné poplatky, ich výšku a ani samotnú výšku úroku, ktorý mali splácať žalovaní
ako odmenu pôvodnému veriteľovi za poskytnutie úveru. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné
poplatky, nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktoré stanovuje ust. § 4 ods. 2 písm. a/
ZoSÚ, preto v zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky.
Zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, totiž namiesto neplatnosti
sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). Tiež je neprijateľnou podmienkou
zmluvy poplatok za poskytnutie úveru vo výške 132,78 eur, ktorý predstavuje neprijateľné zaťaženie
spotrebiteľov, pretože je im účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľom poskytovala skutočné
protiplnenie, ale naopak tento je účtovaný v záujme dodávateľa.
Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz o doručení písomnej výzvy banky žalovaným na

splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. a tiež nepredložil súdu, aby pôvodný
veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a toto vyhlásenie aj doručil žalovaným. Žalobca v konaní
nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky, t.j. z postupcu
na žalobcu ako postupníka a tiež nepreukázal, aby došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky
po splnení podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 ZoB a v § 565 OZ. Uzatvorená zmluva o

postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pôvodným veriteľom - bankou v zmysle § 92 ods. 8 ZoB a § 39
OZ je absolútne neplatný právny úkon, na neplatnosť ktorého súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.
V dôsledku neplatného postúpenia bankovej pohľadávky na žalobcu, žalobca nie je aktívne legitimovaný
v tomto konaní a teda nemôže uplatňovať voči žalovaným zaplatenie bankovej pohľadávky, preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 256 ods. 1 CSP. Súd Občianskemu
združeniu slovenských spotrebiteľov AZ náhradu trov konania nepriznal, keďže toto okrem podania o
vstupe do konania sa k návrhu nevyjadrilo, žiadne trovy konania si neuplatňovalo a zo spisu nevyplýva,
aby mu nejaké trovy konania vznikli.
2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku (dlhu) zo zmluvy o úvere predstavuje zostatok dlhu
žalovaných, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov, t.j. takúto pohľadávku tvoria nielen
nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ nesplatené splátky úveru. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ani zo

znenia § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktorá je už splatná. Spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s ňou spojené, teda
aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu. Žalobca v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu
žalovaným o postúpení pohľadávky., ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka. V
zmysle bodu 19.16 VOP klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť

svoje pohľadávky. Nakoľko ust. § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom
odchylne od ustanovení ZoB, pričom ust. § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných
vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Ust. § 92 ods.
8 ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi
nedopustila porušenia bankového tajomstva. Ak by zákonodarca mienil v ust. § 92 ods. 8 ZoB upraviť

podmienky, ktorých splnenie je potrebné na platné postúpenie pohľadávky veriteľa, tak by to zároveň
premietoldopoznámkypodčiaroukust.§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.S
nedoručením výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok,
ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 ZoB.
Žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1281 dní, teda súčet všetkých omeškaní

žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok.
Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou iba taký spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy, v ktorej nebola
uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Vzhľadom na účel úveru - rekonštrukcia domu a ust. §1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch súd na vec aplikoval nesprávny právny predpis.
Žalovaní uhradili sumu 2680 Eur po podaní žaloby, preto v tejto časti z procesného hľadiska zavinili
zastavenie konania.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu,
alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Žalované v 2. a 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu

uviedli, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňujú. Navrhli rozsudok potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je vecne správne.

5. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu -

Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) a žalovaní v 1. a 2. rade dňa 08.07.2005 uzatvorili zmluvu o
splátkovom úvere č. 0530829238, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 200 000
Sk. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver spolu so zmluvným úrokom v mesačných splátkach po 2631 Sk.
Splatnosť prvej splátky bola určená k 20.08.2005 a poslednej k 20.06.2015. Žalobca aktívnu legitimáciu
v predmetnom konaní odvíjal od zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 24.03.2011 medzi

Slovenskousporiteľňou,a.s.akopostupcomažalobcomakopostupníkom.Predmetompostúpeniamala
byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovaným, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere
č. 0530829238 zo dňa 08.07.2005. Žalobca si v konaní uplatnil splátky pôvodne splatné v zmysle zmluvy
o splátkovom úvere od 20.10.2010 do 20.06.2015, t.j. celkovo 57 splátok.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex

specialis k inštitútu cesie.
Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nievždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.

Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013)

Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu
( ,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením
pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,
90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola

ochrana bankového tajomstva.
Preúplnosťodvolacísúduvádza,žesúčinnosťouod01.01.2017zákonomč.299/2016Z.z.zákonodarca
pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k
zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu
do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením

poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo
svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením
výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky
v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).
Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva

do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.
Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a v
čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a
povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16

VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8
zákona o bankách, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.
V konaní nebolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky zo zmluvy zo dňa 08.07.2005 bola
žalovaným zasielaná a doručená výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

Keďžežalobcomnebolopreukázanénaplnenievšetkýchpredpokladovmožnostipostúpeniapohľadávky
tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (výzva banky adresovaná dlžníkom pred postúpením
pohľadávky a jej doručenie žalovaným), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a
to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode
so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom

postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.
Odvolací súd sa osobitne nevyjadroval k odvolacej námietke týkajúcej sa bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, nakoľko posúdenie rozsahu dlhu žalovaných vzniknutého na základe zmluvy o
úvere nebolo spôsobilé ovplyvniť konečné rozhodnutie vo veci vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

Správnemu výroku vo veci samej zodpovedajú aj správne súvisiace výroky o trovách konania. Nakoľko
v konaní nebolo preukázané, že žalobca je nositeľom žalobou uplatneného nároku, súd prvej inštancie
správne konštatoval, že pre účely rozhodovania o trovách konania nemá relevanciu, že žalovaní po
začatí konania vykonali čiastočné úhrady, pretože súd by žalobu zamietol aj v časti zodpovedajúcej
týmto úhradám.

Za daného stavu odvolací súd rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešní žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnili, žiadne trovy odvolacieho konania im zo spisu nevyplývajú, odvolací súd preto rozhodol tak,

že žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.