Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116224978
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116224978.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: FOOD FARM s.r.o., Dukelská 21,
Hlohovec, IČO: 31 442 226, o návrhu na zápis zmeny údajov do obchodného registra, o odvolaní
navrhovateľa proti uznesenie Okresného súdu Trnava, č.k. 36Nsre/53/2016-2472 zo dňa 15.11.2016 t
a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonať zápis zmeny
zapísaných údajov keď skonštatoval, že navrhovateľ ani v rámci námietkového konania neodstránil
nedostatky, pre ktoré bolo vyšším súdnym úradníkom odmietnuté vykonanie zápisu údajov do
obchodného registra, pretože nebol súdu predložený návrh opatrený osvedčeným podpisom oprávnenej

osoby alebo splnomocneným zástupcom oprávnenej osoby a ani vyhlásenie oprávnenej osoby s úradne
osvedčeným podpisom štatutárneho orgánu o tom, akým spôsobom sa zmenilo sídlo spoločnosti. K
uvedenému zápisu zmeny sídla súd tiež konštatoval, že navrhovateľ žiadal zapísať zmenu označenia
ulice, na ktorej má obchodná spoločnosť sídlo z Duklianska na Dukelská, pričom táto zmena zápisu už
bola vykonaná dňa 11.11.2016 , keď údaje boli zapísané ku dňu 12.11.2016 a tak rozhodovanie o tejto
časti návrhu súd označil za neaktuálne, nadbytočné a tak návrh na zápis za nezrozumiteľný.

2. Súd uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným dňa 07.10.2016 žiadal o zápis zmeny zapísaných
údajov o spoločnosti s ručeným obmedzením do obchodného registra, ktorý bol ale vyšším súdnym
úradníkom odmietnutý s poukazom na § 8 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 1 písm. a) a c) zák. č. 530/2003 Z.z.
o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu,
že bol podaný neoprávnenou osobou, pretože bol v mene obchodnej spoločnosti podaný prokuristom.

Súd prvej inštancie s odkazom na § 14 ods. 1 Obchod. zák. skonštatoval, že oprávnenie prokuristu
konať v mene obchodnej spoločnosti je obsahovo a rozsahovo vymedzené len vo vzťahu k podnik a
jeho činnosti ako celku, ale prokurista nie je oprávnený podávať návrh na zápis zmeny do obchodného
registra. Zároveň navrhovateľa prvoinštančný súd poučil, ako má vytknutý nedostatok odstrániť a tiež
poučil navrhovateľa o tom, že neboli s návrhom predložené všetky prílohy ustanovené vyhl. č. 25/2004
Z.z., konkrétne navrhovateľ nepredložil súdu vyhlásenie štatutárneho orgánu spoločnosti o zmene sídla

a predložil len čestné vyhlásenie prokuristu, ale táto listina nie je spôsobilá byť podkladom pre zápis
zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri.
Oznámenie o odmietnutí vykonať zápis zo dňa 11.10.2016 obsahovalo i poučenie podľa § 8 ods. 4 zák.
č. 530/2003 Z.z. o práve podať námietky. Nedostatok návrhu vytknutý navrhovateľovi vyšším súdnym
úradníkom nebol ani v námietkovom konaní odstránený, preto súd prvej inštancie podľa § 286 C.m.p.
námietky zamietol.3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
predmetné rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v celom

rozsahu vyhovie a navrhované zmeny do obchodného registra zapíše. V odvolacích dôvodoch odkázal
na právnu úpravu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) C.s.p. a zopakoval tvrdenia a právne
argumenty, ktoré uviedol v námietkovom konaní. V súvislosti s odvolaním poukázal na právnu úpravu
vyplývajúcu z Obchodného zákonníka, ktorý vymenováva oprávnených pri podaní a podpísaní návrhu
na prvý zápis spoločnosti s ručeným obmedzením do obchodného registra, ktorý podávajú výlučne

len konatelia založenej spoločnosti podľa § 112 Obchod. zák. Pri zápise zmeny sídla spoločnosti do
obchodného registra treba ale postupovať podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák.č. 530/2003 Z.z. kedy platí,
že návrh je oprávnená podať zapísaná osoba, ktorou je v tomto prípade navrhovateľ, ktorý návrh na
vykonanie zápisu i podal, ale ku ktorému súd prvej inštancie skonštatoval, že prokurista nie je oprávnený
podať akýkoľvek návrh na zápis zmeny do obchodného registra, s ktorým záverom sa ale odvolateľ
nestotožňuje s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 Obchod. zák., podľa

ktorej je prokurista zástupcom podnikateľa a teda je za podnikateľa podľa § 13 ods. 1 v spojení s §
14 ods. 1 Obchod. zák. oprávnený konať vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s prevádzkou
podniku bez potreby osobitného plnomocenstva. Na podporu tejto argumentácie odvolateľ poukázal
na ustálenú judikatúru slovenských súdov ako aj právnu doktrínu, ktorá prokúru chápe ako najširšiu
formu zastúpenia podnikateľa a formu nepriameho konania podnikateľa, pričom do obsahu prokúry sú

inkorporované všetky osobitné plné moci, ktoré sú pri prevádzke podniku potrebné, aj keď osobitný
zákon vyžaduje osobitné splnomocnenie. Z uvedeného dôvodu odvolateľ mal za to, že názor súdu prvej
inštancie nie je správny, na podporu odvolania citoval názor JUDr. U. a odkázal na uznesenie NS SR sp.
zn. Obdo V 27/2011, ktorým je vyjadrené, že prokurista je z titulu svojej funkcie oprávnený zastupovať
podnikateľa v občianskom súdnom konaní a nepotrebuje k tomu osobitné splnomocnenie, ako tiež

vyplývazrozsudkuNSSRsp.zn.MObdoV2/2002zodňa29.09.2004.Záversúduprvejinštancie,podľa
ktorého nepredložil súdu osobitným predpisom požadované prílohy, konkrétne ohlásenie štatutárneho
orgánuspoločnostiozmenesídlaspoločnostioznačilzanepreskúmanýanesprávny,pretožezčestného
vyhlásenia zo dňa 05.10.2016 prokuristu Z. E. vyplýva, že zápis zmeny sídla vychádza z potreby
zosúladiťskutočnýnázovulicesídlasnázvomulice,akojezapísanývobchodnomregistrianejednásao

fyzicképremiestneniesídlaspoločnosti,pretosanapredmetnýnávrhnevzťahujeust.§4ods.2,5vyhl.č.
25/2004 Z.z., a preto požiadavka súdu prvej inštancie, ktorý pre vyhovenie návrhu vyžaduje vyhlásenie
štatutárneho orgánu o zmene sídla spoločnosti je bez akejkoľvek opory v zákone. Konštatovanie súdu
prvej inštancie o tom, že medzičasom došlo k zápisu zmeny údajov, ktoré navrhovateľ žiadal zapísať
považuje za nesprávne, pretože ak aj navrhovateľ žiadal zapísať údaj, ktorý už medzičasom bol

zapísaný, zrejme z vlastnej iniciatívy súdu v konaní o zosúladení údajov, nejedná sa o nezrozumiteľnosť
a súd bol povinný túto zmenu zapísať do obchodného registra. I keď registrové konanie je upravené
zák. č. 161/2015 Z.z. , ktorým je Civilný mimosporový poriadok, podľa § 2 ods. 1 C.m.p. sa môžu
použiť i ustanovenia Civilného sporového poriadku a v takom prípade sa postupuje podľa § 220 ods. 2
C.s.p., podľa ktorého ustanovenia sa súd prvej inštancie musí vysporiadal s námietkami navrhovateľa

a nie iba skonštatovať, že navrhovateľ neodstránil nedostatky, na ktoré bol v námietkovom konaní
upozornený. ,Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutkové tvrdenia a ostatné právne
argumenty, ktoré navrhovateľ v námietkach uviedol, a tak z takéhoto uznesenia nie je zrejmé, čím sa
súd riadil, keď dospel k záveru, že skutočnosti uvedené navrhovateľom v námietkach neodôvodňujú
vyhovenie návrhu na vykonanie zápisu. Takýto postup označil odvolateľ za zmätočný, arbitrárny a

nedostatočný, ktorým súd prvej inštancie zasiahol do jeho práv keď nevyhodnotil dôvody, pre ktoré
argumenty, uvedené v námietkach, neumožnili návrhu vyhovieť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa
tak síce javí ako formálne odôvodnené, ale ide o odôvodnenie, ktoré je nedostatočné, nepresvedčivé
a tak i nepreskúmateľné, čo zakladá opodstatnenosť odvolania.

4. Podľa § § 386 C.s.p.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolaním
napadnutého rozhodnutia skúmal procesnú legitimáciu odvolateľa na podanie odvolania , ktorá je
upravená v ust. § 359 až 361 C.s.p.

6. Podľa § 72 C.s.p.

Na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za
právnickú osobu.

7. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania konštatuje, že toto je podľa § 386 písm. b) C.s.p.
potrebné odmietnuť, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

8. K uvedenému záveru dospel odvolací súd po zistení, že návrh na vykonanie zmeny zápisu

ako i odvolanie boli podpísané v mene navrhovateľa Máriou Krausovou ako prokuristom, k čomu
odvolateľ poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR i iných súdov s tým, že prokurista
je udelením prokúry splnomocnený ku všetkým právnym úkonom, teda i na súde, bez potreby
predloženia písomného plnomocenstva, preto má za to, že prokuristka bola oprávnená podpísať v mene
navrhovateľa návrh na vykonanie zmien údajov zapísaných v obchodnom registri a tiež odvolanie.

9. Odvolací súd takýto názor považuje za nesprávny a hoci odvolateľ poukazuje na rozhodnutie NS SR
z 29.09.2004 vydané pod sp.zn. M Obdo V 2/2002, ktoré uvádza ako argument pre opodstatnenosť
odvolania, odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa, že v ňom vyslovený právny názor sa výslovne
venuje otázke súvisiacej s prevádzkou podniku , ku ktorej činnosti je prokurista jednoznačne oprávnený

i v súvislosti s udelením plnomocenstva inej osobe, čo nie je ani rozhodnutím súdu prvej inštancie
vydanom v tomto konaní spochybnené.

10. V súvislosti s prokúrou, ktorá je inštitútom upraveným v Obchodnom zákonníku, nie je zrejme
potrebné zdôrazňovať že táto zahŕňa všetky právne úkony, pri ktorých dochádza pri prevádzke podniku,

s výnimkou úkonov podľa § 14 ods. 2 Obchod. zák. Účinky udelenia prokúry nastávajú zápisom
do obchodného registra, preto prokurista nepotrebuje na konanie a úkony, ku ktorým dochádza pri
prevádzke podniku žiadne ďalšie plnomocenstvo. Základnou otázkou ale je, čo pod pojmom prevádzka
podniku treba rozumieť a či právnym úkonom pri prevádzke podniku je i podanie návrhu na vykonanie
zápisu zmien v obchodnom registri a podanie odvolania v registrovom konaní. Odvolateľ síce poukazuje

v odvolaní na rozhodnutia NS SR , ktoré ale s vecou, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania
vôbec nesúvisí, nemožno ich použiť ani z nich vychádzať, pretože rieši oprávnenie prokuristu na
udelenie plnomocenstva inej osobe. S názorom odvolacieho súdu ale korešponduje stanovisko JUDr.
P. U. CSc. vyjadrené v článku „Rozsah prokúry a substitučné zastúpenie prokuristu“ , publikovanom v
Justičná revue 60, 2008 č.4, podľa ktorého „prokurista nesmie zasahovať do podstaty podnikateľskej

činnosti principála. Nesmie robiť najmä právne úkony, ktoré sú zviazané s existenciou podniku, na
prevádzku ktorého sa rozsah i oprávnenie viaže“. Do rámca rozsahu prokúry a jej výkonu v spojení s
prevádzkoupodnikupretonespadánapr.uzavretiezmluvyopredajipodnikualebojehočasti,aknesúvisí
s prevádzkovaním podniku, ani uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu, ako je vyjadrené
v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 29Cdo 2720/2009 z 28.04.2010, ani úkony, ktoré súvisia s likvidáciou

podniku, zastavenie podnikateľskej činnosti podniku, zmena predmetu podnikania, zmena právnej formy
podniku, zmena organizačnej štruktúry podniku, zaťaženie podniku záložným právom, uzavretie zmluvy
o prenájme podniku, zmena obchodného mena alebo sídla, podanie návrhu na začatie konkurzného
alebo reštrukturalizačného konania a pod. Základom je teda posúdenie pojmu prevádzka podniku, ktorý
do § 14 ods.1 Obchod. zák. isto nedal zákonodarstva bezúčelne, ale vedený snahou zdôrazniť , že sa

nejedná o splnomocnenie na všetky úkony, ale iba na tie, ktoré súvisia s prevádzkou podniku. Za úkony,
ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, ale isto nie je možné v žiadnom prípade považovať právne
úkony týkajúce sa zápisu zmien do obchodného registra, ako správne skonštatoval v odôvodnení
svojho rozhodnutia i súd prvej inštancie. Podať návrh na zápis do obchodného registra je povinnosťou
štatutárneho orgánu -konateľov podľa § 135 Obchod. zák. v spojení s § 5 ods.5 zák.č. 530/2003 Z.z. ,

s ktorým názorom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

11.Vzhľadomnato,ženavrhovateľnesplnilvšetkyzákonnépodmienkapotrebnénavykonaniezápisudo
obchodného registra a zápisu zmeny zapísaných údajov, v námietkovom konaní neodstránil nedostatky,naktorébolsúdomprvejinštancieupozornený.Podanéodvolanietiežbolopodpísanéprokuristom,teda
ide o vadu podania, na odstránenie ktorej súd odvolateľa nevyzýva a ktorej existencia má za následok
odmietnutie odvolania z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b/ C.s.p.

12. K uvedenému považuje odvolací súd za vhodné poukázať na to, že i keď je prokurista z titulu svojej
funkcie oprávnený vystupovať i v občianskom súdnom konaní a viesť spory, ktoré sa týkajú činnosti
podniku v mene spoločnosti ktorej je prokuristom, teda je oprávnený na všetky právne úkony, ku ktorým
dochádza pri prevádzke podniku, rozhodnutím v tomto konaní nedochádza k odklonu od právneho

názoru, vyjadreného v rozhodnutí NS SR sp. zn. Obdo V 2/2001. Konanie o vykonanie zmeny zápisov
do obchodného registra je špeciálnym konaním, nie je súdnym sporom, ktorý sa týka prevádzky podniku,
preto právne úkony súvisiace s návrhom na vykonanie zmeny nespadajú do rámca pojmu „prevádzka
podniku“, na základe čoho nemožno prisvedčiť odvolateľovi, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo arbitrárne či nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu venoval a vysvetlil
nedostatky podania v súvislosti s podpisom návrhu prokuristom, napriek tomu zotrval navrhovateľ i

v rámci námietok i podaného odvolania na svojom názore, ktorý ale nie je možné v tomto prípade
akceptovať, výsledkom čoho je i rozhodnutie spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto uznesenia.
Z dôvodu nedostatku odvolania, ktoré je podané neoprávnenou osobou sa odvolací súd ostatnými
skutočnosťami v ďalšom nezaoberal.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).