Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210692
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214210692.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, práv. zast.: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO:
47 239 921, proti žalovanej: G. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. XX/XX, Š., o zaplatenie 1.510,04 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 650,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 436,68 eur od 28.5.2014 do zaplatenia a úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 121,17
eur od 28.5.2014 do zaplatenia, všetko v splátkach po 30,00 eur mesačne počnúc právoplatnosťou

tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,84%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.05.2014 doručenou súdu dňa 03.06.2014 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 1.510,04 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.07.2006 uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu o bežnom účte
a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda. Na základe Zmluvy o bežnom účte sa žalobca zaviazal
zriadiť a viesť pre žalovanú bežný účet v mene SKK. V zmysle čl. I Zmluvy o bežnom účte sa
žalovaná zaviazala čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných
peňažných prostriedkoch na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí žalobca vzniknutý debetný
zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Žalobca evidoval na bežnom účte

žalovanej debetný zostatok vo výške 121,17 eur vyčíslený ku dňu 27.05.2014. Debetná úroková sadzba
je (ku dňu nasledujúcemu po dni posledného vyčíslenia debetného zostatku na bežnom účte vedenom
na základe Zmluvy o bežnom účte) 25 % p.a. Debetný zostatok na bežnom účte (121,17 eur) vedenom
na základe Zmluvy o bežnom účte má žalobca nárok úročiť debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25
% p.a. odo dňa 28.05.2014 do zaplatenia. Na základe žiadosti žalovanej vystavil žalobca žalovanej
Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg.č. XXXXXXXXXR, ktorým došlo k
uzatvoreniuZmluvyopovolenomprečerpaníč.XXXXXXXXXRvzmysleboduI.Obchodnýchpodmienok

pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o prečerpaní. Na
základe Zmluvy o prečerpaní poskytol žalobca žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do
výškylimitu829,85eurformouúveru.Úvermoholbyťčerpanýododňa13.06.2008.Žalovanánedodržala
dohodnuté zmluvné podmienky (platobnú disciplínu), v dôsledku čoho žalobca dňa 31.10.2012 určilsplatnosť úveru v súlade s čl. VII ods. 2 písm. a) VOP pre prečerpanie a vyzval žalovanú na uhradenie
dlžnej sumy. Žalobca poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany
žalovanej eviduje ku dňu 27.05.2014 voči žalovanej pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o prečerpaní

spolu vo výške 1.388,87 eur, ktorú predstavuje istina vo výške 829,85 eur, úrok vo výške 289,82 eur
vyčíslený ku dňu 27.05.2014, úrok z omeškania vo výške 154,20 eur vyčíslený ku dňu 27.05.2014 a
neuhradené poplatky vo výške 115,00 eur. Zároveň si žalobca uplatnil aj úrok vo výške 18,90 % ročne
zo sumy 829,85 eur od 28.05.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1.234,67 eur od 28.05.2014 do zaplatenia a úrok vo výške 25,00 % ročne zo sumy 121,17 eur od

28.05.2014 do zaplatenia.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o bežnom účte a
balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 31.07.2006, úrokové sadzby, Oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 002799974R zo dňa 13.06.2008, Obchodné podmienky pre
povolené prečerpanie bežného účtu, Oznámenie o zosplatnení úveru zo zmluvy zo dňa 06.11.2012 s

dokladom preukazujúcim jeho odoslanie žalovanej.

4. Dňa 17.12.2014 žalobca na výzvu súdu bližšie špecifikoval žalovanú pohľadávku tak, že žalovaná
suma 1.510,04 eur pozostáva z istiny vo výške 829,85 eur, úroku vo výške 289,82 eur vyčísleného ku
dňu 27.05.2014, úroku z omeškania vo výške 154,20 eur vyčísleného ku dňu 27.05.2014, neuhradených

poplatkov vo výške 115,00 eur a debetného zostatku vo výške 121,17 eur. Ďalej uviedol, že žalobca
bol oprávnený úročiť nesplatenú istinu sadzbou dohodnutého úroku vo výške 15 % ročne v období
od 14.06.2008 do 30.11.2009, vo výške 16,90 % ročne v období od 01.12.2009 do 31.03.2013 a
vo výške 18,90 % ročne v období od 01.04.2013 do 27.05.2014. Poplatky vo výške 115,00 eur k
28.07.2014 vyúčtoval žalobca žalovanej za upomienku dňa 03.07.2012 vo výške 10,00 eur, za výzvu 1

dňa 15.07.2012 vo výške 35,00 eur, za výzvu 2 dňa 02.08.2012 vo výške 35,00 eur a za poslednú výzvu
dňa 04.09.2012 vo výške 35,00 eur. Žalobca k svojmu podaniu priložil prehľadovú tabuľku, sadzobník
poplatkov, poslednú výzvu na úhradu, výpis z bežného účtu, výpis z úverového účtu.

5. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 23.06.2015, v ktorom uviedla,

že je rozvedená, jej príjem je od 01.12.2014 320,00 eur, požiadala o splátkový kalendár s čiastkou 20,00
eur mesačne a uviedla, že má aj iné záväzky, ktoré musí splácať. K svojmu vyjadreniu žalovaná pripojila
rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 15C/237/2013-26 zo dňa 29.01.2014, ktorým bolo manželstvo
žalovanej rozvedené.

6. Súd vo veci dňa 07.11.2016 vykonal pojednávanie, kde žalovaná uviedla, že uplatnenú
pohľadávku spláca spoločnosti Accentus s.r.o. od 15.04.2016 pravidelnou mesačnou splátkou po
50,00 eur a predložila súdu Oznámenia o postúpení pohľadávky. Ďalej uviedla, že od 01.07.2016 je
práceneschopná, mala ťažkú operáciu, s veľkou pravdepodobnosťou ju dajú do invalidity. K tomuto
vyjadreniu žalovanej sa na výzvu súdu vyjadril žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22.11.2016,

v ktorom uviedol, že žalovaná mala u žalobcu uzatvorených viacero zmlúv na rôzne produkty. Z
predložených dokumentov vyplýva, že postúpená bola pohľadávka z kreditnej karty č. XXXXXXXXXR,
avšak žalobca si uplatňuje nárok zo zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR, t.j. tvrdenia
žalovanej smerujú k inej zmluve ako tej, ktorá je predmetom tohto konania. Následne dňa 20.11.2017
oznámil súdu, že žalovaná počas trvania úverového vzťahu, t.j. od 14.06.2008 do 31.10.2012 (deň

zosplatnenia úveru) čerpala platby v celkovej výške 13.916,89 eur. Za rovnaké obdobie zaplatila celkovo
sumu 14.105,12 eur, ktorá bola zaúčtovaná na dlžnú istinu vo výške 13.087,04 eur, na dlžné úroky vo
výške501,64eur,nadlžnéúrokyzomeškaniavovýške2,12euranadlžnépoplatkyvovýške514,32eur.

7. Dňa 23.11.2017 súd v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a jeho právneho zástupcu vykonal

pojednávanie, na ktorom žalovaná uviedla, že nevedela o tom, že má takýto dlh. Chodila do banky, v
ktorej pracovala jedna jej známa. Tá ju ubezpečovala, že žiadny dlh voči banke nemá. Nebola si vedomá
toho, že musí niečo zaplatiť, až do súdneho konania jej neprišla z banky žiadna výzva, že musím niečo
zaplatiť. Nepopiera, že dlh ako ho vyčíslil žalobca naozaj má, len o ňom nevedela. Poberá invalidný
dôchodok vo výške 234,00 eur, z ktorého spláca úver v prospech spoločnosti Accentus s.r.o. vo výške

30,00 eur mesačne, platí s dcérou na elektrinu 70,00 eur mesačne, plyn 150,00 eur mesačne, chodí k
lekárovi, s tým má spojené zvýšené výdavky. Žalovaná navrhla splátky vo výške 30,00 eur s tým, že v
prípade, že bude môcť zaplatiť aj viac, je ochotná platiť aj viac.8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 31.07.2006 Zmluvu o bežnom účte, ktorej predmetom bolo
zriadenie bežného účtu. Žalovaná sa na tomto účte dostala do nepovoleného prečerpania, pričom
ku dňu 27.05.2014 bol debetný zostatok vo výške 121,17 eur. Žalobca so žalovanou uzavrel dňa
13.06.2008 Zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej povolené
prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 829,85 eur. V zmysle oznámenia o poskytnutí povoleného

prečerpania sa pohľadávka z povoleného prečerpania úročí úrokovou sadzbou, ktorej výška bude
určená v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť zmluvy.
Žalovaná poskytnuté povolené prečerpanie využívala, avšak nedodržala podmienky pre splácanie a
dostala sa so splácaním do omeškania, čo bolo dôvodom, pre ktorý žalobca dňa 31.10.2012 určil
splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Keďže žalovaná pohľadávku z nepovoleného
prečerpania a z povoleného prečerpania neuhradila, domáha sa žalobca jej zaplatenia na súde.

10. Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

11. Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,

na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom

ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

15. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
31.07.2006 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

16. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
13.06.2008 pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte

poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných
od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c)
postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných

prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný
o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného ku dňu 13.06.2008
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa
31.07.2006 platne uzavretá zmluva o bežnom účte, na základe ktorej právny predchodca zriadil v

prospechžalovanejbežnýúčet.Nazákladežiadostižalovanejvystavilžalobcadňa13.06.2008žalovanej
Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorým došlo k uzavretiu Zmluvy o povolenom
prečerpaní č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej povolené prečerpanie.
Uzavretúzmluvyobežnomúčtesúdvzhľadomnajejpovahuapostaveniezmluvnýchstránpriuzatváraní
a plnení zmluvy, posudzoval v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ako

spotrebiteľskú zmluvu, keďže jej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V rámci bežného
účtu sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania, ktorého výška bola ku dňu 27.05.2014 121,107
eur. Aj Zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 13.06.2008 súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu a
to v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá
je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Zmluva, ktorou
siúčastnícidojednalipovolenéprečerpanie,aktoréžalovanáviacrokovvyužívalabolauzavretávsúlade
s § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, svojou povahou išlo o

zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka uzavretú v súlade s § 710 Obchodného zákonníka.
Žalovaná poskytnuté povolené prečerpanie využívala, nedodržala však podmienky pre splácanie a
dostala sa so splácaním do omeškania. Žalobca preto dňa 31.10.2012 určil splatnosť úveru a vyzval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Súd považoval žalobcom uplatnenú
pohľadávku v čiastočne za dôvodnú, keďže žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že žalovaná

sa na bežnom účte dostala do nepovoleného prečerpania, žalovaná čerpala finančné prostriedky aj
prostredníctvom povoleného prečerpania, tieto však v plnej výške nevrátila. Tvrdenia žalovanej o tom,
že predmetnú pohľadávku žalobcu spláca spoločnosti Accentus, s.r.o. boli vyvrátené, keďže z listinných
dôkazov predložených žalovanou vyplýva, že platby žalovanej boli uskutočňované na úhradu iného dlhu
(zo Zmluvy o kreditnej karte č. 002230485R), ktorý mala pôvodne voči žalobcovi a ktorý má v súčasnosti

z dôvodu postúpenia pohľadávky voči spoločnosti Accentus, s.r.o.

22. Súd žalobu považoval za dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy 650,48 eur s príslušenstvom.
Zo sumy uplatnenej istiny vo výške 829,85 eur titulom povoleného prečerpania súd priznal len sumu
315,51 eur, keď vychádzal z toho, že žalobca jednotlivé úhrady žalovanej na povolené prečerpanie

započítal aj na poplatky vo výške 514,34 eur (ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.11.2017).
a žalobou si uplatnil neuhradené poplatky vo výške 115,00 eur, pričom vo svojom vyjadrení zo
16.12.2014 uviedol, že poplatky boli účtované za upomienku dňa 03.07.2012 vo výške 10,00 eur, za
výzvu 1 dňa 15.07.2012 vo výške 35,00 eur, za výzvu 2 dňa 02.08.2012 vo výške 35,00 eur a za
poslednú výzvu dňa 04.09.2012 vo výške 35,00 eur. Súd k žalobcom účtovaným poplatkom udáva,

že dojednanie o povinnosti žalovanej platiť poplatky za upomienky a výzvy považuje za neplatné pre
rozpor s dobrými mravmi, keďže upomínanie nie je služba poskytovaná žalovanej na jej požiadanie, ale
služba poskytovaná žalobcom v snahe získať úhradu záväzku jednoduchším, dobrovoľným spôsobom.
Žalovaná vzhľadom na formulárový charakter obchodných podmienok nemohla toto dojednanie, vrátanevýšky poplatku, ovplyvniť. Navyše žalobca ani nepreukázal, za čo boli žalovanej v období do vyhlásenia
splatnosti úveru účtované poplatky a s výnimkou poslednej výzvy žalobca nepreukázal ani vyhotovenie a
doručenie predmetných upomienok a výziev žalovanej. Preto mal súd za t, že žalobcovi nevznikol nárok

na poplatky a plnenie žalovanej v časti 514,34 eur, ktorú sumu žalobca započítal na poplatky splatné
do vyhlásenia splatnosti, započítal na istinu. Z uplatnenej istiny vo výške 829,85 eur preto odpočítal
sumu 514,34 eur a na istinu priznal sumu 315,51 eur. Sumu 115,00 eur uplatnenú titulom poplatkov po
splatnosti úveru súd žalobcovi z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.

23.Vprejednávanejvecisižalobcaďalejuplatnilajnároknazaplateniezmluvnýchúrokovvyčíslenýchku
dňu 27.05.2014 vo výške 289,82 eur ako aj vo výške 18,90 % ročne zo sumy 829,85 eur od 28.05.2014
do zaplatenia. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov, z ktorých je
dlžník až do ich vrátenia povinný platiť úroky, ktoré predstavujú odmenu za poskytnutie úveru. Účastníci
úveru si pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na
úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú

úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do
úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti úrokom z
úveru, keďže úroky z omeškania majú sankčnú povahu. Súd má za to, že dohodnuté zmluvné úroky
z poskytnutých prostriedkov je dlžník povinný platiť len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V prípade, že by za rovnaké obdobie mal dlžník platiť aj

zmluvné úroky z úveru aj úroky z omeškania, dochádzalo by na ťarchu spotrebiteľa k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca dňa 31.10.2012 určil splatnosť úveru.
Povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi „celú pohľadávku“ teda vznikla žalovanej deň nasledujúci po dni,
kedy sa perfektný právny úkon veriteľa - vyhlásenie predčasnej splatnosti zo strany veriteľa - dostal do

dispozície žalovanej. Nakoľko zmluva zaniká práve týmto okamihom a práve týmto okamihom nastupuje
novápovinnosťžalovanej,právektomuokamihusazastavuje(zmluvnedohodnutá)povinnosťžalovanej
platiť (riadne, zmluvne dohodnuté) úroky a žalovaná je povinná vrátiť veriteľovi popri nesplatenej
istine len tie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky, ktoré boli splatné k predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V prípade, že žalovaná túto svoju novú peňažnú povinnosť (vrátiť žalobcovi

nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorej bola ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti
zafixovaná) nesplnila riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením svojej novej peňažnej povinnosti
voči žalobcovi (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.“). Občiansky zákonník pre tento prípad omeškania žalovanej stanovuje v ust. § 517 ods.
2 špecifické právo žalobcu, a to právo požadovať popri plnení (nezaplatená istina a úroky splatné ku

dňu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru) úroky z omeškania. Vzhľadom na ustanovenie § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa záväzok žalovanej vrátiť žalobcovi nesplatenú istinu a splatné úroky
zmenil, a popri povinnosti vrátiť tieto peňažné prostriedky jej vznikla povinnosť platiť úroky z omeškania,
avšak nie riadne úroky. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal žalobcovi úrok vo výške 18,90 % ročne zo
sumy 829,85 eur od 28.05.2014 do zaplatenia a z uplatneného úroku vo výške 289,82 eur vyčísleného

ku dňu 27.05.2014 priznal súd len sumu 59,60 eur, keď vychádzajúc z prehľadovej tabuľky súd zistil, že
úroky do zosplatnenia boli vo výške 561,24 eur, žalobca na úhradu úrokov z úhrad žalovanej započítal
sumu 501,64 eur (ako to vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 15.11.2017), preto považoval súd za dôvodné
priznať vyčíslené úroky len vo výške 59,60 eur (561,24 eur - 501,64 eur).

24. Súd teda priznal žalobcovi titulom povoleného prečerpania istinu vo výške 315,51 eur, vyčíslené
úroky z úveru do zosplatnenia (do 27.05.2014) vo výške 59,60 eur, úrok z omeškania vyčíslený vo výške
154,20 eur a titulom nepovoleného prečerpania sumu debetného zostatku vo výške 121,17 eur, ktorý
súd považoval za dôvodný a preukázaný. Spolu teda žalobcovi priznal sumu 650,48 eur. Súd zároveň
považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na úrok vo výške 25 % ročne zo sumy debetného zostatku

vo výške 121,17 eur od 28.05.2014 do zaplatenia, preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel a žalovanú
zaviazal na jeho úhradu.

25. Keďže žalovaná sa s úhradou dlžnej sumy dostala do omeškania, súd jej uložil aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania. Žalobca si nevyčíslené úroky z omeškania uplatnil vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 1.234,67 eur od 28.05.2014 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania určuje Nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Keďže záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, v zmysle
§ 10c predmetného nariadenia výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Výška úrokov z omeškania bola do 31.01.2013o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 28.05.2014 do zaplatenia, avšak nie zo sumy

1.234,67 eur, ako to žiadal žalobca, ale len zo sumy 436,68 eur (priznané nepovolené prečerpanie vo
výške 121,17 eur a priznaná istina povoleného prečerpania 315,51 eur), vychádzajúc jednak z toho, že
poplatky žalobcovi priznané neboli ako aj zo zákazu anatocizmu, teda úročenia úrokov (napr. NS ČR:
35Odo/101/2002 - Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto,
že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný

ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky.). Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

26. Vychádzajúc zo žiadosti žalovanej o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach súd aplikujúc §
232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) umožnil žalovanej
zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach. Súd zohľadňujúc finančné a sociálne pomery žalovanej

určil mesačnú splátku vo výške 30,00 eur, ktorú považoval za primeranú výške dlžnej sumy a dobe jej
splácanie, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na
postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské
aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru. Splatnosť každej mesačnej splátky súd určil
vždy do posledného dňa každého mesiaca počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného

vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku, keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 650,48 eur vyhovel a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.510,04

eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu
43,08 %, hrubý úspech žalovanej v rozsahu 56,92 % a tým je daný prevažný čistý úspech žalovanej v
rozsahu 13,84 % (56,92 % - 43,08 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z.).