Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/372/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115223932
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115223932.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu Friendly

Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 243
368, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom: Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX P. XXX, o zaplatenie 192,46 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 99,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 150,- € od 13.03.2014 do 10.06.2014 a zo sumy 99,46 € od 11.06.2014 do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 8,68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.08.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 192,46 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 178,- eur od 13.03.2014 do 10.06.2014 a zo sumy 127,46 eur od 11.06.2014 do
zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.02.2014 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150,- eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku
prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal žalovanému predzmluvný
formulár a návrh zmluvy a žalovaný vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný
veriteľom elektronickou poštou. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku 178,- eur, ktorú tvorí
súčet poskytnutého úveru v sume 150,- eur a individuálne dohodnutej odplaty vo výške 28,- eur, do
12.03.2014. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalobca podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje
aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- eur. Žalovaný uhradil len sumu 50,54 eur

dňa 10.06.2014. Nakoľko žalovaný nevrátil zvyšok dlžnej sumy v lehote splatnosti, žalobca si v zmysle
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok
na úroky z omeškania v zákonnej výške.

3. Súd rozsudkom č.k. 4C/372/2015-28 zo dňa 30.03.2016 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 11Co/278/2016-50
zo dňa 27.10.2016 rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V rozhodnutí odvolací súd konštatoval,

že okresný súd nemal splnené podmienky pre to, aby konal bez nariadenia pojednávania, pokiaľ
nemienil žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Okresný súd bez toho, aby žalovaný akokoľvek namietol
nedostatok svojej pasívnej legitimácie a preukázal, že došlo k zneužitou jeho osobných identifikačných
údajov, spochybnil existenciu zmluvného vzťahu tvrdeného žalobcom. Žalobca odoslal sumu 150,- eurna účet, preto v prípade pochybností súdu nič nebránilo, aby zistil a identifikoval osobu príjemcu a
stotožnil ju s osobou žalovaného. Súd preto vec opätovne prejednal.

4. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.

5.Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil

verejne rozsudok dňa 31.03.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 24.03.2017.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise
a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Procesné strany uzavreli dňa 28.02.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie
rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený
so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru,

doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred
vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa
čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné

výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú
vyrátane nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej
upomienky - celkové náklady 15 eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane
vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní
tretej upomienky. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej

upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30
eur.

9. Strany súčasne dňa 28.02.2014 uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a

Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 150,- eur prevodom z účtu v
jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver 150,- eur s príslušenstvom vo
výške 28,- eur, teda spolu sumu 178,- eur do 12.03.2014. Celkové náklady boli tvorené poplatkom za
poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 28,- eur. Z predloženého výpisu z účtu, vo vzťahu
ku ktorému žalovaný nespochybnil, že ide o jeho účet, vyplýva, že žalobca dňa 02.03.2014 poukázal na

uvedený bankový účet sumu 150,- eur. Žalovaný nespochybňoval tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy a
obdržaní peňažných prostriedkov vo výške 15,- eur, a teda tieto skutočnosti sa s poukazom na § 151
ods. 1 CSP považujú v konaní za nesporné.
10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
12. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
14. Podľa § 2 písm. a/ a c/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c)
iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,
15. Podľa § 24 ods. 1 zákona, Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú

spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
16. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti

je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre
spotrebiteľov.Súdkonštatuje,ževzmyslecit.§2písm.c/zákona,nanehotrebahľadieťakonatzv.iného
veriteľa,pretožeideoprávnickúosobu,ktorávrámcisvojhopodnikaniaposkytujeúveryspĺňajúceaspoň
jednu z podmienok podľa § 1 ods. 3 c/, f/ a l/ (žalobcom poskytnutý úver spĺňa podmienku podľa § 1 ods.
3 písm. l/ zákona - ide o úver splatný v lehote do 3 mesiacov). Zároveň však ním poskytnutý úver nespĺňa

žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r) a zároveň nejde o
banku, pobočku zahraničnej banky a finančnú inštitúciu podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie
na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Dlžník zmluvu uzatvára ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania,
povolania alebo zamestnania.

20. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza,
že úver (správne pôžička) je bezúročný. Za odplatnú sa považuje pôžička vtedy, keď odplatný charakter
zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti
dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. Žalobca poskytol žalovanému

bezúročnú pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný žalobca a nasvedčuje tomu aj samotné znenie zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru (správne zmluva o pôžičke). V prípade, ak si zmluvné strany
dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu vo forme poplatku za poskytnutie úveru (správne
pôžičky), toto zmluvné dojednanie je absolútne neplatné v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže je v rozpore s ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je pôžička (v prejednávanej

veci peňažné prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si nedohodli povinnosť
dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka
zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné. Z absolútne
neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či

povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. Súd preto žalobu navrhovateľa v časti o zaplatenej odplaty
zo zmluvy o pôžičke v sume 28,- eur zamietol.
21. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých
podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému
ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Poskytnutie

peňažných prostriedkov žalovanému v sume 150,- eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu, žalovaný
uvedenú skutočnosť nespochybnil. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy
o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 150,- eur, pričom žalovanému
vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 12.03.2014, pričom žalovaný tvrdenia žalobcunespochybňoval. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný uhradil sumu 50,54 eur dňa 10.06.2014, žalovaný
nenamietal ani proti týmto tvrdeniam žalobcu, netvrdil, že by žalobcovi uhradil väčšiu sumu, resp. že by
žalobcom tvrdenú sumu zaplatil v iný deň. S poukazom na uvedené bol právne dôvodné žalobe vyhovieť

v časti o zaplatenie 99,46 eur (150,- eur - 50,54 eur).
22. Žalobca si okrem istiny si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s
výzvami žalovanému na úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65,- eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o
skutočne vynaložené náklady. Žalobca predložil súdu 4 ks výziev na úhradu, pričom jednak nepreukázal
ani ich skutočné odoslanie (či vôbec a akým spôsobom ich žalovanému zasielal, či ich posielal

poštou, emailom, resp. inou formou). Rovnako tak žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by mu v súvislosti so zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Zároveň však súd
poznamenáva, že pokiaľ by aj žalobca tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu v časti týkajúcej sa
vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Podľa názoru súdu uvedené „skutočné náklady“ nie sú ničím iným
len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania dlžníka za porušenie jeho peňažných záväzkov

(popri zákonnom práve veriteľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate
sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo
zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a opäť do istej miery aj neprimeraným
prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov
z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť suma 10, 15 alebo 30,- eur

adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so zaslaním upomienky, ktoré zaslanie
upomienky je automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov žalobcu bez reálneho
podielu ľudského faktora a neprináša žalobcovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených
vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že zaslanie upomienky z hľadiska jeho
vzťahu k vzniku práva žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv,

nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Nakoľko však v tejto časti súd zamietol
žalobu z dôvodov nepreukázania zasielania výziev žalovanému a nepreukázania vynaloženia nákladov
za ne, bližšie sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré by súd považoval predmetné zmluvné dojednanie za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.
23. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v časti prevyšujúcej istinu vo výške 99,46 eur ako

nedôvodnú zamietol. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods.
1, 2 OZ.
24. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy 178,- eur od

13.03.2014 do 10.06.2014 a zo sumy 127,4 eur od 11.06.2014 do zaplatenia. Dlžníkom je spotrebiteľ,
súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 OZ priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Súd súčasne žalobcovi priznal úroky z
omeškania tak, aby tieto zohľadňovali jeho čiastočnú úhradu vykonanú vo výške 50,54 eur dňa
10.06.2014, pričom táto platba bola vykonaná až po dohodnutej splatnosti dlhu. Konečná splatnosť

dlhu bola dohodnutá na deň 12.03.2014, a teda do omeškania sa žalovaný dostal dňa 13.03.2014,
preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od 13.03.2014, a to zo sumy, ktorá bola dlžná k tomuto
dňu, ktorá predstavovala sumu 150,- eur. Úhradou dňa 10.06.2014 sa dlžná suma ponížila o sumu
50,54 eur, preto počnúc dňom 11.06.2014 dlžná suma predstavuje 99,46 eur. Vzhľadom na to, že
záväzkový vzťah vznikol po 31.01.2013, na určenie sadzby úrokov z omeškania je potrebné použiť §

3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, a teda sadzba úrokov z omeškania sa
určí ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania (0,25%) + 5%. Sadzba úrokov
z omeškania tak predstavuje 5,25% ročne. Preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku a vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania ( z nepriznanej istiny) žalobu zamietol.
28. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Žalobca sa domáhal celkovom zaplatenia sumy 192,46 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 178,- eur od 13.03.2014 do 10.06.2014 (čo je 2,30 eur) a zo sumy 127,46 eur od11.06.2014 do zaplatenia (čo je ku dňu vyhlásenia rozsudku 18,79 eur). 100%ným úspechom žalobcu
by tak bolo priznanie sumy 213,55 eur. Žalobca bol úspešný čiastočne, keď mu súd priznal sumu 99,46
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 150,- eur od 13.03.2014 do 10.06.2014

( čo je 1,94 eur) a zo sumy 99,46 eur od 11.06.2014 do zaplatenia (čo je ku dňu vyhlásenia rozsudku
14,66 eur). Úspech žalobcu predstavuje sumu 116,06 eur, čo je úspech v rozsahu 54,34 %. Žalovaný bol
úspešný v 45,66 %. Žalobca mal väčší úspech, pričom jeho čistý úspech (úspech - neúspech) je 8,68 %.
Žalobca ako úspešnejšia strana má preto nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
8,68 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.