Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203425
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114203425.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

JUDr. Danica Birošová, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, ako správkyňa konkurznej podstaty
MIGAREAL, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46 , IČO: 31 636 292, právne zastúpená A3 advokátska
kancelária, s.r.o., Trenčín, Horný Šianec 232, IČO 36 735 311, proti žalovanému: Obec Rudina, IČO:
00 314 251, Rudina č. 442, Rudina, právne zastúpený: Mgr. Peter Lupták, advokát, so sídlom Nám. Š.
Moyzesa 3, Banská Bystrica, o zaplatenie 530.147,08 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu MIGAREAL, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46 sa žalobou zo
dňa 28.1.2014 doručenou súdu dňa 31.1.2014 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 413.968,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z dlžnej sumy od 13.11.2012 do zaplatenia. Následne už správkyňa konkurznej podstaty úpadcu,
pôvodného žalobcu MIGAREAL, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO: 31 636 292, na majetok
ktorého bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28R/1/2013-382 zo dňa 12.3.2014 bol vyhlásený
konkurz a uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28R/1/2013-851 zo dňa 16.4.2014 bola do funkcie

správcu konkurznej podstaty ustanovená JUDr. Danica Birošová, so sídlom kancelárie Piaristická 46,
911 01 Trenčín podaním vo veci samej 16.3.2015 rozšíril návrh o zaplatenie 530.147,08 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 431.968,36 eur od 13.11.2012 do zaplatenia a
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 116.178,72 eur od 9.3.2015 do zaplatenia, pričom
zmenu návrhu súd pripustil uznesením č.k. 14C/53/2014-99 z 17.3.2015.

2. Pôvodný rozsah žaloby odôvodnil žalobca tým, že žalovaný ako záložca uzatvoril so spoločnosťou

Moravia banka, a.s. ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 08.06.1994, ktorou bol zabezpečený úver poskytnutý dlžníkovi Boží dar, s.r.o.. V zmysle Čl. II
záložnej zmluvy bola predmetom záložného práva stavba súp. č. 422 vo výlučnom vlastníctve žalovanej,
zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. J., obec J.. súčasnosti je stavba súp. č. XXX evidovaná na LV č.
XXXX pre k.ú. J., obec J., okres A. Nové F. ako V. objekt súp. č. XXX, postavený na parcele č.
XXX/X, a Športová hala súp. č. XXX, postavená na parcele č. 551/7. Záložný veriteľ Moravia banka,
a.s. pristúpil k výkonu záložného práva priamym predajom zálohu, pričom v mene žalovanej uzatvoril

so žalobcom ako kupujúcim dňa 29.11.1996 kúpnu zmluvu. Nakoľko mali Nehnuteľnosti v čase kúpy
žalobcom charakter rozostavaných stavieb, musel ich žalobca za účelom ďalšieho hospodárskeho a
podnikateľského využitia dostavať, čím došlo k ich zhodnoteniu. Ako vyplýva zo Znaleckého posudku
č. 18/96 vypracovaného znalcom Doc. Ing. Andrejom F. Sokolíkom, Csc., hodnota stavby súp. č. XXX svonkajšími úpravami predstavovala ku dňu 04.12.1996 (t.j. v čase kúpy žalobcom) sumu po zaokrúhlení
6.788.815,- Sk, v prepočte na menu euro (v kurze 1.- Euro=30,126 SKK) sumu 225.347,37 EUR,
pritom kurz SKK v čase vyhotovenia tohto posudku bol ďaleko nevýhodnejší k v tom čase existujúcim

„tvrdým" menám ako tu použitý prepočítavací kurz SKK k mene Euro pri prechode SKK na menu
Euro. Znaleckým posudkom č. 55/2009 zo dňa 29.05.2009 vypracovaným znalcom Ing. Jánom Milatom
bola stanovená hodnota Nehnuteľností s vonkajšími úpravami vo výške 639.315,73 EUR. Z uvedených
znaleckých posudkov je zrejmé, že žalobca svojou činnosťou na svoje náklady majetkovo zhodnotil
Nehnuteľnosti žalovanej najmenej o sumu 441.790,06 EUR. Žalovaná sa ako žalobkyňa domáhala

určenia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, pričom Okresný súd Čadca jej návrhu rozsudkom č. k.
6C 549/00-371 zo dňa 16.11.2010 vyhovel, rozsudok bol v časti určenia vlastníckeho práva potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/74/2011 zo dňa 26.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
12.11.2012. Zhodnotením nehnuteľností získala žalovaná majetkový prospech bez právneho dôvodu
na úkor žalobcu. Žalobca sa v zmysle § 451 anasl. OZ touto žalobou domáha vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 413.968,36 EUR. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu

v Žiline č. k. 6Co/74/2011 zo dňa 26.09.2012 je zrejmé, že neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 08.06.1994 spôsobila výlučne žalovaná, naopak žalobca postupoval pri
nadobúdaní Nehnuteľností v dobrej viere. Z dôvodu omeškania s plnením finančného záväzku, domáha
sa žalobca zaplatenia zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1
nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75 % (základná úroková sadzba ECB 0,75 % zvýšená o 8

percentuálnych bodov) ročne zo sumy 441.790,06 EUR od 13.11.2012 (odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti záväzku) do zaplatenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju považuje za nedôvodnú v plnom rozsahu. To, že medzi
spoločnosťou Moravia Banka, a. s. a Obcou Rudina bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti a že kúpnou zmluvou v rámci výkonu záložného práva nadobudol predmetnú
nehnuteľnosť žalobca, síce zodpovedá skutočnosti, zmluvy boli od samého začiatku absolútne neplatné,
čojevyjadrenéajvodôvodnírozsudkuKrajskéhosúduvŽilineč.k.6Co/74/2011zodňa26.9.2012ateda
tvrdenie, že neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 8.6.1994 spôsobila
výlučne žalovaná, nie je pravdivé. Osobitne zdôraznil, že žalobca mal od samého začiatku vedomosť o

tom, že predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva, ako kúpnu zmluvu, ktorou nehnuteľnosť kúpil,
žalovaný od počiatku neuznával, resp. spochybňoval, a že ich považoval za neplatné. Návrh na Okresný
súd Čadca bol podaný v roku 2000 a žalobca vedel aj to, že Okresný súd v danom konaní viackrát
rozhodol v prospech Obce Rudina, pričom tieto rozsudky boli viackrát odvolacím súdom zrušené a
vrátené Okresnému súdu len z procesných dôvodov. Napriek tomu žalobca do nehnuteľnosti investoval,

pričom - ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 55/2009 -takto mal postupovať a nehnuteľnosť zhodnotiť
v rokoch 2008 a 2009. Okresný súd v Čadci svojim rozsudkom sp. zn. 6C 549/00 zo dňa 16.11.2010
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/74/2011 určil, že vlastníkom uvedených
nehnuteľností je Obec Rudina, pričom tento rozsudok nadobudol vo veci samej právoplatnosť dňa
12.11.2012. Rozsudok o určení vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti, resp. nehnuteľnostiam

je pritom rozsudkom deklaratórnym, teda je rozsudkom, ktorý nemá na existenciu hmotnoprávnych
vzťahov medzi účastníkmi nijaký vplyv, teda žalovaný nikdy nestratil vlastníctvo nehnuteľností. S
poukazom na ust. § 107 Obč. zák. namietal aj premlčanie nárokov, pretože vynaložením investícií
do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu,
v ktorom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila, a to k

okamihu, kedy k zhodnoteniu došlo, nie k okamihu, kedy investujúca osoba nehnuteľnosť vypratala
(Uz. NS ČR z 29.1.2003, sp. zn. 25Cdo 355/2001). Ak teda k zhodnoteniu nehnuteľností malo dôjsť
nepochybne pred rokom 2009, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený žalobou zo dňa
13.1.2014 je premlčaný a vzniesol námietku premlčania.

4. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia v
sume413.968,36eurakorozdielumedzihodnotounehnuteľnosti639.315,73eurstanovenouznaleckým
posudkom č. 55/2009 zo dňa 29.5.2009 vypracovaným znalcom Ing. Jánom Milatom a hodnotou
nehnuteľnosti 225.347,37 eur stanovenou znaleckým posudkom č. 18/96 vypracovaným znalcom
Doc. Ing. Andrejom F. Sokolíkom, CSc, pričom hodnota stanovená znaleckým posudkom č. 18/96

nebola stanovená ako všeobecná (trhová) cena nehnuteľnosti, ale že týmto znaleckým posudkom bola
stanovená cena podľa vyhl. č. 465/1991 Zb. Poukázal aj na to, že pôvodný navrhovateľ, napriek tomu, že
vedel, že pred Okresným súdom Čadca prebieha súdne konanie (č.k. 6C/549/00) o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, uzatvoril počas trvania tohto konania záložnú zmluvu s VÚB a. s., Bratislava,ktorou tieto nehnuteľnosti založil, resp. nimi zabezpečil pohľadávku z úveru. Keďže úver splácaný
nebol, VÚB a.s. pristúpila k exekúcii a tieto nehnuteľnosti boli predmetom exekúcie. Počas exekučného
konaniabolitietonehnuteľnostisúdnymexekútoromzablokovanéazabezpečené(zamknuté)ažalovaný

do nich nemal prístup až kým nebolo rozhodnuté o ich vylúčení z exekúcie. (rozsudok OS Žilina sp.
zn. 6C/50/2010 zo dňa 12.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 4.6.2013). Po tom, ako dňa
27.5.2013 pôvodný žalobca odovzdal Obci Rudina od uvedených nehnuteľností kľúče, žalovaný zistil,
že nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrofálnom stave (priestory viacúčelového objektu boli zatečené,
zavlhnuté, steny sú pokryté plesňou, plávajúce podlahy sú zničené, ktorý bol zdokumentovaný na

fotografiách na CD). Opravy poškodení si budú vyžadovať rádovo stovky tisíc Eur. K uvedenému
poškodeniu priestorov pritom došlo v dôsledku porušenia povinností žalobcu, ktorý je povinný nahradiť
škodu. Rovnako žalovaný uviedol, že v čase, kedy pôvodný žalobca predmetné nehnuteľnosti užíval,
ich prenajímal (zo znaleckého posudku č. 55/2009 vyplýva, že ročne z nich mal príjem 14.937,26 € plus
16.596,96 € (spolu 31.534,22 €), musí tieto prostriedky vydať vlastníkovi, teda žalovanému.

5. Žalobca nárok uplatnený rozšírením žaloby vo výške 116 178,72 eur, odôvodnil, že sa jedná o kúpnu
cenu zodpovedajúcu vtedajším 3.500.000,- Sk, ktorá bola reálne zaplatená na základe zmluvy, hoci
neskôr súdmi podľa rozsudkov Okresného súdu Čadca č.k. 6C 549/00 a Krajského súdu v Žilné č.k.
6Co/74/2011prejudiciálneposúdenejaurčenejakoneplatnej.Potomvšakzmluvnéstranytakejtozmluvy
sú podľa § 457 Obč. zák. povinné vrátiť si plnenia, ktoré si podľa neplatnej či zrušenej zmluvy poskytli

a voči nároku nemožno z dôvodu § 107 ods. 3 Obč. zák. namietať premlčanie, resp. na námietku nie
je možné prihliadať.

6. Obdobne sa vyjadril aj k námietke premlčania vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Uviedol, že nemožno akceptovať ani vznesenú námietku premlčania. V danom prípade

nešlo o zhodnotenie cudzej veci a súčasne nešlo o plnenie bez právneho dôvodu. V čase zhodnotenia
nehnuteľností išlo nepochybne o vec vlastnú, a nie cudziu, opierajúcu sa o právny dôvod absolútneho
vlastníckeho práva predchodcu žalobcu, ktorý bol vo všetkých jeho ohľadoch dobromyseľný. Nárok
mohol vzniknúť nanajvýš až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6C 549/00 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žilné č.k. 6Co/74/2011. Uviedol, že aj judikatúra dlhodobo konštantne

priraďuje k začiatku plynutia premlčacej lehoty až ten subjektívny moment, odkedy má oprávnený
nepochybnú vedomosť, že vzniklo v určitej výške bezdôvodné obohatenie, a aj vedomosť o subjekte,
ktorý je povinný ho vydať, nepostačuje nejaký zdanlivý dohad o uvedených zložkách právneho vzťahu.

7. Žalovaný vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu (repliku) duplikou uviedol, že popri subjektívnej lehote je

potrebné prihliadať aj na objektívnu, trojročnú lehotu ktoré od roku 2009 do podania žaloby dávno
uplynula. Pre začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby je však rozhodujúci deň, kedy
k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Ak márne uplynula aspoň jedna z
uvedených premlčacích dôb a je dôvodne vznesená námietka premlčania, oprávnenému nemožno
právo priznať. V našom prípade - ako vyplýva z podanej žaloby a jej príloh - malo dôjsť k zhodnoteniu

nehnuteľností zo strany predchodcu navrhovateľky v rokoch 2007-2008. Predchodca navrhovateľky
podal žalobu na súd dňa 31.1.2014. Je teda zrejmé, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia
bola vo vzťahu k údajnému zhodnoteniu nehnuteľností podaná na súd až po uplynutí objektívnej
premlčacej lehoty. Rozporoval tvrdenia žalobcu, že by malo byť nepochybné, že šlo o vec vlastnú,
a nie cudziu, pretože toto tvrdenie je nepravdivé a účelové s poukazom na rozsudok Okresného

súd Čadca sp. zn. 6C/549/00, ktorým súd určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Obec
Rudina. Opätovne uviedol, že Obec Rudina sa vlastníkom predmetných nehnuteľností nestala až
právoplatnosťou predmetného rozsudku, ale vlastníkom bola od samého začiatku, resp. nestratila
vlastníctva na základe neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.1996. Znova poukázal na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 33 odo 65/2005. K nárokom na vrátenie kúpne ceny s poukazom na ustanovenie §107

ods. 3 Obč. zák. uviedol, že tento nárok možno aplikovať iba na tie prípady, kde podľa zmluvy každý
z účastníkov (nie iba jeden) niečo dostal, a teda je povinný druhému účastníkovi pri neplatnosti alebo
zrušení zmluvy vrátiť to, čo dostal. Kúpnou zmluvou zo dňa 29.11.1996 došlo k realizácii záložného
práva, zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 8.6.1994 a napriek
tomu, že ako predávajúci je v predmetnej kúpnej zmluve uvedená Obec Rudina zastúpená Moravia

Bankou, a. s. je zrejmé, že nehnuteľnosti predávala a predala Moravia Banka ako záložný veriteľ. Kúpna
cena vo výške 3.500.000,- Sk bola zaplatená na účet č. 73090-8004975-805/7700 v Moravia Banke a. s.
Frýdek Místek - organizačná zložka zahraničnej osoby. Preto skutočným predávajúcim nebola v prípade
uvedenej kúpnej zmluvy Obec Rudina, ale Moravia Banka, a. s., a že kúpnu cenu - ak bola zaplatená -dostala Moravia Banka, a.s. a nie Obec Rudina. Obec Rudina však podľa uvedenej kúpnej zmluvy nie
že nedostala sumu 3,500.000,00 Sk, ale nedostala ani korunu. Kúpnu cenu - ak bola zaplatená, dostala
Moravia Banka, a.s.. Keďže aj zmluva o zriadení záložného práva, k realizácii ktorého došlo predmetnou

kúpnou zmluvou, je absolútne neplatná, nemohla vyvolať nijaké právne účinky. Uvedená zmluva o
zriadení záložného práva teda nemohla založiť ani právo záložného veriteľa predať nehnuteľnosti v
mene záložcu. Ak došlo zo strany predchodcu navrhovateľky k zaplateniu kúpnej ceny Moravia Banke,
a.s. ako záložnému veriteľovi, stalo sa tak na základe absolútne neplatnej zmluvy o zriadení záložného
práva, čo znamená, že k bezdôvodnému obohateniu došlo na strane Moravia Banky, a.s., ktorá je

pasívne legitimovaná. Vznik závadného právneho stavu nezavinila žalovaná, ale tretie osoby, resp.
podľa všetkého pravdepodobne p. X. ako bývalý spoločník a konateľ spoločnosti Boží dar, s.r.o., ktorý
využil a zneužil dôverčivosť a naivitu bývalého starostu obce p. P. B., zabezpečil uskutočnenie vkladu
„záložnej zmluvy" do katastra nehnuteľností a následne i čerpanie úveru, pričom takýto záver vyplýva
z uznesenia Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorým bolo trestné stíhanie voči p. B. zastavené. Právny
predchodca žalobcu o „pozadí" celej tejto kauzy vedel od samého začiatku, nehnuteľnosti kúpil za sumu

3,5mil.Sk,hociichtrhováhodnotabolavýraznevyššia.Predchodcanavrhovateľkytiežvedel,žeurčenia
vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam sa domáha žalovaný na súde. Vedel aj to, že Okresný súd
Čadca vyhovel žalobe rozsudkom zo dňa 6.4.2004, opätovne rozsudkom zo dňa 12.4.2006 a následne
aj 6.5.2008. Pritom predmetné nehnuteľnosti v rokoch 2007 - 2008 „zhodnotil", teda nie je možné ho
posudzovať ako dobromyseľnosť.

8. Vo veci samej súd nariadil pojednávanie. Strany zotrvali na svojich tvrdeniach, nárokoch a
vyjadreniach.

9. Žalobca uviedol, že nárok pochádza spred viac ako 10 rokov a preto nie je schopný doložiť

všetky listiny. Poukázal na krycí list rozpočtu na sumu 6.578.226,30 SK, faktúry a stavebné denníky
v archíve zatiaľ nenašli. Navrhoval vykonať znaleckým posudkom dokazovanie na prepočet hodnoty
zo znaleckého posudku č. 18/1996 a jeho porovnanie s s prepočtom hodnoty ku dňu odovzdania.
ZaplateniekúpnejcenypreukazovalvystavenoukvitanciouavýmazomzáložnéhoprávazLV.Knárokom
na vrátenie kúpnej ceny vyslovil názor, že žalovaný bol účastníkom kúpnej zmluvy na základe ktorej

prevzal plnenie a nie je rozhodné, či bol alebo nebol zastúpený. Kúpna cena sa platila predávajúcemu,
tým bola obec Rudina. Práve žalovaný by si mal nárokovať bezdôvodné obohatenie od Moravia banky,
a.s.. S poukazom na ust. § 131 ods. 2 O.Z. uviedol, že zároveň je dôležité vziať zreteľ na skutočnosť,
že či neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to čím ju na svoje náklady zhodnotil, a vtedy nastupujú
ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a relutárna náhrada za to, čo vynaložil ten spracovateľ, čo

podporuje znenie § 135b ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého vlastník môže žiadať navrátenie do pôvodného
stavu a v prípade, ak to nie je možné alebo účelné, súd podľa všetkých okolností kto je vlastníkom veci
určí, aká náhrada patrí spracovateľovi ak nedôjde medzi nimi k dohode. Vo vzťahu k dobromyseľnosti
poukazoval aj na zápis vlastníckeho práva.

10. Žalovaný uviedol, že vo vzťahu k nárokom na vrátenie kúpnej ceny vo výške 116.178,72 eur okrem
vyjadrení poukázal na to, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná, čo konštatoval
OS Čadca a preto nemohla založiť žiadne právne účinky od samého začiatku, teda ani právo Moravia
banky ako záložného veriteľa predať dotknutú nehnuteľnosť a neplatne uzavretá zmluva ani žiadne
práve účinky nevyvolala. A teda ak došlo k bezdôvodnému obohateniu, tak toto je potrebné uplatňovať

si vo vzťahu k subjektu, ktorému reálne bola kúpna cena zaplatená, čo v tomto prípade je Moravia
banka, pričom preukázanie úhrady sumy rozporoval, pretože žalobca o tom nepreložil žiadne dôkazy
a žiadal, aby tieto predložil žalobca. Namietal oprávnenosť držby vo vzťahu k nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pretože oprávneným držiteľom je podľa § 130 Obč. zák. ten, kto so zreteľom
na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, pričom dobromyseľnosť sa

posudzujezobjektívnehohľadiska.Podaniežalobyourčenievl.právaresp.doručenietakejtožalobyjev
zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov skutočnosťou, ktorá spochybňuje dobrú vieru, teda od roku
2000 už spoločnosť Migareal nebola dobromyseľným oprávneným držiteľom, ale naopak bola držiteľom
neoprávneným ako je to vymedzené v § 131 Obč. zák. Zdôraznil, že ešte pred začatím tohto súdneho
konania prebiehalo dokonca aj iné súdne konanie, kde si nárok na určenie vl. práva k spoluvlastníckemu

podieluktejtonehnuteľnostiuplatňovaloPoľnohospodárskedružstvoRudinaavkonaníbolorozhodnuté
v prospech obce Rudina. Vyslovil záver, že podľa ust. § 131 Obč. zák. neoprávnený držiteľ nemá
vo vzťahu k vlastníkovi veci v podstate žiadne práva, ale len povinnosti, je povinný vždy vydať vec
vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu a môže si odpočítať náklady potrebné preúdržbuaprevádzkuveci,ktorévšakniesúpredmetomkonania.Poukázalajnazáverytrestnéhokonania
vysloveného Krajskou prokuratúrou v Žiline zo dňa 13.9.1999 1Kv/36/98-73, ktorým uznesením bolo
trestné stíhanie bývalého starostu zastavené, kde bolo konštatované, „zistené skutočnosti nasvedčujú

tomu, že presne nezistené osoby využili podpis záložnej zmluvy Jozefom B., bývalým starostom obce,
na jej ďalšie použitie pri poskytnutí úveru firme Boží dar s.r.o., pričom vzniknutá situácia vyhovovala tak
zástupcom spomínanej firmy, ako aj predstaviteľom peňažného ústavu. Jediný, kto z celej transakcie
nemal žiadny preukázateľný osoh, bola práve obec Rudina zastúpená starostom P. B..“. Poukázal aj
na to, že zdravotno-rehabilitačné stredisko v roku 1996 bolo dostavané a funkčné, bola tam ubytovacia

časť, s tým nebolo treba nič robiť. Ak si ho aj žalobca prerobil zvnútra na svoj obraz, to neznamená, že
tú nehnuteľnosť zhodnotil a poukázal aj na zachytenie stavu nehnuteľnosti pri odovzdaní.

11. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami v spore.

16. V konaní mal súd preukázané, že medzi Moravia banka a.s. ako záložným veriteľom a záložcom
Obec Rudina bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretá, č.
805/3/020/013/N/94 zo dňa 8.6.1994, na základe ktorej žalovaný ako záložca založil nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXX a to zast. plochu na KNC parc. č. XXX/X a stavbu č. s. XXX v k. ú. J. na

zabezpečenie záväzku dlžníka Boží dar s.r.o. podľa zmluvy o úvere reg. č. 805/3/020/S/94 zo dňa
14.2.1994 vo výške 2.200.000 Sk.

17. Podľa LV č. XXXX k. ú. J. ako vlastník KNC parc. č. XXX/X o výmere 220 m2 TTP a stavby č. s. XXX
postavené na KNC parc. č. XXX/X ako viacúčelový objekt č. XXX a s.č. XXX postavené na KNC parc.

č. XXX/X športová hala je odporca H. J. v podiele 1/1 a to na základe nadobudnutia rozsudok OS Žilina,
6C/50/2010-97 ako aj rozsudku OS Čadca 6C/549/00 ako aj kúpna zmluva č. V1455/2010 z 29.9.2010
je žalovaný. Podľa LV č. XXX zo dňa 25.10.1995 ako vlastník stavby č.s. XXX bola H. J. na základe
žiadosti o zápis zo dňa 9.1.1992 v podiele 1/1, pričom v časti C LV boli evidované ťarchy a to zmluva
o zriadení záložného práva v prospech Moravia banka a záložná zmluva pre CISS - Martin s.r.o. spolu

s poznámkou uznesením OS č.k. 11C/648/95 so zákazom scudzenia nehnuteľnosti do právoplatného
skončenia veci.

18. Na základe záložnej zmluvy realizovala Moravia banka a.s. výkon záložného práva uzavretím
kúpnej zmluvy dňa 29.11.1996 v zastúpení vlastníka Obec Rudina s kupujúcim Recykling s.r.o. z dôvodu,

že spoločnosť Boží dar s.r.o. uzatvorila dňa 14.2.1994 s Moravia banka a.s. zmluvu o úvere na
sumu 2.200.000 Sk, ktorý bol zaistený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. č.
805/3/020/013/N/94 zo dňa 8.6.1994 na budovu na parc. č. XXX/X s.č. XXX, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra Čadca pod V731/94 záložca predáva za kúpnu cenu vo výške 3.500.000 Sk, pričom
kúpna cena mala byť zaplatená na účet veriteľa v Moravia bank a.s.. K zmluve bol uzavretý aj dodatok

ku kúpnej zmluve na základe ktorého došlo k zmene spôsobu platenia kúpnej ceny a to jej rozložením
do splátok, troch splátok po 1.060.000 Sk splatné 10.10.1997, 1.000.000.- Sk splatný 25.10.1997 a
1.440.000 Sk splatný 15.11.1997.

19. Rozsudkom OS Čadca 6C/549/00-371 bolo určené vo veci žalobcu Obec Rudina, proti žalovanému

CISS City s.r.o., že navrhovateľ Obec Rudina je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri
nehnuteľnosti vedených kat. úradom I., Správa katastra KNM na LV č. XXX k. ú. J. ako viacúčelový objekt
s. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX mX a športová hala s. č.
XXX postavená na parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 667 m2. Rozsudok prvostupňovéhosúdu zo dňa 16.11.2010 bol potvrdený rozsudkom KS Žilina 6Co/74/2011 v časti výroku rozhodnutia vo
veci samej, pričom KS rozhodol 26.9.2012.

20. Súd ďalej zistil, že podľa obsahu ZP 18/96 vyhotoveného doc. Ing. Andrejom Sokolíkom CSc. dňa
4.12.1996, na ocenenie zdravotného rehabilitačného strediska a vonkajších úprav v Rudine na základe
vyžiadania Recykling s.r.o., kde došlo k určeniu ceny v zmysle vyhl. MF č. 465/91 Zb. vo výške 6.788.815
Sk, ktorá pozostávala z hodnoty zdravotno-rehabilitačného strediska v Rudine č. s. XXX vo výške
6.717.682,84 Sk, vodovodnej prípojky v hodnote 12.240 Sk, prípojky kanalizácie 43.148 SK, vonkajších

schodov 8.325 Sk a bazénu 7.418,88 Sk.

21. Znaleckým posudkom č. 55/2009 Ing. Jána Milatu, súd zistil, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti prevádzkových stavieb s prísl. a pozemkov pre viacúčelový objekt č.s. XXX na parc. č.
XXX a športovej haly č.s. XXX na parc. č. XXX/X, tenisových kurtov č.s. XXX na parc. XXX/X s prísl.
a pozemkami, pričom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stavieb vo výške 658.223,17 eur, z toho

viacúčelový objekt č. s. XXX na parc. č. XXX/X vo výške 412.124,41 eur, športovú halu č.s. XXX
na parc. č. XXX/X vo výške 246.098,76 eur, vonkajšie úpravy 8.914,26 eur a to prípojka vody 479,29
eur, prípojka kanalizácie 1260,73 eur, prípojka plynu 713,82 eur, spevnenie 6460,42 eur a hodnotu
pozemkov 27.821,70 eur a to hodnotu KNC parc.č. 5XX/X 4514,40 eur, KNC XXX/X/X 4864,95 eur,
KNC XXX/X/X 6258,60 eur, KNC parc. č. XXX/X 3163,50 eur, KNC parc. č. XXX/X 5702,85 eur a KNC

parc. č. XXX/X . 3317,40 eur súhrnne 695.000 eur po zaokrúhlení.

22. Okresný úrad H., katastrálny odbor listom zo dňa 5.8.2016 oznámil, že bola vyhotovená kvitancia
Moravia banky č. ŠA/136/98/Ka/MŠ zo dňa 31.8.1998 na nároky zo zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam V 731/94 a bol podaný na výmaz záložného práva z 31.8.1998 za poskytnutý úver

spoločnosti Boží dar s.r.o..

23. Podľa záznamu o odovzdaní nehnuteľnosti zo dňa 27.5.2013 o 13:00 h za prítomnosti Ing. T. a D.
účelom stretnutia bolo odovzdanie kľúčov od objektu viaceúčelový objekt, s.č. XXX a športová hala č.s.
XXX obec J., LV XXXX, kde za účasti bola vykonaná ohliadka a vyhotovená fotodokumentácia uložená

na CD.

24. Súd ďalej zistil, že OS Trenčín uznesením č.k. 28R/1/2013-832 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
Migareal s.r.o. v reštrukturalizácii a zároveň zastavil reštrukturalizačné konanie s určením správcu.
Uznesením OS Trenčín 28R/1/2013-851 do funkcie správcu úpadcu Migareal s.r.o. v konkurze ustanovil

JUDr. Danicu Bírošovú.

25. Súd návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, vyžiadanie dokladov o úhrade kúpnej ako aj
pripojení spisu OS Čadca, 6C549/00 a trestného spisu zamietol.

26. Pokiaľ sa žalobca domáhal v konaní priznania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v
rozsahu investícii či zhodnotenia nehnuteľnosti súd v prvom rade sa prejudiciálne zaoberal tým, či
investícievykonalžalobcaakodobromyseľnýdržiteľvdobrejviere,žejevlastníkomnehnuteľnosti(podľa
§ 130 Obč. zák.) alebo nedobromyseľný držiteľ (§ 131 Obč. zák.).

27. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

28. Podľa § 130 ods. 2 Obč. zák. ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako
vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

29. Podľa § 130 ods. 3 Obč. zák. oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov,
ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu

veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.30. Podľa § 130a ods. 1 Obč. zák. neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s
jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady
potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

31. Podľa § 130 ods. 2 Obč. zák. neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady
zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

32. Podľa rozhodnutia súdu M Cdo 2/01 výšku nároku oprávneného držiteľa na náhradu nákladov,

ktoré účelne vynaložil na vec počas oprávnenej držby, nemožno určiť skôr, ako dôjde k vráteniu veci
vlastníkovi. Začiatok plynutia premlčacej doby na náhradu nákladov, ktoré oprávnený držiteľ účelne
vynaložil na nehnuteľnú vec počas oprávnenej držby, začína v deň po vydaní predmetu držby jeho
vlastníkovi.

33. S poukazom na komentár k ust. § 130 Obč. zák. Jura edition, držba je faktický stav, pri ktorom má

držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne
vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých
prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré
vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorou sa od neoprávnenej
držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou

v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Nadväzne na to rozlišujeme oprávneného držiteľa a
neoprávneného držiteľa. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia
inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec.
Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené
oba pojmové znaky, teda a/ Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia

držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré
nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne
neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré
vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.
Z toho vyplýva, že dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne, a

to konaním napĺňajúcim skutkovú podstatu niektorého trestného činu, alebo komu bola hnuteľná vec
zverená iba na dobré slovo (tzv. výprosa). V poslednom čase sa v literatúre vyskytli názory, ktoré so
zreteľom na túto subjektívnu stránku oprávnenej držby z okruhu oprávnených osôb vylučujú právnické
osoby. V prípade týchto právnických osôb nejestvuje psychický stav, vnútorné presvedčenie, že im vec
patrí, a preto môžu byť len držiteľmi, nemôžu sa však stať oprávnenými držiteľmi so všetkými zákonnými

dôsledkami. Je to presvedčivá argumentácia, avšak konečné slovo by v týchto prípadoch mala zaujať
súdna prax. Ďalej b/ ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia
patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí
existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ
nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie

je ani to, že držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas. Stačí, aby pri faktickom ovládaní
veci mal kedykoľvek možnosť vykonávať držbu rovnako, ako vlastník vykonáva svoje vlastnícke práva.

34. V konaní súd nemal pochybnosti o tom, že žalobca vstúpil do držby ako oprávnený vlastník,
resp. žalovaný nepreukázal okolnosti a skutočnosti, ktoré by jeho dobromyseľnosť pri vstupe do

držby spochybňovali. V tomto okamihu sa mohol žalobca domnievať, že nehnuteľnosť na základe
kúpnej zmluvy nadobudol, pričom pomer kúpnej a trhovej ceny na túto skutočnosť nemal žiadny vplyv.
Pokiaľ sa však žalovaný voči nemu domáhal určenia vlastníckeho práva, doručením žaloby sa jeho
dobromyseľnosť prerušila. Teda ak žaloba bola podaná na súd 26.11.1999 a nehnuteľnosť mal zhodnotiť
v rokoch 2008 až 2009, ako účastník konania musel mať vedomosť o takejto žalobe, v konaní aktívne

vystupoval a teda jeho vlastníctvo bolo dôvodne spochybnené. Preto nemohol byť bez pochybností
považovaný za dobromyseľného vlastníka. Vzhľadom na jeho vystupovanie v spore je zrejmé, že chcel
byť vlastníkom, teda jeho subjektívne presvedčenie mohlo trvať, ale objektívne dôvody - uplatnené
právo, ktoré bolo právoplatne priznané, muselo dobromyseľnosť prerušiť. Obdobne je tomu aj pri
vydržaní, keď uplatnením nároku voči dobromyseľnému držiteľovi, tento prestáva byť dobromyseľným

držiteľom, v opačnom prípade pri dlhšie trvajúcom spore by nadobudol vlastnícke právo počas sporu,
čo je nemožné. Podmienkou dobromyseľnosti je skutočné objektívne presvedčenie o vlastníckom práve
k veci, nie iba vôľa byť vlastníkom.35. Súd preto ustálil, že v čase zhodnotenia veci nebol a nemohol byť žalobca dobromyseľný pri
prestavbe veci, pretože vedel, že jeho vlastníctvo je spochybnené, o vlastníctvo je vedený spor a
teda mohol dôvodne predpokladať, že investuje do cudzej veci. Naviac súd musí podotknúť, že okrem

krycieho listu rozpočtu nepreukázal žalobca výšku nákladov vynaložených na vec, teda ani skutkovo
konkrétne neuviedol, ktoré práce vykonal na zmene veci a aké náklady na to vynaložil. Preto súd
nemal ani dôvod vykonávať znalecké dokazovanie na zistenie rozdielu hodnoty, pretože bezdôvodné
obohatenie nespočíva vo vydaní takéhoto rozdielu, ale nákladov do výšky tohto rozdielu. Pritom súd
na preukázanie tejto skutočnosti poskytol žalobcovi opakovane priestor a opakovane ho na splnenie

jeho povinnosti vyzýval. Žalobca si totiž musí uvedomiť, že zhodnotenie nehnuteľnosti môže nastať aj z
iných dôvodov ako prestavbou, pretože môže dôjsť k zmenu charakteru lokality (výstavba, vybavenosť),
vplyvom rastu cien nehnuteľností a pod.. Teda je veľmi pravdepodobné, že za obdobie viac ako 10-tich
rokov by došlo k rastu hodnoty nehnuteľnosti aj vplyvom ekonomických podmienok.

36. Nakoľko však súd dospel k názoru, že žalobca nebol v čase ním tvrdenej prestavby v rokoch 2008 -

2009dobromyseľný,vzniklomulenprávoodpočítaťnákladypotrebnépreúdržbuaprevádzkuveci,ktoré
však v konaní neuplatnil a nepreukázal a právo oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to
možné bez zhoršenia podstaty veci. Súd sa nestotožňuje s tvrdením a poukazom žalobcu na analógiu
so spracovaním veci, pretože pri nedobromyseľnosti je právo len na oddelenie toho, čo do veci vložil
a je možné oddeliť bez jej zhoršenia podstaty. Naviac jednoznačne len prestavbou veci bez realizácie

zmeny podstatných charakteristických prvkov stavby, teda nosných a pôdorysných častí nemôže dôjsť
k spracovaniu. To by nastalo len v prípade, ak by stavba alebo jej časť slúžila pre vytvorenie novej veci
- stavby, ktorá by sa odlišovala minimálne základnými konštrukčnými prvkami. V tomto prípade vy sa
však zaoberal touto skutočnosťou už súd v Čadci a neurčil by vlastnícke právo len z dôvodu neplatnosti
kúpnej zmluvy. Teda súd vzhľadom na záväzný výrok pre účastníkov už ani nie je oprávnený sa zaoberať

a rozhodovať o vlastníckom práve žalobcu k nehnuteľnostiam pred právoplatnosťou rozsudku OS Čadca
6C/549/00 ale je povinný riadiť sa týmto výrokom.

37. Pokiaľ sa žalobca domáhal rozšíreným návrhom voči žalovanému zaplatenia 116 178,72 eur
zodpovedajúcich kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 3.500.000,- Sk, ktorá bola podľa rozsudkov

Okresného súdu Čadca č.k. 6C 549/00 a Krajského súdu v Žilne č.k. 6Co/74/2011 určená ako absolútne
neplatný právny úkon súd uvádza, že kúpnu zmluvu zo dňa 29.11.1996 neuzavrel žalovaný ako
predávajúci, ale kúpnu zmluvu uzavrel v zmysle ust. § 151f ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
platnom k 29.11.1996, podľa ktorého ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže
sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je

premlčaná.

38. S poukazom na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6C 549/00 a Krajského súdu
v Žilne č.k. 6Co/74/2011 je zrejmé, že neplatná už bola aj záložná zmluva na základe ktorej veriteľ
MoraviaBankaa.s.organizačnázložkazahraničnejosobyzačalvýkonzáložnéhopráva,pravdepodobne

spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve po predchádzajúcej výzve z 5.10.1995. V žiadnom prípade
teda nešlo o konanie a vôľu žalovaného, ale tretej osoby, teda Moravia Banka a.s.. Rovnako podľa
kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 z 3.10.1997 je zrejmé, že kúpna cena bola uhradená na účet Moravia
Banka a.s. č. 9558-128-805/7700 pod VS 8004975805 pod ŠS 5434 titulom výkonu záložného práva
podľa záložnej zmluvy č. 805/3/020/013/N/94 z 8.6.1994, nakoľko dlžník BOŽI DAR s.r.o. si záväzky

z úverovej zmluvy nesplnil. Súd už len zo samotnej kúpnej zmluvy mal preukázané, že záložný dlžník
nebol totožný s dlžníkom podľa úverovej zmluvy, nemal preukázané, že by žalovaný prevzal čo i len
časť prostriedkov z úveru alebo mal z úveru iný prospech. Rovnako nemal preukázané, že by žalovaný
prijal čo i len časť kúpnej ceny. Nárok na vydanie z neplatnej či zrušenej zmluvy podľa § 457 Obč. zák.
je medzi osobami, ktoré si takto plnili a nie medzi domnelými osobami, v mene ktorých sa malo konať.

39. Súd preto musel konštatovať, že zmluvu, hoci bolo v nej uvedené, že žalovaný je predávajúci,
neuzatváral žalovaný, ale iná osoba, pričom na takéto konania nemala žiadne zmluvné a vecné právo
ani plnomocenstvo, žalovaný nedal pokyn na úhradu kúpnej ceny na účet inej osoby, teda nebol
účastníkom neplatného právneho úkonu a z takéhoto úkonu nič neprevzal. Nepochybne tým, kto sa z
daného právneho úkonu obohatil nebol žalovaný, ale tretia osoba Moravia banka a.s.. Žaloba je preto

voči žalovanému úplne bezdôvodná. Žalovaný totiž nebol ani dlžníkom alebo osobou, ktorá by prijala
prostriedky úveru, ktorý mal byť zabezpečený záložným právom a úver nebol ani len poskytnutý na
výstavbu či investície do nehnuteľnosti, teda okrem právneho, nejestvuje ani morálny dôvod na vrátenietakéhoto plnenia, pretože s veľkom pravdepodobnosťou zriadenia záložného práva (neplatného) bolo
dosiahnuté ľsťou a podvodom.

40. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenia oba nároky ako nedôvodné zamietol.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Nakoľko žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).