Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204201
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615204201.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v exekučnej veci
oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421, proti povinnej: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, M. G., o vymoženie 294,40

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
1Er/2075/2015-6 zo dňa 10. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Povinnej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 1Er/2075/2015-6 zo dňa 10.02.2016 exekučné
konanie zastavil a účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že dňa 14.03.2015 začalo na základe návrhu oprávnenej exekučné konanie
o vymoženie pohľadávky 294,40 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, sp.
zn. SR 02294/09 zo dňa 28.09.2009.

Súd, zistiac procesnú prekážku podľa § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“), exekučné konanie zastavil. Konštatoval, že oprávnená sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tej istej povinnej
ako v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8Er/1072/2009. Predmetná
exekúcia bola zastavená z dôvodu, že bola vykonávaná na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý
priznáva zákonom nedovolené plnenie. Súd teda už právoplatne rozhodol o tom, že exekúcia vedená

na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná, a toto rozhodnutie predstavuje
prekážku rozhodnutej veci.
O trovách exekučného konania rozhodol súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko
oprávnená podala nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a ostatným účastníkom trovy exekučného
konania nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie,
ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd rozhodol nad rámec svojej právomoci, svojim postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Mala za to, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom
návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanieexekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť žiadosť o
vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia

nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania.
Oprávnená ďalej namietala aplikáciu ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 vety prvej a § 103
O. s. p., majúc za to, že v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré
sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Uviedol, že

vecou je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach
účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo
právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už
právoplatne rozhodnutej veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť
prekážku rozhodnutej veci.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrila.

4. Vzhľadom na to, že odvolací súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov

uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným
účastníkom(stranou)konania(§362,§359C.s.p.,§37ods.1Exekučnéhoporiadku),protirozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 44 ods. 2 posledná veta
Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.)
preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
uznesenia, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom

vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že na to, či sú splnené
podmienky konania, za ktorých možno konať, súd v zmysle § 161 C. s. p. (predtým § 103 O. s. p.)
prihliada z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 1 C. s. p., predtým § 104 ods. 1 O. s. p.).
Do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie
konania sa zaraďuje aj prekážka res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci), ktorá bráni tomu, aby vec,
o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná.

8. I keď je pravda, že Exekučný poriadok účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neobsahoval
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, bolo, vychádzajúc z ust. § 251 ods.
4 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, potrebné aj na exekučné konanie aplikovať
ust. § 159 ods. 3 O. s. p., ktoré výslovne zakotvovalo, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova.

9. V súvislosti s prijatím nových procesných kódexov (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový
poriadok, Správny súdny poriadok) došlo s účinnosťou od 01. 07. 2016 zákonom č. 125/2016 Z. z. o
niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového
poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov k novelizácii

Exekučného poriadku. V rámci novelizácie bolo do Exekučného poriadku, mimo iných, doplnené
ust. § 9a, podľa ktorého ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že i v súčasnosti
sa aj na exekučné konanie vzťahuje ust. § 230 C. s. p., ktoré obdobne ako ust. § 159 ods.3 O. s. p. upravuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci ako prekážku konania. Ak sa teda v
priebehuexekučnéhokonaniavyskytneprekážkaprávoplatnerozsúdenejveci,ktorájeneodstrániteľnou
podmienkou exekučného konania, je súd podľa § 161 ods. 2 C. s. p. (predtým § 104 O. s. p.), v spojení

s 9a Exekučného poriadku účinného od 01. 07. 2016 (predtým § 251 ods. 4 O. s. p.) povinný exekučné
konanie zastaviť. O rovnakú vec sa pritom jedná vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo
stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Rovnaký predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený návrhom vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený (z rovnakého skutku).

10. Pokiaľ ide o exekučné konanie, toto sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom,
v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. O totožnosť účastníkov (strán)
exekučného konania ide v prípade, ak sú osoby oprávneného a povinného totožné s oprávneným a
povinným v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne sú účastníkmi
(stranami) konania ich právni nástupcovia. Vecou, o ktorej sa rozhoduje, je v exekučnom konaní

samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne
rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1
Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie
každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Prekážku res iudicata nezakladá

napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť. Oprávnený
môže v takom prípade opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného
titulu, ak tento medzičasom nadobudne vykonateľnosť, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané,
a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Na druhej strane, rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku res
iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého
exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z
určitého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa

§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním
priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi

(stranami) už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci
samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii
vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.

11. V predmetnej exekučnej veci bolo súdom prvej inštancie správne zistené a konštatované, že

medzi rovnakými účastníkmi (stranami) konania (oprávnenou a povinnou) už bolo v minulosti vedené
konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8Er/1072/2009, ktorého predmetom bolo
vymoženie sumy 374,40 eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., Bratislava, sp. zn.
SR 02294/09 zo dňa 28.09.2009. Uvedené exekučné konanie bolo právoplatne skončené uznesením

Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8Er/1072/2009-15 zo dňa 26.11.2010, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoE/28/2012 zo dňa 26.04.2012, právoplatným dňa 27.07.2012,
ktorým súd exekúciu zastavil z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, ktorý priznával
právom nedovolené plnenie. Rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia
predchádzajúcej exekúcie, pritom nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Rozhodnutie o

zastavení predchádzajúcej exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu tak pre toto exekučné
konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi (stranami), pre vymoženie rovnakého plnenia a na
podklade rovnakého exekučného titulu, predstavuje prekážku res iudicata. Okresný súd preto správne
exekučné konanie zastavil, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

12. Pokiaľ oprávnený v odvolaní s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa
23. 01. 2013 namietal, že exekučný súd je pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie povinný len vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo vydať uznesenieo zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, odvolací súd konštatuje, že uvedené veci nemožno
stotožňovať, keď skutkový stav v danej právnej veci je odlišný od skutkového stavu, ktorý bol vo veci sp.
zn. 7Cdo/108/2012, keďže v uvedenej veci prekážka právoplatne rozhodnutej veci zistená nebola.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešným účastníkom (stranou) odvolacieho konania bola povinná, a to v celom
rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)