Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/161/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415203367
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415203367.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Taťána Poláková, v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XX, B., štátny občan SR, o zaplatenie 102,56 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.03.2015 domáhal zaviazať žalovanú na
zaplatenie sumy 62,78 eur s úrokom z omeškania 28% ročne zo sumy 62,78 eur od 30.10.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania titulom debetného zostatku na účte žalovanej č. XXXXXXXXXX/

XXXX.
2. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že nikdy si účet u žalobcu nezaložila.
Podpis na Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov služieb zo dňa 23.04.2007 nie je
jej podpisom. Súčasne žiadala o prešetrenie danej veci znalcom z odboru písmoznalectva.
3. Žalobcu sa ani na jedno z pojednávaní nedostavil. Zakaždým žiadal o ospravedlnenie jeho
zástupcu na pojednávaní s odôvodnením, že pracovná zaneprázdnenosť mu nedovoľuje zúčastniť sa
pojednávania.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov služieb zo dňa 23.04.2007, všeobecnými obchodnými podmienkami, listom
žalobcu zo dňa 22.10.2012, výpisom z účtu, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom žalovanej, a
zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 23.04.2007 so žalovanou uzatvoril Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol bežný účet tak, ako to preukazujú výpisy z účtov. Vzhľadom
na porušenie zmluvy zo strany žalovanej, v súlade so zmluvou a VOP od zmluvy odstúpil, zatvoril účet

žalovanej a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná mu pohľadávku doposiaľ neuhradila.
6. Žalovaná na pojednávaní trvala na tom, že podpis na zmluve nie je jej podpisom. Je rozhorčená nad
tým, že takéto niečo sa vôbec môže stať. V zmluve nie je jej číslo občianskeho preukazu. S predmetným
sporom nemá nič spoločné. Účet má založený len v C. banke, a.s. Navrhla vykonať dokazovanie
grafológom.
7. Uznesením zo dňa 22.03.2017, č.k. 9C/161/2015-62 súd vyzval žalovanú na zaplatenie preddavku
na trovy znaleckého dokazovania v sume 700 eur.

8. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná sťažnosť s odôvodnením, že nesúhlasí s povinnosťou zložiť
preddavok na trovy znaleckého dokazovania, nakoľko účet v banke žalobcu nikdy nezakladala. Súd by
mal zaťažiť dôkazom žalobcu o preukázaní založenia účtu žalovanou.9. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v súdom určenej lehote nezložila preddavok ako aj s poukazom na
skutočnosti uvedené žalovanou v jej sťažnosti, súd uznesenie zo dňa 22.03.2017, č.k. 9C/161/2015-62
zrušil.

10. Dňa 27.06.2017 súd vyzval žalobcu na oznámenie, či na podanej žalobe trvá, a aký procesný postup
v tejto súvislosti navrhuje.
11. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy.
12. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
13. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva.
14. Podľa bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok, po dobu nepovoleného prečerpania je

majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby ,,Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“. vykonanie exekúcie.

15. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada.

16. Podľa § 185 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Csp) súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich uplatnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutie nesie tá strana
sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenie dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 Csp alebo preto, že takáto
skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

17. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním
tvrdených skutočnostiach ohľadom existencie právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 23.04.2007 údajne uzavretej medzi ním a
žalovanou.Žalobcovi sanímpredloženýmilistinnýmidôkazmi nepodarilopreukázaťtvrdenie,že medzi
stranami bola uzavretá predmetná zmluva o spolupráci. Ak strana poprie pravdivosť súkromnej listiny,
leží dôkazné bremeno týkajúce sa pravosti na tej strane, ktorá zo skutočností v listine uvedených
vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Inými slovami, ak strana sporu poprie pravosť, resp.

správnosť súkromnej listiny, potom platí, že stranu sporu, ktorá túto listinu predložila ako dôkaz, stíha
dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, táto strana sporu nesie procesne nepriaznivé následky toho,
že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť, či správnosť súkromnej listiny. V posudzovanej veci
žalovaná tvrdila, že predmetnú zmluvu so žalobcom neuzavrela, podpis na zmluve nie je jej podpisom.
Bolo povinnosťou žalobcu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V konaní neboli preukázané

tvrdenia žalobcu, z ktorého dôvodu súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť.

18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Súd nepriznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania, keď ich náhrada nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).