Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Fedor Benka
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPr/6/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208246
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214208246.2
Uznesenie
KrajskýsúdvTrnavevprávnejvecižalobcu:ANDREASHOP,s.r.o.,sosídlomGalantskácesta5855/22,
Dunajská Streda, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Ružička Csekes, s. r. o., so sídlom Štúrova
1090/7, Dunajská Streda, proti žalovanému: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, zastúpený
Mgr. Ing. Vladimírom Haukvitzom, advokátom, Lachova 11, Bratislava, o zaplatenie 22.696,50 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.
apríla 2015, č.k. 12Cpr/2/2014-67, t a k t o
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného na prerušenie
konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keď dospel k záveru,
že nie je dôvodné prerušiť predmetné konanie do skončenia prebiehajúceho trestného konania vo veci
trestného oznámenia žalobcu na žalovaného, pretože v danom prípade nie je predmetom trestného
konania aj nárok žalobcu na náhradu škody, pričom trestnoprávna zodpovednosť žalovaného nebude
mať vplyv na rozhodnutie v tejto veci.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť, alternatívne zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Uviedol, že
v danom prípade nie je podstatné, či predmetom trestného konania je aj nárok poškodeného (žalobcu)
na náhradu škody, pretože tento si v oznámení škodu uplatnil a počas konania vzal uplatnený nárok
späť, ale či obvinený (žalovaný) sa skutku dopustil a tento čin je trestným činom. Je nesporné, že dňa
03.12.2013 bolo začaté trestné stíhanie pre pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods.
2 písm. a) Trestného zákona, pričom v tomto trestnom konaní sa zadovažujú dôkazy, ktoré potvrdia
alebo vyvrátia obvinenie, najmä v listinnej forme, ako aj výpovede svedkov. V súčasnosti bol privzatý
uznesením vyšetrovateľa zo dňa 25.03.2015 znalec z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo.
Z uvedeného je teda zrejmé, že v trestnom konaní sa rieši otázka, ktorá tvorí základ pre rozhodnutie
súdu vo veci zaplatenia 22.696,50 eur, a to či on bude zaviazaný na jej zaplatenie alebo návrh bude
zamietnutý. Vyslovene vinný alebo nevinný obvineného (žalovaného), teda či sa tohto skutku dopustil,
na základe zhromaždených dôkazov a ich vyhodnotenia, bude mať jednoznačne zásadný vplyv na
rozhodnutie v tejto veci.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom adôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvéhostupňapodsp.zn.12Cpr/2/2014je zaplatenie22.696,50
eur s príslušenstvom titulom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré
je zamestnanec povinný vyúčtovať.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia trestného konania vedeného pod
ČVS: ORP-840/OEK-DS-2013 zamietnutý.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
V ustanoveniach § 107 až 111 O.s.p. sú uvedené prekážky brániace istým spôsobom postupu v konaní.
Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. a) až c) O.s.p. upravuje povinnosť súdu prerušiť konanie v prípadoch,
ak účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom
pre celé konanie, rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní súd oprávnený riešiť, ak
dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, pričom v tomto prípade
postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, ako aj v prípade, ak súd rozhodne, že požiada
Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Ustanovením§109ods.2písm.a)ažc)O.s.p.jedanámožnosťsúduprerušiťkonaniepokiaľneurobíiné
vhodné opatrenie, ak sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto,
že jeho pobyt nie je známy, zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred
súdom, prípadne prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Zo znenia ustanovenia § 109 ods. 2 O.s.p. vyplýva,
že za splnenia niektorej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení je na úvahe súdu, či konanie
preruší, prípadne urobí iné vhodné opatrenia a v konaní bude pokračovať.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2000 zo dňa
20.09.2000,zktoréhovyplýva,žeustanovenie§109ods.2písm.c)O.s.p.samusívykladaťauplatňovať
v súlade s Ústavou SR (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť, že
prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, a preto všeobecný súd pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2
písm. c) O.s.p. sa musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorá
ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných
prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12Cpr/2/2014 je uplatnenie
nároku žalobcu - zamestnávateľa voči žalovanému - zamestnancovi titulom jeho zodpovednosti za
schodok na zverených hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať. Osobitosťou tohto druhu zodpovednosti
zamestnanca okrem iných špecifických charakteristík na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza
sa celá skutočná škoda. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti
za hodnoty zverené na vyúčtovanie zavinenie zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať.
Preukazuje sa len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existencia schodku na hodnotách,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-840/OEK-DS-2013
bolo začaté trestné stíhanie pre pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, pričom v trestnom konaní bol uplatnený voči žalovanému i nárok žalobcu na náhradu
škody. Podaním žalobcu zo dňa 16.04.2014 doručeným OR PZ v Dunajskej Strede, odboru kriminálnej
polície dňa 22.04.2014, žalobca ako poškodený zobral späť svoj uplatnený nárok na náhradu škody.
S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nič nebráni prvostupňovému súdu,
aby v konaní pokračoval, vykonal dokazovanie v zmysle ust. § 182 a nasl. Zákonníka práce za účelompreukázania zodpovednosti žalovaného a na základe takto vykonaných dôkazov vo veci rozhodol. Bolo
potrebné dať za pravdu tak prvostupňovému súdu, ako aj žalobcovi, že nie je dôvodné predmetné
konanie prerušiť, nakoľko nie je dôvodné čakať na výsledky prebiehajúceho trestného konania, a to s
prihliadnutím na špecifickú úpravu zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách,
kedy sa jeho zavinenie prezumuje.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.