Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208504
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:4414208504.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci zvýšenia výživného na
M. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú matkou S. N., nar. XX.XX.XXXX, plnoleté dieťa rodičov: matka - S.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. nad M. XXX, adresa na doručovanie Ľ. H. 3, XXX XX A., a otec
- T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. R. XXXX, zastúpený JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou,

so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, na návrh matky a plnoletej Viktórie, na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 08.12.2016, č.k. 8P/89/2016-216, v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 08.12.2016, č.k. 8P/89/2016-226, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom sa v napadnutej časti z r u š u j e a
vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 08.12.2016, č.k. 8P/89/2016-216, zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na plnoletú M. N., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy X.XXX Sk mesačne na sumu XXX eur
mesačne od 17.04.2014 a na sumu XXX eur mesačne od 01.09.2014, ktorú od 01.10.2015 znížil na
sumu XXX eur mesačne s tým, že takto určené výživné je otec povinný zasielať k jej rukám vždy do
15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 17.04.2014 do 30.11.2016 vo výške X.XXX,XX
eur uložil otcovi zaplatiť k rukám plnoletej M. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Týmto rozsudkom

zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01.10.2003, č.k. 6C/156/2003, v časti o výživnom
na vtedy maloletú Viktóriu. Vo zvyšku návrh plnoletej Viktórie zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 08.12.2016,
č.k. 8P/89/2016-226, započítal otcovi do zaplateného výživného sumu XXX,XX eur a opravil výrok
predmetného rozsudku v časti zročného výživného správnou sumou X.XXX,XX eur.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75
ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 217 ods. 1 prvá veta a ods. 2 a § 231 Civilného
sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.)
dospejúc k záveru o dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného na plnoletú M. s ohľadom na dobu XX
rokov uplynulú od poslednej úpravy výživného. Poukázal na zmenu jej pomerov nástupom na základnú
a neskôr na strednú školu a na nárast jej potrieb v súvislosti s pribúdajúcim vekom. Výživné zvýšil

podľa návrhu od jeho podania na súd, t.j. od 17.04.2014. Pri určení výšky výživného vychádzal zo
zistených majetkových a príjmových pomerov rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky
o M. za dobu jej maloletosti, majúc na zreteli aj jej vek a stredoškolské štúdium. Mal za preukázané,
že matka dosahuje v zamestnaní zárobok v priemernej výške XXX,XX eur netto mesačne a má jednu
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi N. W. K., nar. XX.XX.XXXX, o ktorého sa osobne stará. U otca
zistil absenciu iných vyživovacích povinností, priemerný mesačný netto zárobok zo zamestnania vo

výške XXX,XX eur a predchádzajúcu živnostnícku aktivitu. Výživné zvýšil na sumu XXX eur mesačne
od 17.04.2014 do 31.08.2014 za dobu povinnej školskej dochádzky M., na sumu XXX eur mesačne odjej nástupu na strednú školu a od 01.10.2015 takto zvýšené výživné znížil na sumu XXX eur mesačne
z dôvodu uzavretia pracovného pomeru otca s príjmom cca XXX eur mesačne. Nezohľadnil obranu
otca, že nie je schopný platiť zvýšené výživné pre nemajetnosť a dlhy s tým, že ho živí priateľka.

Zistil, že otec pracoval aj v zahraničí zo zárobkom cca X.XXX až X.XXX eur netto mesačne. K dlhom
otca vzniknutým za jeho manželstva uviedol, že otec mal možnosť požiadať súd o vyporiadanie BSM
vrátane spoločných podlžností s manželkou. Neprihliadol na neúspešnosť otca v podnikaní, ani na jeho
dlhy voči štátu a zdravotnej poisťovni. Poukázal na odbornosť otca, ktorý pracoval ako klampiar a na
jeho zdravotnú spôsobilosť vo vzťahu k pracovnej aktivite. Vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného na

sumu XXX eur mesačne zamietol dôvodiac tým, že na výživu M. musí prispievať alikvotnou čiastkou
aj jej matka. Skonštatoval, že spolu s rodinnými prídavkami a daňovým bonusom vyplácaným matke,
bude mať plnoletá k dispozícii sumu XXX eur resp. XXX eur mesačne na pokrytie svojich potrieb.
Zročnévýživnévypočítalakorozdielmedzizvýšenýmvýživnýmavýživnýmdoposiaľurčeným.Otrovách
konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. Dopĺňacím rozsudkom opravil výrok rozsudku v časti zročného
výživného podľa § 224 a § 225 ods. 1 a 2 C.s.p..

3.Protirozsudkuadopĺňajúcemurozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteprostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Odvolací súd žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec sa mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil so zvýšením výživného na sumy
určené odvolaním napadnutým rozsudkom z dôvodu, že nevychádzajú zo skutkového stavu veci, sú

neprimerane vysoké a nezohľadňujú jeho finančné problémy v podnikaní v roku 2014 a skutočnosť, že
podnikanie ukončil už v januári 2015 pre zdravotné problémy a finančné ťažkosti - nesplatené záväzky
z úverov a pôžičiek v rámci podnikania, neplatenie odvodov a následné exekučné konania. Súdu prvej
inštancie vytýkal, že nezohľadnil jeho nemajetnosť a nemajetnosť jeho terajšej priateľky, ktorej prispieva
na bývanie sumou XXX eur mesačne. Tvrdil, že v podnikaní nemohol pokračovať pre neurologické

ťažkosti, preto absolvoval rekvalifikačný kurz a zamestnal sa u súčasného zamestnávateľa so zárobkom
XXX,XX eur netto mesačne. Dôvodil svojimi dobrovoľnými príspevkami v prospech plnoletej M. a
výdavkami za svoje osobné potreby. Namietal nezohľadnenie dlhodobého príjmu matky dosahovaného
z práce v zahraničí popri zárobku zo zamestnania na Slovensku, ktorý predstavuje až trojnásobok jeho
príjmu.

4. Plnoletá M. sa k odvolaniu otca vyjadrila tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny a navrhuje ho odvolacím súdom potvrdiť. Objasnila, že je študentkou tretieho ročníka gymnázia,
dosahuje veľmi dobré študijné výsledky a mieni pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Uviedla, že jej
štúdium nie je spoplatnené, na platené krúžky nechodí pre nedostatok financií a z rovnakého dôvodu

nechodí ani na nepovinné školské výlety a zájazdy. Poprela ďalšie príspevky otca nad rámec určeného
výživného. Zdôraznila, že otec podnikanie neukončil, ale ho len pozastavil tak, ako to vyplýva z výpisu
zo živnostenského registra. Podľa nej otcom predložené dôkazy o jeho zdravotnom stave nepreukazujú
jeho nespôsobilosť vykonávať živnosť. Považovala za nemorálne, keď otec robí všetko pre to, aby sa
javil ako nemajetný a nemusel platiť zvýšené výživné.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1
a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. so záverom, že odvolanie je dôvodné a rozhodnutie súdu
prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť.

6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zvýšil výživné na plnoletú M.
na návrh matky podaný v dobe jej maloletosti, ku ktorému sa M. po nadobudnutí plnoletosti pripojila.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, dokazovanie však
nevykonal v dostatočnom rozsahu, preto vec nesprávne právne posúdil a vyvodil z nej nesprávny právny

záver, s ktorým sa odvolací súd nestotožnil.

7. Súd prvej inštancie predovšetkým nevykonal riadne dokazovanie týkajúce sa príjmových pomerov
otca, v dôsledku čoho nemohol ani správne vyhodnotiť jeho možnosti a schopnosti pre plnenie
výživného.

8. Ako prvoradé odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne skonštatoval odôvodnenosť
nároku na zvýšenie výživného pre plnoletú M. v dôsledku preukázanej zmeny jej pomerov za obdobie
uplynulé od ostatného rozhodnutia súdu vo veci výživného. Nezdôvodnil však jasne a zrozumiteľneodstupňovanie zvýšenia, resp. následné zníženie výživného. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé
len to, že počiatok zvýšenia výživného stanovil odo dňa podania návrhu na súd v súlade s návrhom, že
výživné zvýšil na sumu XXX eur mesačne po dobu plnenia povinnej školskej dochádzky vtedy maloletej

M. a o ďalšom zvýšení výživného na sumu XXX eur mesačne rozhodol od jej nástupu na strednú školu
v septembri XXXX, keď takto zvýšené výživné na sumu XXX eur od 01.10.2015 znížil na sumu XXX
eur mesačne v súvislosti so zamestnaním sa otca v aktuálnom pracovnom pomere. K osobe otca len
uviedol,žejehodaňovýmipriznaniamiavýpoveďouplnoletéhosynaT.malpreukázané,že vrozhodnom
období pracoval v zahraničí a dosahoval príjem na úrovni cca X.XXX - X.XXX eur netto mesačne.

Neskonkretizoval však, ktoré obdobie je podľa neho rozhodným, v ktorom mal otec dosahovať vyššie
udaný zárobok v zahraničí. Čo sa týka odkazu súdu prvej inštancie na výpoveď svedka, plnoletého
syna rodičov T. N., táto je pre svoju nekonzistenciu nepoužiteľná pre vyvodenie záveru o vtedajších
príjmových pomeroch otca, a teda aj o jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach. Z výpovede
svedka nie je možné presne ustáliť, v ktorom období pracoval s otcom, (a mal preto vedomosti o
jeho zárobkoch), kedy otec pracoval v zahraničí, a kedy mal svedkovi vyplácať sumu cca X.XXX eur

mesačne tvoriacu 1/3 z jeho vtedajšieho príjmu. Keďže výpoveď svedka je nesúrodá, nie je možné z
nej zistiť skutočnosti majúce rozhodujúci vplyv na výšku výživného, teda v ktorom období otec pracoval
v zahraničí, či vykonával prácu ako živnostník alebo pracoval pre nejakú agentúru, či mal zárobok
vyplácaný touto agentúrou a zahrnul ho do príjmov uvedených v daňových priznaniach, alebo vykonával
tzv. čiernu prácu, z ktorej príjem nezdanil. Pretože výpoveď svedka neobjasňuje základné otázky

týkajúcesazárobkovýchmožnostíaschopnostíotca,nepostačítuaniotcovevyjadrenieojejpravdivosti.

9. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil obranu otca proti zvýšeniu výživného týkajúcu sa exekúcii
proti nemu vedených, resp. jeho podlžností, neúspechov v podnikaní, nepriaznivého zdravotného stavu
a pod., ako skutočnosti bez vplyvu na jeho prvoradú povinnosť poskytovať nezaopatrenému dieťaťu

primerané výživné. V rozpore s uvedeným je ale potom zníženie výživného od 01.10.2015 zdôvodnené
nástupom otca do pracovného pomeru za súčasnej konštatácie, že je naďalej schopný využívať svoje
schopnosti remeselníka. Z písomného vyjadrenia plnoletej M. k odvolaniu otca vyplýva, že otec svoje
živnostenské oprávnenie nezrušil, ale živnostenskú činnosť len pozastavil od 01.06.2015 do 01.06.2018
(overené odvolacím súdom prostredníctvom internetového výpisu zo živnostenského registra). Uvedenú

skutočnosť mal súd prvej inštancie zistiť sám ešte pred samotným rozhodnutím vo veci.

10. Súd prvej inštancie nezaujal správne stanovisko ani k možnostiam a schopnostiam matky prispievať
na výživu plnoletej M., keď v tomto smere vyhodnotil jej možnosti a schopnosti len sumou XX eur, pritom
však mal v konaní verifikovaný okrem jej zárobku zo zamestnania, aj príjem z jej práce v zahraničí

po dobu posledných štyroch rokov vo výške až X.XXX eur mesačne. Aj za existencie jednej ďalšej
vyživovacej povinnosti matky je opodstatnené uvažovať o jej vyššej participácii na uspokojovaní potrieb
dcéry než len sumou XX eur mesačne. Ťarchu výživy plnoletej M. je potrebné primerane rozdeliť na
oboch rodičov, pričom výživné určené sumou XXX eur svedčí o jej podstatnom prenesení na osobu otca.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nemohol rozhodnutie súdu prvej inštancie
ani potvrdiť ani zmeniť v dôsledku potreby doplnenia dokazovanie v rozsahu, ktorého vykonanie v rámci
odvolacieho konania nie je účelné.

12. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vypočuť svedka T. N., a to aj

za prítomnosti otca, keďže v predošlom konaní pre otcovu absenciu na pojednávaní nemohlo dôjsť
ku konfrontácií svedkom udávaných skutočností so stanoviskom otca. Súd prvej inštancie zameria
pozornosť na objasnenie príjmových pomerov otca v časovo presnejšie ustálenej dobe jeho spolupráce
so svedkom, resp. ich spoločného výkonu práce, a to predovšetkým v zahraničí, kedy mal otec
dosahovať príjem adekvátny určenému výživnému v sume až XXX eur mesačne. Súd prvej inštancie

ďalej prihliadne na celkové v konaní preukázané možnosti a schopnosti otca pre plnenie výživného,
ktoré nemôžu byť deklasované len tým, že nastúpil do pracovného pomeru.

13. Súd prvej inštancie prehodnotí výšku výživného a zosúladí ju nielen s preukázanými príjmovými
možnosťami a schopnosťami otca, ale tiež so skutočnými odôvodnenými potrebami plnoletej M., ktoré

svojim charakterom nepresahujú bežný rámec (štúdium na štátnej škole, absencia trvalo zvýšených
nákladov na výživu súvisiacich so zdravotným stavom, žiadne platené organizované záujmové
aktivity...), pričom zohľadní aj reálne príjmy matky determinujúce jej účasť na výžive dcéry.14. Súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 C.m.p. viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, doplní dokazovanie vyššie uvedeným spôsobom a svoje rozhodnutie zdôvodní v jeho písomnom
vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p..

15. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil z dôvodov daných ustanovením § 389 ods.
1 písm. c) C.s.p. vedúcich k nesprávnemu právnemu záveru. Vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, kedy bude súd prvej inštancie názorom odvolacieho súdu viazaný v súlade
s ustanovením § 391 ods. 1 a 2 C.s.p..

16. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p. ).

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).