Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/700/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113200625
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113200625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľky: M.X. M., A. X,
Ž., zastúpenej FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporkyni:
Slovenská republika, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30
844 789, o náhradu škody, na odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
18C/6/2013-158, zo dňa 2.5.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C/6/2013-203,
zo dňa 8.7.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

III. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na prerušenie konania, zamietol návrh vo
veci samej (ktorým sa navrhovateľka proti odporkyni domáhala zaplatenia sumy 604,25 eura s prísl.
predstavujúcej náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporkyne pri vykonávaní
bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len

"PDSI" alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len
"obchodník s CP") a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 4, § 9 ods. 1, § 15 a §
16 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len
zákona č. 514/2003 Z.z.), keď s poukazom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že v danom prípade
neboli splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. V odôvodnení uviedol,

že PDSI spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 36 020 095,
od roku 2002 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 35 828 749 (spoločnosť mala rovnaké
obchodné meno, ale iné IČO); uvedený obchodník s CP od 13.5.2003 (kedy nadobudlo právoplatnosť
prvostupňové rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/OCP zo dňa 22.4.2003) nemal
povolenie na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, a to do 22.4.2008. Z uvedeného
mal za to, že nešlo o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva PDSI obchodníkom s CP. V

odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011,
sp. zn. 3K/95/2010 bol na majetok družstva vyhlásený konkurz a v súčasnosti je konkurz zameraný na
speňažovanie majetku.Súd prvého stupňa dospel k záveru, že opísaná činnosť zo strany Národnej banky Slovenska (ďalej
len „NBS“) nemohla z jej strany založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jej
právomoci vymedzenej zákonom. Konštatoval, že PDSI je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb,

ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi
súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva. Jedná sa o podnikateľský
subjekt založený podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj
podnikateľského rizika. Družstvu bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov
s občanmi uzatváraním právnych úkonov (predmetných zmlúv). V súlade s princípom zmluvnej

autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov, navrhovateľka dobrovoľne vstúpila do
záväzkového vzťahu s PDSI a na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba
práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve, v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy
a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa
má zásadne zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného rozhodovania
fyzických a právnických osôb. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vzťahov s

členmi družstva (občanmi) a PDSI, zasiahla by tým do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do
zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca
ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzila resp. zmarila ich možnosť
nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených
zmlúv. Vychádzal zo zistenia, že až odo dňa 1.6.2010 (t.j. od účinnosti novelizovaného ustanovenia

§ 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách podľa zákona č.
129/2010 Z.z.), malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície a až
odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený Prospekt investície (teda či si družstvo
plní povinnosť uloženú zákonom od 1.6.2010), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v
období po 1.6.2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred 1.6.2010) NBS nemohla družstvu nič

prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má
PDSI investovať. Uviedol, že za plnenie Prospektu investície družstva pritom zodpovedá predstavenstvo
družstva ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva
družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa
ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti členom kontrolnej komisie

družstva podľa ustanovení § 244 ods. 8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka). Za plnenie
prospektu investície družstva PDSI nezodpovedá odporkyňa.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že v danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení
Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem Občianskeho a Obchodného zákonníka,

družstvo vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami (vrátane navrhovateľa) a s právnickými
osobami (obchodníkom s CP). Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči PDSI, keďže
uzatváranie vzťahov medzi navrhovateľkou (ako členom družstva) a družstvom bolo mimo rámca
dozoru NBS. V návrhu a ani počas konania navrhovateľka neuviedla žiadne relevantné skutočnosti,
z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Navrhovateľka

v snahe dosiahnuť vyššie výnosy z vložených peňazí si musela byť vedomá, že uzavretie právnych
úkonov s PDSI môže byť spojené s adekvátnym rizikom. Uzatvorené právne vzťahy medzi nimi
riadne definovali práva a povinnosti s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby
navrhovateľka disponovala odbornými vedomosťami či skúsenosťami. Na základe uvedeného mal za
to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a nepreukázala základný atribút

vzniku škody, a to nesprávny úradný postup odporkyne. Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru,
že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej republiky zastúpenej NBS a vznikom v
návrhu označenej škody navrhovateľky, pretože táto jej nevznikla vložením finančných prostriedkov do
PDSI, ale v dôsledku neschopnosti družstva splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho
nepriaznivej finančnej situácie. Mal za to, že PDSI a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO

SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ
DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE",
sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka
(najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Za činnosť družstva
zodpovedá a v mene družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť

družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo
rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľka (v spornom čase
ako člen družstva a ako investor) vedela, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší
(propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách). Členská schôdza je najvyšším orgánom
družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú
činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI.

NBS vykonáva dohľad nad družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to
len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách.

Vychádzal ďalej zo zistenia, že Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli

od 1.1.2006 na NBS) schválil pre družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný
dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie)
podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (právoplatný
dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou
verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom,

že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé, ako aj jeho podpis, musia byť
jeho obsahom. Obsahom Prospektu investície je iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je
povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách. Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách

však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len
ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Dôvodil, že
schválenie prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol
medzi družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah; Prospekt investície neukladá povinnosti tretím
osobám (ani obchodníkovi s CP), ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt.

Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s CP
zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy
a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na
prospech členov družstva (investorov). Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) bolo povinné
vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia PDSI,

teda aj navrhovateľka, majú práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve, okrem iného aj
schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. NBS
vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách len v zákonom vymedzenom limitovanom
rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

ustanovených v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, teda kontroluje
zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ustanovenie § 126 ods. 2
a ustanovenie § 127 citovaného zákona), aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie
povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových

hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách. S účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť,
či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nevykonávala a
ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa

zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách povinné predkladať NBS polročné
a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov,
uvedenýchvtýchtosprávach,nevyplývaliindícieaniinformácieozhoršenejfinančnejsituáciiPDSI,ktorá
by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. NBS po podaní podnetu
družstvomaoboznámenísasinformáciamiuvedenýmivpodnete,vykonalaihneďvobdobíod20.4.2010

do 6.5.2010 u obchodníka s CP dohľad na mieste. Obchodník s CP neposkytoval pre družstvo investičnú
službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách,
v rámci dohľadu na mieste nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obchodník
s CP obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel zmluvu o riadení portfólia, nepredložil
žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I

bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných
obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre
družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných
papierov.Zo skutkových okolností prípadu súd prvého stupňa dospel k záveru, že to bola práve samotná
navrhovateľka (v danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a

dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám),
ktorá zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú jej Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a
preto musí následky s tým spojené znášať sama. Mala postupovať ako člen družstva v spolupráci s
ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať
a zvážiť možnú mieru rizika. Konštatoval, že v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľka

nepodala nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu členovi predstavenstva družstva
a ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI (ustanovenia § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a §
244 ods. 8 Obchodného zákonníka), aj keď každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať
žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním
spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky
družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak

veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a ak je na majetok družstva
vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej
komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva. Mal za to, že navrhovateľka
sa mohla a súčasne mala povinnosť sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných
PDSI, mala sa aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon

svojich práv) voči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa sama pričinila o znehodnotenie
alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných práv súvisiacich s družstvom a pokiaľ
sa rozhodla v spornom období vložiť peňažné prostriedky do družstva, pretože ponúkalo zhodnotenie
vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to,
že navrhovateľka mala vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky. Navrhovateľka svoje finančné

prostriedky vložila do PDSI a ponechala ich v družstve (štandardne ako svoj členský vklad), a bola v
danom prípade v právnom vzťahu s družstvom, či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky,
prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu údajných vyrovnacích podielov. Súd prvého stupňa s
poukazomnaustálenýskutkovýstavdospelkzáveru,žeibaPDSIvzniklapovinnosťvrátiťnavrhovateľke
finančné prostriedky v žalovanej výške. Naviac, len v prípade, ak by sa navrhovateľka nedomohla svojich

pohľadávok proti družstvu, tak až následne by bolo zrejmé, či jej vznikla alebo nevznikla škoda (a ak
vznikla, v akej výške). Navrhovateľka vložila finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je
družstvo. Podľa jeho Stanov, je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby
spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich
členov a účelne hospodárili s majetkom družstva.

Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky v tom, že medzi označenou škodou, ktorá
sa má rovnať hodnote investovanej sumy (vkladu) do PDSI a navrhovateľkou označeným údajným
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS, je daná príčinná súvislosť,
a ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť PDSI a obchodníka s CP, nebola

by navrhovateľka svoje peniaze zverila družstvu. Bol názoru, že uzavretím právneho úkonu s PDSI,
navrhovateľke (členovi družstva) označená škoda ešte nevznikla, nakoľko jej vznikla iba vymožiteľná
pohľadávka voči PDSI a škoda jej prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky
voči družstvu. Uzavrel, že táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v údajnej
nečinnosti NBS, ale vo finančnom hospodárení družstva v rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ

by teda bola zakázaná činnosť PDSI a obchodníka s CP, tak to samo osebe ešte neznamená,
že pohľadávka navrhovateľky z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená, práve naopak,
uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú
činnosť. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva a jeho
majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy PDSI sa

spravovali v danom čase jeho Stanovami a ustanoveniami Obchodného zákonníka. Poukázal na to,
že navrhovateľka ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné
prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv, ale práve naopak poznamenal súd
prvého stupňa, prostredníctvom členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva, členovia uplatňujú
svoje právo riadiť záležitosti družstva a kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánoch v zmysle ustanovení

Obchodného zákonníka a Stanov PDSI.

Ďalej poukázal aj na to, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy,
ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť.Navrhovateľka si svoj nárok na náhradu škody uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným
súdom Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 voči úpadcovi - družstvu, ktorého bola členom, čo znamená,
že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky

poškodeného - navrhovateľky, ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom, odvíja až odo dňa,
keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok navrhovateľky na základe
právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Poznamenal, že pohľadávka navrhovateľky
bola síce správcom konkurznej podstaty popretá, čo však neznamená, že počas incidenčného konania
pohľadávku navrhovateľky neuzná. Konkurz nie je ukončený, preto nie je možné ani ustáliť výšku škody,

ktorá navrhovateľke vznikla; s poukazom na tieto skutočnosti vyhodnotil žalobu za predčasne podanú
a to aj z dôvodu, že navrhovateľka ako bývalý člen družstva, ktorý sa stane v dôsledku nevyplatených
finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť
v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody
voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovenia §
244 Obchodného zákonníka. S ohľadom na uvedené vyvodil, že existencia pohľadávky navrhovateľky

na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom PDSI vylučuje možnosť, aby sa navrhovateľka
domáhala náhrady škody voči štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.

Podľa názoru súdu prvého stupňa je v danej veci právne relevantným prípadný nesprávny úradný
postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu,

ktorým je družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy,
že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľke vznikla škoda.
Navrhovateľka poukázala, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu NBS nad
činnosťou obchodníka s CP s tým, že PDSI poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo
od nej, obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Konštatoval, že medzi družstvom a

obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní
plniť z uzavretej zmluvy. Z uvedeného vyvodil záver, že ak družstvo zistilo, že obchodník s CP si svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok,
na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok; len v prípade, ak by sa PDSI svojej pohľadávky
nedomohlo voči obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúceho zo zmluvy, bolo by (teoreticky) možné

dospieť k záveru, že družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS, spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CP. Mal za to, že v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom -
obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane družstva, čo však mal za subjekt odlišný od
navrhovateľky. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd prvého stupňa prípadný nesprávny úradný postup

NBS vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s CP za právne irelevantný a preto sa ním ani nezaoberal;
tento svoj záver odôvodnil tým, že na strane navrhovateľky nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad
obchodníkom s CP.

NazákladeuvedenýchprávnychzáverovavsúladesDohovorom-spoukazomnazásaduprávnejistoty
a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí napr. právoplatne skončenej veci Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 10C 216/2011, ako aj ďalšie veci 7C/194/11, 19C/56/11, 7C/206/11, 21C/211/11 - súd prvého stupňa
dospel k záveru, že neboli preukázané zákonné predpoklady odporkyne za navrhovateľkou uplatnenú
škodu titulom nesprávneho úradného postupu a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej v súvislosti s návrhom na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
zamietol návrh na prerušenie konania dôvodiac, že v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. by bolo
rozhodovanie o navrhovaných prejudiciálnych otázkach, vzhľadom na predmet sporu, nadbytočné.

Prisvedčil odporkyni, že inštitút majetkových hodnôt nie je totožný s inštitútom cenných papierov, ktorých
definícia je v § 126 a § 120 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej odporkyni nepriznal, nakoľko
jej žiadne trovy konania nevznikli a z uvedeného dôvodu ich náhradu nežiadala.

Proti rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu vo veci samej podala odvolanie navrhovateľka a žiadala
rozsudok v napadnutej časti zmeniť, odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody
604,25 eura s príslušenstvom, alternatívne žiadala rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na
ďalšie konanie.Namietla, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súdu prvého stupňa vytkla neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že NBS nepostupovala v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov
práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim

postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j. že ich postup bude zo strany subjektov
právapredvídateľný.PretoževychádzalazgarancieNBSakoorgánudohľadu,spoliehalasa,ženedôjde
ku škode na jej úkor; uviedla, že nemohla predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je
podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade
takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup NBS bol preto z jej
pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sa na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.

Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách, ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou, posúdila ako úplne irelevantný,
ak nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasila so záverom súdu prvého
stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS,

spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách. Za obzvlášť nepochopiteľný považovala záver, že sa mala viac starať
o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia
zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že
nebola "bdelá" s tým, že jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva,

ani obchodníka s CP, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp.
sankcie donucujúce porušujúci subjekt k dodržiavaniu zákona.

Vychádzala zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o

skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného
zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007) družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS
napriek tomu, že v priebehu celého konania odporkyňa tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu

(Prospektinvestícií,vydanývtedajšímÚradomprefinančnýtrhanáslednepravidelnekontrolovanýNBS)
a obchodníkovi s CP. Mala za to, že povinný zákonný dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný
tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení
na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou
obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných

subjektov, teda aj navrhovateľky. Poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. T. A., Csc. preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené
portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová
spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné

prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom
s obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou
nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch
zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť, CI REALITY,
s. r. o., a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi

spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či
už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva
obchodníka s CP. Poukázala tiež na to, že NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je
rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, akciová spoločnosť a obchodníkom
s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP (v ktorom

konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne
pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch), ani po vydaní
tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila svoje kompetencie v zmysle
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a neprijala žiadne následnékontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi s
CP alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo udeliť sankcie priamo
členom predstavenstva alebo obchodníka s CP). Mala za zrejmé, že následné podcenenie situácie a

umožnenie ďalšej činnosti družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ňou
vložených prostriedkov do PDSI, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim
kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu
jej banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala
ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a

družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch;
z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008
do roku 2011.

Navrhovateľka v odvolaní ďalej uviedla, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010
(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti

Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je
družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,

ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už
k 31.12.2006.

Na uvedenom základe mala za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s

§ 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách od 31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v máji 2011
(zákazom činnosti). Mala tiež za to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť
podať veriteľovi, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a
nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či

aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľky ako veriteľa
v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na
konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012,
sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej
podstaty o stave daného konkurzu. Z vedeného vyvodila, že žiadna platná právna norma neumožňuje

vysloviťzáveropredčasnostipodanianávrhuatoanivtedy,akdoposiaľnemalamožnosťvymôcťplnenie
od subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru odporkyne a súdu prvého stupňa) povinný jej dané plnenie
vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo
podanieobčianskoprávnej,čiinejžalobyonáhraduškody,potombyzákonokonkurzeareštrukturalizácii

fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v
platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to podľa
navrhovateľky znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna
zodpovednosť, je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedla, že z
písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že v

konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z
neukončených súdnych sporov proti NBS, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe
a iným subjektom a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jej možnosť svoju pohľadávku z konkurzu
uspokojiť. Záverom v odvolaní poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M Cdo/11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého

stupňa vyplýva, že ním vyžiadané listinné dôkazy, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne
vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne
posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny

potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne
zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky
pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľkou alebo ňou.Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny
stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na
súde prvého stupňa už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických

veciach. Odporkyňa vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo a
právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že navrhovateľka v konaní
nepreukázala bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázala vznik škody.
K námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že zo zápisnice z pojednávania jasne
vyplýva skutočnosť, že súd prvého stupňa oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v

súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval, o aké doklady išlo a oboznámil ich aj
čítaním.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie proti napadnutej časti
rozsudku podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 24.9.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej
sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny
úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody.

Zák. č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta
tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo všeobecnosti
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade nie
je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy,

že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010
Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené
tak,žedružstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôtmalozákonomuloženúpovinnosť
dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo

dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle §
125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na
základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej

doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
(§ 128 ods. 1 písm. h) cit. zák.) a pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a
tedaanidružstvu,žiadnepovinnostivoblastirozloženiarizík,narozdielodinýchdohliadanýchsubjektov,

napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti PDSI
nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľka. NBS mohla podľa platnej
právnej úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až 130
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Je potrebné poukázať i na to,

že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona
č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Aksi toho navrhovateľka vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu odporkyne v zmysle zásady, podľa
ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky, že o
rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemala vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľky o povinnosti NBS v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne
povinnosti, preto ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne

považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,
ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že
štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle
presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup NBS
iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľky,
ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka vyhodnotila, ale musí vychádzať

výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej
konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov

a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s
CP obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné
PDSI, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho
ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách). V danom prípade išlo o služby, ktoré družstvo

ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií
nie je zaručená. Navrhovateľka si ako člen družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,
musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť
(čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až
do rozhodnutia NBS zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP

povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej
banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako
regulovanú NBS. Činnosť PDSI, ktorého bola navrhovateľka v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky
investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma
nakladania s vlastným majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j. riziko v zmysle

neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať
primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť družstva voči
navrhovateľke.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ani prípadný nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi

s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho konania pre úspech navrhovateľky v konaní právne
významný, pretože na strane navrhovateľky nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej
príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným postupom NBS (pri dohľade nad obchodníkom
s CP) ani podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a ani podľa
zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, keďže navrhovateľka v rozhodnom období

nebola (a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP. Zisťovanie naplnenia
nesprávneho úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu nad obchodníkom s CP preto
nebolo dôležité. Napriek uvedenému sa však s námietkou navrhovateľky, o nedostatočných opatreniach
NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti
voči PDSI, nie je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s CP (v konaní

preukázaný rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP
pokutu vo výške 16.596,96 eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým
uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010,ktorýmodobralaobchodníkovisCPpovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužieb).
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľka sa nemôže v konaní domáhať náhrady

škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa
týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu
rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné
od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala

navrhovateľka, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa
týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu
tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení
uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa
posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja

odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený
rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie
do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa
môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní

čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR

teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,
2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,

preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky navrhovateľky nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

K námietke navrhovateľky, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na

pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na
začatie konania, následné podania navrhovateľa a vyjadrenie sa odporkyne boli vzájomne účastníkom
súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo
zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 2.5.2014 jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa
obsah spisu v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. riadne oboznámil. Uvedené znamená, že navrhovateľkou

vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného
k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p., nebolo odvolacím
súdom zistené.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu vo veci samej ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil (výrok I.), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol v
zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť súdny poplatok za odvolanie

vsume20eurspoukazomnapoložkou7aSadzobníkasúdnychpoplatkovzák.č.71/1992Zb.osúdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastaviť. Namietla, že predmetom konania je nárok na
náhradu škody proti Slovenskej republike, zastúpenej NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., konanie

ktoré sa začalo do 30.9.2012, a na ktoré sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia
súdneho poplatku ex lege, týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch,
teda aj poplatku uvedeného v položke 7a.

Odvolací súd preskúmal vec i z hľadiska tohto odvolania podaného proti uzneseniu podľa § 212 ods.

1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Zákonom č. 621/2005 Z.z. bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona vypustené písm. c), podľa ktorého
od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 1.1. 2006. Zákonom č. 273/2007
Z.z., s účinnosťou od 1.7.2007, bolo vsunuté do § 4 ods. 1 zákona písm. k), podľa ktorého od poplatku
je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. s tým, že za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená
osobitná sadzba v sume 20 eur (položka 7a sadzobníka; s účinnosťou od 1.10.2012). Z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do

30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012 (§ 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov).

V predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 9.1.2013 domáhala
náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa

2.5.2014. Navrhovateľka podala odvolanie proti uvedenému rozsudku dňa 23.5.2014.

Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od
1.10.2012 nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania,

dovolania sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku
dňu podania poplatkového úkonu. Ak teda podala navrhovateľka odvolanie po 1.10.2012, vznikla jej
povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom
v čase podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej
sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1.10.2012).

Bezvýznamné z aspektu právneho posúdenia predmetnej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie
konania, keďže zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním a dovolaním,
ktoré sú z hľadiska zákona o súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi, nezávisle od
seba idúcimi. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za
konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.

Ak súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti
rozsudku podané dňa 23.5.2014, postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd podľa § 219

ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (výrok II).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolaciehokonania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu
nepriznal (výrok III.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.