Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sž/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010078
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:9015010078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a

členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci navrhovateľky:
PHONOTEX spol. s r.o., so sídlom Bojnická 16/A, Bratislava, IČO: 35 686 600, právne zastúpenej:
ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom Trnavská 11, Bratislava, proti odporkyni: Rada
pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, Bratislava, v konaní o odvolaní
navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/52/2015 zo dňa 29. septembra 2015, v napadnutej
časti výroku I. takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/52/2015 zo dňa 29. septembra 2015 v

napadnutej časti výroku I. p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z podaného opravného prostriedku vo
výške 500,- € na bankový účet podľa priloženého platobného predpisu, v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. RP/52/2015 zo dňa 29. septembra 2015, Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len

„odporkyňa") ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/, zákona č. 308/2000 Z.z.
o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z."), postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodla
tak, že:
- vo výroku I. navrhovateľke uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu,
určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 4 000,- € za porušenie povinnosti
ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.. Súčasne vyslovila, že podľa § 64 ods. 5

zákona č. 308/2000 Z.z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila"
a podľa § 67 ods. 16 zákona č. 308/2000 Z.z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí. Porušenie povinnosti
uvedenej v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. malo spočívať v tom, že komunikát
Televeštiareň, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., odvysielaný
dňa 06.05.2015 v čase o cca 21:30 hod. v rámci programovej služby TV8 obsahoval neúplné a nepresné
informácie o charaktere ponúkanej služby a jej účinkoch, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť,

aby vysielaný telenákup bol čestný.
- vo výroku II. navrhovateľke uložila podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu -
upozornenie na porušenie zákona. Súčasne vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z.
„Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila". Porušenie povinnostiuvedenej v ustanovení § 32 ods. 4 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. malo spočívať v tom, že komunikát
Televeštiareň, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. odvysielaný
dňa 06.05.2015 v čase o cca 21:30 hod. v rámci programovej služby TV8 obsahoval zavádzajúce

informácie o charaktere ponúkanej služby a jej účinkoch, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť,
aby vysielaný telenákup nezneužíval dôveru spotrebiteľov.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I. podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu včas opravný prostriedok, ktorým sa domáhala, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodnutie odporkyne v napadnutej časti zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Navrhovateľka v opravnom prostriedku poukázala na Popis pravidiel služby Veštenie zadarmo na čísle
7005 a Y. pravidlá programu Poradenstvo - Veštenie s odkazom na zdroj www.tv8.sk poukázala na výklad pojmu odblokovanie rodových

zaťažení, pričom pre porovnanie uviedla aj informáciu o iných veciach napr. náboženských vo vzťahu k
uzdravovacím schopnostiam bez zásahu exaktnej vedy, medicíny a liekov. Citujúc Konzervatívny denník
POSTOJ,autor:MatúšDemko,ablog.sme.skautor:RolandHabara,malazato,žeisamotnékresťanské
učenie a náboženstvo je založené na viere a to nekompromisne a bez vedľajších upozornení. Zároveň
s poukazom na zdroj www.topshop.sk .

Takto prezentovanú a ponúkanú liečbu a diagnostiku bez náležitej znalosti zdravotného stavu je
nutné považovať za obzvlášť nebezpečnú pre spoločnosť. Prijatie odborne nepodložených liečebných
postupov môžu diváci skutočne vnímať ako jednoduchšiu, rýchlejšiu a efektívnejšiu náhradu lekárskej
starostlivosti, čoho dôsledkom môže byť zanedbanie liečby ochorení so závažnými následkami.

22. Za podstatnú považuje najvyšší súd skutočnosť, že diváci s nepriaznivým zdravotným stavom
sú kategóriou divákov, ktorá je vzhľadom na svoju často bezvýchodiskovú situáciu náchylnejšia
riešiť svoje ťažkosti aj takými prostriedkami, ktoré by za iných okolností nevyužili. Pri posudzovaní
miery obozretnosti diváka je preto nevyhnutné zohľadňovať aj jednotlivé kategórie divákov, keďže
na obozretnosť rôznych kategórií divákov sú kladené odlišné nároky. Nižšie nároky na obozretnosť

sú kladené práve na divákov patriacich do zvlášť zraniteľných kategórií, ktorí sú menej obozretní a
pre vysielateľa dostupnejší. Služby ponúkané a prezentované v odvysielanom telenákupe môžu mať
závažný dopad na zdravotný stav divákov a preto aj potreba informovať divákov o ich charaktere
a nemožnosti zaručiť ich pozitívny účinok je viac ako opodstatnená. Najvyšší súd preto musel
konštatovať, že absencia resp. neúplnosť a nepresnosť informácií o možných účinkoch ponúkanej

služby v posudzovanom telenákupe vytvára len neurčitú a mylnú predstavu o jej reálnom poskytnutí,
čo nemožno považovať za súladné s požiadavkou čestnosti telenákupu. Je pravdou, že zákon č.
308/2000 Z.z. vysielateľom výslovne neukladá informačnú povinnosť a ani neuvádza znenie informácie,
ktorá by mala zaručiť splnenie požiadavky čestnosti telenákupu. Najvyšší súd zastáva názor, že
absencia zákonnej úpravy znenia takejto informácie nezbavuje vysielateľa povinnosti zachovať čestnosť

telenákupu, ktorá povinnosť zahŕňa aj prijatie potrebných opatrení vylučujúcich akékoľvek pochybnosti
o čestnosti telenákupu. Keďže zákon č. 308/2000 Z.z. bližšie nekonkretizuje spôsob, akým má
vysielateľ zabezpečiť čestnosť telenákupu, je na vysielateľovi, aby s prihliadnutím na charakter
telenákupu poskytol divákom všetky podstatné informácie, ktoré majú vplyv na ich rozhodnutie o využitítýchto služieb. Pri formulácii tejto informácie je potrebné vychádzať zo záverov odporkyne, ktorá v
napadnutom rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne objasnila, v čom spočívala nečestnosť telenákupu,
keď konštatovala, že odvysielaný telenákup obsahoval neúplné a nepresné informácie o charaktere

ponúkanej služby a jej účinkoch, ktoré sú vzhľadom na absenciu akýchkoľvek vedeckých dôkazov
založené výlučne na dôvere diváka, z čoho vyplýva nemožnosť vysielateľa zaručiť reálne poskytnutie
služieb. Najvyšší súd poznamenáva aj to, že náležité poskytnutie informácií o charaktere týchto služieb
a nemožnosti garantovať ich pozitívne účinky je opodstatnené nielen vo vzťahu k divákom, ale aj k
samotnému vysielateľovi, ktorý tak môže predchádzať resp. sa brániť v prípadných súdnych sporoch

vyplývajúcich zo zanedbania tejto povinnosti.

23. Najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľky, ktorou namietala druh a výšku
uloženej sankcie, keď dôvodila tým, že zo strany spotrebiteľov nebola nikdy žalovaná a ani inou formou
napádaná za porušovanie pravidiel pri prevádzkovaní spotrebiteľských služieb v dôsledku čoho výška
uloženej sankcie nezodpovedá pravidlám spravodlivého správneho konania. Najvyšší súd uvádza, že

odporkyňa posudzovala deliktuálnu zodpovednosť navrhovateľky podľa zákona č. 308/2000 Z.z., pričom
pri určovaní druhu a výšky sankcie mohla prihliadať len na skutočnosti uvedené v tomto zákone.
Odporkyňa preto nepochybila, keď pri ukladaní sankcie za porušenie povinnosti v ustanovení § 32
ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. neprihliadala na to, či konaním navrhovateľky bola naplnená
skutková podstata iného protiprávneho konania. V súvislosti s výškou uloženej sankcie - pokuty (4 000,-

€) je potrebné uviesť, že odporkyňa o výške pokuty rozhodovala na základe správneho uváženia v
rozsahu zákonom predpokladanej právnej úpravy, keď pokuta bola navrhovateľke uložená v medziach
zákona (od 3 319,- € do 165 969,- €), pričom výška pokuty sa blíži k dolnej hranici jej možnej
výšky. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že navrhovateľke bola v minulosti za porušenie
ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložená rozhodnutiami č. RL/034/2014

zo dňa 09.09.2014, č. RL/4/2015 zo dňa 27.01.2015, č. RL/11/2015 zo dňa 10.03.2015 sankcia -
upozornenie na porušenie zákona, na základe čoho mohla navrhovateľka dôvodne predpokladať, že v
prípade opätovného porušenia zákona jej hrozí ďalší postih. Podľa názoru najvyššieho súdu odporkyňa
výšku uloženej pokuty náležite odôvodnila mierou zavinenia, rozsahom a dosahom vysielania, trvaním,
následkami, spôsobom a závažnosťou, ktoré jednotlivé kritériá špecifikovala vzhľadom na daný prípad.

Najvyšší súd výšku uloženej pokuty považoval taktiež za adekvátnu k porušeniu právnej povinnosti a
nezistil dôvody na jej zníženie.

24. Najvyšší súd konštatuje, že dôvody rozhodnutia odporkyne považuje za logické, vyúsťujúce zo
skutkových zistení danej veci, odporkyňa skutkové zistenia kvalifikovala správne, keď konštatovala že

navrhovateľkaporušilapovinnosťustanovenúv §32ods.4písm.a/zákonač.308/2000Z.z..Odporkyňa
dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnila svoje skutkové závery a správne úvahy, ktoré ju viedli k záveru
uvedenému v preskúmavanom rozhodnutí. Najvyšší súd preto rozhodnutie odporkyne č. RP/52/2015 zo
dňa 29. septembra 2015 v napadnutej časti výroku I. podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 492 ods.
1 S.s.p. potvrdil ako vecne správne a zákonné.

25. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 1 písm. a/
a § 5 ods. 1 písm. g/ a položky 10 písm. c/ Prílohy, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa
ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 500,- €. Navrhovateľke
sa týmto písomne vyhotoveným rozhodnutím ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok na bankový účet

podľa priloženého platobného predpisu, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1
S.s.p.. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože v tomto konaní nebola neúspešná.

27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.