Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208084
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214208084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: A. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, B. F., o zaplatenie 164 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 14C/137/2014-96 zo dňa 21. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie I. výrokom žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II. rozhodol o náhrade trov

konania tak, že ich žalovanej nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že dňa 17.04.2014 si žalobkyňa
tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu) uplatnila na tunajšom súde svoju pohľadávku voči žalovanej, predmetom ktorej
bolo zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 164 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo
sumy 164 eur od 07.02.2011 do zaplatenia, úroku vo výške 6,00 % ročne zo sumy 164 eur od
25.04.2011 do zaplatenia. Žalobkyňa súčasne žiadala priznať aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3

% zmenkovej sumy, teda vo výške 0,55 eur a náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom
súdnom poplatku vo výške 16,50 eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur vrátane DPH.
Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že ako indosatár je nadobúdateľkou všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 23.08.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „naplatenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ s tým, že disponuje len originálom
zmenky a teda nemá informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch žalovanej
a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Zmenka bola vystavená

dňa 23.08.2010 na sumu 164 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od
07.02.2011, pričom za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa a to obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom žalovaná ako vystaviteľ zmenky doposiaľ uhradila na zmenkovú sumu 0,00 eur a
na úroky 0,00 eur. Žalobkyňa súčasne uviedla, že keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez
protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Dňa

23.08.2010 obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili
písomnú úverovú zmluva č. 207100022, ktorou veriteľ - obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
poskytol v prospech žalovanej ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver vo výške 100 eur,
pričom žalovaná sa zaviazala tento úver splatiť v celkovej sume 168 eur v 6-tich mesačných splátkachpo 28 eur počnúc dňom 02.10.2010. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 68,00 eur, bez
jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Žalovaná dňa 23.08.2010
vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na

rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 164 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z tejto
sumy od 07.02.2011. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez
protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené
sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Z rubovej strany zmenky
vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobkyne. Z predloženej listiny vyplýva,

že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami.
Samotný dátum začiatku úročenia je v listine uvedený odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového
tlačiva.

2. Súd preskúmal Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 207100022 zo dňa 23.08.2010, pričom zistil, že

predmetná zmluva s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neobsahuje dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú
percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú

hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu
zmluvy. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto
náležitosti neobsahuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd
ďalej skúmal Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

3. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, neobsahuje
obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, ako je uvedené vyššie, teda sa poskytnutý úver
na základe tejto zmluvy v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 citovaného zákona sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Z uvedeného titulu vznikla žalovanej povinnosť vrátiť len istinu poskytnutého úveru.
Samotná zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Predmetné plnenie súd považuje za plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 OZ. Keďže predložená zmenka bola vystavená v rozpore s §

4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože presahuje najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným
právnym úkonom s poukazom na § 39 OZ na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.

4. Nakoľko súd vyhodnotil Dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že

umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom bez zohľadnenia práv spotrebiteľa,
potomideodojednanieneplatnévsúladesustanovením§53ods.5Občianskehozákonníka.Vprípade,
ak je neplatná Dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje
aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod sp. zn. 4 Obo 161/2007.
Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého

poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým
mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo navrhovateľovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky.

5. Skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne postupuje v rozpore so zásadami spotrebiteľského

práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný
Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej únie s
uvedením praktík obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie
sariadnejjustičnejkontrole.Podľazáverovuvedenéholistuobchodnícivypĺňajúdoblankozmenieksvoju

nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú a napriek skutočnosti,
že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach,
rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených zmeniek. S poukazom na vyššie
uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v konaní
úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku II. právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným
spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V
prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná

má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným
článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o
trovách konania v obdobných prípadoch.

7. Odvolanie voči rozsudku súdu I. inštancie v časti, kde súd žalobu zamietol podala žalobkyňa z
dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b)
CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodnutie súdu I. inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Prvoinštančný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa

s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobkyňa a podľa dostupných
informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými
dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádzal len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len
tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobkyňa predložila súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú

zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č.
191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázala jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovejsumyajejpríslušenstva.Vočiformeaobsahuzmenkyzostranyžalovanejžiadnychnámietok
nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho

dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z
uskutočnenýchprednesovsporovýchstránpočaspísomnejfázykonania(koncentračnýzásadavzmysle
čl.5Nariadenia)avykonanéhodokazovaniavedenéhonazákladenávrhovsporovýchstrán,nevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo

výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako
takej samo právo navrhovateľa. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu
žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobkyne vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázal

charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával. Súd
nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky,
teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala
žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. Uvedené správanie
súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,

ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Prvoinštančný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti

však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval
z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaná a ani žalobkyňa sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým
by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych

predpisov a práva Európskej únie. Žalobkyňa je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie
je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy.
Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančnýsúd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. (ďalej aj
ZŠZ) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
záväzkový právny vzťah. Žalobkyňa v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za

zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvným záväzok, čo je neprípustné.
Súd predovšetkým ignoroval ust. § 17 ZŠZ. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez

návrhu. Poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000
(uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004).Směnečný závazek je přitom zcela
samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku. Vzhľadom na to,
že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v
tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou

podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní
má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobkyne
je tak v celom rozsahu dôvodný. Potom odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že

žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty

podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa §

53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 3 ods.
1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzkužalovanej(vystaviteľazmenky)vrátiťposkytnutéfinančnéprostriedky,vyplývajúcemuzozmluvy
o úvere č. 207100022, ktorou veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytol žalovanej ako fyzickej
osobe, spotrebiteľke spotrebiteľský úver, čím zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere)
neúplnou zmenkou. Žalobkyňa nadobudla práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Žalovaná dňa
23. augusta 2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 164 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne z tejto sumy od 07.02.2011. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená
doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia

bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa, a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobkyne. Ide o vzorové
tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,
ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku
úročenia je v listine uvedený odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

14. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007z
11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného
vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 nevylučuje ústne

pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu.

15. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto

cieľov majú súdy úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne
procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd
rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.

Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany
sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach,
pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči
obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

16. V odvolaní žalobkyňa poukázala na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo
veci vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími
listinnými dôkazmi. Žalobkyňa podľa dostupných informácií a ani žalovaná však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Voči forme a obsahu zmenky zo

strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd k argumentácii
žalobkyne udáva, že v čase rozhodnutia súdom I. inštancie bol účinný Civilný sporový poriadok, podľa
ktorého v spotrebiteľských veciach v zmysle § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť

vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu za účelom zistenia skutkového stavu. Preto,
v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musel a musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom
ochrany práv, v tomto prípade spotrebiteľa, slabšej strany sporu. Práve takéto postavenie súdu je
nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov
stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. Vzhľadom na

uvedené bol súd I. inštancie aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením
žalobe, a bol oprávnený aj na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také
rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo zjavne neprimeranému použitiu zmenky. Odvolací súd v konanínezistil, že pred súdom I. inštancie došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

17. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol aj na stanovisko spoločného zasadnutia občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 podľa ktorého, v prípade, ak z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či
neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,

je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej vnútroštátny súd)
je uplatňovať popri vnútroštátnom práve pri použití vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej
úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne
právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol
výsledok stanovený touto smernicou dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva

o založení Európskeho spoločenstva). Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích
inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie
spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné
dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle

článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a
zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže
mať odradzujúci účinok, smerujúci ku končeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad

v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto pre skúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o
pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty
povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej
úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne

právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol
výsledok stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o
založeníEurópskehospoločenstva.Ochranaspotrebiteľaakopovinnosťsúduvyplývanielenzpredpisov
hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke

z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola
neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To
platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaná postavenie spotrebiteľa. Súdny
dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13 EHS ( C-240-244/98

Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo(C-618/10 Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu ak ich súd
nemôže skúmať alimine (t. j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd
vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie.

18. Súdu I. inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc
z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal nato, že
spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti

dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porovnaj C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval,
že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú
povahu zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché.
Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu

predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami,
vyhodnotenie všetkých okolností prípadu...). Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nevyplýva
zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré
by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bolavystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá
rozsudok „ nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu
pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá

verejnéhoporiadku,tedavždyzakaždýchokolností(porovnajC-76/10POHOTOVOSŤ/Korčkovská,bod
50,51). Spotrebiteľ nebýva natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej
zmluvy a nárokmi zo zmenky samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať
ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú
na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu. Žalobkyňa, ktorá sa stal majiteľom

niekoľko tisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. si musel byť vedomá, že
v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52
a nasl. OZ) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje OZ
(§ 54 ods. 1). Zmenky indosované na žalobkyňu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere. Odvolací súd
preto konštatuje, že súd I. inštancie postupoval v súlade s hmotným právom, keď riešil kauzu zmenky a
zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky.

19. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj
zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil
tiež súd I. inštancie dohodu o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru
podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Týka sa to najmä neprijateľnej sankcie 91,25 % ročne (0,25 %

denne) zmenkových úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane
vysokej zmluvnej pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho
poplatku za úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a pod. Plnenie v uvedenej výške je rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho
neplatnosť podľa § 39 v spojení s § 3 OZ a Dohodu o vyplňovacom práve zmenky je potrebné

vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku, pretože z úradnej činnosti súdu je známe, že nešlo o podmienku
individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so
zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 OZ). Ak je potom
neplatná Dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s

právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007.

20. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III.; rozsudok Higginsová a ďalší proti

Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998, uznesenie
Ústavného súdu z 25. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04).

21. Odvolací súd preto rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. Žalovaná má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešná. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti
s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

23. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).