Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/240/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612211592
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1612211592.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarína Ondrejáková, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika,
v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby
súdzaviazalžalovanéhonasplneniepovinnostizaplatiťžalobcovititulommajetkovejškodysumu125€a
titulom nemajetkovej ujmy sumu 507,10 €, a to z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Malacky bola žalobcovi spôsobená škoda tým, že súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenom čase. Žalobca žalobu odôvodnil nesprávnym úradným

postupom súdu v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. EX XXXXX/XXXX, povinný V.,
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tým, že v exekučných konaniach vedených
podľa procesných pravidiel Exekučného poriadku je založená zákonná povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti, ak je titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si takú

spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a žiadosti na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a
formálne náležitosti predpokladané zákonom, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 20.04.2012, rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 275 dní). Uviedol, že § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného
v rozhodnom čase sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.

2.
Žalobcasipretozdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúduuplatnilnáhradumajetkovej
škody v celkovej výške 125 €, predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených sčinnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období od doručenia žiadosti o vydanie poverenia
do rozhodnutia o nej, a to nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca informačného systému v

sume 70 €, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému 40 €,
na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky spojené
s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €, pričom uviedol, že túto sumu
stanovil len na základe paušalizácie nákladov, a to z dôvodu, že presnú výšku škody by bolo možné

vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.

3.
Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko postupom súdu došlo k vyvolaniu
nasledovnýchrizíkzánikupovinného,zmareniuúčelukonaniaprestratukontaktuspovinným,insolvencii
povinného, pričom ako primeranú náhradu požaduje sumu 507,10 €, za vnútorné zásahy do

spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobcu,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu, pričom vychádza
z doktríny Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v konaní je spravodlivé, ak

sa za každý rok vzťahuje satisfakcia 660 €. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom
55 € za každý mesiac omeškania.

4.
Súčasne žalobca žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduMalacky,pretožetentonerozhodoložiadostiovydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli
neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom V..

5.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 03.12.2015, žiadal, aby súd žalobu zamietol
z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody
v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. V procesných námietkach poukázal na zmätočnosť podania, ktorú

videl v tom, že v žalobe napr. nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania,
chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, dátum, kedy sa žalobca dozvedel o
vzniku škody. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaný zdôraznil, že tvrdenie
žalobcu, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného konania sa nezakladá na

pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože kto iný ako oprávnený má záujem
sám identifikovať konanie ktorým mu mala byť spôsobená škoda. Neoznačenie spisových značiek
exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného
súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd
SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu

(príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV.
ÚS374/2012).Podľažalovanéhoniejejasnýanititulnárokunanáhraduškody,nakoľkožalobcanamieta
„nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Nie je
teda zrejmé, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keďže v žalobe sa tieto tituly

prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. K uvádzaným
prieťahomžalovanýpoznamenal,žežalobcasíceuvádzakroky,ktorépodnikolnaichodstránenie,avšak
formou „žiadostí o informáciu o stave konania“, ktoré nie je možné považovať za riadny prostriedok ktorý
by smeroval k odstráneniu prieťahov. Žalovaný má
za to, že všeobecný súd v konaní o náhrade škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,

túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

6.K splneniu podmienok uplatnenia nároku na súde žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 23.04.2012
mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žaloba
bola podaná predčasne, pred uplynutím šiestich mesiacov od prijatia žiadosti, teda ide o predčasne

uplatnený nárok. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, adresovaným žalobcovi po
doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žalovanému bola
doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti a nedoplnil žiadané
informácie, nebol ochotný uviesť, kedy sa dozvedel o škode, nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú
majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti,

ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie" práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou
kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti
SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu
nepovažuje za predbežne prerokovaný.

7.
Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: l/ nezákonné
rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

8.
K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uvádza, že pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. v znení
zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie, pričom žalobca dôkazy

pre posúdenie tejto otázky žiadne dôkazy nepredložil. Lehota na poverenie exekútora, je výraznou
právnou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencii dôvodov podľa na § 45
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ
Asturcom C-40/2008, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Samotný

žalobca uvádza znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011, s poukazom na ktorý
akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15
dňovej lehote v konaniach začatých po 01.06.2011 nemá oporu v zákone. Zároveň v tejto súvislosti
zdôrazňuje žalovaný tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia.

15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd
nepoverí, 15-dňová lehota neplatí.

9.

K žalobcom tvrdenej existencii prieťahov v konaní uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov, žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, že
by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP
či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný

postup spočívajúci v existencii prieťahov. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Žalovaný nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

10.
K vyčíslenej výške materiálnej škody žalovaný uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku.
Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické.Podľa tvrdenia žalobcu tento vyčíslil uplatnenú škodu na základu paušalizácie
reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych, funkčných, mzdových výdajoch avýdajoch spojených so stratou času zamestnanca, bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Žalobca v
žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú škodu skutočnú alebo ušlý zisk. Žalobca
neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy, žalovaný má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá

sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti bezpochyby potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad o úveroch, tento systém využíva nielen počas domnelých prieťahov,
ale aj pred týmto obdobím, aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli v exekúcii, ale aj
takýchpohľadávok,priktorýchžiadneneprebiehali,respektíveprebiehalibeznámietok,požadovaťpreto
paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. V súvislosti s paušálnou sumou

na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že si
žalobca uplatňuje neprimeranú čiastku. Samotný žalobca uvádza v stanovisku k žiadostiam o doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že disponuje jednotnou
a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, návrhy podával elektronicky, že návrhy boli
spracované v elektronickej forme súdu, z tohto dôvodu má žalovaný sa za to, že uplatňovanie nároku
majetkovúškoduvsume125€zakaždéhodlžníkajenielennadhodnotené,alenepreukázané.Skutočnú

škodu je preto potrebné preukázať konkrétnymi listinami. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani
ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

11.
V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou žalovaný poukázal na skutočnosť, že požiadavka
žalobcu nie je ničím podložená a preukázaná. Žalovaný poukázal na dve skutočnosti, a to že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu
ústavného súdu, a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Žalobca

zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, uvedené zo žalobného návrhu
nevyplýva, žalovaný teda nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch.

12.
Žalovaný poukázal na povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu
dôjsť, pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré okolo žalobcu v
spojení s touto podnikateľskou činnosťou je vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej
moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom potrebu ochrany práv

spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov, práve uplatňovanie
pohľadávok z titulu týchto úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval. Žalobca
a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, bol predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je

vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný vyjadril názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj konštatovanie porušenia
práva.

13.
V otázke príčinnej súvislosti žalovaný uvádza, že úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.
Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,

je priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá
príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva
príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou
na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na

následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku
a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí,
ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priamehoa bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom
okresného súdu.

14.
Súd sa primárne zaoberal námietkami žalovaného poukazujúcimi na nedostatok procesných podmienok
v konaní, ktoré vidí v zmätočnom žalobnom návrhu a nedostatku právomoci všeobecného súdu
rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach.
15.

Podľa § 103 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016
(ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

16.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

17.
Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ak je účastníkom štát, návrh
musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže
pripojiť bez svojej viny.

18.
Podľa § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20.
Náležitosti návrhu na začatie konania Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase začatia konania
trval len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade
má súd rozhodovať, právna úprava platná do 31.12.2012 nevyžadovala osobitné náležitosti. Opisom

rozhodujúcich skutočností žalobca prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť
svojho návrhu. Povinnosť žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplývala aj z ustanovenia § 120
O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania a po 01.07.2016 vyplýva
z § 132 CSP. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy
obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti

musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. Splnenie
povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynutiteľné a môže
nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred
tým,akobudepožadovanýnárokvecneprejednaný,súduneprislúcha.Rizikoaprocesnázodpovednosť,
že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, v plnom rozsahu zaťažuje žalobcu.

21.
Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 16.11.2015 na doplnenie žaloby a predloženie potvrdenia o podaní

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a doručil vyjadrenie žalovaného s výzvou
na vyjadrenie k jeho obsahu. Žalobca súdu doložil
do všetkých konaní vedených na tunajšom súde jedno vyhotovenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku o náhradu škody (toto bolo založené do súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/240/2012). Kvyjadreniu žalovaného sa žalobca napriek výzve súdu, ktorú spolu s procesným podaním žalovaného
prevzal 27.09.2016 nevyjadril.

22.
Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

23.
Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo, c) to ustanovuje tento zákon.

24.
V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 CSP vyhlásil dňa 17.08.2017 rozsudok bez nariadenia

pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 31.07.2017. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

25.

ZosúdnehospisuOkresnéhosúduMalacky23Er/5110/2011,ktorýakodôkazoznačilžalobca,postupom
v ktorom mala byť žalobcovi spôsobená škoda, súd zistil, že návrhom
na vykonanie exekúcie vedenej exekútorom pod sp.zn. EX 11404/2011, spísaným
do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. F. dňa 20.07.2011, si žalobca ako oprávnený uplatnil nárok
na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 291,68 € s prísl. voči povinnému V., ktorá pohľadávka bola

žalobcovi ako oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 04302/11 zo
dňa 07.06.2011, právoplatným 20.06.2011, vykonateľným 23.06.2011. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 09.09.2011 a súd uznesením č.k. 23Er/5110/2011-10
dňa 22.03.2012 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol z dôvodu neprijateľnosti
zmluvných podmienok, na základe ktorých bol priznaný

a uznesením č.k. 23Er/5110/2011-10 zo dňa 11.07.2012 zastavil exekučné konanie, právoplatné dňa
02.08.2012. Exekučné konanie bolo teda začaté 20.07.2011 a žiadosť o udelenie poverenia bola súdom
zamietnutá dňa 22.03.2012.

26.

Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

27.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
d) nesprávnym úradným postupom.

28.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

29.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

30.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

31.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

32.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu
vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.

33.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013,
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo

z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

34.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

35.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom
podľa § 4.

36.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ako bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

37.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacovodo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku,
ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím

o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému
orgánu plynúť najneskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím
šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

38.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 každý je povinný bez zbytočného
odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

39.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý

zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
40.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

41.
Podľa§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.účinnéhodo31.12.2012výškanemajetkovejujmyvpeniazoch

podľa odseku 2 sa určuje najmä s prihliadnutím na:
a. osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b. závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

42.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 výška náhrady nemajetkovej
ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

43.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovaní nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

44.
Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

45.
Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.

46.
Podľa § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

47.Podľa § 44 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného

navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.
48.
Podľa § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

49.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku
dňu podania návrhu podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d)
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

50.
Žalobca sa domáha nároku na náhradu škody poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu, ktorým
mu mala byť spôsobená škoda, vzniknutá v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č.
508/2010 Z.z., teda do 31.12.2012, rovnako nárok na náhradu škody u žalovaného, ako aj na súde,

si uplatnil v čase účinnosti znenia zákona do 31.12.2012, súd preto na prejednávanú vec aplikoval
ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. do 31.12.2012, teda ustanovenie platné v čase vzniku nároku,
resp. v čase uplatnenia nároku poškodeného súdnou cestou. Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, bolo vnesené do právnej úpravy až novelou zákona č.

514/2003 Z.z. účinnou od 01.01.2013, preto súd aplikoval hmotnoprávne ustanovenie platné v čase
vzniku škody, nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným
orgánom a na súde. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku žalobcu v
prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27.09.2012
podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona

č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012.

51.
Žalobca žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p.
(§ 214 CSP). Súd v prejednávanej veci nevyhovel návrhu žalobcu, nakoľko mal za to, že

vo veci nie je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia a je možné rozhodnúť o celom predmete sporu
čo do základu nároku, ako aj jeho výšky, nakoľko v merite veci dospel súd k záveru, že žalobe nie je
možné vyhovieť, nakoľko nebola splnená žiadna podmienka
pre priznanie žalobou uplatneného nároku.

52.
Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. na súde je predchádzajúce prerokovanie nároku
na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku,
až v prípade neuspokojenia nároku alebo jeho časti týmto orgánom v lehote šiestich mesiacov od

doručenia žiadosti, sa môže poškodený domáhať svojho nároku na náhradu škody súdnou cestou.
Právna úprava teda umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bezpredchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky
so stanovením primeranej lehoty (pôvodne v čase podania žaloby podľa § 43 ods. 1 O.s.p.) V prípade

podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred
príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil
(R 20/1981).

53.

V prejednávanej veci súd síce žalobca preukazoval, že podal na príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak
súd nemal za preukázané tvrdenie, že žalobca podal riadnu a úplnú žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky.
Z vyjadrenia žalovaného súd zistil skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak obdržanie žiadosti týkajúcej sa práve

prejednávanej veci pred Okresným súdom Malacky žalovaný nepotvrdil. Žalobca v žalobnom návrhu
označil ako dôkaz Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na
výzvu súdu doručil na tunajší súd v jednom vyhotovení do všetkých konaní vedených
na tunajšom súde „Sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ zo
dňa 25.09.2012 (súdom bolo podanie založené do spisu sp. zn. 6C/240/2012), doručený žalovanému v

súdenej veci podľa pečiatky podateľne 25.09.2012, ktorého prílohou však bola len tabuľka so zoznamom
exekučnýchkonaní,tátoobsahujeúdaje:Okresnýsúd,číslozmluvyoúvere,menopovinného,priezvisko
povinného, dátum narodenia povinného a spisová značka súdneho exekútora. Napriek výzve súdu
konkrétnu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Malacky vo veci sp. zn. 23Er/5110/2011 súdu nepredložil. Žalobca

v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že konkrétna žiadosť na náhradu škody
uplatnenú v konaní č.k. 6C/148/2012 pred Okresným súdom Malacky bola žalovanému doručená
a zaevidovaná, sprievodný list s prehľadovou tabuľkou nepreukazuje podanie žiadosti. Možno len
vychádzať z predpokladu, že prílohou sprievodného listu boli aj konkrétne žiadosti vo veciach uvedených
v tabuľke, a že v množstve žiadostí, ktoré sú uvedené v sprievodnom liste, sa nachádzala aj predmetná

žiadosť, relevantný doklad o podaní však nebol súdu predložený. Súd dospel k záveru, že táto
podmienka na súdne konanie bola splnená, avšak žalobca nepreukázal, že nárok mohol byť aj
predbežne prerokovaný. Vzhľadom na uvedené nemal súd za preukázaný titul ani rozsah nároku, ktorý
mal byť údajne predbežne prerokovaný, rovnako ani stanovisko ministerstva k žiadosti poškodeného.
Pokiaľ súd vychádza z predloženého potvrdenia podateľne žalovaného, že žiadosť o prerokovanie

nároku v prejednávanej veci bola doručená 25.09.2012 a žalobca uplatnil identické právo
na súde 27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty, počas ktorej zo zákona ministerstvo
malo uspokojiť nárok poškodeného na náhradu škody, žaloba bola podaná predčasne. Pre súdne
rozhodnutie je však rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu (§ 217 CSP), teda po uplynutí zákonnej
lehoty na predbežné prerokovanie nároku, a zo obsahu spisu je nesporné, že žalovaný nároku žalobcu

v rámci predbežného prejednania nároku na náhradu škody nevyhovel, a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku navrhovateľa rozhodol týmto rozsudkom.

54.
Na zodpovednostný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu a prieťahom v konaní
malo dôjsť po účinnosti uvedeného zákona. Zodpovednosť
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je osobitným druhom zodpovednosti a
je zodpovednosťou objektívnou, vzniká za splnenia všetkých zákonných podmienok vzniku tejto

zodpovednosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky
zodpovednosť za škodu nevznikne, pri splnení všetkých podmienok súčasne sa zodpovednosti za škodu
nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je 1/ porušenie právnej povinnosti orgánom
verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za

nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť, prieťahy (§ 3 ods. 1 písm. a ,b, § 5 ods. 1, § 6, §
9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z.), 2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3,4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. a všeobecnéustanovenia Občianskeho zákonníka) a 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou,ktoráporušenímpovinnostivznikla,pričomuvedenépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívne.

55.
Žalobca v konaní nepreukázal splnenie predpokladov podľa § 9 ods. 1 zákona, teda existenciu
nesprávneho úradného postupu súdu, ktorým mu bola spôsobená škoda. V prejednávanej veci
žalobca tvrdí, že nesprávny úradný postup v jeho exekučnej veci spočíva v postupe exekučného
súdu, a to: a) nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. bez zbytočných prieťahov,
b) vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, t.j. rozhodnutím o žiadosti o
udelenie poverenia vydaním poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorý sa prejavil v
následku vzniku materiálnej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období od doručenia žiadosti o vydanie poverenia
do rozhodnutia o nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca informačného systému v sume 70 €, nákladov na udržiavanie a správu informačného
systému 40 €, na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na exekučnom súde sumu 15 €, pričom túto sumu stanovil len na základe paušalizácie nákladov.

56.
V prípade namietaného nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súd poukazuje
na vyššie citované ustanovenie § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, kde z povinnosti

súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní je
vylúčené rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade zisteného
rozporu exekučného titulu so zákonom. Exekučné konanie bolo začaté 20.07.2011 a žiadosť o udelenie
poverenia bola súdu doručená dňa 09.09.2011, súd dospel k záveru, že v uvedenej exekučnej veci však
nebol exekučný súd viazaný 15 dňovou lehotou na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora. Podľa

názoru súdu nie je možné považovať postup súdu spočívajúci v rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora
za rozporný so zák.č. 233/1995 Z.z., súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného poukazujúcej na
to, že podľa rozhodného znenia exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania 15
dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2 veta druhá sa nevzťahovala na prípady, ak prišlo k zamietnutiu

žiadosti o udelenie poverenia exekučným súdom. Preto podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že
exekučný súd vydal zamietajúce rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia až
po uplynutí 15 dní
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, bez ďalšieho nepreukazuje nesprávny
úradný postup. Uvedené podľa názoru súdu platí analogicky v prípade, keď súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom aj v časti nároku oprávneného. Z exekučného spisu
sp. zn. 23Er/5110/2011 ani nevyplýva žalobcom tvrdená nečinnosť súdu. Ako je uvedené vyššie, žiadosť
o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 09.09.2011, súd rozhodol o žiadosti uznesením dňa
22.03.2012.

57.
Žalobca postup súdu považuje za zbytočné prieťahy v konaní. Rýchlosť a účinnosť súdneho konania
je objektívne podmienená viacerými faktormi, ako charakterom, právnou a faktickou zložitosťou
prejednávanej veci, správaním účastníkov konania, tiež činnosťou a súčinnosťou štátnych a iných
orgánov zúčastnených na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou sudcu je však organizovať procesný

postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
žalobca obrátil na súd
sožiadosťouojehorozhodnutie.Nesprávnyúradnýpostupmáznačnývplyvprivznikuškodyúčastníkovi
konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní. Súd sa po vykonaní dokazovania obsahom
pripojeného súdneho spisu sp. zn. 23Er/5110/2011 nestotožnil s tvrdením žalobcu, že súd porušil svoje

zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v nečinnosti, resp. prieťahoch v
konaní, nakoľko nie každý prieťah v konaní je možné vyhodnotiť ako prieťah zbytočný (čl. 48 ods. 2
prvá veta Ústavy SR). Pri posudzovaní, či prieťah v konaní bol alebo nebol zbytočný, sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci.Na priznanie oprávnenosti nároku poškodeného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
nečinnosťou súdu, musí ísť o taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny
postup súdu a zbytočný prieťah. Rozhodujúcimi faktormi pre takého posúdenie sú nielen obtiažnosť

prejednávanej veci a súčinnosť účastníkov, ale v neposlednom rade aj stav konkrétneho súdneho
oddelenia, ako počet vecí a preťaženosť sudcu, ktorý nepochybne má vplyv na rýchlosť konania
súdu. Žalobca ako poškodený mal postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži
svoje právo), mal možnosť už v exekučnom konaní poukázať na ním tvrdenú nečinnosť súdu formou
sťažnosti adresovanej predsedovi súdu, ktorý po prešetrení sťažnosti mohol konštatovať, že sťažnosť

je oprávnená
a došlo k zbytočnému prieťahu v danom exekučnom konaní, ktorý postup žalobcu
z pripojeného exekučného spisu nevyplýva. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa
09.09.2011, súd v uvedenej exekučnej veci rozhodoval o žiadosti exekútora o vydanie poverenia
uznesením dňa 22.03.2012, nezistil ani ďalšie skutkové okolnosti z ktorých by vyplývalo, že tvrdenú
nečinnosť súdu je možné posúdiť ako taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny

postup súdu a zbytočný prieťah spôsobilý porušiť ústavné práva žalobcu a rovnako súd nezistil žiadne
okolnosti, z ktorých by mohlo vyplynúť, že žalobcovi vznikla škoda, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti
s údajným oneskoreným vydaním rozhodnutia a že by prišlo k tak významnému zásahu do práva
žalobcu, ktorý by odôvodňoval priznanie odškodnenia z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal,
že pokiaľ by aj mala škoda vzniknúť z dôvodu prieťahov v konaní, išlo o taký významný prieťah, ktorý

možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah.

58.
Súd pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú

povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, v tomto smere
súd poukazuje na rozsudok súdneho dvora EU Asturcom C-40/08, týkajúci sa výkonu právoplatného
rozhodcovského rozsudku, založeného na nekalej rozhodcovskej doložke, v zmysle ktorého Smernica
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať

v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných

prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný.

59.

Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Malacky v exekučnej veci sp. zn. 23Er/5110/2011, a teda nie je daný
základ nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňuje.

60.

V prípade uplatnenej majetkovej ujmy vo výške 125 € predstavujúcej náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období od doručenia žiadosti
o vydanie poverenia do rozhodnutia o nej, a to nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca informačného systému v
sume 70 €, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému 40 €,

na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky spojené
s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €, žalobca ničím nepreukázal
vznik škody, okrem nepreukázania samotného vzniku tiež nepreukázal príčinnú súvislosť s postupom
exekučného súdu, ktorý by bol v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi (kauzálny nexus). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím
peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujmaspočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku

škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152). Súd neprijal tvrdenie žalobcu týkajúce sa vzniku a výšky takejto majetkovej
ujmy, samotné tvrdenie žalobcu bez relevantného dôkazného preukázania, nie je postačujúce. Z vyššie
uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca v konaní okrem nepreukázania základu nároku
neuniesol dôkazné bremeno ani v časti žalobného návrhu ohľadom uplatnenej výšky majetkovej škody

vo výške 125 €.

61.
Keďže žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu
a ani vznik škody, nemohla byť rovnako preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a tvrdenou škodou vo výške 125 €, ktorá porušením povinnosti vznikla. Príčinná súvislosť

znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno
ju len predpokladať.

62.

Žalobca si ďalej v konaní uplatňoval nemajetkovú ujmu vyčíslenú v sume 507,10 €, pričom vychádzal z
doktríny Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v konaní je spravodlivé, ak
sa za každý rok vzťahuje satisfakcia 660 €, poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom
55 € za každý mesiac omeškania, v danej veci vychádzal z údajnej ním tvrdenej nečinnosti súdu viac
ako 437dní (ktorá ale nevyplýva zo exekučného spisu). Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu

právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu, definuje pojem škody v § 17 a
upravuje rozsah jej náhrady v § 18. V zmysle § 25 ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem náhrady škody, tak ako

ju upravuje Občiansky zákonník, neobsahuje zákon č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, ani žiadny
iný právny predpis Slovenskej republiky, žiadny zvláštny spôsob odškodnenia za prípadný nesprávny
úradný postup spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch konania a ani iný platný predpis právneho
poriadku SR nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na majetkovom stave poškodeného
a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

63.
Nemajetkovú ujmu žalobca uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv
navrhovateľa a stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky. Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň
je aj jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Podmienkou priznania náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy v závislosti na individuálnych
okolnostiach daného prípadu existencia kvalifikovanej závažnej ujmy. Za závažnú ujmu považovať ujmu,
ktorú osoba vzhľadom na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za
ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či

by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a
pod.)vnímalaajkaždáináosoba.Nemajetkováujmajeadekvátna,keďsajednáostratudôveryhodnosti,
spochybnenie serióznosti a poctivosti konania poškodeného subjektu, vrátane podnikateľských aktivít.
Na rozdiel
od škody, ktorá sa musí preukázať, ujma sa zdôvodňuje čo ale neznamená, že rozhodnutie súdu o

priznaní nemajetkovej ujmy môže mať výlučne teoretický základ bez splnenia reálnych predpokladov
pre jej priznanie. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadňovať závažnosť a intenzitu
konania, dosah a motívy konania, úmysel konania a dĺžku protiprávneho konania, pričom všetky kritériaje potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale aj z hľadiska žalobcu a jeho právneho
postavenia ako právnickej osoby.

64.
Žalobca nijako nekonkretizoval a nepreukázal, ako skutočnosť, že exekučný súd vydal poverenie v časti
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe rozhodcovského rozsudku neskôr ako v lehote 15 dní, ohrozila jeho subjektívne práva,
nepreukázal, že by daná situácia konkrétnym negatívnym spôsobom ovplyvnila jeho podnikateľskú

činnosť, ktorú preukázateľne naďalej vykonával, opísal len subjektívne pocity štatutárov v teoretickej
rovine, ktorých objektívna existencia však nebola preukázaná a ani nevyplýva z obsahu samotného
návrhu : žalobca neuviedol žiadne konkrétne vnútorné zásahy do spoločnosti, ku ktorým malo údajne
prísť v príčinnej súvislosti s postupom súdu, nešpecifikoval konkrétne ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania a nakoľko žalobca vystupuje v konaniach pred tunajším súdom opakovane,
súdu ani z vlastnej rozhodovacej činnosti súdu žiadne takéto zmeny nie sú známe. Subjektívny pocit

straty legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery
v právo a spravodlivé riešenie veci, nemá oporu v existencii žiadnej v konaní objektívne preukázanej
skutkovej okolnosti. Rovnako postup súdu nebol spôsobilý vyvolať riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky, takéto riziko vyplýva podľa názoru
z charakteru činnosti samotného navrhovateľa a orientáciou jeho podnikania na cieľovú skupinu

nesolventnýchspotrebiteľov.Zrozhodovacejčinnostisúdujeznámemnožstvoúverov,ktoréžalobcaako
nebankový subjekt poskytuje aj dohodnuté zmluvné podmienky, často majúce vlastnosti neprijateľných
zmluvných podmienok. Finančné profitovanie z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom
v rámci bežného podnikateľského rizika, nemôže mať zásadný ekonomický dopad na podnikateľskú
existenciu navrhovateľa. Súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu ako ničím nepodloženú, bez potrebnej

konkretizácie a zdokladovania údajnej nemajetkovej ujmy.

65.
Procesnou povinnosťou žalobcu v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z

toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
Strana sporu má povinnosť označiť dôkazy, povinnosť dôkaz aj zabezpečiť prináleží súdu len vtedy, ak
to nie je v jeho silách, dôkazné bremeno si v takom prípade strana splní tým, že tento dôkaz označí,

a je potom úlohou súdu, aby tento označený a stranou nezabezpečený dôkaz zaobstaral a zaistil. V
prejednávanej veci nie je možné dospieť k záveru, že nie je v silách žalobcu zabezpečiť listinné dôkazy,
ktorými on sám disponuje, pretože ich sám vypracoval a doručil protistrane, teda nie je možné dospieť
k záveru, že žalobca nedisponuje riadnou a úplnou žiadosťou o predbežnom prerokovaní nároku na
náhraduškody,pokiaľbolaskutočnenímpodaná(čonepreukazujepredloženýsprievodnýlistažalovaný

podanie riadnej žiadosti nepotvrdil), ani listinnými dôkazmi preukazujúcimi vznik a výšku ním tvrdenej
škody.
Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť súdu predkladať dôkazy za stranu, ktorá ich
existenciu tvrdí. Žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, vznik škody
ako majetkovej ujmy a napokon ani príčinnú súvislosť medzi údajným porušením právnej povinnosti

a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla, z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal v konaní základ uplatneného nároku a nie je preto ani právny dôvod na priznanie
tvrdenej nemajetkovej ujmy. Nakoľko už uvedené dôvody (vo vzťahu k základu nároku) sú samostatným
dôvodom pre zamietnutie návrhu, potom nepovažoval za potrebné pre meritórne rozhodnutie zaoberať
sa podrobne výškou uplatneného nároku predstavujúceho uplatnenú majetkovú škodu (a nevykonal

dokazovanie k výške škody znaleckým posudkom založeným v konaní sp. zn. 6C/148/2012 ako navrhol
žalobca), ani výškou uplatnenej nemajetkovej ujmy z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení a
rozhodol o žalobe rozsudkom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.66.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

69.
Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený
(§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).