Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613201833
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2613201833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Ing. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z., Z. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Katarína Michálková, so sídlom Bratislava, Košická 48, proti
žalovanému: HELLAS TRAVEL, s.r.o., so sídlom Senica, J. Kráľa 739, IČO: 36 246 115, zastúpenému
spoločnosťou: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., so sídlom Senica, Hurbanova 486/2, IČO: 36 271
268, o zaplatenie 1.519,11 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Senica č.k. 4C/48/2013-197 zo dňa 31.3.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania na súdnom poplatku v sume 91,- Eur a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 889,18 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku právnej zástupkyni
žalovaného.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citáciou čl. 6 ods. 1 Nariadenia Rím I., § 741a, § 52 ods.
1 až 4, § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne
argumentoval tým, že z výsledkov vykonaného ako aj doplneného dokazovania v zmysle záverov
odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 25Co/295/2014-152 zo dňa 7.4.2015,
ktorým odvolací súd predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie vydaný vo veci zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie - poznámka odvolacieho súdu) vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola
podaná dôvodne. Najskôr bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, akým právnym poriadkom sa bude

spravovať zmluvný vzťah založený cestovnou zmluvou zo dňa 23.10.2012. Súd uvedenú zmluvu posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko na jednej strane vystupuje žalobca ako spotrebiteľ, keďže pri
uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti a na druhej strane dodávateľ (podnikateľ v zmysle Nariadenia Rím I), ktorým
je obstarávateľ zájazdu. Vzhľadom na skutočnosť, že k voľbe práva medzi účastníkmi zmluvy neprišlo
(uvedenie právneho predpisu v texte zmluvy nepostačuje, nakoľko v zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia
Rím I musí byť voľba práva urobená výslovne, čo v danom prípade absentuje), vychádzajúc z článku

6 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rím I súd konštatuje, že na daný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať
právny poriadok Slovenskej republiky, ktorá je krajinou obvyklého pobytu žalobcu ako spotrebiteľa,
keďže podnikateľ smeruje svoju obchodnú a podnikateľskú činnosť na územie Slovenskej republiky, čo
vyplýva z uzatvorenej zmluvy o obchodnom zastúpení so žalovaným. Na základe uvedených skutočnostísúd uzavrel, že na predmetnú cestovnú zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia § 741a až § 741k
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o obstaraní zájazdu. Z predmetnej cestovnej zmluvy
vyplýva, že objednávateľom v zmysle citovaných ustanovení bol žalobca, žalovaného však nemožno

považovať za obstarávateľa zájazdu, čo vyplýva jednak zo všeobecných obchodných podmienok
cestovnej kancelárie Expecta, s.r.o. (konkrétne z bodu VII., podľa ktorého reklamácie zájazdov, ktoré
poriada iná nemecká, rakúska alebo iná cestovná kancelária, sa preposielajú na vybavenie priamo
týmto cestovným kanceláriám, ako aj z bodu I., podľa ktorého je cestovná kancelária Expecta, s.r.o. len
predajcom nemeckých a rakúskych cestovných kancelárií), ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy, ako aj

z vyjadrenia cestovnej kancelárie Expecta, s.r.o., podľa ktorého bola obstarávateľom zájazdu cestovná
kancelária TUI so sídlom v Nemecku. V danom prípade teda nevznikol žalobcovi ako objednávateľovi
záväzkový vzťah z predmetnej zmluvy so žalovaným. Zo zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa
17.8.2010 súd zistil, že žalovaný v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako obchodný zástupca
cestovnej kancelárie Expecta s.r.o., a teda konal v mene a na účet tejto cestovnej kancelárie.

3. Súd prvej inštancie sa ďalej stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom smere, že predmetná cestovná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z
uvedeného dôvodu je na daný právny vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky,
t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Súd konštatuje, že žalobca ako objednávateľ zájazdu svojím podpisom na
predmetnej cestovnej zmluve zo dňa 23.10.2012 potvrdil, že sa dôkladne zoznámil s charakteristikou
zájazdu, ako aj so všeobecnými obchodnými podmienkami obstarávateľa zájazdu, a preto súd jeho
tvrdenia, že žalovaný ho neupozornil na všetko, čo predmetný zájazd obsahuje (resp. že mu poskytol
neúplné informácie) považuje za účelové. Súd po preskúmaní predmetnej zmluvy nezistil žiadne

neprijateľné zmluvné podmienky, ako ani neprijateľné obchodné praktiky, na ktoré žalobca poukazoval
v súvislosti s tým, že mu ako slabšej zmluvnej strane zo spotrebiteľskej zmluvy zo strany žalovaného
nebola poskytnutá služba bez toho, aby nedošlo ku škode na jeho strane. Súd sa nestotožnil s názorom
žalobcu, podľa ktorého by cestovná zmluva, resp. všeobecné obchodné podmienky neprimerane vylúčili
zodpovednosť žalovaného, nakoľko obsahujú jednoznačné údaje a dostatočne určité ustanovenia. Bolo

vecou žalobcu si ich riadne preštudovať a v prípade akýchkoľvek pochybností sa obrátiť na žalovaného,
prípadne na sprostredkovateľa alebo obstarávateľa zájazdu na objasnenie jemu nejednoznačných
skutočností z nich vyplývajúcich. Od podpisu predmetnej zmluvy do termínu zájazdu mal takisto
dostatok času (dva mesiace) a v prípade zistenia jemu nevyhovujúcich podmienok zájazdu mal možnosť
dohodnúť sa so žalovaným na zmene cestovnej zmluvy, prípadne na jej zrušení. Navyše súd dodáva,

že žalobca si uvedený zájazd vyhľadal sám a preto nebolo povinnosťou žalovaného ho upozorňovať na
skutočnosť, že je organizovaný za iných podmienok, ako mu ho ponúkol žalovaný.

4. Podľa súdu prvej inštancie vecná, či už aktívna alebo pasívna, legitimácia je stav plynúci z
hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania.

Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.
Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v návrhu vždy nesie žalobca v tom zmysle, že
zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že
žaloba smeruje proti subjektu, ktorý v zmysle vykonaného dokazovania nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (t.j. záväzku), pričom žalobca v konaní nepreukázal opak, súd žalobu v celom rozsahu

zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému,
ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu trov konania. Tieto pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za odpor v sume 91,- Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 889,18 Eur, a to

za deväť úkonov právnej služby po 71,36 Eur (prevzatie veci, odpor zo dňa 12.6.2013, pojednávanie
v dňoch 3.9.2013, 10.10.2013, 20.2.2014 a 31.3.2016, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 23.4.2014,
vyjadrenie k stanovisku žalobcu zo dňa 23.10.2014, vyjadrenie zo dňa 2.6.2015), za jeden úkon právnej
služby po 17,84 Eur (pojednávanie dňa 24.2.2016), režijný paušál 4 x 7,81 Eur, 3 x 8,04 Eur, 1 x 8,39
Eur a 2 x 8,58 Eur a 20 % DPH vo výške 148,19 Eur.

6. Tu odvolací súd konštatuje, že vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo zrušenie ostatného
rozhodnutia o veci samej súdom prvej inštancie zo dňa 25.2.2014 č.k. 4C/48/2013-102, ktorým bola
žaloba žalobcu rovnako zamietnutá, ktoré rozhodnutie na základe odvolania podaného žalobcomKrajský súd v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd rozhodnutie odôvodnil v
podstate tým, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci nároku na náhradu škody napadnutým rozsudkom,
ktorého odôvodnenie obsahovalo len popis priebehu konania, obsah výsluchu strán, ich právnych

zástupcov, svedkov rozsiahlou citáciu zákonných ustanovení bez poukázania na konkrétne použité
citované zákonné ustanovenia pri právnom posúdení veci (okrem § 420 Občianskeho zákonníka), keď
z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ďalej už len s nasledujúcim popisom
obsahových náležitostí zmluvy uzatvorenej dňa 23.10.2012, bez zdôvodnenia o aký zmluvný vzťah

ide, medzi kým vznikol a na základe čoho, ďalej už len so všeobecným zameraním sa na § 420
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na to, že predpokladom
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(na ktorom zákonnom ustanovení žalobca založil uplatnený nárok) je úkon - prejav vôle fyzickej osoby,
pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide
najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal

škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich
zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi
založený, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva
z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho
zákonníka atď. Protiprávnosť úkonu podľa 420 Občianskeho zákonníka teda spočíva v porušení právnej

povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona.
Náhrada škody je v oboch prípadoch upravená jednotne. Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z
jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom,
keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá (injuria non praesumitur). Porušením právnej povinnosti
má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne

konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym
predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané
takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti
ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Úkonom je prejav
fyzickej a psychickej stránky človeka navonok. Môže ísť buď o aktívne konanie (culpa in committendo),

alebo opomenutie (culpa in omittendo). Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o
opomenutie takej povinnosti, keď škodca bol povinný konať. Súd prvej inštancie preto skôr ako mohol
posudzovať nárok žalobcu aj z hľadiska ostaných jeho zákonných predpokladov, musel mať preukázaný
jeho prvý základný predpoklad - porušenie zákonnej povinnosti žalobcu, tu tvrdenej zmluvnej povinnosti,
teda najskôr sa mal jednoznačne vysporiadať s existenciou zmluvného vzťahu procesných strán, čo v

danom prípade chýbalo a až následne mohol skúmať možné porušenie povinností z neho vyplývajúce.
Navyše prvoinštnčný súd sa i nedostatočne vysporiadal s použitím cudzieho právneho poriadku v
spore (použitého českého práva). Odvolací súd preto uzavrel, že prvoinštančný súd neodôvodnením
napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku porušil zákonom
dané procesné práva procesných strán, čím im odňal možnosť konať pred súdom.

7. Proti ostatnému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže
žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 1.519,11 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 1.519,11 Eur od 28.12.2012 do zaplatenia a nahradí mu trovy konania ako aj trovy odvolacieho

konania. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 205 ods. 2 písm. c), d), f) Občianskeho
súdneho poriadku. Argumentoval tým, že má za to, že súd správne posúdil cestovnú zmluvu uzatvorenú
medzi ním a žalovaným v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako zmluvu spotrebiteľskú a
v zmysle toho použil aj rozhodné právo podľa Nariadenia Rím I podľa obvyklého pobytu spotrebiteľa
(teda bola použitá slovenská právna úprava). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, sa použijú

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Trvá však na tom, že ďalšie aspekty
vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré treba zohľadniť v uvedenom prípade okresný súd opomenul
a v odôvodnení rozsudku zo dňa 31.3.2016 nesprávne vyvodil závery, ktoré on namietal v súvislosti s
neprijateľnými podmienkami. Odvolateľ zdôraznil, že Občiansky zákonník v § 53 upravuje všeobecné
pravidlá pre dojednanie zmluvných podmienok vychádzajúc pritom z toho, že spotrebiteľ bona fide

uzaviera zmluvu so žalovaný, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie, ponúkaný tovar a
službykonáprofesionálneaporovnanísospotrebiteľomajsoznalosťouponúkanéhotovaruaslužieb,čo
zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Za individuálne dojednané sa nepovažujú tie podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal možnosť sa
oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za takéto podmienky je možné
považovať označenie zmluvných strán v cestovnej zmluve, nakoľko nie je jasné, kto je v zmysle § 741a

obstarávateľom zájazdu. Súd preto nesprávne právne posúdil cestovnú zmluvu a všeobecné obchodné
podmienky, nakoľko úplne v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa ho označil ako stranu, ktorá
je povinná dôkladne skúmať všetky podmienky uzatvorenia cestovnej zmluvy pri objednávke zájazdu u
cestovnejkancelárie.Pretoniejemožnésúhlasiťsodôvodnenímrozsudku,kdesauvádza,žeboloijeho
vecou si riadne preštudovať a v prípade akýchkoľvek pochybností sa obrátiť na žalovaného, prípadne

sprostredkovateľa,aleboobstarávateľazájazdunaobjasneniejemunejednoznačnýchskutočnostíznich
vyplývajúcich..., nakoľko skutočnosť, že žalovaný nie je obstarávateľom zájazdu, je jasná podmienka,
ktorá nie je individuálne dojednaná napriek tomu, že sa s nimi on ako žalobca mohol oboznámiť
znamená, že tieto skutočnosti nemohol ovplyvniť, ani ovplyvniť ich obsah a ako taká je neplatná.
Zamietnutím žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, ktorú súd vyvodil tým, že konštatoval,
že v zmysle všeobecných obchodných podmienok cestovnej kancelárie EXPECTA, s.r.o., žalovaný nie

je obstarávateľom zájazdu, spôsobil súd zjavnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami jeho ako
žalobcu a žalovaného, vylúčil neprimerane zodpovednosť žalovaného a obmedzil ho pri uplatňovaní
si práv z náhrady škody voči žalovanému, čo je neprijateľnou podmienkou a tým pádom neplatným
ustanovením v cestovnej zmluve. Ak mal žalovaný za to, že nie je pasívne legitimovaný, teda že
nie je obstarávateľom zájazdu, mal mu obratom oznámiť túto skutočnosť a postúpiť jeho reklamáciu

zájazdu spoločnosti TUI (čo do dnešného dňa neurobil). Okrem toho v zmysle § 741i je cestovná
kancelária zodpovedná objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez
ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iný dodávateľ služieb. Ďalej iba
pripomína, že počas konania bolo jasne preukázané, že chyba sa stala na strane žalovaného - pri
objednávaní zájazdu, prípadne zadávaní do systému. Odvolateľ ďalej poukázal aj na časť rozsudku

Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt proti Erzséet Sustikné Giőrfi s tým, že v uvedenom
prípadesúdnazákladepreskúmaniaskutkovéhostavunesprávnevyvodzovalzáveryohmotnoprávnych
podmienkach legitimácie, resp. o ich nedostatku. Skutočnosť, že žalovaný nie je obstarávateľom zájazdu
podľa neho nie je individuálne dohodnutá podmienka, nakoľko ju pred uzatvorením zmluvy nemohol
ovplyvniť, najmä podmienky uvedené v štandardizovaných zmluvách, resp. všeobecných obchodných

podmienkach sa nepovažujú za individuálne dojednané a preto neprijateľné a v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatné. V uvedenom prípade mal v zmysle Rozsudku Pannon súd ex
offo povinnosť zdržať sa uplatnenia takto dojednaných podmienok. Rovnako neprimerané vylúčenie
zodpovednosti žalovaného voči nemu týmto spôsobom pri uplatňovaní práv a povinností spôsobilo
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami procesných strán, čo je rovnako neprijateľné v zmysle

ochrany práv spotrebiteľa. V cestovnej zmluve pritom nie je uvedené ani množstvo izieb, iba typ
ubytovania, v cestovnej zmluve nie je nikde uvedená ani kolónka „s množstvom izieb“, pričom žalovaný
uvádza v rámci svojej obrany v súdnom spore, že ak by aj mal zabezpečené dve izby, tak by mal buď
dve cestovné zmluvy, alebo by (pri type izieb) bolo uvedené, že sa jedná o dve izby, čo on samozrejme
vedieť nemohol. Klamlivou obchodnou praktikou je taká praktika, ktorá obsahuje nesprávne informácie

a je preto nepravdivá, lebo akýmkoľvek spôsobom vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu
alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, teda jeho, ako žalobcu. Nekalé obchodné
praktiky sú zakázané, teda konanie žalovaného a jeho obrana v súdnom spore tým, že sa jedná o
bežnú obchodnú praktiku uvádzať pri type ubytovania množstvo, prípadne dávať dve zmluvy je v zmysle
Zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané. Napokon súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz dopytom na

cestovnúkanceláriuTUI,ktorámalaposkytnúťvysvetleniesúduktabuľkámohľadnemaximálnehopočtu
osôb, ktoré môžu byť ubytované v jednej izbe v hoteli Riu Florida Beach Miami. Okrem toho žiadal i
potvrdenie od vedenia hotela, o množstve dospelých osôb, ktoré môžu byť ubytované v dvojlôžkovej
izbe, tiež aj opätovný výsluch pani W. ako zamestnankyne žalovaného. Súd tiež vychádzal zo záveru, že
on ako žalobca má vysokoškolské vzdelanie, je scestovaný a ovláda anglický jazyk, zájazd si vyhľadal

sám a preto žalovaný nenesie za plnenie zodpovednosť. S takýmto názorom nie je možno sa stotožniť,
nakoľkopriuzatváranícestovnejzmluvymážalovaný,ktoréhopredmetompodnikaniajeprevádzkovanie
cestovnej kancelárie povinnosť poskytovať náležitú starostlivosť pri poskytovaní predmetných služieb.
Pokiaľ súd vychádzal zo záveru, že on sám mal zostatok času po uzatvorení zmluvy, pred nastúpením
na zájazd na to, aby si zmluvu dôkladne preštudoval, vrátane všeobecných obchodných podmienok,

dovoľuje si uviesť, že tento argument súdu považuje za zmätočný, nakoľko takáto povinnosť mu
neprináleží. Má preto za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, kedy mal súd (aj ex offo) posudzovať neprijateľnosť podmienky a nekalý charakter
zmluvných podmienok a to najmä skutočnosť, ktorý subjekt je obstarávateľom zájazdu, resp. ktorýsubjekt je zodpovedný za porušenie povinnosti pri poskytovaní zájazdu, ako aj predtlačené ustanovenia
cestovnej zmluvy bez uvedenia množstva izieb atď. Ďalej má za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je možné vidieť v posudzovaní

všeobecných obchodných podmienok spoločnosti EXPECTA, s.r.o., ako súčasti cestovnej zmluvy. Súd
neúplnezistilskutkovýstav,nakoľkonevykonalvšetkydôkazynímnavrhovanéanesprávneinterpretoval
dôkazy a v neposlednom rade v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody , kde
právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, žalovaný nedokázal počas konania existenciu takých
okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého

úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.

8.Kdoručenémuodvolaniužalobcusažalovanýprostredníctvomprávnehozastúpeniapísomnevyjadril,
v ktorom vyjadrení poukázal na to, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny a priznal mu trovy odvolacieho konania v sume 95,93 Eur. Prvoinštančný súd správne právne
vec posúdil, keď žalobu zamietol. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie a náležite sa zaoberal zväzkovým

vzťahom a následnou vecnou legitimáciou v intenciách odvolacieho súdu. Žalobca je disponent
žalobnéhonávrhuaurčujektobudevystupovaťnažalovanejstrane.Jetedaprocesnouzodpovednosťou
žalobcu správne označiť osobu žalovanú. Žalobca si sám na internete našiel zájazd, ktorý mu bol
predaný podľa jeho požiadaviek. Dňa 22.10.2012 bola e-mailom zaslaná žalobcovi rezervácia zájazdu,
z ktorej jednoznačne vyplýva, že obstarávateľom zájazdu je firma TUI. I z cestovnej zmluvy zo dňa

23.10.2012 vyplýva, že on je len predajca zájazdu a obstarávateľ zájazdu je TUI. Podpísaním tejto
zmluvy žalobca taktiež prehlásil, že sa oboznámil so všeobecne záväznými podmienkami. Hoci cestovná
zmluvajespotrebiteľskouzmluvou,nezakladápovinnosťzhmotnéhoprávaapretoonsámniejepasívne
legitimovaný. Túto procesnú podmienku nie je možné odstrániť a súd musí žalobu voči nesprávne
označenému subjektu zamietnuť.

9. K doručenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu, žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu písomne uviedol, že má za to, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k jeho tvrdeniam a
argumentácii v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a iba na okraj uviedol, že napriek tomu „že
cestovná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, nezakladá jeho povinnosť z hmotného práva a preto nie

je pasívne legitimovaný“. On ako žalobca a spotrebiteľ bona fide uzavrel zmluvu so žalovaným, od
ktorého očakával, že vzhľadom na jeho podnikanie, ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
porovnaní so spotrebiteľom aj so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému
prístupu v podnikaní. Žalovaný sa pritom vôbec nevyjadril ani k ustanoveniam, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné

podmienky). Za takéto podmienky pritom je možné považovať i označenie zmluvných strán v cestovnej
zmluve, nakoľko nie je jasné, kto je v zmysle § 741a obstarávateľom zájazdu. Ak by on sám mal
vedomosť o tom, že akékoľvek vyvodzovanie zodpovednosti z cestovnej zmluvy má byť smerované
voči nemeckej spoločnosti TUI a nie voči žalovanému, nevstupoval by do záväzkového vzťahu so
žalovaným a objednal by si zájazd na internete, kde si ho aj sám našiel. Iba opakuje argumentáciu z

odvolania, keď tvrdí, že zamietnutím žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, ktorú súd vyvodil
tým, že konštatoval, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok cestovné kancelárie EXPECTA,
s.r.o., žalovaný nie je obstarávateľom zájazdu, spôsobil súd zjavnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťamijehoakožalobcuažalovaného,vylúčilneprimeranezodpovednosťžalovanéhoaobmedzil
ho pri uplatňovaní si práv z náhrady škody voči žalovanému, čo je neprijateľnou podmienkou a tým

pádom neplatným ustanovením v cestovnej zmluve.

10. K doručenému vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu, žalovaný
prostredníctvom právneho zastúpenia zaujala písomné stanovisko, v ktorom poukázal na to, že S
názorom žalobcu nemôže súhlasiť. Ich agentúru žalobca kontaktoval viackrát, keďže u neho pracovala

jeho dobrá známa, ktorá zájazdy pre neho sprostredkovávala. V minulosti mu sprostredkovala zájazd,
kde mal objednané dve izby a dostal dva vouchery na ubytovanie, teda pri tomto zájazde vedel, že
sa jedná o jednu izbu, keď mal len jeden ubytovací voucher. Žalobca žiadal sprostredkovať zájazd
v Riu Florida, dve izby v trvaní 7 až 8 dní. V zaslanej mu ponuke na zájazd bola uvedená cena
za dve izby 7.316,- Eur, s čím žalobca nesúhlasil a našiel si zájazd v sume 6.413,- Eur s tým, že

išlo o let cez Madrid. Následne mu bolo preposlané potvrdenie o rezervácii tejto ponuky, kde boli
uvedené všetky údaje týkajúce sa letu, ubytovania a osôb. Žalobca si rezerváciu prekontroloval, kde
bolo jednoznačne uvedené, že ide o ubytovanie v izbe štandard double (rox 1) a že poskytovateľ
zájazdu je TUI Deutschland GmbH a s touto súhlasil. Následne bola pre neho vypracovaná cestovnázmluva dňa 23.10.2012, v ktorej bolo uvedené kto organizuje zájazd, kto je predajca zájazdu a kto
je objednávateľ. Súčasťou tejto zmluvy boli i všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli žalobcovi
zaslané na preštudovanie a odsúhlasenie. Žalobca mal dostatok času, aby si zmluvu v kľude

preštudoval, mal možnosť ju predložiť právnikovi na prekontrolovanie a ak mu niektoré ustanovenie
sa zdalo znevýhodňujúce, prípadne mal možnosť kontaktovať ich i organizátora zájazdu, ak mu bolo
niečo nejasné. Zmluvu bez pripomienok podpísal. Súčasťou cestovnej zmluvy zo dňa 23.10.2012
bolo i ustanovenie, že CK EXPECTA, s.r.o., zastupujúc organizátora zájazdu sa zaväzuje poskytnúť
cestujúcemu objednaný zájazd a objednávateľ sa zaväzuje uhradiť CK EXPECTA, s.r.o., cenu zájazdu.

Objednávateľ - žalobca podpísaním cestovnej zmluvy potvrdil, že sa oboznámil s charakteristikou
zájazdu, s miestom ubytovania, jeho polohou a kvalitou a všeobecnými obchodnými podmienkami.
Cestovná zmluva je jednoznačná, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a sú v nej jasne uvedené
zmluvné strany. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť žiadna škoda, nakoľko oni svoje povinnosti neporušili
a riadne podľa jeho požiadavky mu sprostredkovali zájazd, ktorý mu bol poskytnutý. Na základe zmluvy
o obstaraní zájazdu - cestovnej zmluvy sa obstarávateľ zájazdu zaväzuje poskytnúť objednávateľovi za

odplatu plnenie, ktorým je zájazd. Zákon nevylučuje, aby obstarávateľ zájazdu využil tretiu osobu, ktorá
by ako predajca zájazdu v jeho mene a na jeho účet sprostredkovala uzatvorenie zmluvy, obstaranie
zájazdu s objednávateľom. V tomto prípade nevzniká záväzkový vzťah zo zmluvy o obstaraní zájazdu
medziobjednávateľomapredajcomzájazdu,alemedziobjednávateľomaobstarávateľomzájazdu.Tieto
skutočnosti boli jednoznačne v cestovnej zmluve uvedené a teda žalobca nebol žiadnym spôsobom

znevýhodnený, ani ukrátený na svojich právach. V čase podania žaloby mal žalobca k dispozícii
cestovnú zmluvu, v ktorej je jednoznačne uvedené, kto obstaráva zájazd, kto zájazd len predáva a
komu má byť uhradená odplata za zájazd. Žalobca ako disponent so žalobou mal povinnosť správne
označiť osobu žalovaného, čo neurobil a preto súd správne žalobu ako nedôvodnú voči nemu zamietol.
Odvolaciemu súd preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu plnú

náhradu trov odvolacieho konania.

11. Po vydaní napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie (druhom v poradí) a podaní odvolania voči
nemu žalobcom, dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku -
ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods.
1 písm. e), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods.

1 a 2 CSP, včítane závislého výroku o trovách doterajšieho konania, osobitnými odvolacími dôvodmi
nenapadnutého.13. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha náhrady škody voči žalovanému, ktorá
mu mala byť spôsobená porušením jeho povinností poskytnúť mu zájazd podľa „Cestovní smlouvy
dle § 852a násl. Zákona č. 40/1964, občanský zákoník, pozdějším znění“ zo dňa 23.10.2012, ktorú

zmluvu uzatvoril ako objednávateľ zájazdu do USA - Florida - Miami, hotel Riu Florida Beach, v termíne
24.12.2012 - 31.12.2012, leteckou dopravou, ktorý mu poskytol v rámci zájazdu iba jednu dvojlôžkovú
izbu pre 3 dospelé osoby a jedno dieťa do 12 rokov, napriek tomu, že žiadal pre tieto 4 osoby ubytovanie
v dvoch izbách, resp. v apartmáne. V súvislosti s týmto porušením povinnosti žalovaného si musel na
mieste samom zaplatiť ďalšiu izbu, čím mu vznikla škoda, pretože zo strany žalovaného mu nebolo

poskytnuté to, čo si u neho objednal (t.j. ubytovanie pre 4 osoby). Škoda predstavuje sumu 2.000,75
USD, v prepočte 1.519,11 Eur, ktorú musel na mieste zájazdu zaplatiť za druhú izbu. Neskôr žalobca
argumentoval tiež tým, že žalovaný porušil tiež povinnosť profesionálne, čestne a zrozumiteľne objednať
mu zájazd tak ako si to on žiadal, keďže zodpovedá za správnosť údajov uvedených v cestovnej zmluve
a za akúkoľvek škodu, ktorá v tejto súvislosti vznikla. V konaní pritom bolo jednoznačne preukázané,
že chybu spôsobila zamestnankyňa žalovaného, za čo nesie žalovaný zodpovednosť sám. Navyše sám

je v postavení spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a právnymi predpismi je tak chránený a je to
práve žalovaný, ktorý zodpovedá za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú tak neplatné (súd musí
ex offo posudzovať neprijateľnosť a nekalosť zmluvných podmienok a to najmä skutočnosť, ktorý subjekt
je obstarávateľom zájazdu, resp. ktorý subjekt je zodpovedný za porušenie povinnosti pri poskytovaní
zájazdu, ako ja predtlačené ustanovenia cestovnej zmluvy bez uvedenia množstva izieb atď.)

14. Predmetom odvolacieho konania je opätovné preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie o uplatnenom nároku žalobcu, keďže súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.

15. Zo spornej zmluvy označenej ako „Cestovní smlouva dle § 852a násl. zákona č. 40/1964, občanský
zákoník, pozdějším znění“, uzatvorenej dňa 23.10.2012 vyplýva objednanie si zájazdu žalobcom a
to i v prospech ďalších troch osôb (O. B., Q. B. a X. B. - deti žalobcu, ako to vyplynulo z konania)
do destinácie USA - Florida - Miami, v termíne 24.12.2012 - 31.12.2012, hotel Riu Florida Beach,
kategórie 4+, s typom ubytovania standart double (rox 1), druhom stravovania raňajky, s transferom

a popísanej leteckej doprave, s cenou zájazdu celkom 6.413,- Eur, splatnou dňa 24.10.2012, pri
uvedení v záhlaví zmluvy, jej ľavej časti označenie obchodnej spoločnosti: „expecta dovolená na míru
(hrubým zvýraznením), EXPECTA, s.r.o., cestovní kancelář, IČ: 282 90 739, DIČ: CZ282 90 739,
Náměstí Míru 63, 760 01, Zlín“, i s uvedením emailovej adresy a čísla telefónu a poriadateľa zájazdu:
„TUI“ a jej pravej časti výslovné uvedenie: „prodejce HELLAS TRAVEL, s.r.o., J. Kráľa 739, Senica

905501“, i s uvedením čísla telefónu, faxu a emailovej adresy. Na konci zmluvy pred uvedením dátumu
23.10.2012, podpisu objednávateľa s reálnym podpisom a podpisu predajcu s razítkom žalovaného a
podpisom na ňom je menším písmom ako ostané údaje na zmluve, ale čitateľným spôsobom uvedené
v českom jazyku, že: „CK EXPECTA zastupujúc poriadateľa zájazdu alebo poskytovateľa služby sa
zaväzuje poskytnúť cestujúcim uvedeným vyššie zájazd v rozsahu dojednanom vyššie a objednávateľ

(alebo prípadne akýkoľvek cestujúci) sa zaväzuje uhradiť CK EXPECTA celkovú vyššie uvedenú
cenu. Objednávateľ týmto potvrdzuje, že sa starostlivo oboznámil s charakteristikou tu dojednaného
zájazdu, predovšetkým s miestom ubytovania, jeho polohou, kvalitou, kategóriou a stupňom vybavenosti
tak, ako bol poskytnutý poriadajúcou cestovnou kanceláriou. Objednávateľ zároveň prehlasuje, že
sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami poriadajúcej cestovnej kancelárie na jej

webových stránkach, všeobecnými obchodnými podmienkami CK EXPECTA a poistnými podmienkami
cestovného poistenia a poistenia storna účasti na zájazde a všeobecnými obchodnými podmienkami
poisťovni ak je poistenie ako služba objednaná podľa tejto zmluvy. Všetky vyššie uvedené dokumenty
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Objednávateľ ďalej prehlasuje, že ho cestujúci uvedení
v tejto zmluve splnomocnili k uskutočneniu všetkých s cestovnou zmluvou súvisiacich úkonov a

že vynaložil všetko úsilie, aby cestujúci splnili všetky svoje povinnosti voči usporiadateľovi zájazdu
alebo jeho sprostredkovateľovi. Táto cestovná zmluva nadobúda platnosť dňom jej uzatvorenia medzi
objednávateľom a predajcom“.

16. Z uvedeného v predchádzajúcom odseku potom vyplýva, že je to práve česká obchodná spoločnosť

EXPECTA, s.r.o., s označením ako cestovná kancelária, s ktorou žalobca dňa 23.10.2012 uzatvoril
Cestovnú zmluvu podľa českého právneho poriadku - Občanskýho zákoníka, o čom z obsahu zmluvy,
teda zo spôsobu označenia zmluvných strán na zmluve, nemôže byť pochýb, navyše v záverečných
ustanoveniach zmluvy je vysvetlené, že je to práve obchodná spoločnosť EXPECTA, s.r.o., ktorá sazaväzuje objednávateľovi (klientovi), či už ako zástupca usporiadateľa zájazdu alebo ako poskytovateľa
služby, poskytnúť v zmluve uvedený zájazd, v dojednanom rozsahu podľa zmluvy a objednávateľ sa
zaväzuje uhradiť práve CK Expecta celkovú v zmluve uvedenú cenu, preto pokiaľ žalobca zmluvu

podpísal bez toho, aby porozumel z jej obsahu, s kým zmluvu vlastne uzatvára, teda prečo je
v záhlaví zmluvy, s výraznejším označením ako ostatné údaje na nej, uvedená práve obchodná
spoločnosť EXPECTA, s.r.o., nie je možné takýto jeho prístup k veci klásť na ťarchu žalovaného,
ktorý je jednoznačne na zmluve uvedený ako predajca, a to i pri akceptovaní postavenia žalobcu ako
spotrebiteľa.

17. Odvolací súd pritom už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí č.k. 25Co/295/2014-152
zo dňa 7.4.2015 poukázal na to, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, použiteľnej aj na
danú právnu vec, podľa rozhodnutí najvyššieho súdu na základe zmluvy o obstaraní zájazdu, čo podľa
tunajšieho sudu platí aj pre cestovnú zmluvu uzatvorenú podľa § 852a a nasl. českého Občanskýho
zákoníka, sa cestovná kancelária zaväzuje poskytnúť objednávateľovi za odplatu plnenie, ktorým je

zájazd. Zákon pritom nevylučuje, aby cestovná kancelária využila služieb tretej osoby na zabezpečenie
celého zájazdu (napr. iné cestovné kancelárie) či niektorých zložiek zájazdu (napr. iného dopravcu či
ubytovateľa); objednávateľ (tu zákazník) aj vtedy zostáva v právnom vzťahu len s cestovnou kanceláriou
(§ 852i českého Občanskýho zákoníka). Od toho je potrebné odlíšiť prípady, keď cestovná kancelária
využije tretiu osobu k tomu, aby ako predajca v jeho mene a na jeho účet sprostredkovala uzatvorenie tu

cestovnej zmluvy s objednávateľom (zákazníkom) v zmysle zastúpenia na základe plnej moci (§ 32 ods.
1 českého Občanskýho zákoníka). V takom prípade nevzniká objednávateľovi - zákazníkovi záväzkový
vzťah zo zmluvy so subjektom označeným v zmluve ako predajca zájazdu, ktorý sa nezaväzuje k plneniu
podľa zmluvy, ale priamo s cestovnou kanceláriou, ktorá zájazd organizuje (zaväzuje sa poskytnúť, t.j.
zabezpečiť služby ubytovacie, dopravné a iné) a ponúka ho na predaj prostredníctvom predajcu, čo

zo zmluvy, resp. všeobecných podmienok pre konanie zájazdu, ktoré podmienky sú súčasťou zmluvy
vyplýva (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 436/2006, ako aj sp. zn. 25 Cdo 576/2000).

18. Za popísanej situácie v danej právnej veci je zrejmé, že cestovná zmluva na zahraničný zájazd
bola opatrená zreteľným záhlavím spoločnosti EXPECTA, s.r.o. ako to bolo popísané v odseku 15

tohto odôvodnenia a žalovaný na nej bol výslovne uvedený ako predajca. Žalobca zároveň podpísal
prehlásenie, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami CK Expecta, teda zmluvnej
strany, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z bodu I. týchto podmienok pritom jednoznačne
vyplýva, že zákazník vstupuje do zmluvného vzťahu s cestovnou kanceláriou EXPECTA s.r.o., ktorá
organizuje vlastné zájazdy, alebo je províznym predajcom najväčších cestovných kancelárií. Zmluvný

vzťah tak potom nepochybne vznikol medzi žalobcom ako objednávateľom (klientom) a cestovnou
kanceláriou EXPECTA s.r.o., v zmluve zaviazanou (v záverečných ustanoveniach zmluvy je vysvetlené,
že je to práve obchodná spoločnosť EXPECTA, s.r.o., ktorá sa zaväzuje objednávateľovi (klientovi), či
už ako zástupca usporiadateľa zájazdu alebo ako poskytovateľa služby, poskytnúť v zmluve uvedený
zájazd). Žalovaný ako výslovne uvedený predajca, ktorý mal so spoločnosťou EXPECTA s.r.o. i

uzatvorenú zmluvu o obchodnom zastúpení zo dňa 17.8.2010, z ktorej vyplýva, bod II. tejto zmluvy,
že ponúka a predáva zájazdy v mene zastúpeného a na jeho účet alebo iné služby cestovného ruchu
organizované alebo sprostredkované v súlade s plnou mocou (tiež založenou v spise), pričom žalovaný
je podľa tejto zmluvy oprávnený uskutočňovať právne úkony len v mene zastúpeného v rozsahu plnej
moci.

19. Odvolací súd je potom v prejednávanej právnej veci toho názoru, že na vec sa vzťahuje aj
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, pričom je pre
rozhodnutie veci rozhodujúce, konkrétne ust. § 415 a § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. V súlade
s § 382 CSP dal potom odvolací súd stranám ešte dodatočný priestor na vyjadrenie sa k použitiu týchto

zákonných ustanovení, ktoré právo strana žalobcu aj využila.

20. Žalobca prostredníctvom právneho zastúpenia v rámci argumentácie uviedol, že súhlasí s použitím
§ 415 a § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, keď má za to, že žalovaný porušil svoju povinnosť
pri obstaraní zájazdu a to tým, že neobjednal zájazd tak ako ho on žiadal, neposkytol mu dostatočné

informácie o produkte, zmluva obsahovala neprijateľné podmienky, ku ktorým sa on nemohol vyjadriť,
prípadne ich zmeniť a nebola mu poskytnutá ani starostlivosť počas zájazdu. V konaní pritom bolo v
zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka preukázané, že žalovaný nesie zodpovednosť za vzniknutú
mu škodu, a sám nepreukázal, že ju nezavinil.21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. (ods. 1) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.(ods. 3)

23. Už bývalý Najvyšší súd ČSR v rozhodnutí uverejnenom pod číslom 15/1983 Zbierky súdnych

rozhodnutí a stanovísk uzavrel, že predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie konkrétnej
právnej povinnosti, pričom do úvahy by mohlo prichádzať aj porušenie povinnosti vyplývajúce z ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka. Z rovnakého názoru vychádza i rozhodnutie tohto súdu uverejneného
pod číslom 12/1986 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk. Najvyšší súd potom v rozhodnutí
uverejnenom pod číslom 82/2007 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk formuloval a odôvodnil záver,
podľa ktorého ust. § 415 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa

vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ide o záväznú právnu povinnosť každého
dodržiavať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi a povinnosti prevzaté zmluvne, ale aj bez
konkrétne stanoveného pravidla správania sa počínať si natoľko obozretne, aby konaním či nekonaním
nevznikla škoda iným ani jemu samému. Povinnosť vyslovená týmto ustanovením je pre každého z
účastníkov občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou určitým spôsobom sa správať

a jej nedodržanie predstavuje porušenie. Aplikácia § 415 Občianskeho zákonníka však prichádza do
úvahy len vtedy, ak nie je tu konkrétna právna úprava, vzťahujúce sa na konanie, ktorého protiprávnosť
sa posudzuje. Porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré znamená zároveň porušenie právnej povinnosti
v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, je teda jedným zo základných predpokladov všeobecnej
zodpovednosti za škodu.

24. Podľa ustálenej judikatúry aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane

žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii
nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.

25. Z citovaných zákonných ustanovení slovenského Občianskeho zákonníka (spor je vedený medzi

slovenskými osobami, bez vzájomného zmluvného vzťahu, teda medzinárodný prvok tu chýba, ako
vyplýva z doposiaľ zdôvodňovaného a bude to zrejmé aj z nasledujúceho) upravujúcich náhradu škody v
kontextesdoposiaľuvádzanýmmôževyplývaťjedineto,žežalovanýnemôžebyťpasívnelegitimovanýk
náhrade škody za nedodržanie záväzku zo zmluvy (cestovnej zmluvy zo dňa 23.10.2012), tu v súvislosti
s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného zabezpečiť žalobcovi ubytovanie v zájazdovej destinácii

pre 4 osoby, tak ako to žalobca žiadal, teda ako si to objednal, keďže žalovaný nebol so žalobcom v
zmluvnom vzťahu, nemôže pritom zodpovedať ani za porušenie prevenčnej povinnosti predajcu počínať
si pri uzatváraní zmluvy tak, aby nedošlo ku škode na majetku žalobcu pri uzatváraní cestovnej zmluvy
v mene a na účet spoločnosti EXPECTA, s.r.o., pretože sa na vec vzťahuje konkrétna právna úprava
vzťahujúca sa na tvrdenú protiprávnosť, ale je adresná voči inému subjektu, teda voči spoločnosti

EXPECTA, s.r.o., v mene ktorej a na ktorej účet žalovaný konal, čo vyplýva i z obsahu cestovnej zmluvy,
pričom porušenie inej zákonnej povinnosti žalovaným žalobca netvrdí.

26. Uvedené platí i v pre prípad namietania neprijateľnosti zmluvných podmienok s následkom ich
neplatnosti, ako i nekalej praktiky v súvislosti so spochybňovaním zrozumiteľnosti označenia zmluvných

strán na cestovnej zmluve, pretože žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako zástupca konajúci
v mene zastúpeného a na jeho účet, preto aj pre prípad vyslovenia neplatnosti zmluvy by sa prípadné
nároky týkali len zmluvných strán, ktorou žalovaný nebol.

27. Odvolací súd preto s poukazom na uvedenú argumentáciu, keď vzhľadom na zásadu hospodárnosti

súdneho konania bolo už potom nadbytočným zaoberať sa celou odvolacou argumentáciou už
nespôsobilou zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu pre ním uvádzané, vo výroku vecne správny
rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil v celom rozsahu, teda i v časti
rozhodnutia o trovách konania, inak osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého.28. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaný, preto v zmysle § 255 CSP v spojení s § 396 CSP
mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.

29. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
(§262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).