Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. marec 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/273/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207676
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315207676.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej

veci navrhovateľa : O.. L. R., bytom T. č. XX, E., zastúpený JUDr. Evou Pravdíkovou Bučkovou,
PhD., advokátkou, so sídlom Sputnikova č. 18, Bratislava, proti odporkyni : E. R., bytom T. č. XX, E.,
zastúpená advokátskou kanceláriou KELLER & Partners, s.r.o., so sídlom Kukučínova č. 13, Piešťany,
IČO: 47235217, o vydanie dedičstva takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania vo R. .. L., k rukám právneho zástupcu

odporkyne a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 10.04.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby
súd určil, že odporkyňa je povinná vydať mu dedičstvo po poručiteľovi I. R. a to spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/1 ku pozemku parcele registra „E“ č. XXX/XX o výmere XXXX mX ornej pôdy, zapísanej na
liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W., obec W., okres J., spoluvlastnícky podiel o veľkosti X
k pozemku parcele registra „E“ č. XXX/X o výmere XXXXX m2 ornej pôdy zapísanej na liste vlastníctva
č.XXX pre katastrálne územie W., obec W., okres J., alebo alternatívne vydať spoluvlastnícky podiel o
veľkosti XX/XX k pozemku parcele registra „E“ č.XXXX o výmere XXXXX mX ornej pôdy zapísanej na

listevlastníctvač.XXXprekatastrálneúzemieE.,obecE.,okresJ.aspoluvlastníckypodieloveľkosti1/1
k pozemku parcela registra „E“ č. XXX/XX vo výmere XXXX mX ornej pôdy zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie W., obec W. okres J..

Svoj návrh odôvodnil tým, že poručiteľ I. R., narodený dňa XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Dedičské konanie po ňom bolo vedené tunajším súdom pod číslom konania XXD/XXX/XXXX.
Navrhovateľ, ako synovec poručiteľa a jeho závetný dedič, nebol prizvaný do dedičského konania, o

ktorom sa dozvedel až po jeho skončení. Poručiteľ zriadil počas svojho života a to dňa 20.augusta
2003 vlastnoručný závet, ktorým okrem iného ustanovil navrhovateľa za svojho dediča ku konkrétnym
nehnuteľnostiam. Navrhovateľ mal zdediť nehnuteľnosti spoločne so svojimi dvoma bratmi, pričom
každému poručiteľ odkázal spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 ku špecifikovaným nehnuteľnostiam.
Namiesto toho všetky nehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva odporkyňa, ako manželka
poručiteľa a teda dedička z prvej dedičskej skupiny. Závet poručiteľa sa nachádza v úschove
navrhovateľa, svoje dedičské právo si navrhovateľ nemohol uplatniť v rámci dedičského konania, keďže

o smrti poručiteľa, ako aj o dedičskom konaní sa dozvedel až po jeho skončení. Nemá vedomosť o tom,
že by poručiteľ závet zrušil, nakoľko existuje platný závet, prichádza do úvahy dedenie zo závetu, pri
ktorom mal navrhovateľ prednosť pred odporkyňou. Navrhovateľ je presvedčený, že odporkyňa mala
vedomosť o závete, oslovil ju, výzvou zo dňa 23.02.2015 na vydanie dedičstva. Odporkyňa platnosťzávetu uznala, avšak ku dohode o vyporiadaní nedošlo, nakoľko ponúkla riešenie, ktoré nie je v súlade
so zákonom, došlo by tým ku drobeniu pôdy. Navrhovateľ preto s poukazom na ustanovenie § 21 zákona
č.180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom predkladal súdu

návrh v alternatívne podobe.

Odporkyňa sa ku návrhu na začatie konania písomne vyjadrila a žiadala, aby súd návrh zamietol.
Uviedla, že jej manžel zomrel dňa 07.05.2014, podľa jej vedomostí závet nezanechal
vedomostí závet nezanechal. Dedičské konanie prebehlo, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

05.09.2014, jedinou dedičkou sa stala ona. Ďalej uviedla, že po predložení platného závetu nároky
novoobjavených dedičov uznáva v plnom rozsahu a je pripravená vyporiadať ich vlastnícke práva
zákonným spôsobom, pričom toto stanovisko poslala všetkým trom bratom. Odporkyňa namietala, že
navrhovateľ nemal vedomosť o smrti poručiteľa. Ďalej uviedla, že ak navrhovateľ nemal vedľajšie úmysly
a mal v úschove závet, mal ho uložiť do notárskej úschovy, aby sa predišlo situácii, že dôsledkom
neinformovanosti sa do dedičského konania závet nedostal. Odporkyňa ďalej uviedla, že poručiteľ sa

s ňou nerozprával detailne o pozemkoch počas života, nemala na nich žiadny spoluvlastnícky podiel,
nevie kde sa nachádzajú. Má vedomosť, že po roku 1989, keď sa vrátila orná pôda z družstva do
osobného vlastníctva, pozemky sa mali previesť na poručiteľovho brata Zoltána, respektíve jeho troch
synov, poručiteľ mal záujem pozemky previezť darovacou zmluvou, ale dedičia nezaplatili v stanovenom
termíne poplatky súvisiace s prevodom ornej pôdy a kataster nehnuteľností v J. návrh na vklad zamietol.

Ďalej odporkyňa uviedla, že v posledných rokoch došlo ku viacerým verbálnym útokom na poručiteľa
zo strany navrhovateľa a preto sa poručiteľ rozhodol závet zničiť, chcel napísaný nový závet, neskôr od
svojhozámeruupustil,odporkyňanemalavedomosťotom,žeexistujeďalšíexemplárzávetu.Poukázala
na to, že navrhovateľ žiadal vydanie v nehnuteľností, ktoré ani neboli v jej vlastníctve. Na riešenie, ktoré
navrhovateľ navrhoval nie je možné pristúpiť, nakoľko by tým bolo dotknuté právo jeho bratov, podľa

jej názoru navrhovateľ sleduje svoj zámer, aby si vybral pozemky, ktoré majú z jeho pohľadu vyššiu
hodnotu a je presvedčená, že ku dohode musí dôjsť predovšetkým medzi súrodencami a preto v plnej
výške uznáva vôľu poručiteľa vydať dedičský podiel právoplatným dedičom, ale len v zmysle platného
závetu a nie nad jeho rámec.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to listinou zo dňa 20.08.2003, výpisom z katastra
nehnuteľností, výzvou na vydanie dedičstva zo dňa 23.02.2015, vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo spisu tunajšieho súdu 30D/851/2014 súd zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi I. R.

bolo ukončené osvedčením o dedičstve, na základe ktorého dedičstvo nadobudla odporkyňa. Bolo
konštatované, že poručiteľ závet nezanechal.

Listom zo dňa 23.02.2015 navrhovateľ vyzval odporkyňu na vydanie dedičstva.

Dňa 28. februára 2003 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi poručiteľom ako darcom a
navrhovateľom a jeho bratmi, ako obdarovanými. Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra J.
rozhodnutím zo dňa 05.11.2003 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra zamietol. Dôvodom bol
rozpore so zákonom č.180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, darovacou zmluvou mali vzniknúť podiely menšie ako výmera v zákone, účastníci konania

odmietli zaplatiť odvod a z toho dôvodu úrad návrh na vklad zamietol.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že poručiteľ ho navštívil, aby vybavili dedičské veci, v roku 1993
poručiteľ priznal a svojim podpisom potvrdil, že on a jeho bratia majú rovnaké právo na dedenie po
svojich rodičoch. Dozvedel sa, že v pozemkoch sú rozdiely a niektoré zmizli, zistil, že bolo vydané

osvedčenie o novoobjavenom majetku, vlastníkom sa stal poručiteľ, z dedičstva po starých rodičoch
nemá žiadny diel, zistil, že mal dostať pozemky v extraviláne a pozemky poručiteľa boli stavebné. Na
otázku súdu navrhovateľ uviedol, že nedisponuje originálom závetu, dostal od poručiteľa iba fotokópiu,
ktorá je založená v spise. Poukazoval na to, že závet nebol nikdy spochybnený.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že si myslí, že pozemky mali dostať nielen navrhovateľ, ale aj jeho
bratia a urobí tak, ak sa oni dohodnú. Uviedla, že o závete nemala vedomosť, o majetky sa nestarala.
Potvrdila, že ju navrhovateľ oslovil, vždy chcel niečo iné, ako mu patrí. Ak by bol navrhovateľ zaplatilčo mal, pozemok mohol už dávno užívať, predmetom dedičstva po rodičoch manžela boli role, ktoré
poručiteľ rozdelil na tri časti, lebo má dvoch bratov a tým, že oni niečo nezaplatili, sa nestali vlastníkmi.

Podľa ustanovenia § 485 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ak
sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo
nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom
obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
(2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva

vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným
dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému
dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O.s.p.“) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Navrhovateľ uvádzal, že poručiteľ po tom, čo kataster zamietol povolenie vkladu, mu priniesol závet,
listinu,nazákladektorejsadomáhavydaniededičstva.Tútolistinu,založenúvspisepovažujezaoriginál
závetu.

Odporkyňa sa bránila tým, že originál závetu neexistuje, vôľu poručiteľa by akceptovala v zmysle
platného závetu a nie nad jeho rámec ani nad rámec zákona.

Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. upravuje dôkaznú povinnosť účastníkov konania, ktorá súvisí s
tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné

bremeno na účastníkovi, ktorý je v právnom postavení navrhovateľa. To znamená, že navrhovateľ je
povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti
osvedčujúce jeho nárok. Ak účastník konania svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa
napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom dôkazné bremeno

spočívalo a ktorý sa tak dostal do dôkaznej núdze, pretože neponúkol alebo nevedel súdu ponúknuť
také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.
Navrhovateľ v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu platného závetu.
Fotokópiu založenú v spise, nemožno považovať za originál, nie je to platný závet, na základe ktorého
by sa mohol navrhovateľ domáhať vydania dedičstva. Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal platný

dedičský titul, nepreukázal, že je oprávneným dedičom, súd návrh na vydanie majetku získaného z
dedičstva zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania
prestavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené ako tarifná odmena v zmysle ustanovení
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za tieto úkony právnej
pomoci :

1. prevzatie a príprava zastúpenia, á 66 eur, režijný paušál 8,58 eur,
2. účasť na pojednávaní dňa 03.03.2016, á 66 eur, režijný paušál 8,58 eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu za stratu času v zmysle ustanovenia § 17 vyhlášky
a to 57,20 eur (4 x polhodina, t.j. 4x 14,30 eur) a cestovné výdavky Piešťany - Bratislava a späť vo
výške 38,19 eur ( náhrada za pohonné hmoty 7,08 eur a náhrada za používanie motorového vozidla v

zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách vo výške 31,11 eur). Ostatné uplatnené trovy
súd nepovažoval za potrebné na úspešné bránenie práva.
Trovy právneho zastúpenia boli zvýšené o daň z pridanej hodnoty a predstavujú čiastku
284,96 eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.